Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. október 2013

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/290/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2312221362
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Klepancová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2312221362.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Klepancovej a členiek

senátu JUDr. Evy Barcajovej a JUDr. Andrey Moravčíkovej, PhD., v právnej veci navrhovateľa: X. J.,
bytom U., Y. X, zastúpený advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., Bratislava, Grösslingova 4,
IČO: 36 864 421, konajúca advokátom JUDr. Branislavom Fridrichom, PhD., proti odporcovi: DUSLO,
a.s., Administratívna budova, evidenčné číslo 1236, Šaľa, IČO: 35 826 487, zastúpený advokátskou
kanceláriou agner & partners, s.r.o., Bratislava, Špitálska 10, IČO: 36 722 758, za účasti vedľajšieho
účastníka na strane odporcu: Sociálna poisťovňa, Bratislava, ul. 29. augusta 8, IČO: 30 807 484, o
zaplatenie 59.749,05 eur na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Galanta sp. zn.

5C/49/2012-134 zo dňa 29. apríla 2013 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa s tým, že o trovách konania
rozhodne samostatným uznesením. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ustanoveniami Zákonníka
práce č. 65/1965 Zb., konkrétne ustanovením § 190 ods. 1, § 193 ods. 1 písm. b) a § 196, ďalej
ustanoveniami vyhlášky č. 32/1965 Zb. - § 2 ods. 1, § 4 ods. 1, § 7 ods. 1 a 3, § 9 ods. 1,

ďalej ustanoveniami § 100, § 106 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Vecne svoje rozhodnutie
odôvodnil vykonaným dokazovaním výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s predloženými a
vyžiadanýmilistinnýmidôkazmi,akoajvyžiadanýmodbornýmstanoviskomKlinikypracovnéholekárstva
a toxikológie LF UK Bratislava. Dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je nárokom na náhradu
škody a jeho vyjadrenie peňažným ekvivalentom spôsobuje, že ide o právo majetkovej povahy. Právo
navrhovateľa na podanie návrhu podlieha premlčaniu. Rozhodujúcim okamihom je ustálený zdravotný
stav poškodeného. Za deň počiatku plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty v zmysle § 106

Občianskeho zákonníka je teda nevyhnutné považovať deň ustálenia zdravotného stavu poškodeného.
V prípade navrhovateľa lekárskym posudkom o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo
dňa 11.10.1991 došlo k obodovaniu sťaženia spoločenského uplatnenia na 300 bodov. Za deň ustálenia
zdravotného stavu navrhovateľa je teda potrebné považovať deň 11.10.1991. Subjektívna dvojročná
premlčacia lehota na uplatnenie nároku začala plynúť týmto dňom, vykonať prvýkrát mohol svoje
právo na uplatnenie mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia dňa 11.10.1991, lehota
uplynula dňom 11.10.1993. Navrhovateľ si uplatnil svoj nárok na súde podaním zo dňa 06.09.2012,

teda po uplynutí premlčacej lehoty. Na základe tohto posudku nemohol súd prvého stupňa posudzovať
nárok navrhovateľa na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia. Urobil tak na základe posudku
z roku 2012. Lekárskym posudkom zo dňa 23.03.2012 bolo navrhovateľovi priznaných ďalších 300
bodov. U navrhovateľa teda došlo k zhoršeniu jeho zdravotného stavu pre progresiu v kardiovaskulárnejzložke. Navrhovateľ trpí chorobou, ktorá má progredujúci charakter. Pri hodnotení a posudzovaní nároku
navrhovateľa súd musí brať do úvahy všetky aspekty, ktoré predmetná choroba vyvolala u navrhovateľa
pri uspokojovaní jeho životných a spoločenských potrieb a pri plnení spoločenských úloh. Je potrebné

zohľadniť, aký podiel na týchto dôsledkoch má sám poškodený. Z vykonaného dokazovania súd prvého
stupňa zistil, že navrhovateľ sa dokáže o seba postarať, nenavštevuje psychiatra, s priateľmi strácal
kontakt ešte pred chorobou z povolania, navštevuje sa s rodinou, Kliniku pracovného lekárstva a
toxikológie nenavštevoval napriek tomu, že mal problémy. Navrhovateľ rád sleduje televíziu, politické
relácie, večerné správy. Navrhovateľ má v súčasnosti 74 rokov, je na starobnom dôchodku. Doc. MUDr.

