Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. október 2013

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/418/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111208897
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2111208897.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a

členov senátu: JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Andrea Dudášová v právnej veci navrhovateľa: Mgr. Ing.
Pavol Korytár, správca úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, IČO: 00 009
199, so sídlom Trnava, sídlo kancelárie správcu Sladovnícka 13, Trnava, zastúpeného spoločnosťou: In
Medias Res, s.r.o., so sídlom Františkánska 22, Trnava, proti odporcovi: Y. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom
D. XX, I., zastúpeného advokátkou: JUDr. Barbora Šruteková, Hlavná 44, Trnava, o vypratanie bytu,
na odvolanie navrhovateľa, proti rozsudku Okresného súdu Trnava, č.k. 37C/64/2011-133 zo dňa 20.
júna 2012, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov odvolacieho konania 66,32 Eur do 3
dní od právoplatnosti rozsudku k rukám jeho právnej zástupkyne.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zrušil rozkaz na plnenie Okresného súdu Trnava, č.k.
37C/64/2011-54 zo dňa 29.04.2011. Návrh vo veci samej zamietol a uložil navrhovateľovi zaplatiť
odporcovi náhradu trov konania a právneho zastúpenia vo výške 130,73 Eur do troch dní od
právoplatnosti rozsudku k rukám JUDr. Barbory Šrutekovej, právnej zástupkyne odporcu (žalovaného).

Navrhovateľ teda zamietajúcou časťou rozsudku zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal
rozhodnutia, ktorým by súd uložil odporcovi povinnosť vypratať do 15 dní byt č. XX(garsónka). na 4.
nadzemnom podlaží v bytovom dome - Bytový dom - 35 b.j. na D. ulici č. XX v I., súpisného č. XXXX,
postavený na parcele č. 8673/1, zastavané plochy a nádvoria o výmere 706 m2, kat. úz. I., okres I., obec
I., zapísaný na LV č. XXXXX vydaný Správou katastra Trnava Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.
Rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil s použitím § 123, § 126 ods. 1, § 663, § 685 ods. 1, § 686, §
34, § 35 ods. 1, § 120 ods. 1, § 153 ods. 1 Občianskeho zákonníka a vecne tým, že v danom prípade ide

o žalobu na vydanie, pričom žaloba na vydanie veci predpokladá, že iná osoba neoprávnene, tzn. bez
právnehodôvoduzadržiavavecpatriacuvlastníkoviasúčasnejuodmietavydať.Aktívnalegitimáciapatrí
vlastníkovi a vlastnícke právo musí trvať až do poskytnutia súdnej ochrany. Právna legitimácia prislúcha
osobe, ktorá má vec fakticky u seba, avšak nemá na to žiaden právom aprobovaný dôvod. Nájomná
zmluva sa uzaviera medzi prenajímateľom a nájomcom, pričom podstatou nájomnej zmluvy a z nej
vyplývajúceho nájomného vzťahu je, že prenajímateľ prenecháva vec nájomcovi do dočasného užívania
za odplatu, pričom predmetom nájmu môže byť akákoľvek vec, ktorá môže byť predmetom právneho

vzťahu. Občiansky zákonník nevyžaduje pre nájomnú zmluvu určitú formu, možno ju teda uzavrieť v
akejkoľvek forme. Nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou uzavretou medzi prenajímateľom a nájomcom.
Nájomnou zmluvou prenajímateľ prenajíma nájomcovi za nájomné byt do užívania a to buď na dobu
určitúalebobezuvedeniadobyužívania.Nájomnázmluvaspravidlaobsahujeajopispríslušenstvastavubytu. Opis príslušenstva stavu bytu je však formulovaný iba ako prirodzená obsahová zložka zmluvy, čo
teda neznamená, že ak táto zložka zmluvy chýba je neplatná. Na platnosť nájomnej zmluvy o nájme bytu
Občiansky zákonník nepredpisuje žiadnu formu, možno ju teda uzavrieť v akejkoľvek forme. Ťažiskom

pre posúdenie či ide o právny úkon je prejav vôle, keď musí existovať jednota vôle a jej prejavu, tieto
dve zložky sa musia vyskytovať v konkrétnom prípade simultánne. Existencia vôle sa musí skúmať
vždy konkrétne, pričom východiskom sú objektívne okolnosti, za ktorých došlo k prejavu vôle. Zreteľ sa
kladie na dobromyseľnosť adresáta úkonu. Právny úkon možno urobiť v konaním alebo opomenutím,
pričom právne úkony, ktoré sa uskutočňujú konaním sa delia výslovne na právne úkony a konkludentné

