Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. október 2013

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 10C/255/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3512210413
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Stachovič

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2013:3512210413.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Novom Meste nad Váhom, pred samosudcom JUDr. Andrejom Stachovičom, v právnej

veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598,
právne zastúpený Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom Grösslingová 4, 811 09
Bratislava, IČO: 36 864 421 proti odporcovi Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, so
sídlom Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o zaplatenie 125,- Eur a iné, t a k t o

r o z h o d o l :

Návrh sa z a m i e t a.

Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom (č. 4196 - NZP) doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.09.2012,

domáhalabysúduložilodporcovizaplatiťztitulumajetkovejškodysumu125,-Euraztitulunemajetkovej
ujmy sumu 676,75 Eur, z dôvodu nečinnosti súdu v exekučnej veci na podklade zákona č. 514/2003 Z. z.
o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Návrh dôvodil tým, že vo veci povinného
L. P., M.. XX.XX.XXXX podal návrh na vykonanie exekúcie na majetok povinného pre vymoženie
peňažnej pohľadávky, ktorá vznikla nesplnením záväzku povinného vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere
č. 3760386. Exekučný súd po prijatí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie je povinný sa danou žiadosťou zaoberať a rozhodnúť o nej v rámci priznanej právomoci

a to v zákonom stanovenej lehote, v danej súvislosti poukázal na ustanovenie § 44 ods. 2 zákona
č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej Exekučný poriadok) v znení
platnom od 01.06.2010 do 31.05.2011 a v znení platnom od 01.02.2001 do 31.05.2010. V exekučnom
konaní je založená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelení
poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia tejto žiadosti, aj v prípade, že je exekučným
titulom rozhodnutie rozhodcovského súdu. Návrh na vykonanie exekúcie a žiadosť o udelenia poverenia
na vykonanie exekúcie spĺňali všetky materiálne a formálne náležitosti predpokladané zákonom.

Navrhovateľ vyvinul v exekučnom konaní enormné úsilie, aby došlo k vecnému posunu v exekučnom
konaní a bolo o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdom rozhodnuté. Postup
exekučnéhosúdunavrhovateľhodnotíakonesprávnyavrozporesozákonom,konkrétnesust.§44ods.
2 Exekučného poriadku. V predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému
súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelení
poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Navrhovateľovi vznikla majetková
škoda predstavujúca náhradu účelne vynaložených nákladov spojených so správou a vymáhaním

pohľadávky v období od doručenia žiadosti o udelení poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím
o tejto žiadosti vo výške 125,- Eur. Výška sumy majetkovej škody je vyčíslená zo škody pozostávajúcej
v administratívnych výdajoch, funkčných výdajoch, mzdových výdajoch a výdajoch, ktoré súvisia so
stratou času zamestnanca. Zároveň si navrhovateľ uplatňuje primeranú náhradu nemajetkovej ujmy,pretože samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci

v primeranom čase zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd nie je dostatočným zadosťučinením, vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Navrhovateľ mohol vďaka skorému rozhodnutiu exekučného súdu exekučného súdu v
zákonom stanovenej lehote včas, efektívne a účinne uskutočniť rad iných krokov smerujúcich k zvýšeniu
úspechu k mimosúdneho zabezpečenia vymožiteľnosti jeho pohľadávky, pretože by vedel, že žiadosť

o udelenie poverenia bola zamietnutá. Postup exekučného súdu zamedzil navrhovateľovi správať
sa so starostlivosťou riadneho hospodára. Navrhovateľ žiada o náhradu nemajetkovej ujmy najmä
pre neexistenciu akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať
vzniknutú situáciu, resp. vyvolaný zásah do zákonných nárokov a základných práv navrhovateľa v
spojení s absolútnou nemožnosťou vrátenia strateného času vyvolávajúc u navrhovateľa, resp. u členov
riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj majiteľov pocity frustrácie, právnej neistoty a pod.. Nezákonným

postupom exekučného súdu bola vyvolaná situácia, ktorá ovplyvnila podnikateľské postupy ako aj zánik
ďalších plánovaných podnikateľských aktivít navrhovateľa. Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má
svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a
primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Navrhovateľ si tak
uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie

podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že
nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie
vecí a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky sumu 676,75 Eur (alikvotný pomer
55,- Eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu). Navrhovateľ postupoval podľa § 15
ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. a písomnou žiadosťou požiadal odporcu o predbežné prerokovanie jeho

nároku na náhradu škody. Odporca do podania tohto žalobného návrhu na žiadosť pozitívne nereagoval.
Navrhovateľ s poukazom na vyššie uvedené tvrdil, že je nutné deklarovať porušenie práv navrhovateľa
na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe
v spojení s porušením jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného čl. 6

ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských prác a základných slobôd, ďalej deklarovať porušenie
princípov právneho štátu, konkrétne princípov legality a tak nahradiť navrhovateľovi nemajetkovú ujmu
a majetkovú škodu, ktorá mu bola spôsobená v príčinnej súvislosti porušením práv vyššie uvedených.
Ďalej navrhovateľ žiadal, aby súd medzitýmnym rozsudkom rozhodol o základe veci tak, že vydá
nasledovné rozhodnutie: ,,Odporca je zodpovedný za škodu, ktorá vznikla navrhovateľovi nesprávnym

úradným postupom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, pretože tento nerozhodol o žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre vymoženie pohľadávky navrhovateľa, ktorá vznikla
nesplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 3760386 dlžníkovi (povinnému) L. P., M..
XX.XX.XXXX v zákonom stanovenej lehote.

Odporca sa k predmetnému návrhu vyjadril podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 25.01.2013,
tak že žiada súd aby žalobný návrh zamietol v celom rozsahu a žalobcovi nepriznal náhradu trov
konania, z dôvodu, že navrhovateľ nepreukázal splnenie základných zákonných podmienok, ktoré sú
potrebnéprepriznanienáhradyškodyvzmyslezákonač.514/2003Z.z..Uviedol,ženavrhovateľoznačil
len časť dôkazov a preto neuniesol dôkazné bremeno a z jeho padania je zrejmé, že celú dôkaznú

povinnosť prenáša na súd. Z podania taktiež nie je jasný titul nároku na náhradu, nakoľko navrhovateľ
tento presne nešpecifikoval. K tvrdeným prieťahom v konaní má odporca za to, že všeobecný súd v
konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má iba
predseda súdu alebo Ústavný súd SR. Odporca poukazuje ďalej na to, že ide o predčasne uplatnený
nárok na súde, pretože prvé žiadosti navrhovateľa o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody

zo dňa 23.04.2012 boli odporcovi doručené dňa 23.04.2012, avšak navrhovateľ doručil okresnému
súdu predmetnú žalobu už v mesiaci september 2012 a teda navrhovateľ ju nepodal po uplynutí 6-
mesačnej lehoty podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.. Zároveň uvádza, že navrhovateľ neposkytol
odporcovi žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadosti, a tým zmaril akúkoľvek
možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o ktorého prerokovanie sám požiadal. Ďalej

poukázal, že z ust. § 44 ods. 2 písm. Exekučného poriadku v znení účinnom po 01.06.2011 vyplýva,
že lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia, 15 -
dňová lehota sa týka prípadu, keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie na základe exekučného
titulu (okrem exekučného titulu podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) Exekučného poriadku). Vnútroštátnysúd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu
rozhodcovskej doložky rozhodcovského vydaného bez účasti spotrebiteľa, preskúmať, či rozhodcovské
konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy a to v zmysle uznesenia Ústavného

súdu SR č. k. IV. ÚS 60/2011-13 zo dňa 03.03.2011 a uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn.
3Cdo/146/2011 zo dňa 13.10.2011. K navrhovateľom vyčíslenej majetkovej škody má odporca za to, že
táto je nepodložená a uplatňovať si 125,- Eur paušálne za každého dlžníka je nielenže nadhodnotené,
ale aj nepreukázané. Poskytnutie finančného zadosťučinenia navrhovateľovi nie je automatické a
podlieha podrobnému skúmaniu prípadu zo strany súdu. Úvaha navrhovateľa, vychádzať z paušálnej

sumy 660,- Eur alebo 663,88 Eur, ktorá má byť priznaná za každý rok je podľa názoru odporcu je
nesprávna s ohľadom na osobitné prípadové okolnosti. S poukazom na pocity frustrácie a úzkosti
navrhovateľa, odporca poukazuje, že vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb sa odlišuje od vzniku
nemajetkovej ujmy o fyzických osôb. Zánik podnikateľských aktivít a plánov navrhovateľ podľa odporcu
súdu nekonkretizoval. Odporca nemá za preukázaný tak vznik nemajetkovej ujmy ako ani to, že by sa
malaposkytovaťjejnáhradavpeniazoch.NadoplneniepoukázalnalistEurópskejkomisie,Generálneho

riaditeľstva pre spravodlivosť pod č. JUST/A3/RM/kb D(2010) 1360 adresovaný stálemu predstaviteľovi
Slovenskej republiky pri Európskej únii, v ktorom Európska komisia poukázala, že navrhovateľ a jeho
praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne z hľadiska porušovania práv spotrebiteľa. Záverom odporca
uviedol, že je toho názoru, že navrhovateľ nepreukázal, že by činnosťou súdu v namietanom konaní
došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej

nemajetkovej ujmy.

