Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 7. október 2013

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 37P/282/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112222989
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Tisová
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2013:5112222989.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou Mgr. Silviou Tisovou vo veci navrhovateľky: K. U., rod.
G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX, t. č. X. G., P. XXXX proti odporcovi: K. U., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom B. XXX, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou Hagara-Hagarová, s.r.o., so sídlom
Žilina, D. Dlabača 35 v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu:
X. U., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom J. práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina,

pracovisko Bytča, na čas do rozvodu, ako i čas po rozvode manželstva, takto

r o z h o d o l :

Manželstvo účastníkov konania uzavreté dňa 8. 9. XXXX v P. Drieňové a zapísané v knihe manželstiev
Matričného úradu P. Y. vo zväzku X ročník XXXX na strane XX pod poradovým číslom X r o z v á d z a .

S c h v a ľ u j e rodičovskú dohodu o úprave rodičovských práv a povinností k mal. X. nasledovného
znenia:

Mal. X., nar. 6. 9. XXXX, sa tak pred rozvodom manželstva ako aj po rozvode manželstva z v e r u j
e do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.

Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. X. sumou 100 € mesačne od 1. 7. 2012 do rozvodu
manželstva a sumou 140 € mesačne po rozvode manželstva, a to do 15. dňa mesiaca, na ktorý sa
výživné poskytuje, k rukám matky.

Otec je p o v i n n ý uhradiť nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 1. 7. 2012 do 30. 10.
2013 v sume 740 €, pričom je mu p o v o l e n é uvedený nedoplatok splácať v mesačných splátkach
po 150 € spolu s bežným výživným tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť
celého nedoplatku.

Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s mal. X. tak pred rozvodom manželstva ako aj po rozvode
manželstva každý tretí týždeň v čase od štvrtka od 17.00 hod. do pondelka do 18.00 hod. počnúc 41.
týždňom roku 2013 s tým, že otec maloletého p r e v e z m e a o d o v z d á v bydlisku matky.
Matka je p o v i n n á maloletého na stretnutie s otcom riadne pripraviť a otcovi ho odovzdať a od
neho prevziať v stanovený čas vo svojom bydlisku.

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 02.07.2012 sa navrhovateľka domáhala rozvodu manželstva s odporcom a úpravy
rodičovských práv a povinností k vyššie označenému mal. dieťaťu tak, že toto by na čas po rozvodemanželstva bolo zverené do jej osobnej starostlivosti a odporca - otec by bol zaviazaný povinnosťou
prispievať na jeho výživu mesačne sumou 500 Eur.
Svoj Návrh odôvodnila skutočnosťou, že po odsťahovaní navrhovateľky spolu s odporcom z domácnosti

jej rodičov, sa odporca radikálne zmenil. Navrhovateľku nepovažoval za seberovnú a žiadal od nej
neustálu dokonalosť, čo do vzťahu k domácnosti. Po narodení ich spoločného syna sa situácia ešte
zhoršila a odporca si navrhovateľku prestal vážiť už úplne. Nežili ako manželia, ale len ako dvaja
spolubývajúci. Ich postupné odcudzovanie vyústilo do toho, že navrhovateľka si našla inú známosť, v
ktorej má oporu a vylúčila akúkoľvek možnosť obnovenia riadneho manželského spolužitia.

Odporca sa k podanému Návrhu navrhovateľky vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu
podaním zo dňa 16.08.2013 tak, že s týmto v časti rozvodu manželstva súhlasí, nesúhlasí však s
úpravou práv a povinností k mal. dieťaťu tak, ako to navrhla navrhovateľka. Odporca zároveň žiada, aby
mal. dieťa bolo zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov a súd nebude určovať vyživovaciu
povinnosť k mal. dieťaťu.

Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom sa osobne zúčastnila navrhovateľka, odporca a právna
zástupkyňa odporcu. Kolízny opatrovník sa pojednávania nezúčastnil, svoju neprítomnosť ospravedlnil
a súhlasil s tým, aby súd konal a rozhodol bez jeho prítomnosti.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkom a oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil
nasledovný skutkový stav:

- navrhovateľka žije spolu s mal. dieťaťom v obci Veľké G.; jej čistý mesačný príjem je 448 Eur. Inú
vyživovaciu povinnosť nemá.

- odporca je pracuje ako dopravca v dopadovom hospodárstve s čistým mesačným príjmom cca 2.700
Eur.

Súd pri svojom rozhodovaní o rozvode manželstva vo všeobecnosti skúmal, či manželstvo plní zákonom
stanovené funkcie, teda svoj spoločenský účel alebo je len formálno-právnym zväzkom v dôsledku

trvalého rozvratu manželských vzťahov bez reálneho predpokladu obnovenia manželského spolužitia.

