Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 16. september 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/137/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111237364
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5111237364.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej
a členov senátu JUDr. Romana Tichého a JUDr. Adriany Gallovej v právnej veci navrhovateľa: E. C.,
nar. X. XX. XXXX, bytom X. - P., L. T. XXX/XX, zastúpeného JUDr. Ivanom Pádejom, advokátom - AK,
s. r. o., so sídlom Krížna 336/2, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 36 863 041, proti odporcovi: Ing. I. E.,
nar. XX.X.XXXX, bytom M. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka: Wüstenrot poisťovňa, a. s., so sídlom

Karadžičova 17, 825 22 Bratislava 26, IČO: 31 383 408, o zaplatenie 525,13 eur s príslušenstvom, o
odvolaní vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 4C/6/2012-188 zo dňa 8. 3.
2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Vedľajší účastník j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania vo výške
42,67 eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Ivana Pádeja, advokáta - AK, s.r.o., vedený v

V. a.s., pobočka G. J., číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi povinnosť uhradiť navrhovateľovi sumu 525,13
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 525,13 eur od 1. 4. 2010
do zaplatenia a trovy konania vo výške 31,50 eur titulom zaplateného súdneho poplatku. Zároveň uložil
odporcovi nahradiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia vo výške 292,33 eur.
Prvostupňový súd vychádzal z toho, že účastníci konania jazdili dňa 25. 3. 2010 po ul. T. v X. tým

spôsobom,žeautoodporcuišlopredautomnavrhovateľaasivovzdialenosti10metrov,obidvemotorové
vozidla sa pohybovali rýchlosťou 30 - 40 km/hod.. T. ulica bola v tom čase posypaná štrkom po zimnej
údržbe a zároveň bola v ľavej časti rozkopaná v dôsledku rekonštrukcie kanalizačných prípojok. Zo
zhodných tvrdení účastníkov mal súd preukázané, že spod kolesa motorového vozidla odporcu odprskol
kameň na predné čelné sklo motorového vozidla navrhovateľa a spôsobil znehodnotenie tohto skla
vyžadujúceho jeho výmenu.
Súd v danej veci posudzoval nárok navrhovateľa podľa ust. § 427 ods. 1, 2, § 428, § 822 Občianskeho

zákonníka a § 4 ods. 1, 2, 4, § 5 ods. 1 písm. h) zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, § 16 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých
zákonov.
Navrhovateľ sa domáhal voči odporcovi náhrady škody, nakoľko poisťovateľ odporcu odmietol
navrhovateľovi uhradiť škodu spôsobenú odporcom dôvodiac, že medzi prevádzkou motorového vozidla

poistenéhoIng.I.O.-PROMPTaškodou,vzniknutouna motorovomvozidlenavrhovateľa,niejepríčinná
súvislosť a i v prípade, ak by súd došiel k záveru, že príčinná súvislosť je preukázaná, je návrh potrebné
zamietnuť z dôvodu existencie liberačných dôvodov na strane poisteného.Ďalej okresný súd dôvodil, že skúmal, či v danom prejednávanom prípade sa jedná o škodu, ktorá
bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke motorového vozidla a dospel k záveru, že
sa jedná o okolnosť vonkajšiu a nesúvisiacu s prevádzkou vozidla, nakoľko sa jednalo o okolnosť na

vozovke ležiacich kameňov - kamienkov, teda existujúcich mimo samotné vozidlo nemajúcich pôvod v
prevádzke a postavil ju na roveň s vonkajšími okolnosťami, ako sú konanie tretích osôb, alebo zvierat
a prírodných javov. Prevádzka samotná nie je spôsobilá takúto škodu spôsobiť bez toho, aby s týmto
predmetom, alebo skutočnosťou prišla do stretu a v danom prípade rotačný pohyb kolesa vozidla (teda
prevádzka vozidla) udelil kinetickú energiu kamienku ležiacemu na ceste, teda predmetu, ktorý nemá

