Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. október 2013

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/260/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3510208137
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3510208137.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice

Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci navrhovateľov 1/ M. A., 2/ O. A., obaja bytom U. F., Z.
XXX, obaja zastúpení Advokátskou kanceláriou X. & A., s.r.o. so sídlom Z. XX, N. N. proti odporcovi N.
A., bytom O. XXXX, A., o zaplatenie 3.000 Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľov 1/ a 2/ proti
rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 17. mája 2012, č. k. 4C/26/2011-70 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej p o t v r d z u j e.

Vo výroku o náhrade trov konania napadnutý rozsudok z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa vo výroku I. návrh zamietol a vo výroku II. odporcovi

nepriznal právo na náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, podľa vyjadrenia navrhovateľov mali
títo na základe podnetu odporcu /rozhovor sa udial v čase od 10.10.2007 do 15.10.2007/ poskytnúť
pôžičku, ktorá pozostávala z finančných prostriedkov vybraných z dvoch vkladných knižiek vedených
v Slovenskej sporiteľni dňa 15.10.2007 v sumách 32.060,-Sk a 20.674,-Sk a finančných prostriedkov,
ktoré mali doma v celkovej výške 37.635,-Sk. K odovzdaniu peňazí malo dôjsť dňa 16.10.2007, keď v
odpoludňajších hodinách prišli pomôcť na stavbu, v kuchyni domu v Považanoch. Z výsluchu svedkýň,
dcér navrhovateľov, vyplynulo, že odporca požiadal o neurčitý obnos peňazí ako pôžičku na prístavbu

jeho domu dňa 14.10.2007, konkrétne po nedeľnom obede, ktorý sa konal v dome navrhovateľov s tým,
že rodičia zvážia, aké majú možnosti. K odovzdaniu peňazí došlo XX.XX.XXXX v kuchyni domu v A..
Ďalej sa výpovede svedkýň v častiach týkajúcich sa výšky poskytnutej pôžičky, ako aj časového údaju,
kedy boli konkrétne finančné prostriedky v priebehu dňa odovzdané odporcovi, odlišujú. Svedkyňa R.
A. uviedla, že k odovzdaniu peňazí došlo v deň, keď boli všetci na brigáde na dome v A., naobedovali
sa a poobede vyložili rodičia peniaze na stôl, ktoré si odporca sám prepočítal. Uviedla, že išlo o sumu
50.000,-Sk vybranú zo SLSP a sumu 38.000,-Sk, ktoré mali jej rodičia doma. Svedkyňa M. T. uviedla,

že rodičia poskytli odporcovi pôžičku tak, že z banky vybrali 52.700,-Sk a z peňazí, ktoré mali doma
v celkovej výške 37.000,-Sk s tým, že peniaze v kuchyni domu v A. odporcovi prepočítaval jej otec,
t.j. navrhovateľ v prvom rade. Svedkyňa O. T. uviedla, že celá pôžička bola v sume 90.300,-Sk až
90.400,-Sk s tým, že celý deň pracovali na dome a až na večer navrhovateľ v prvom rade peniaze
priniesol z chodby, tieto vyrátal odporcovi na stôl a odporca si ich prepočítal. Z dokladov predložených
odporcom súd zistil, že dňa 28.11.2007 bola odporcovi poskytnutá pôžička z D. J. N. A., vo výške
10.000,- libier s povinnosťou túto splatiť v mesačných splátkach po 361,05 libier v období 36 mesiacov. Z

oznámenia Daňového úradu H., pobočka D. O. nad S. súd zistil, že za rok 2007 mal odporca zo závislej
činnosti príjem vo výške 1.179.972,-Sk, čo zodpovedalo mesačnému príjmu vo výške 98.331,-Sk a za
rok 2008 - 783.543,-Sk, čo zodpovedalo mesačnému príjmu vo výške 65.295,-Sk. Z takto vykonaného
dokazovaniasúddospelkzáveru,ženávrhuniejemožnévyhovieť. Navrhovatelianevedelijednoznačnepreukázať, že odporcovi dňa 16.10.2007 poskytli finančné prostriedky titulom zmluvy o pôžičke, svoj
nárok odôvodňovali len z ústnej zmluvy, ktorej existenciu mali potvrdiť ich dcéry. Z dokazovania nemal
súd za jednoznačne preukázané, akú sumu navrhovatelia poskytli odporcovi titulom pôžičky, pričom