Z. U. vo svojom odbornom vyjadrení uviedol, že nemôže jednoznačne vylúčiť skutočnosť, že na progresii
poškodenianavrhovateľovhozdraviasamôžepodieľaťsamotnástarobaakoprirodzenýprocesstarnutia
každého tvora. I keď navrhovateľ trpí chorobou z povolania a má typické symptómy, ktoré spôsobuje
otrava sírouhlíkom, súd prvého stupňa nevidel dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by priznal
mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia navrhovateľa. Z týchto dôvodov a z dôvodu
premlčania návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ. Rozhodnutie
súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, rozsudok je vnútorne rozporný, nepresvedčivý,
čím došlo k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení s ustanovením

§ 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., keď účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať
pred súdom. Navrhovateľ namieta, že rozsudok sp. zn. 11Co/72/2012-320, o ktorý oprel súd prvého
stupňa svoje rozhodnutie, opomína a absolútne sa nevysporiadava so základným predpokladom pre
priznanie mimoriadneho zvýšenia náhrady za SSU. Predmetom konania nie je právo na úhradu
základného nároku na odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia na základe priznaného

bodového hodnotenia, ale spravodlivé finančné zadosťučinenie ako mimoriadne zvýšenie odškodnenia
za sťaženie spoločenského uplatnenia vzhľadom na výnimočný charakter prípadu. Navrhovateľ nemal
do právoplatného pozitívneho rozhodnutia súdu o jeho návrhu a stále nemá majetkové právo
podliehajúce premlčaniu, ktoré by mohol vykonať v zákonom ustanovenej dobe proti odporcovi ako
dlžníkovi.Ustanovenie§7ods.3vyhláškyč.32/1965Zb.predstavujeprostriedoknaodstránenietvrdosti

právneho predpisu, preto ani z tohto dôvodu nejde o nárok. Rozhodnutie súdu podľa tohto ustanovenia
je konštitutívnym aktom aplikácie práva, s ktorým sa spája vznik, zmena alebo zánik subjektívnych
práv a povinností, konštituuje teda novú právnu situáciu. Na podporu argumentov navrhovateľ uvádza
rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 23Co/261/2011 zo dňa 30.04.2012. Ďalej poukazuje na to,
že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že následky v živote navrhovateľa spôsobené chorobou z

povolania sú dramatické. Žalobca pred chorobou z povolania viedol riadny osobný a rodinný život,
vypočítava pritom všetky činnosti a aktivity navrhovateľa. V súčasnosti vo výlučnej príčinnej súvislosti
s chorobou z povolania predstavuje skôr príťaž pre svoju rodinu, nezvláda bežnú komunikáciu, trpí
neustále ťažkou depresiou, je náladový, výbušný, neustále nervózny a podráždený a podobne. Na
podporu týchto tvrdení poukazuje navrhovateľ i na výpoveď manželky navrhovateľa, na výpoveď syna

navrhovateľa. Ako vyplýva z lekárskeho posudku KPLaT zo dňa 09.01.2013, navrhovateľ objektívne trpí
na afektívnu instabilitu, výraznú depresivitu, jeho myslenie je v tempe spomalené, zabiehavé zníženou
koncentráciou a zníženou kritičnosťou, s poruchou pamäťových funkcií, bezvýchodiskové, je precitlivelý
na hluk, bolesť, spánok má prerušovaný, má sklony k výbušnosti, ťažko sa kontroluje, je sociálne
izolovaný, jeho pozornosť je rozptýlená, pamäť zhoršená. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že v

dôsledku choroby z povolania nastali u navrhovateľa mimoriadne nepriaznivé následky v jeho živote.
Chorobou z povolania bol premenený z aktívneho človeka na prežívajúcu bytosť bez schopnosti tešiť sa
zo života a vykonávať takmer všetky činnosti. Vzhľadom na uvedené argumenty zotrváva navrhovateľ
na legitimite svojho nároku. Žiadal odvolací súd, aby napadnutý rozsudok zmenil ako vo výroku vecne
nesprávny a rozhodol tak, že uloží odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 59.749,05 eur do

troch dní od právoplatnosti rozsudku, ako aj nahradiť mu trovy konania.