Súd sa oboznámil s podaniami účastníkov konania spolu s prílohami, spisovým materiálom tunajšieho
súdu sp. zn. 4Er/487/2009, pričom zistil nasledovný skutkový stav veci:

Dňa 22.06.2009 bol vydaný rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriaďovateľa Slovenská
rozhodcovská a.s. so sídlom v Bratislave, ktorý uložil L. P., M.. XX.XX.XXXX zaplatiť spoločnosti
POHOTOVOSŤ, s.r.o. sumu 627,35 Eur, s úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 617,40
Eur od 11.12.2008 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 177,70 Eur. Rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 20.07.2009 a vykonateľnosť dňa 23.07.2009.

Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý podal dňa 24.09.2009 na tunajší súd žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu č. k.
SR 06609/09 zo dňa 22.06.2009.

Dňa 09.12.2009 súd vyzval oprávneného na doplnenie dokladov. Oprávnený na výzvu reagoval listom
došlým súdu dňa 23.12.2009.

Tunajší súd uznesením č. k. 4Er/487/2009-14 zo dňa 05.02.2010 exekučné konanie zastavil. Oprávnený
podal voči predmetnému uznesenie odvolanie, o ktorom Krajský súd v Trenčíne rozhodol uznesením č.

k. 4CoE/209/2010-29 zo dňa 31.05.2010, tak, že uznesenie okresného súdu potvrdil. Uznesenie č. k.
4Er/487/2009-14 nadobudlo právoplatnosť dňa 23.07.2010 v spojení z uznesením odvolacieho súdu.

Navrhovateľ v žalobnom návrhu tvrdil, že písomnou žiadosťou požiadal o predbežné prerokovanie
svojho nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú

pri výkone verejnej moci, pričom svoje tvrdenie nepodložil žiadnymi dôkazmi.

Podľa § 3 ods. 1 písm. a) a d) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola
spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nezákonným

rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1. cit. zák. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej
moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda
vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným

postupom súdu.

Podľa § 5 ods. 1 cit. zák. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník
konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaníPodľa § 6 ods. 1 cit. zák. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda
spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje

o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa ods. 3 cit. zák. ak bola škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím, ktoré je vykonateľné bez
ohľadu na právoplatnosť, možno nárok na náhradu škody uplatniť aj vtedy, ak nezákonné rozhodnutie
bolo zrušené alebo zmenené na základe riadneho opravného prostriedku. Ak bolo vykonateľné

rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, možno nárok uplatniť
aj vtedy, ak bolo zrušené pre nezákonnosť príslušným orgánom.

Podľa § 9 ods. 1 cit. zák. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za
nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej

moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov
fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa ods. 2 cit. zák. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten,
komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 17 ods. 1 cit. zák. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.

Podľa ods. 2 cit. zák. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným

postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že navrhovateľ nepreukázal svoj nárok. V
konaní neboli preukázané základné predpoklady pre skúmanie úradného postupu súdu, resp. vydania
nezákonného rozhodnutia súdom v konaní vo veci udelenia poverenia pre vykonanie exekúcie na

podklade rozhodcovského rozsudku, ktorá bola vedená na tunajšom súde pod sp.zn.: 4Er/487/2009. Z
priloženého spisu súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola zamietnutá.
Pre takýto postup súdu zákon neustanovuje žiadnu lehotu. Skutočnosť, že žiadosť bola prvostupňovým
súdom zamietnutá, nie je jediným predpokladom, kedy je možné preskúmať predmetné rozhodnutie
z pohľadu možného škodového následku na podklade zákona č. 514/2003 Z.z., nakoľko predmetné

rozhodnutie v tejto veci nebolo odvolacím, resp. dovolacím súdom pre nezákonnosť zrušené. Okrem
toho navrhovateľ do skončenia dokazovania ani nepredložil žiaden relevantný doklad, že si svoj nárok
riadne uplatnil u odporcu, hoci ho súd na to v rámci predvolania na pojednávania riadne vyzýval, keď
ho žiadal, aby predložil všetky originály dokumentov súvisiacich s prejednávanou vecou. Prenášanie
dôkazného bremena na odporcu, aby jeho súd vyzval na predloženie predmetného spisu, nemá žiadnu

oporu v zákone. Z týchto dôvodov súd sa podrobnejšie nezaoberal meritom veci, ale návrh v celom
rozsahu zamietol pre neunesenie dôkazného bremena navrhovateľom.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že úspešnému odporcovi nepriznal
náhradu trov konania, pretože si žiadne neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľdomáha.Odvolaniejepotrebnépodaťvpotrebnompočterovnopisovspolusprílohamitak,aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy, t.j. 0,50 Eur/stranu (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát,
- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
- sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak nebude povinnosť uložená rozhodnutím dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu podľa
osobitného predpisu.