žiadny súvis s prevádzkou. V prejednávanom prípade teda došlo osobitnou povahou tejto prevádzky ku
škode, škoda však bola spôsobená okolnosťami, ktoré pôvod v prevádzke nemajú. Táto situácia je teda
predpokladaná v ust. § 428 OZ upravujúcim liberáciu prevádzateľa, a síce, že škoda vyvolaná osobitnou
povahou prevádzky motorového vozidla bola spôsobená okolnosťou nemajúcou pôvod v prevádzke.
V danom prípade podľa súdu je možné konštatovať, že pri prevádzke motorového vozidla odporcu
jazdiaceho pred vozidlom navrhovateľa došlo k spôsobeniu škody na motorovom vozidle navrhovateľa

odprsknutím kameňa spod kolesa vozidla odporcu jazdiaceho pred vozidlom navrhovateľa. Pokiaľ
vedľajší účastník tvrdil neexistenciu príčinnej súvislosti medzi prevádzkou motorového vozidla a vznikom
škody na vozidle poisteného a tvrdil, že poistený neporušil žiadnu povinnosť uloženú právnymi
predpismi, súd dospel k záveru, že uvedené nezodpovedá skutočnosti, pretože existuje príčinná
súvislosťjednakmedziprevádzkoumotorovéhovozidlaavznikomškody,akoiexistujepríčinnásúvislosť

medzi konaním vodiča motorového vozidla, ktorým bola spôsobená škoda a škodou.
Škoda bola spôsobená okolnosťou, ktorá nemá pôvod v prevádzke vozidla, ale okolnosťou vonkajšou,
pričom však nie nepredvídateľnou. Z výpovede samotného odporcu mal súd preukázané, že odporca
neprispôsobil rýchlosť jazdy stavu a povahe vozovky, čím porušil ust. § 16 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z.
o cestnej premávke. Z vykonaného dokazovania mal súd nesporne preukázané, že ulica, na ktorej došlo

k vzniku škody, bola v čase spôsobenia škody rozkopaná, bola znečistená v dôsledku realizácie novej
kanalizácie a taktiež po zimnej údržbe. Všetky tieto okolnosti mal brať odporca do úvahy a prispôsobiť
stavuvozovkyrýchlosťjazdy.Odporcatedamoholškodezabrániťtým,žebyjazdiltak,akomuukladácit.
zákonné ustanovenie, čo neučinil a porušil tak svoju povinnosť vodiča v súvislosti s cestnou premávkou.
Odporca teda nevynaložil ani minimálne úsilie na predídenie vzniku škody, k čomu by stačilo, keby si

plnil svoje povinnosti vodiča podľa cit. zákona.
Vymrštenie kameňa ležiaceho na vozovke spod kolies vozidla nie je okolnosťou majúcou pôvod v
prevádzke vozidla. Len samotná prevádzka, teda rotácia kolies motorového vozidla bez ďalšieho, teda
stretu motorového vozidla s kameňom by nebola spôsobilá privodiť škodu na čelnom skle vozidla
navrhovateľa. Vzhľadom však na porušenie povinnosti odporcu ako vodiča motorového vozidla súd

dospel k záveru, že odporca sa zodpovednosti prevádzateľa motorového vozidla za škodu spôsobenú
osobitnou povahou tejto prevádzky zbaviť nemôže s poukazom na ust § 428 druhej vety OZ, nakoľko
sa v danom prípade jedná o škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky, ktorá však pôvod v
prevádzke nemá, avšak v konaní nebolo preukázané, že odporca škode nemohol zabrániť pri vynaložení
všetkého úsilia, ktoré možno od neho požadovať, čo odporca výslovne uznal.

Vo výroku o trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 142 ods. 1 veta prvá O. s. p.,
podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné
uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Nakoľko navrhovateľ
mal vo veci plný úspech, priznal mu súd náhradu trov konania voči odporcovi ako neúspešnému
účastníkovi konania.