Odporca ani vedľajší účastník sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrili.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas

(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému bol tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a 202 O.s.p.), preskúmal vec podľa ustan. § 212
ods. 1 a 2 O.s.p., posúdil v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, prejednal bez nariadenia
pojednávania podľa ustan. § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolaním napadnutý rozsudoksúdu prvého stupňa je vecne správny. Svoje rozhodnutie senát odvolacieho súdu prijal pomerom hlasov
3:0.

Odvolacísúdvovecirozhodolpodľa§214ods.2O.s.p.beznariadeniaodvolaciehopojednávaniatak,že
rozsudok verejne vyhlásil, keďže vec bola ústne prejednaná pred súdom prvého stupňa a v odvolacom
konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejde o konanie vo veciach porušenia
zásady rovnakého zaobchádzania, a nariadenie pojednávania nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj celého obsahu spisového materiálu
dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných
dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie
náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým
rozhodnutím súdu prvého stupňa i s jeho odôvodnením a v podrobnostiach na neho poukazuje.

Podľa § 219 ods. 1 a 2. O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Súd prvého stupňa správne v preskúmavanej veci posúdil uplatnený nárok navrhovateľa v dvoch
úrovniach - posúdil časť uplatneného nároku podľa bodového ohodnotenia lekárskym posudkom zo
dňa 11.10.1991 a druhú časť na základe lekárskeho posudku zo dňa 23.03.2012, ktorým bolo sťaženie
spoločenského uplatnenia navrhovateľa dobodované.

Nárok na mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia na základe lekárskeho posudku zo
dňa 11.10.1991 správne posúdil ako uplatnený oneskorene z dôvodu premlčania tejto časti.

Navrhovateľ mohol nárok na mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia uplatniť na súde
najneskôrdo11.10.1993,abyjehoprávonebolopremlčané.Navrhovateľuplatnilnároknasúdenávrhom

zo dňa 06.09.2012, teda po uplynutí premlčacej lehoty.

Podľa ustan. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa ustan. § 100 ods. 2 veta prvá O.Z. premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho
práva.

Zásadne sa premlčujú všetky majetkové práva vrátane ich príslušenstva, najmä úrokov. Z toho vyplýva,

že v oblasti občianskeho práva premlčaniu nepodliehajú iné než majetkové práva. Ide o taxatívny
výpočet nepremlčateľných práv, t.j. že všetky práva majetkovej povahy podliehajú premlčaniu, pokiaľ
zákon výslovne neustanoví výnimku.

Premlčanie je uplynutie času stanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by

bolo právo vykonané, v dôsledku čoho povinný subjekt môže vzniesť námietku premlčania. Námietka
premlčania má za následok, že premlčané právo nemožno oprávnenému priznať (§ 100 ods.1 Obč.
zákonníka).

Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v

primeraných dobách uplatnili svoje práva a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po
časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti.

Súd oprávnenej osobe premlčané subjektívne občianske právo nemôže priznať, lebo vznesením
námietky premlčania došlo k zániku nároku. V dôsledku toho súd po zistení, že vznesenie námietky

premlčania je odôvodnené, musí návrh, ktorým sa tohto premlčaného práva navrhovateľ domáha,
zamietnuť. Uplatnením námietky premlčania na súde prestáva byť subjektívne právo vynútiteľné.Sťaženie spoločenského uplatnenia je považované za majetkové právo viazané len na osobu
navrhovateľa, ktoré sa premlčuje. Ide o peňažnú satisfakciu, ktorej základom je nemajetková rovina.
Vyjadrenie v peniazoch spôsobuje, že ide o osobné právo majetkovej povahy, ktoré sa premlčuje.

Charakter majetkového práva, viazaného na osobu navrhovateľa, má aj mimoriadne zvýšenie náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia.

Takýto názor na premlčateľnosť práva na mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského

uplatnenia vyslovil Krajský súd v Trnave nielen v spomenutej obdobnej veci spis. zn. 11Co/72/2012 v
rozsudku zo dňa 25. apríla 2012, ale aj vo veci spis. zn. 9Co/187/2012 zo dňa 26. februára 2013.