právne úkony. Za konkludentné právne úkony sa považujú všetky prejavy vôle, ktoré sa uskutočnili inak
než výslovným spôsobom, nemajú znaky slovného prejavu, avšak vôľa konajúceho prejavená takým
spôsobom, že nevznikajú žiadne pochybnosti o tom, že ide o prejav vôle a aký je jeho obsah. Obsah
konkludentného právneho úkonu treba vykladať tiež s ohľadom na dobromyseľnosť adresáta právneho
úkonu, ktorého ochrana sa preferuje so zreteľom na spôsob vyjadrenia právneho úkonu. V danom
prípade po vykonaní dokazovania súd dospel k názoru, že návrhu o vypratanie predmetného bytu nie

je možné vyhovieť. Pokiaľ Občiansky zákonník nájom bytu viaže na nájomnú zmluvu, ale na platnosť
nájomnej zmluvy neviaže určitú formu, vyplýva z toho, že písomná forma nájomnej zmluvy nie je pre
platnosť nevyhnutná. Ak sa nájomná zmluva v danom prípade medzi účastníkmi neuzavrela písomne,
vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica, ktorá je ale iba dokladom o tom, že sa nájomná zmluva uzavrela.
Nie je teda podmienkou vzniku nájomnej zmluvy, ak sa táto zápisnica nespíše. Zákon s tým nespája

žiadne sankcie. Súd potom po posúdení daného prípadu dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania
došlo k uzavretiu nájomnej zmluvy na dobu neurčitú konkludentne, keď v konaní bolo nepochybne
preukázané, že navrhovateľ od novembra 2008 prijímal a prijíma až doposiaľ od odporcu platby za
užívanie predmetného bytu (nájomné) a počas doby aj úhrady za služby spojené s užívaním bytu, čím
dal podľa názoru súdu jednoznačne najavo, že rešpektuje užívacie právo odporcu bytu za celé toto

obdobie, totiž žiadnu platbu prijatú od odporcu mu nevrátil. Jeho tvrdenie, že platby nevracia preto,
lebo ich považuje za plnenie z titulu bezdôvodného obohatenia sa odporcu súd považoval za účelové,
pričom navrhovateľ nevykonal žiadny právny úkon ani krok, ktorým by nájomný užívací vzťah odporcu k
predmetnému bytu spochybnil, napriek tomu, že skutočnosť, že vlastnícke právo spoločnosti TAZ, a.s.,
v likvidácii, s ktorou mal odporca uzavretú nájomnú zmluvu bolo spochybnené, ktorá skutočnosť bola

navrhovateľovi známa minimálne od právoplatnosti rozhodnutia Okresného súdu Trnava vo veci vedenej
podsp.zn.44Cbi/6/2007,tzn.od20.11.2008.Potomtorozhodnutínavrhovateľdokoncaviackrátvykonal
oznámenie nájomcov bytov medzi inými i odporcovi, že nájomné a úhrady za služby spojené s užívaním
bytu majú poukazovať na jeho účet, na istú dobu aj na účet spoločnosti TAZ - správa a predaj bytov
nájomcom, s.r.o., ktorú založil navrhovateľ. Z takéhoto konania navrhovateľa nepochybne vyplýva, že

vystupoval ako vlastník a prenajímateľ, ktorý akceptuje odporcu ako oprávneného užívateľa bytu.

Súd sa teda nestotožnil s tvrdením navrhovateľa, že odporca užíva predmetný byt bez právneho dôvodu,
ale naopak mal za to, že i keď nie je právnym nástupcom pôvodného prenajímateľa bytu, s ktorým mal
odporca uzavretú nájomnú zmluvu od 16.3.2001, medzi navrhovateľom a odporcom došlo k uzavretiu

nájomnej zmluvy k predmetného bytu konkludentne a to najneskôr dňom, kedy navrhovateľ začal
prijímať od odporcu platby nájomného a úhrad za služby spojené s užívaním bytu bez toho, aby mu ich
vrátil. Vzhľadom na takýto vznik nájomného vzťahu konkludentným spôsobom sa potom ďalej súd ani
nezaoberal navrhovateľom tvrdením nedostatkom pôvodnej nájomnej zmluvy uzavretej medzi správcom
konkurznej podstaty úpadcu TAZ, a.s., v likvidácii JUDr. Dušanom Pohovejom a odporcom. Naviac súd