Protitomutorozsudkupodalodvolanievzákonnejlehotevedľajšíúčastník.Uviedol,žeprvostupňovýsúd
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní poukazoval na to, že súdom zistený skutkový
stav nevyplýva z vykonaného dokazovania, nakoľko z listinných dôkazov ako „oznámenie o poistnej

udalosti“ a oznámenie poškodeného o poistnej udalosti sú neverifikovateľné tvrdenia majúce pôvod
výlučne vo výpovedi navrhovateľa. Tvrdenia navrhovateľa však musia byť opreté aj o iné dôkazy, ak sa
majú preukázať jeho nároky, vzhľadom na to, že dôkazné bremeno je na navrhovateľovi. Okresný súd
bez toho, aby navrhovateľ produkoval dôkazy na podporu svojich tvrdení, zjavne suploval nesplnenie
povinnosti navrhovateľa uniesť dôkazné bremeno, čím došlo k inej vade, ktorá môže mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Ďalej v odvolaní uviedol, že právny názor súdu je nesprávny z dôvodu
neunesenia dôkazného bremena navrhovateľom ako (i pri súdom - hoci nedostatočne a nesprávne
- ustálenom skutkovom stave) existencie liberačných dôvodov na strane škodcu. Poukázal na ust. §
428 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), ktorý škody vyvolané osobitnou povahou tejto prevádzkyrozdeľuje na škody bez možnosti liberácie (škoda spôsobená okolnosťami majúcimi pôvod v prevádzke)
a škody s možnosťou liberácie (škody, ktoré nemajú pôvod v prevádzke motorového vozidla, sú
však spôsobené v súvislosti s osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla - § 427 OZ, ak

prevádzkovateľ preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno
od neho požadovať). V tejto súvislosti poukázal na to, že nemožno stotožňovať každú škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla a škodu spôsobenú okolnosťou v prevádzke, keďže ku škode dôjde
vždy prevádzkou motorového vozidla.
Rozhodujúcim znakom pre možnosť liberácie v danom prípade je teda to, či kameň na cestnej

komunikácii je alebo nie je okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke. Odporca vo svojom odvolaní má
za to, že skalka ležiaca na ceste nespĺňa znaky súčasti prevádzky, ani ju nerobí súčasťou prevádzky
jej odmrštenie kolesom vozidla. Došlo len k pôsobeniu osobitnej povahy prevádzky na okolnosť, ktorá
nemá pôvod v prevádzke, a preto túto škodu je možné liberovať. Skalka ležiaca na ceste je jednoznačne
okolnosťou vonkajšou, teda nemá pôvod v prevádzke a je možné za predpokladu preukázania, že sa
škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od prevádzkovateľa požadovať,

prevádzkovateľa liberovať zo zodpovednosti za takúto škodu. Ku škode na motorovom vozidle tak
síce došlo v dôsledku prevádzky motorového vozidla, avšak následkom okolnosti, ktorá nemala žiadny
súvis s jeho prevádzkou. Týmto je vodič (a s ním rovnako prevádzateľ) liberovaný zo zodpovednosti
za škodu a je nespravodlivé požadovať od poisťovne zaplatenie náhrady škody, pri ktorej sa škodca
zbavil zodpovednosti. Poisťovňa v takomto prípade nie je povinná škodu nahradiť, nakoľko nie je daná

zodpovednosť poisteného.
Čo sa týka odvolania voči priznaniu úrokov z omeškania, odporca poukázal na to, že poisťovňa
splnila povinnosť v trojmesačnej lehote oznámiť, že odmieta plnenie a odôvodnila toto rozhodnutie,
nie je povinná poškodenému uhradiť úroky z omeškania, a to až do okamihu splatnosti poistného
plnenia, ktorým je 15 dní odo dňa doručenia právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody

poistiteľovi. Nie je možné priznať úrok z omeškania skôr, než sa stane pohľadávka splatnou, čiže
pohľadávka sa stane splatnou až po právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. V tomto prípade by sa
priznalo navrhovateľovi príslušenstvo pohľadávky, ktoré ešte nevzniklo. Až keby odporca neuhradil
navrhovateľovi istinu do 3 dní po právoplatnosti rozhodnutia o povinnosti uhradiť istinu, dostal by sa
štvrtý deň do omeškania a navrhovateľ by mohol žiadať úrok z omeškania osobitným návrhom.

