Rozsudok – Život a zdravie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. október 2013

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 0T/92/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1413000252

Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Grendárová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2013:1413000252.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV, samosudkyňou JUDr. Janou Grendárovou, na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 24.októbra 2013 v Bratislave

r o z h o d o l :

obžalovaný Q. Q. R. J. K. Á. Y. : nar. XX.XX.XXXX v Bratislave, trvale O. O.-
W., W. Č.. XX

u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e

dňa 9. októbra 2013 v čase okolo 04.20 hod. viedol osobné motorové vozidlo značky Octavia modrá
metalíza, evidenčné číslo vozidla: BA XXX X. v Bratislave, po ulici Eisnerova, pričom mu nesvietilo

ľavé zadné svetlo, v dôsledku čoho bol zastavený hliadkou Obvodného oddelenia Policajného zboru
Devínska Nová Ves, Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava IV a i napriek náležitému
poučeniu sa odmietol podrobiť lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi na zistenie požitia
alkoholických nápojov, omamných a psychotropných látok.

T e d a

pri výkone činnosti, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú
škodu na majetku sa odmietol podrobiť vyšetreniu na zistenie návykovej látky, ktoré sa vykonáva
dychovou skúškou a odmietol sa podrobiť lekárskemu ošetreniu odberom a vyšetrením krvi alebo iného
biologického materiálu, či nie je ovplyvnený návykovou látkou, hoci by to pri vyšetrení nebolo spojené
s nebezpečenstvom pre jeho zdravie

č í m s p á c h a l

prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona a za to sa

o d s u d z u j e :

Podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 3, § 36 písm. j/, l/, n/ Trestného zákona na
trest odňatia slobody v trvaní 4 /štyri/ mesiace.Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody sa mu p o d m i e n e č
n e o d k l a d á.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona mu súd u r č u j e skúšobnú dobu v trvaní 1 /jeden/ rok.

Podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 3, § 36 písm. j/, l/, n/, § 56 ods. 2 Trestného
zákona k p e ň a ž n é m u t r e s t u vo výške 400,-- (štyristo) Euro.

Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona pre prípad, že by obžalovaný úmyselne zmaril výkon uloženého
peňažného trestu ukladá sa mu náhradný trest odňatia slobody vo výmere 15 /pätnásť/ dní.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, prečítal a oboznámil
ostatné listinné dôkazy a po zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo aj v ich vzájomnom
súhrne zistil a ustálil skutkový stav veci tak, ako ho uviedol vo výrokovej časti rozsudku.

Po tom, čo na hlavnom pojednávaní bola prednesená obžaloba, obžalovaný bol poučený o svojich
právach a umožnené mu bolo urobiť niektoré z vyhlásení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku (ďalej
Tr. por.). Tento urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. c/ Tr. por., že nepoprel spáchanie skutku
uvedeného v obžalobe.

Keďže obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku, súd následne
postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Tr. por. Samosudkyňa formou otázok
zistila, že obžalovaný na všetky položené otázky odpovedal „áno“.
Po súhlasnom stanovisku i prokurátora súd rozhodol podľa § 257 ods. 7, 8 Tr. por. a to, že vyhlásenie
obžalovaného, že je vinný prijal s tým, že dokazovanie v rozsahu viny už nevykonal a vykonal len dôkazy

súvisiace s výrokom o treste.

Pri právnom hodnotení dospel súd k záveru, že obžalovaný svojím konaním naplnil zákonné znaky
skutkovej podstaty prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Trestného
zákona (ďalej Tr. zák.) a to tým, že v predmetný deň viedol osobné motorové vozidlo a odmietol
sa podrobiť vyšetreniu odberom a vyšetreniu krvi na zistenie požitia alkoholických nápojov, omamných

látok a psychotropných látok.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Obžalovaný v predmetný deň - v ranných hodinách bol zastavený hliadkou polície. Na mieste - kde
bol zastavený sa podrobil dychovej skúške, ktorá bola negatívna. O predmetnej skutočnosti svedčil
zápis o dychovej skúške vykonaný dňa 9.októbra 2013 o 06.45 hod., ktorý bol negatívny. Keďže sa
správal zmätočne - opätovne bol dotazovaný - keďže dychová skúška bola negatívna - či pred jazdou
požil omamné a psychotropné látky. Obžalovaný im potvrdil, že požil extázu. Spáchanie skutku po celý