poukázal na skutočnosť, že v čase uzavretia nájomnej zmluvy, na základe ktorej bez prerušenia odporca
pokračuje v užívaní bytu bol ako vlastník bytu vedený správca konkurznej podstaty úpadcu TAZ, a.s., v
likvidáciiJUDr.DušanPohovej,sktorýmprostredníctvomsplnomocnenejorganizácieSprávamestského
majetku Trnava odporca v dobrej viere vo vlastníctvo a v oprávnenosť konania JUDr. Dušana Pohoveja
nájomnú zmluvu uzavrel na predpísanom tlačive v priestoroch Správy mestského majetku Trnava. Po

súhlasnom vyjadrení JUDr. Dušana Pohoveja a riaditeľa Správy mestského majetku Trnava. Následne
byt užíval, platil nájomné a úhrady za užívanie bytu, preto by rozhodnutie súdu, ktorý by návrhu vyhovel
bolo podľa názoru súdu rozporné s dobrými mravmi, nechránilo by dobromyseľného užívateľa - adresáta
právneho úkonu. Vzhľadom na takýto záver, súd návrh o vypratanie bytu zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol s použitím § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 149 O.s.p. a s
použitím § 10, § 16 a § 17 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. a plne úspešnému odporcovi priznal
náhradu trov konania 130,73 Eur a to za trovy právneho zastúpenia za 1 úkon právnej pomoci 57,-
Eur, za 1 úkon právnej pomoci 58,69 Eur, 1x režijný paušál 7,41 Eur a 1x režijný paušál 7,63 Eur.Súd nepriznal právnej zástupkyni odporcu odmenu za právny úkon „pojednávanie dňa 11.04.2012“,
nakoľko sa na tomto pojednávaní nezúčastnila a tiež jej nepriznal odmenu za právny úkon „pojednávanie
16.05.2012“, nakoľko toto pojednávanie bolo odročené z dôvodu neospravedlnenej neúčasti odporcu,

pretože súd priznanie trov právneho zastúpenia odporcovi za pojednávanie, ktoré sám zmaril považoval
za nespravodlivé.

Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podal prostredníctvom svojho právneho zastúpenia
odvolanie navrhovateľ, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa

zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ako odvolacie dôvody uviedol, že v konaní došlo k vadám
uvedeným v § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p., v zmysle § 205 ods. 1 písm. a) O.s.p., že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam v zmysle § 205
ods. 2 písm. d) O.s.p. a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci, podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. Ako prvé odvolateľ zdôraznil, že navrhovateľ
nemal vedomosť o osobách nájomcov z dôvodu porušenia povinnosti JUDr. Dušana Pohoveja, na

odovzdanie dokumentácie k nájomcom. Navrhovateľ iba rešpektoval pokojný faktický stav a vychádzal
z predpokladu, že osoby užívajúce byty, sú osobami, ktorým svedčí právo byty užívať na základe
platných nájomných zmlúv. Preto v korešpondencii aj odporcu označoval pojmom nájomca, avšak len
do času kým nezistil, že nájomcom nie je. Zo skutočnosti, že na účet navrhovateľa prichádzali platby
odporcu vo výške, ktorá navrhovateľom nebola určená ani dohodnutá, a pod variabilným symbolom,

ktorý ním nebol určený ani dohodnutý, nemožno za žiadnych okolností vyvodzovať, že navrhovateľ
prejavil akúkoľvek vôľu s týmito osobami uzavrieť nájomnú zmluvu, a to dokonca na dobu neurčitú.
Navrhovateľ nemohol mať ani len subjektívnu predstavu, nie to ešte objektívnu vedomosť, s kým
mal údajne uzavrieť nájomnú zmluvu. Poukázanie nejakej sumy na účet úpadcu neznámou osobou
nemožno, ani pri najbenevolentnejšom výklade práva považovať za uzavretie zmluvy konkludentným

spôsobom s konkrétnym nájomcom. V tejto súvislosti zdôraznil, že úpadca spravoval celkovo 390
bytov a pri ustanovení do funkcie správcu úpadcu nedisponoval žiadnymi dokladmi vzťahujúcimi sa k
predmetným bytom. Fakt, že plnenia, ktoré odporca plnil navrhovateľovi sú označené, ako nájomné a
úhrady za služby spojené s užívaním bytu, neznamená nič iné len východiskový predpoklad, že osoby
užívajúce byty, sú osobami, ktorým svedčí právo byty užívať na základe platných nájomných zmlúv.