Z dôvodov uvedených v odvolaní záverom odporca navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že
návrh navrhovateľa zamieta, resp. napadnutý rozsudok zrušil a vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie
konanie.

K podanému odvolaniu sa vyjadril navrhovateľ, ktorý konštatoval, že vydaný rozsudok je vecne i

procesne správny. Výklad ust. § 427 a § 428 Občianskeho zákonníka odvolateľom pokladá za účelový
a zjavne smerujúci k tomu, aby spôsobenú škodu zo zákonného poistenia nemusel uhradiť. Odvolateľ
poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Bardejov, ktorým bolo taktiež rozhodované o škode, ktorú
spôsobil kameň odskočený od kolesa vozidla jazdiaceho pred navrhovateľom. Na obsah predmetného
rozsudku sp. zn. 6C/76/2011 podľa odvolateľa nie je možné prihliadať, nakoľko v uvedenej veci odporca

absolútne nepripustil, že takúto škodu navrhovateľovi spôsobil, čo nebolo možné objektívne v spore
preukázať. V tomto konaní odporca jednoznačne potvrdil, že išiel svojím motorovým vozidlom pred
motorovým vozidlom navrhovateľa a že teda k poškodeniu predného skla nemohlo dôjsť iným spôsobom
ako tým, že spod kolies jeho auta vyletel kameň, ktorý poškodil sklo motorového vozidla navrhovateľa.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok na
základe podaného odvolania v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) postupom v zmysle ust. § 156 ods. 3 O.s.p. napadnutý rozsudok
okresného súdu potvrdil v zmysle ust. § 219 ods. 1 O. s. p..

Podľa § 212 ods. 1 O. s. p., odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.
Podľa § 219 ods. 1 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Odvolací súd uvádza, že dôkazy vyhodnotil súd prvého stupňa podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliadal na všetko, čo
vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 O. s. p.). So skutkovými závermi

prvostupňového súdu sa odvolací súd stotožnil, pretože z vykonaného dokazovania bolo nepochybne
preukázané, že účastníci konania jazdili dňa 25. 3. 2010 po ulici T. v X. tým spôsobom, že auto odporcu
išlo autom navrhovateľa asi vo vzdialenosti 10 metrov, pričom obidve motorové vozidlá sa pohybovali
rýchlosťou 30 - 40 km/hod.. T. ulica bola v tom čase posypaná štrkom po zimnej údržbe a zároveňbola v ľavej časti rozkopaná v dôsledku rekonštrukcie kanalizačných prípojok. Zo zhodných tvrdení
účastníkov vyplynulo, že spod kolesa motorového vozidla odporcu odprskol kameň na predné čelné sklo
motorového vozidla navrhovateľa a spôsobil znehodnotenie tohto skla, vyžadujúceho jeho výmenu.

Ďalej prvostupňový súd správne postupoval, keď skúmal v danom prípade, či sa jedná o škodu, ktorá
bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke motorového vozidla, avšak odvolací súd
sa nestotožnil so záverom a argumentáciou prvostupňového súdu, že sa jedná o okolnosť vonkajšiu
a nesúvisiacu s prevádzkou vozidla, nakoľko sa jednalo o okolnosť spočívajúcu na vozovke ležiacich

kameňov, teda existujúcich mimo samotné vozidlo, nemajúcich pôvod v prevádzke a postavil ju na roveň
s vonkajšími okolnosťami, ako sú konanie tretích osôb, alebo zvierat a prírodných javov.

Rozhodujúcou otázkou v odvolacom konaní bolo posúdenie, či podľa § 427 Občianskeho zákonníka
zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je zodpovednosťou objektívnou, t.
j. bez ohľadu na zavinenie. V tejto súvislosti sa zaoberal aj odvolacími dôvodmi vedľajšieho účastníka.