čas dokazovania pred súdom ľutoval. Táto ľútosť nebola podľa názoru súdu formálna, ale bola jeho
skutočným vnútorným postojom k spáchanému skutku (§ 36 písm. l/ Tr. zák.). Dokazovanie nebolo
vykonané pod ťarchou usvedčujúcich dôkazov (§ 36 písm. n/ Tr. zák.). V predmetnej veci vykonal
vyhlásenie - čím urýchlil a zjednodušil celé súdne konanie, čím aj výrok o jeho vine a právnom posúdení
skutku sa stal, bez zbytočných prieťahov súdneho konania. Do spáchania žalovaného skutku viedol

riadny život (§ 36 písm. j/ Tr. zák.). Z uvedeného vyplýva, že dodržiaval právny poriadok a ďalšie
základné normy občianskej spoločnosti, plnil si svoje povinnosti voči štátu, nezneužívala svoje práva
voči spoluobčanom, nenarušoval občianske spolužitie v bydlisku ani v zamestnaní, nedopúšťal sa
priestupkov, iných deliktov a trestných činov.
Zo správy, ktorú predložil obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 24.októbra 2013 bolo preukázané, že

tento je zamestnaný v spoločnosti SCHNELLECKE Slovakia, s.r.o., so sídlom v Lozorne. Zamestnávateľho hodnotil i napriek tomu, že v spoločnosti je zamestnaný krátky čas pozitívne a teda kladne. Vzhľadom
na rozsah jeho zručností a skúseností bol uprednostnený pred ostatnými uchádzačmi. Jeho skúsenosti
mohla spoločnosť využiť vo viacerých odvetviach - vodič nákladného vozidla, vodič vysokozdvižného

vozíka, sekvenčný pracovník. V momentálnej situácii práve pri šetrení nákladov spoločností je takýto
„multifunkčný“ pracovník veľkým prínosom. Takýmto pracovníkom preto dokážu nahradiť výpadok
pracovníkov na rôznych oddeleniach a nemusia si držať „náhradníkov“ pre každú pozíciu. Od vedúceho
obžalovaného mali vedomosť, že obžalovaný sa bez problémov zaradil do pracovného procesu,
zúčastnil sa potrebných školení, nehľadal žiadne výhovorky a nemá problém ani pri požiadavke na prácu

nadčas. Ku kolegom sa správa slušne, na jeho osobu neboli žiadne sťažnosti.
V tomto zamestnaní vykonáva práce súvisiace na vysokozdvižnom vozíku. I na hlavné pojednávania
podľa jeho výpovede sa ustanovil po tom, čo vykonal nočnú smenu. Jeho príjem u predmetného
zamestnávateľa v hrubom je okolo 760,-- Euro.
Zo správy od všeobecného lekára MUDr. X. F. (vzhľadom na zdravotné problémy obžalovaného v
súvislosti s kolenom - podľa jeho výpovede nemôže vykonávať dlhé pešie chodenia) - jeho zdravotný

stav vyžaduje mobilitu - preprava osobným motorovým vozidlom.

Obžalovaný dňa 23.októbra 2013 (t.j. necelých trinásť dní od dokonania skutku) si na svoje vlastné
náklady dal urobiť u spoločnosti Medirex, a.s. - test na zistenie jedenásť druhov drog). Tento výsledok
bol negatívny.

Obžalovaný je od roku 2008 dobrovoľným bezplatným darcom krvi. Je držiteľom bronzovej Janského
plakety. Posledný krát krv daroval dňa 17.apríla 2012 (celkove daroval podľa záznamu odberu krvi
jedenásťkrát). Po predmetnom dátume - 17.apríl 2012 podľa vyjadrenia obžalovaného preto nebol ďalší
bezplatný odber pretože mal zdravotné problémy a i z dôvodu, že do podania obžaloby vykonával
súbežne dva pracovné pomery - zamestnania (jeden trvalý pracovný pomer a druhý pomer brigádnou

formou). Keďže si zobral hypotéku vykonáva viacero druhov prác, aby túto hypotéku mohol i pravidelne
platiť v súlade s uzatvorenou zmluvou s peňažným ústavom.
Z dôvodu, že bol vo veci zadržaný a teda obmedzený na osobnej slobode v tejto veci - bol z
predchádzajúceho zamestnania keďže bol v tom čase v skúšobnej dobe prepustený a bol s ním
teda rozviazaný pracovný pomer. Dôvod nenastúpenia do práce bola obmedzená osobná sloboda od

9.októbra 2013 do 11.októbra 2013 - teraz v prejednávanej veci - sp. zn. 0 T/92/2013.

Priťažujúce okolnosti vo vzťahu k obžalovanému zistené neboli.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni

v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho prevýchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.
Každý trest je vlastne opatrením štátneho donútenia, ktoré v mene štátu, na základe a v medziach
zákona ukladajú v predpísanom konaní na to povolané súdy páchateľovi za spáchaný trestný čin. Trest

je právnym následkom trestného činu a musí byť úmerný k spáchanému činu. Je teda len následnou
represiou. I represiu však treba používať rozumne, t. j. len v miere v akej je to nevyhnutné na dosiahnutie
účelu trestu, musí sa totiž rešpektovať osobnosť páchateľa a nespôsobiť mu zbytočné utrpenie.
Súd mal preto za to, že samotné prejednanie veci pred súdom, vyslovenie viny obžalovanému,
zabezpečípodľanázorusúduúplnúnápravuobžalovaného,takžeakékoľvekďalšievýchovnépôsobenie

na obžalovaného podľa názoru súdu už po vyhlásení rozsudku nebolo potrebné. Práve vzhľadom na
vyššie uvedené skutočnosti jednotlivo a v súhrne zohrali pri úvahe súdu, pri výmere trestu rozhodujúcu
úlohu, preto aby súd obžalovanému uložil len trest odňatia slobody s podmienečným odkladom na
skúšobnú dobu ako i peňažný trest. Tieto druhy trestov splnia i samotnú nielen individuálnu, ale i
generálnu prevenciu.

Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák. trest zákazu činnosti spočíva v tom, že sa odsúdenému po dobu výkonu
tohto trestu zakazuje výkon určitého zamestnania, povolania alebo funkcie alebo takej činnosti, na ktorú
treba osobitné povolenie alebo ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný predpis.
Trest zákazu činnosti môže súd uložiť na jeden rok až desať rokov, ak sa páchateľ dopustil trestného

činu v súvislosti s touto činnosťou.Uloženie trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá by podľa názoru súdu by pre obžalovaného bol
likvidačný. Obžalovaný nielen vypovedal, ale k tejto skutočnosti i predložil doklady, ktoré túto skutočnosť
jednoznačne potvrdili.

Vodičské oprávnenie nevyhnutné potrebuje pri výkone svojho zamestnania - práve na „multifunkčnosť“
obžalovaného - zamestnávateľ vyšiel dočasne v ústrety, že obžalovaný môže vykonávať prácu s
ohľadom na zadržané vodičské oprávnenie. Tento stav však zo strany zamestnávateľa je však tiež
len dočasný. Obžalovaný pri dlhšom zadržaní (v súlade s Trestným zákonom je výmera najmenej

jeden rok) - s obžalovaným bude rozviazaný i tento pracovný pomer (tak ako bol s ním rozviazaný z
predchádzajúceho zamestnania - ktoré súd vyššie rozviedol). Obžalovaný riadne uhrádza hypotéku -
i z tejto skutočnosti je vidieť, že v osobe obžalovaného ide o zodpovedného občana, ktorý sa snaží
právevlastnouprácounadobudnúťvlastnébývanie.Ktomuto,abymoholriadnevšakhypotékuuhrádzať
potrebuje byť pracovne zaradený. Ako bolo preukázané z jeho výpovede vykonáva preto viacero
zamestnaní. I z dokladu, ktoré preukázal - od spoločnosti Medirex, a.s. - nejde o osobu, ktorá by užívala

návykové látky (táto okolnosť je v podstate i vylúčená vzhľadom na jeho pracovné pomery).

Podľa § 34 ods. 3 Tr. zák. trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv
na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Podľa výpovede obžalovaného tento žije v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi. Pokiaľ ide teda
o jeho pracovný a rodinný život je potrebné zdôrazniť, že riadne sa podieľa na pracovnom procese.
Obžalovaný i keď je vo veku 30 rokov má zodpovedný prístup k svojmu životu - na svoje nové bývanie
sa podieľa vlastnou prácou - bez toho, aby zaťažoval svojich rodinných príslušníkov. V prípade, že by
mu bol uložený i trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov - zamestnávateľ by s

ním rozviazal pracovný pomer, ďalší pracovný pomer vzhľadom na skutočnosť zadržaného vodičského
preukazu by bol obmedzený (v súčasnosti zamestnávateľ temer pri každom zamestnaní vyžaduje
vodičské oprávnenie) a obžalovaný by nebol schopný uhrádzať svoje záväzky peňažnému ústavu.
V neposlednej rade je potrebné poukázať i na vyjadrenie jeho všeobecného lekára - zdravotný stav
obžalovaného vyžaduje mobilitu - možnosť prepravy osobným motorovým vozidlom. Obžalovaný je

držiteľom vodičského oprávnenia od roku 2001. Udelené vodičské oprávnenia má vykonané na viacero
skupín.

Súd preto po zrelej úvahe dospel k záveru, že ukladanie trestu zákazu činnosti vedenia motorových
vozidiel by v tomto prípade v prvom rade výrazne postihlo obžalovaného - obmedzeným hľadaním si

nového zamestnania a v druhom rade i jeho rodinných príslušníkov - neuhradzovanie hypotéky. Súd
preto neuložil trest zákazu činnosti, nakoľko uloženie takéhoto trestu by bolo v rozpore s účelom trestu,
ako to má na mysli Trestný zákon.
I keď si súd uvedomuje, že spoločnosť negatívne a pomerne citlivo predmetné trestné činy, avšak to
neznamená, že súdy môžu rezignovať na zákonné kritéria stanovené pre určenie druhu a výmery trestu

a iba formálne ukladať pri takýchto trestných činoch automaticky ukladať trest zákazu činnosti vedenia
motorových vozidiel. Takýto formalistický postup by bol neprijateľný, i z hľadiska zásad individualizácie
a spravodlivosti trestu.

Práve počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, obžalovaný bude mať možnosť

preukázať, že spáchanie skutku bolo skutočne len mimoriadnym vybočením z medzí jeho riadneho
života.
Pokiaľ ide o uloženie peňažného trestu vo výške 400,-- Euro - zároveň bolo podľa § 57 ods. 3 Tr. zák.
uložený náhradný trest odňatia slobody v trvaní 15 dní v prípade, že by obžalovaný úmyselne zmaril
výkon tohto uloženého trestu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote do
15 dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Bratislave
prostredníctvom tunajšieho súdu v štyroch vyhotoveniach.