Plnenia, ktoré odporca plnil, považuje navrhovateľ za plnenia bezdôvodného obohatenia spočívajúceho
v užívaní cudzej veci - bytu bez právneho dôvodu. Rozdiel medzi plnením odporcom a reálnym
kvantifikovaním bezdôvodného obohatenia (trhové nájomné), bude potom predmetom osobitného
súdneho konania. Na strane navrhovateľa teda nikdy nebola daná vôľa uzavrieť nájomné zmluvy, a
preto ani nemohlo dôjsť k prejavu takejto neexistujúcej vôle. Keďže neexistuje vôľa a ani jej prejav

navrhovateľa ako prenajímateľa, nemožno takýto domnelý právny úkon považovať za slobodný, vážny,
určitý a zrozumiteľný, a preto nemohlo dôjsť k uzavretiu nájomnej zmluvy. Navrhovateľovi neumožňovala
uzatvárať nájomné zmluvy, ani jeho funkcia správcu úpadcu. Na takýto postup nemal ani záväzný pokyn.
Vzhľadom na uvedené, právny názor prvostupňového súdu, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu
nájomnej zmluvy k predmetnému bytu konkludentne, považuje za absolútne neprijateľný a absurdný.

Pri jeho akceptovaní by potom každá žaloba prenajímateľov, o vypratanie nehnuteľnosti z dôvodu
neexistujúceho právneho vzťahu musela byť zamietnutá, pretože prenajímateľ bude vždy po určitý čas
konať s domnelým nájomcom ako s nájomcom, čím by neplatnú zmluvu nahradil platnou konkludentne
uzavretou. Tvrdenie, že prijatím prvej platby na účet navrhovateľa došlo k uzavretiu nájomnej zmluvy
na dobu neurčitú, označil za nesprávne, keďže pri jej prijatí navrhovateľ neprejavil žiadnu vôľu a takýto

záver je logicky neudržateľný.

Odporca odvolací návrh nepodal. K doručenému odvolaniu navrhovateľa podal prostredníctvom svojej
právnej zástupkyne písomné vyjadrenie v ktorom uviedol, že v plnom rozsahu súhlasí s napadnutým
rozsudkomvrátane jeho odôvodnenia, považuje ho za vecne správny. Odvolanie navrhovateľa považuje

za účelové, nedôvodné, pričom tvrdenia sa v ňom nachádzajúce považuje za zavádzajúce a
nezakladajúce sa na pravde, napokon jeho tvrdenia pokladá nielen za nepreukázané, ale aj za vzájomne
si odporujúce. S odporcom predloženého listinného dokladu vystaveného navrhovateľom (bez uvedenia
dátumu) vyplýva, že všetci nájomcovia majú platiť nájomné vo výške, ako doteraz (teda akceptuje
predchádzajúce platby v odporcom, poukazovanej výške), pričom oznamuje číslo účtu, ako aj tvorbu

variabilného symbolu (čiže navrhovateľ zavádza, keď tvrdí, že tieto neboli vzájomné dohodnuté),
pričom takýto spôsob úhrady má byť v platnosti počnúc platbou nájomného za mesiac jún 2011
(teda už aj za časové obdobie po podaní predmetnej žaloby). Navrhovateľ potvrdil prijímanie platieb
nájomného (i keď ich tak už aktuálne nepomenováva), s Jozefom Stanom - správa bytových domov mánavrhovateľ uzatvorenú zmluvu o výkone správy (čo navrhovateľ nesporuje), uvedený subjekt poskytuje
odporcovi pravidelne vyúčtovania, ktoré sú adresované samotnému navrhovateľovi (čiže navrhovateľ
veľmi dobre vie a aj vedel už počnúc obdobím, keď sa stal vlastníkom predmetných bytov minimálne

najpodstatnejšie informácie pre vznik - existenciu a trvanie nájomného vzťahu bezosporne nevyhnutné
ohľadne nájomcov, ako aj predmetoch nájmu. Tieto sa taktiež dozvedel aj v čase, keď odporca priniesol
do sídla navrhovateľa všetky podstatné doklady, ktoré boli zamestnancami navrhovateľa prevzaté a to s
podstatným časovým predstihom pred podaním žaloby. Vtedajší zamestnanec navrhovateľa Mgr. Pavol
Sojka taktiež povedal odporcovi, že nájomný vzťah normálne trvá s navrhovateľom, a že normálne ďalej