Podľa názoru odvolacieho súdu sa jedná o škodu, ktorá bola spôsobená okolnosťami majúcimi pôvod
v prevádzke motorového vozidla, nakoľko samotné odskočenie skaliek spod motorového vozidla bolo
spôsobené rotáciou kolies motorového vozidla škodcu, pričom predmetná rotácia je sprievodným javom
pohybu motorového vozidla (bez rotácie kolies motorového vozidla by nedošlo k jeho pohybu). Súd
zdôrazňuje, že k odskočeniu skalky spod kolies predmetného motorového vozidla došlo v nadväznosti

najehopohybpovozovke,atedavžiadnomprípadesanejednáookolnosťnemajúcupôvodvprevádzke
motorového vozidla, a preto zodpovednosti za škodu sa odporca nezbavil. K zbaveniu zodpovednosti
za škodu by mohlo dôjsť len v prípade, ak by sa jednalo o škodu spôsobenú okolnosťami, ktoré
nemajú pôvod v prevádzke motorového vozidla, to znamená, ak by škodca preukázal, že by škode
nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia. Ak teda bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré

majú pôvod v prevádzke motorového vozidla, ide o absolútne objektívnu zodpovednosť za škodu a
prevádzkovateľ sa za žiadnych okolností nemôže zbaviť zodpovednosti za vznik takejto škody.

Ak teda udalosť - škoda na čelnom skle - bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke,
škodavzniklaaexistujepríčinnásúvislostimedziudalosťouavznikomškody,prevádzkovateľzodpovedá

za škodu na prednom skle, a pokiaľ má uzavreté zmluvné poistenie za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla, je poisťovateľ povinný takúto škodu za neho uhradiť.
V žiadnom prípade nie je možné stotožniť sa s názorom vedľajšieho účastníka, ako aj prvostupňového
súdu, že skutočnosť, že skalka odmrštená kolesom vozidla ju nerobí súčasťou prevádzky, pretože
kinetická energia udelená krútiacou silou kolesa, teda predmetu, ktorý nemá žiadny súvis s prevádzkou

a ide len o pôsobenie osobitnej povahy prevádzky na okolnosť nemajúcu pôvod v prevádzke. V tejto
súvislosti je potrebné poznamenať, že nebyť rotácie kolies, nebolo by možné pôsobením kinetickej
energie krútiaceho momentu kolesa automobilu docieliť vymrštenie kameňa spod pneumatiky, nakoľko
v momente státia, resp. pokojného stavu nepôsobí na kameň žiadna odstredivá sila. Inak povedané,
ak by vozidlo škodcu nebolo v prevádzke, nedošlo by ani k rotácii kolies, a teda nedošlo by ani k

vymršteniu kameňa do čelného skla navrhovateľa, resp. ak by pred navrhovateľom nešlo žiadne vozidlo,
nedošlo by k vzniku škody. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na definíciu prevádzky motorového
vozidla v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cz/42/1971 (R 9/1972): „motorové vozidlo
je v prevádzke nielen vtedy, keď sa pohybuje, ale aj vtedy keď síce stojí, ale v chode je jeho motor“.
Prevádzkou motorového vozidla je aj príprava k jazde a bezprostredné výkony po ukončení jazdy,

ako aj výkony potrebné na udržovanie vozidla. Už samé uvedenie motora do chodu patrí k prevádzke
motorového vozidla bez ohľadu na to, či sa vozidlo uvedie do pohybu a či nie, či sa to stalo na ceste,
prípadne na inom priestranstve verejnosti prístupnom, alebo ešte v garáži, a či motor uviedol do chodu
sám prevádzateľ, alebo jeho pracovník.
Argumentácia prvostupňového súdu a vedľajšieho účastníka, podľa ktorej ležiaci kameň na vozovke

nie je okolnosť, ktorá by mala pôvod v prevádzke motorového vozidla, je nesprávna. V zmysle vyššie
citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR je zrejmé, že vozidlo je v prevádzke, keď je v pohybe,
čo znamená, že kolesá počas pohybu vozidla rotujú okolo vlastnej osi. Rotácia kolies jednoznačne má
pôvod v prevádzke, nakoľko to je základný znak a predpoklad prevádzky motorového vozidla. Kameň bol
uchytený na dezéne rotujúcej pneumatiky a v dôsledku rotácie vymrštený do čelného skla motorového