Právo poškodeného uplatniť nárok na zvýšenie odškodnenia podľa § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb.
vzniká okamihom, kedy sa poškodený dozvedel o škode a o tom, kto za škodu zodpovedá. Zvýšenie
náhrady podľa § 7 ods. 3 citovanej vyhlášky môže byť priznané len súdnym rozhodnutím, podmienkou

však je, aby toto právo poškodený uplatnil na súde v zákonom stanovenej premlčacej lehote. Na
základe súdneho rozhodnutia vzniká potom poškodenému právo a zodpovednému subjektu povinnosť
na plnenie, t.j. zaplatiť mimoriadne zvýšenie odškodnenia podľa § 7 ods. 3 citovanej vyhlášky.

Pre začiatok behu premlčacej doby je rozhodujúci okamih, keď bol ustálený zdravotný stav

poškodeného, bolo vykonané ohodnotenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia. Tento
okamih je rozhodujúci aj pre začiatok plynutia premlčacej lehoty pre uplatnenie nároku na mimoriadne
odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia na súde. Ak príde k dobodovaniu v dôsledku zhoršenia
zdravotného stavu poškodeného, je to rozhodujúci okamih pre ďalšie uplatnenie nároku a možné ďalšie
priznanie mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia.

Nárok na mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia na základe lekárskeho posudku zo
dňa 23.03.2012 uplatnil navrhovateľ včas. V tejto časti súd prvého stupňa skúmal splnenie podmienok
pre zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia.

Odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia je náhradou tzv. nemateriálnej ujmy a má slúžiť na to,
aby si postihnutý mohol obstarať náhradné požitky na vyrovnanie prežitých a prežívaných utrpení, strastí
a obmedzovania v živote. Výška odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia závisí jednak od
ohodnotenia v lekárskom posudku, jednak od posúdenia predpokladov, ktoré mal poškodený pre ďalšie
uplatnenievživoteavspoločnostiaktorésúprechorobuzpovolaniaobmedzenéalebocelkomstratené.

Lekárske ohodnotenie tvorí základ, z ktorého sa vychádza pri posudzovaní predpokladov poškodeného
pre jeho ďalšie uplatnenie v živote a v spoločnosti.

Výnimočnosť prípadu navrhovateľa musí byť jednoznačne preukázaná. Pre správne určenie výšky
odškodnenia musí súd zistiť, aké mal poškodený predpoklady pre svoje uplatnenie v živote a v

spoločnosti pred zistením choroby z povolania a aké predpoklady má po zistení choroby z povolania.
Súd sa musí teda zaoberať zapojením navrhovateľa do spoločenského života, napríklad kultúrneho,
športového, politického života, či sa aktívne a nad mieru zapájal do spoločenského života pred zistením
choroby z povolania, či choroba z povolania mala také dôsledky, že zvýšenú aktivitu už nemôže
navrhovateľ vykonávať. Súd je povinný v konaní vždy skúmať, aké predpoklady mal pre životné a

spoločenské uplatnenie poškodený pred vznikom škody, aké má možnosti a predpoklady pre životné a
spoločenské uplatnenie po vzniku škody. Sumy odškodnenia možno primerane zvýšiť nad stanovené
najvyššie sadzby odškodnenia len v celkom výnimočných prípadoch hodných mimoriadneho zreteľa.

Súd prvého stupňa sa zaoberal splnením predpokladov pre mimoriadne zvýšenie sťaženia

spoločenského uplatnenia. Dospel k správnemu záveru, že u navrhovateľa nie sú splnené podmienky
pre mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia predpokladané § 7 ods. 3 vyhlášky č.
32/1965 Zb.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa ustan.

§ 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

S poukazom na ustan. § 219 ods. 2 O.s.p. svoje rozhodnutie odvolací súd podrobnejšie neodôvodňuje
s konštatovaním správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 224 ods. 4 O.s.p. tak,
že o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa z dôvodu, že o trovách konania súd

prvého stupňa nerozhodoval, toto rozhodnutie ponechal na samostatné uznesenie.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.