poukazujú nájomcovia platby nájomného, ako aj platby za služby spojené s užívaním bytu. Zamestnanec
právneho predchodcu navrhovateľa taktiež ešte v roku 2010 vykonával obhliadky predmetných
bytov a zisťoval podklady, údaje a stav bytov, ale aj z dôvodu prejavenej vôle odporcu byt odkúpiť
do osobného vlastníctva, ku ktorému vzťah účastníkov konania smeroval. Odporca doložil potvrdenie
Správy domových bytov zo dňa 11.04.2012, že správca neeviduje žiadne nedoplatky na úhradách za
plnenie spojené s užívaním bytu. Zdôraznil, že je potrebné poskytnúť mu súdnu ochranu, nakoľko

konanie žalobcu je jednoznačne v rozpore nielen s dobrými mravmi, ale aj nezlučiteľné s jeho funkciou
správcu konkurznej podstaty a navrhuje, aby odvolací súd rozsudok potvrdil a zároveň si uplatnil
náhradu trov odvolacieho konania 66,32 Eur.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas

(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody
(§ 205 ods. 2 písm. a), d) f) a h) O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom
a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214

ods. 2 O.s.p.), a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, keďže napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa je vecne správny v dôsledku čoho boli splnené podmienky na jeho potvrdenie.

Keďže prvostupňový súd v náležitom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie naplnenia
zákonných podmienok, pre vypratanie predmetného bytu odporcom a výsledky tohto dokazovania

jednotlivo, i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, odvolací súd preberá súdom
prvého stupňa zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie
navrhovateľom uplatneného nároku; a keďže prvostupňový súd vec zároveň v celom rozsahu i správne
právne posúdil, keď na vec aplikoval všetky dotknuté právne normy, ktoré zároveň i správne vyložil,
odvolací súd zdieľa i jeho právny záver vo veci. Vzhľadom na to odvolací súd s poukazom na ust. §

219 ods. 2 O.s.p. odkazuje na správne, výstižné a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia
rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových a právnych záverov
prvostupňového súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi.

Na zdôraznenie správnosti záverov prvostupňového súdu, s poukazom na odvolacie argumenty, sa

potom žiada dodať už len nasledovné:

Spornou v odvolacom konaní zostala už iba otázka vymedzená odvolacou argumentáciou navrhovateľa,
či v danom prípadne došlo konkludentne k uzavretiu nájomnej zmluvy - vzťahu medzi navrhovateľom
ako prenajímateľom a odporcom ako nájomcami - užívateľom predmetného bytu. Odvolací súd sa

pritom plne stotožnil so závermi prvostupňového súdu, že v danom prípade, s prihliadnutím na všetky
okolnosti veci, došlo medzi účastníkmi ku konkludentnému uzavretiu nájomnej zmluvy, a teda medzi
účastníkmi je platný nájomný vzťah, v dôsledku čoho neboli splnené podmienky, aby bolo odporcovi
uložené predmetný byt vypratať.

Prejav vôle možno urobiť zásadne akýmkoľvek spôsobom, ktorý vôľu konajúceho robí poznateľnou
pre iné osoby. Právny úkon možno urobiť aj konkludentne (nevýslovne, faktickým správaním) za
predpokladu, že tento spôsob prejavu nevzbudzuje pochybnosti o tom akú vôľu chcel subjekt prejaviť
(§ 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Nedostatok písomnej formy nájomnej zmluvy pritom nemá za
následok jej neplatnosť (§ 686 ods. 1 a § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka); nájomná zmluva môže

vzniknúťajústneprípadneimlčky.Vtakomprípade,aleprejavyvôlesmerujúcekuzavretiuzmluvymusia
byť urobené spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom čo chceli účastníci prejaviť. Záver o uzavretí
zmluvy o nájme bytu konkludentným spôsobom teda nutne predpokladá, že tu bol daný konkludentný
prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy o nájme bytu tak na strane prenajímateľa ako aj na stranenájomcu. Otázku, či k takémuto prejavu došlo, treba zodpovedať s prihliadnutím na okolnosti daného
prípadu. Konkludentný prejav možno urobiť predovšetkým použitím takých vyjadrovacích prostriedkov,
ktoré v spoločenskom a v právnom styku obvykle slúžia na vyjadrenie určitej vôle, ale aj použitím

takých vyjadrovacích prostriedkov, ktoré síce obvykle neslúžia na vyjadrenie určitej vôle, z ktorých,
ale vzhľadom na okolnosti prípadu, treba vyvodiť v konkrétnom prípade, že ide o prejav určitej vôle.
Ani odvolací súd nemá pochybnosti o tom, že v danom prípade bola medzi účastníkmi konania
konkludentne uzavretá nájomná zmluva. Po tom, ako vlastnícke právo navrhovateľa k predmetnému
bytu bolo ustálené a určené súdmi, až do podania predmetnej žaloby, odporca predmetný byt užíval