sa súdu javilo nepravdepodobné, že by odporcovi dávali zo svojich domácich úspor sumu 37.635,-
Sk presne na korunu, ako uviedla navrhovateľka v druhom rade. V prospech navrhovateľov svedčili
len dôkazy o výbere finančných prostriedkov z vkladných knižiek v Slovenskej sporiteľni s dátumom
15.10.2007, avšak či došlo k samotnému odovzdaniu týchto finančných prostriedkov odporcovi, a či
to bolo titulom pôžičky, nebolo v konaní preukázané. Ani z výsluchu svedkýň nebolo jednoznačne

preukázané, akú sumu navrhovatelia odporcovi požičali, napriek tomu, že otec - navrhovateľ v prvom
rade, za ich prítomnosti peniaze odporcovi prepočítaval. Súd mal pochybnosti aj o dátume, kedy mali
byť finančné prostriedky odporcovi poskytnuté, nakoľko spočiatku navrhovatelia i svedkyne uvádzali,
že v uvedený deň boli všetci na brigáde v A., pričom navrhovateľ v prvom rade na otázku súdu, či
rodina chodievala na brigády aj v priebehu pracovného týždňa uviedol, že dcéry určite nie. Je teda
málo pravdepodobné, že by k odovzdaniu peňazí došlo tak, ako to popísali, keďže 16.10.2007 bol

pracovný deň - utorok. Na základe týchto nezrovnalostí súd vyhodnotil výpovede svedkýň za málo
pravdepodobné a nevierohodné a keďže jedine tieto výpovede mali slúžiť ako dôkazný prostriedok na
preukázanie existencie pôžičky, dospel súd k záveru, že navrhovatelia neuniesli dôkazné bremeno
a návrh zamietol. Právne vec posúdil podľa § 657 Občianskeho zákonníka Odporca mal v zmysle §
151 ods. 2 povinnosť najneskôr do 3 pracovných dní, od vyhlásenia tohto rozhodnutia, vyčísliť trovy

konania, čo však v stanovenej lehote neurobil. V zmysle tohto ustanovenia, súd náhradu trov konania
v písomnom vyhotovení rozsudku úspešnému odporcovi nepriznal, nakoľko v takomto prípade nie je
viazaný vyhláseným rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. Z obsahu spisu odporcovi nevyplývajú žiadne trovy konania, takže mu súd
náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie navrhovatelia 1/ a 2/. Dôvodili, že preukázali
poskytnutie finančných prostriedkov v žalovanej výške, preukázali nezištnosť tohto svojho konania a aj
skutočnosť, že sa jednalo o pôžičku, pri ktorej v súlade s ustanovením § 563 Občianskeho zákonníka
nebola dohodnutá splatnosť. Odporcove tvrdenia o jeho dobrej finančnej situácii považovali vo veci

za irelevantné, pretože nepredložil okrem daňového priznania žiadne odklady preukazujúce, že svoje
záväzky riadne splácal. Samotná skutočnosť, že niektoré záväzky má uhradené neznamená, že jeho
platobná disciplína bola vzorná. Poukázali na výsluch svedkýň účinných na prvom pojednávaní, ktoré
preukázali nielen čas, ale aj miesto poskytnutia pôžičky. Odporca založil svoju obranu na účelových
tvrdeniach, ktoré sa nedali a neboli verifikované, osobných útokoch a predložením dokladov, ktoré súdu

nijako nenapomohli vo vzťahu k tvrdeným skutočnostiam. Mali za to, že rozhodnutie prvostupňového
súdu vychádza z nesprávnych skutkových zistení a z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle
§ 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p., keďže dôvody pre nepriznanie ich nároku nie súd dané vzhľadom
na skutkové a právne okolnosti prípadu. Navrhli, aby odvolací súd ich odvolaniu vyhovel a napadnutý
rozsudok zmenil tak, že prizná žalovaný nárok v celom rozsahu.