Súd rozhodoval podľa nasledovaných ustanovení zákona:

Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch.

Podľa § 23 Zákona o rodine
- ods. 1, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi

tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno
očakávať obnovenie manželského spolužitia.
- ods. 2, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní
o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
- ods. 3, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinnosti

manželov podľa § 18 a 19.

Podľa § 24 Zákona o rodine
- ods. 1, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon
ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté

dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí,
ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu,
alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
- ods. 3, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov.
Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

- ods. 4, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody
rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy
prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu
budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťas druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany
obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a
rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

- ods. 5, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov
dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na
pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do
osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na
súde.

Podľa § 25 Zákona o rodine:
- odsek 1, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia,
ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou
rozhodnutia o rozvode.
- odsek 2, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví
styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú

neupraviť.
- odsek 3, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom
alebo ho zakáže.
- odsek 4, ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk
s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie

o osobnej starostlivosti.
- odsek 5, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže
upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.6) Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.
Podľa § 36 ods. 1 ZR, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o
úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť

výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej
starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.

Podľa § 62 Zákona o rodine
- ods. 1, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času

kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
- ods. 2, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
- ods. 3, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť
svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na

nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
- ods. 4, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa
o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
-ods.5,výživnémáprednosťpredinýmivýdavkamirodičovneberiedoúvahyvýdavkypovinnéhorodiča,

ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 a 2 ZR, ak rodičia mal. dieťaťa spolu nežijú súd upraví rozsah ich vyživovacej
povinnosti, alebo schváli dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia
spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine
Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,
majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba

berie.

Podľa § 76 ods. 1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú zročné vždy na

mesiac dopredu.Podľa § 77 ods. 1 ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia
súdneho konania. Výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne odo dňa
začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

V tejto súvislosti je nutné podotknúť, že tak, ako je manželstvo pri svojom vzniku dobrovoľným a
slobodným zväzkom, rovnako tak pri splnení základných podmienok podľa vyššie citovaných ustanovení
§ 22 a 23 Zákona o rodine, nikoho nemožno proti jeho vôli nútiť zotrvať v manželstve, za predpokladu,
že sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj

účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že vzťahy medzi účastníkmi ako manželmi sú tak
vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel. Napriek tomu, že tvrdenia
účastníkov o primárnej príčine rozvratu manželstva sú protichodné, pričom každý z nich trvá na tom, že
vinnýjetendruhý,riadneobnoveniemanželskéhospolužitiaobajajednoznačnevylúčilianemajúzáujem

naďalej zotrvávať v nefungujúcom, výlučne formálnom zväzku. Vzhľadom na uvedené súd konštatujúc
neprekonateľné rozdiely medzi manželmi manželstvo účastníkov konania rozviedol.

Čosatýkaúpravyrodičovskýchprávapovinnostíkmal.dieťaťu,másúdzato,ženavrhovanárodičovská
dohoda je v jeho najlepšom záujme, nakoľko v doterajšej starostlivosti navrhovateľky - matky neboli

zistené žiadne nedostatky a odporca so zverením do jej osobnej starostlivosti súhlasil. Výška výživného
určeného na čas do rozvodu manželstva, ako i na čas po rozvode manželstva je primeraná pomerom
účastníkov, ako i potrebám mal. dieťaťa. Rozsah stretávania odporcu s maloletým dieťaťom je takisto
primeraný tak, aby sa vzájomné vzťahy udržiavali, preto súd navrhnutú dohodu schválil.

Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 1. 7. 2012 do 30. 10. 2013 v sume XXX €, nakoľko
odporca - otec uhradil na výživnom v rozhodnom období celkovo sumu 960 € (júl 2012 - 110€, august
a september 2012 - po 100 €, od októbra 2012 do októbra 2013 po 50 € mesačne), tento uhradí v
splátkach po 150 € mesačne, pod následkom straty výhody splátok v prípade omeškania s platením čo i
len jednej splátky. Dohodnutú splátku súd posúdil ako primeranú s poukazom na odôvodnenie pomerov

účastníkov vyššie.

Podľa § 144 Občianskeho súdneho poriadku účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod
alebo neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i
náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle citovaného ustanovenia § 144 OSP, nakoľko žiadne okolnosti
neodôvodňovali ich náhradu.

Po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení a daní právneho poučenia sa navrhovateľka i odporca vzdali

práva podať voči nemu odvolanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia
prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí

byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napadá, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa
domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie,
môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu /
Z. č. 233/1995 Z. z. v znení zmien a doplnkov/, a ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
§ 27 Zákona o rodine

- odsek 1, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné
priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému
úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
- odsek 2, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné
priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže
do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že

upúšťa od používania spoločného priezviska.