(vychádzajúc z písomnej, ale neplatnej nájomnej zmluvy). Za toto obdobie byt nerušene, ako nájomca
užíval, nielenže navrhovateľovi i pravidelne uhrádzal nájomné a úhrady za služby spojené s užívaním
bytu, bola mu poskytovaná dodávka a odber plnení spojených s užívaním bytu, museli mu byť
predpisované zálohy na plnenia poskytované s užívaním bytu, i vypracované vyúčtovania týchto služieb,
na druhej strane navrhovateľ platby poskytované odporcom bez výhrad prijímal, a tomu že obe
strany považovali existenciu nájomného vzťahu odporcu k predmetnému bytu za daný, nasvedčuje i

prebiehajúca korešpondencia. Zo všetkých vyššie uvedených skutočností nesporne vyplýva, že obe
strany sporu akceptovali, že medzi nimi existuje platný nájomný vzťah a konkludentne tým prejavili vôľu
nájomnú zmluvu uzavrieť.

Odvolací súd pritom považuje za úplne irelevantné, že spočiatku navrhovateľ nemal dostatok podkladov

a informácií pre posúdenie existencie predmetného nájomného vzťahu. Celý vyššie popísaný komplex
okolností daného prípadu (nielen teda prijímanie platieb nájomného a úhrad za služby navrhovateľom),
jednoznačne nasvedčuje uzavretiu nájomnej zmluvy medzi účastníkmi. Rovnako za nerozhodnú
odvolací súd považoval skutočnosť, či navrhovateľ mal k takémuto právnemu úkonu potrebný pokyn,
prípadne, že by navrhovateľ takýmto úkonom porušoval svoje povinnosti správcu úpadcu. Neobstojí

námietka odvolateľa, že potom by každá neplatná nájomná zmluva bola vždy nahradená novou
uzavretou konkludentne, keďže sú situácie kedy vlastník nehnuteľnosti od počiatku popiera nájomný
vzťah s domnelým nájomcom - užívateľom (napr. pri neoprávnenom obsadení nehnuteľnosti - bytu).
Dôležité je následné správanie dotknutých osôb.

Vyššie uvedený výklad predmetného právneho úkonu zároveň zabezpečí ochranu dobromyseľnosti
odporcu, ktorý i podľa výsledkov vykonaného dokazovania nesporne, od domnelého uzavretia
predmetnej nájomnej zmluvy, až do doručenia mu predmetnej žaloby, bol dobromyseľný v tom, že daný
byt užíva na základe existujúceho nájomného vzťahu (§ 35 ods. 3 Občianskeho zákonníka).

S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, prvostupňový súd správne návrh navrhovateľa, ako
nedôvodný v celom rozsahu zamietol, v dôsledku čoho bolo potom dôvodným, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa s použitím § 219 ods. 1 O.s.p., ako vo výroku vecne správny
potvrdil a to včítane závislého, odvolacími dôvodmi osobitne nenapadnutého, výroku o náhrade trov
konania (obdobne odvolací súd rozhodol aj rozsudkom 24Co/46/2012-142 zo dňa 19.03.2013).

V odvolacom konaní bol opätovne plne úspešný odporca, ktorému v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., v
spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., vzniklo právo na náhradu trov konania, voči neúspešnému navrhovateľovi.
Odvolacie trovy odporcu spočívajú v trovách právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby -
vyjadrenie k odvolaniu - v zmysle § 14 ods. 1 písm. c) Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z., vo výške 58,69

Eur v zmysle § 10 ods. 1 citovanej vyhlášky, k čomu v zmysle § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky prislúcha
režijný paušál vo výške 7,63 Eur. Náhradu trov konania vo výške 66,32 Eur súd zaviazal navrhovateľa
zaplatiť odporcovi k rukám jeho právnej zástupkyni (§ 149 ods. 1 O.s.p.), do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku (§ 160 ods. 1 O.s.p).

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.