Odporcavosvojompísomnomvyjadrenínesúhlasilsodvolanímnavrhovateľovnazákladenepravdivého
obvinenia. Vyslovil súhlas s rozhodnutím súdu a nesúhlasil s plytvaním prostriedkov a časom za
nepravdivé obvinenia.

Proti rozsudku, a to jeho výrokovej časti o nepriznaní náhrady trov konania, podal v zákonnej lehote
odvolanie odporca. Dôvodil tým, že v stanovenej lehote troch pracovných dní poslal súdu list a všetky
kópie týkajúce sa nákladov, ktoré mal v danej veci. List zasielal poštou dňa 21.05.2012 na adresu
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom. Celkovú sumu vyčíslil na 1 405,29 Eur.

Navrhovatelia 1/ a 2/ sa k odvolaniu odporcu písomne nevyjadril.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania /§
212 ods. 1, § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p./ a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľov
nie je dôvodné a odvolanie odporcu je dôvodné.

Súd prvého stupňa založil svoje zamietajúci rozsudok na tom právnom názore, že z dokazovania nemal
súd za jednoznačne preukázané, akú sumu navrhovatelia poskytli odporcovi titulom pôžičky, pričom
sa súdu javilo nepravdepodobné, že by odporcovi dávali zo svojich domácich úspor sumu 37.635,-Sk presne na korunu, ako uviedla navrhovateľka v druhom rade. V prospech navrhovateľov svedčili
len dôkazy o výbere finančných prostriedkov z vkladných knižiek v Slovenskej sporiteľni s dátumom
15.10.2007, avšak či došlo k samotnému odovzdaniu týchto finančných prostriedkov odporcovi, a či to

bolo titulom pôžičky, nebolo v konaní preukázané. Na základe nezrovnalostí súd vyhodnotil aj výpovede
svedkýň za málo pravdepodobné a nevierohodné a keďže jedine tieto výpovede mali slúžiť ako dôkazný
prostriedok na preukázanie existencie pôžičky, dospel súd k záveru, že navrhovatelia neuniesli dôkazné
bremeno a návrh zamietol.

Odvolací súd sa s týmto právnym záverom súdu prvého stupňa stotožňuje, ako aj s jeho odôvodnením
v celom rozsahu v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p., a na zdôraznenie správnosti a k odvolacím námietkam
navrhovateľov uvádza nasledovné:
Navrhovatelia odvolaním namietajú, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávnych
skutkových zistení a z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu

právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav;
dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak síce aplikoval správny právny
predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo, ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne
právne závery.

V sporovom konaní, kde platí zásada dispozičná a prejednávacia /takým konaním bolo i konanie v
tejto veci/, musia navrhovatelia už v podanom návrhu uviesť rozhodné skutočnosti, z ktorých vyvodzujú
uplatňované právo a musia k tomu uviesť potrebné dôkazy /§ 79 ods. 1 O.s.p./. Túto povinnosť tvrdenia
i povinnosť dôkaznú majú navrhovatelia i počas konania /§ 101 ods. 1, § 120 ods. 1 O.s.p./. Nesplnenie
tejto povinnosti postihuje účastníka nepriaznivým následkom v podobe neúspechu v spore.

Posúdenie, či medzi účastníkmi vznikol záväzkovo právny vzťah na základe ústne uzavretej zmluvy
o pôžičke, závisí od naplnenia znakov skutkovej podstaty hmotnoprávnej normy § 657 Občianskeho
zákonníka, najmä čo do preukázania zákonom predpokladaných náležitostí na vznik zmluvy. Ak sa teda
navrhovatelia domáhali od odporcu zaplatenia žalovanej sumy a tvrdili, že táto suma požičali odporcovi,

leží na nich dôkazné bremeno o tomto tvrdení.

Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie prípadné nepriaznivé
následky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného
na základe ostatných vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú, ako celkom správne dôvodil

súd prvého stupňa, i toho účastníka, ktorý síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, avšak
hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nedostatočne potvrdilo
pravdivosť skutkových tvrdení účastníka.

Predmetom súdneho sporu v prejednávanej veci bolo plnenie na základe ústnej zmluvy o pôžičke, ktorej

plnenie, t.j. odovzdanie sumy 3 000 eur navrhovateľmi odporcovi, druhá strana /odporca/ po celý čas
popierala. Podľa ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ
dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej
doby veci rovnakého druhu.
Z citovaného zákonného ustanovenia teda vyplýva, že pre uzavretie dohody o pôžičke sa nevyžaduje

písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom.
Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán, predovšetkým
určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého
druhu /peňazí/. Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou, k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné
odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi.

Podľa názoru odvolacieho súdu vyhodnotenie dôkazov súdom prvého stupňa v danej veci je v súlade
s obsahom spisu, aj so zásadami formálnej logiky. Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozsudku
riadne uviedol, na základe akých skutočnosti dospel k záveru, že navrhovatelia v zmysle ustanovenia
§ 120 ods. 1 O.s.p. neuniesli dôkazné bremeno, t. j. povinnosť preukázať, že medzi účastníkmi došlo k

uzavretiu ústnej zmluvy o pôžičke a k odovzdaniu finančných prostriedkov odporcovi, čo malo v danej
veci za následok zamietnutie návrhu. Pri hodnotení dôkazov nemožno súdu prvého stupňa vyčítať
hodnotenie vykonaných dôkazov aj z hľadiska vieryhodnosti svedkov, keď výpovede svedkov, dcér
navrhovateľov hodnotil v kontexte s vyjadrením navrhovateľa 1/, ktorý uviedol, že svedkyne /dcéry/sa počas týždňa nezúčastňovali brigád na rodinnom dome odporcu, pričom svedkyne vypovedali,
že boli prítomné pri odovzdávaní finančných prostriedkov navrhovateľmi odporcovi dňa 16.10.2006 v
pracovný deň, keď boli na brigáde. Odvolací súd zároveň poukazuje aj na písomnú výzvu navrhovateľov

adresovanú odporcovi zo dňa 13.05.2010, v ktorej sa okrem iného uvádza aj to, že odporca žil od
09.12.2008 do 29.09.2009 s ich dcérou R. A. v spoločnej domácnosti v rodinnom dome č. XXX v
A., pričom v období spoločného spolužitia mu navrhovatelia zapožičali finančnú hotovosť vo výške 3
000 eur na rekonštrukciu rodinného domu. Rovnako tak aj v samotnom návrhu navrhovatelia uvádzajú
tieto isté skutočnosti, t. j. že počas spolužitia odporcu s ich dcérou v období od 09.12.2008 do

29.09.2009, navrhovatelia odporcovi požičali 3000 eur. Na pojednávaniach navrhovatelia i svedkyne
však vypovedali, že tieto finančné prostriedky boli odporcovi požičané už dňa 16.10.2007. Navrhovatelia
preto jednoznačne nepreukázali, že odporca od nich skutočne prevzal finančné prostriedky vo výške
3 000 eur.

Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ako vecne správny podľa § 219 ods.

1 O.s.p. potvrdil.

Podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. odvolací súd však zrušil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku
o náhrade trov konania a vec mu v tejto časti vrátil na ďalšie konanie. Súd prvého stupňa nepriznal
úspešnému odporcovi náhradu trov konania s odôvodnením, že odporca si v zmysle § 151 ods. 2 O.s.p.

nevyčíslil v stanovenej lehote trovy konania, čo nekorešponduje s listinným podaním odporcu založeným
na č. l. 74.

Z obsahu spisu v vyplýva, že odporca si náhradu trov konania vyčíslil v zákonom stanovej lehote troch
pracovných dní /rozsudok bol vyhlásený dňa 17.05.2012/, a to písomným podaním /č. l. 74/ odoslaním

súdu prostredníctvom pošty dňa 21.05.2012.

V ďalšom konaní súd prvého stupňa preto rozhodne o náhrade trov prvostupňového konania podľa §
142 ods. 1 O.s.p. a podľa § 224 ods. 3 O.s.p. zároveň rozhodne aj o trovách odvolacieho konania.

Vysloveným právnym názorom je súd prvého stupňa viazaný /§ 226 O.s.p./.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.