vozidla navrhovateľa, v dôsledku čoho došlo k vzniku škody na tomto čelnom skle. Odvolací súd zastáva
názor, že pôvod v prevádzke motorového vozidla nemožno vzťahovať k vymrštenému kameňu ako
takému, práve naopak, je potrebné vzťahovať ho k rotácii kolies pohybujúceho sa vozidla. Rotácia koliespohybujúceho sa vozidla je bezpochyby prevádzkou motorového vozidla, čo jednoznačne potvrdzuje
vyššie uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR.
Odvolacísúdkonštatuje,ževrámciodvolaciehokonanianebolopoužitéustanovenieprávnehopredpisu,

ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a pre rozhodnutie veci rozhodujúce, preto v zmysle
§ 213 ods. 2 O. s. p. nebol dôvod, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili účastníci
konania. V danom prípade odvolací súd len interpretoval použitú právnu normu prvostupňovým súdom
spôsobom, ktorý zodpovedá účelu aplikovanej právnej normy.
Pokiaľ ide o námietky vedľajšieho účastníka týkajúce sa priznania úrokov z omeškania, treba

konštatovať, že základnou ideou Zákona o PZP bolo a stále je ochrana práv poškodených osôb, najmä
práva na rýchle poskytnutie poistného plnenia. Uvedený zákon je v súlade so Smernicou Európskeho
parlamentu a Rady 2000/26 (Smernica o poistení motorových vozidiel), ktorou sa poškodenému
priznalo právo podať žalobu proti poisťovni zodpovednej osobe, a to priamo. Predmetné ustanovenia
implementované do nášho Zákona o PZP zaviedli účinné sankcie pre prípad, že poisťovňa si nesplní
povinnosť nahradiť škodu v primeranej lehote. Okrem týchto sankcií zmluvné štáty boli zaviazané

implementovať aj do svojich vnútroštátnych poriadkov aj povinnosť platenia úrokov z výšky náhrady
stanovenej poisťovňou alebo súdom poškodenej osobe, ak sa plnenie nerealizovalo v predpísanej
lehote. Uvedené úroky z omeškania ukladá zákon poisťovateľom automaticky, bez ohľadu na to, či si
úrok z omeškania uplatní alebo nie, len ich výška sa posudzuje podľa občianskoprávnych predpisov.
Teleologickým výkladom smernice a zákona je možné vyvodiť, že poisťovateľ je povinný poskytnúť

poistné plnenie v lehote 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahov povinnosti
poisťovateľa, pričom skončiť prešetrovanie je povinný v lehote 3 mesiacov odo dňa oznámenia škodovej
udalosti. Súd je toho názoru, že poisťovateľ riadne nesplnil svoju povinnosť poskytnúť poistné plnenie
poškodenému za poisteného podľa § 4 ods. 2 a 4 Zákona o PZP tým, že nesprávne vyhodnotil rozsah
jeho zákonnej povinnosti (odmietol poskytnúť poškodenému riadne uplatnenú a preukázanú náhradu

škody), a preto nemôže byť na škodu navrhovateľa.
Ďalšia argumentácia odvolateľa, ktorý pripojil rôzne rozhodnutia súdov v obdobnej veci, nemala
podstatný význam pre posúdenie prejednávanej veci, pretože predmetné rozhodnutia sa v
konkrétnostiach odlišovali od skutočností prejednávaných v danej veci, s tým, že odvolateľ ich ani len
čiastkovo nepoužil pri argumentácii svojho odôvodnenia.

Výrok o trovách konania prvostupňového súdu odvolací súd potvrdil, keďže prvostupňový súd správne
aplikoval ustanovenie § 142 ods. 1 O. s. p., keď priznal navrhovateľovi, ktorý mal plný úspech vo veci,
náhradu trov konania, ktorá pozostávala zo súdneho poplatku vo výške 31,50 eur a trov právneho
zastúpenia vo výške 292,33 eur. Odvolací súd konštatuje, že súd nezistil vo vyčíslení náhrady trov

konania žiadne nesprávnosti.

Výrok o trovách odvolacieho konania sa opiera o ust. § 224 ods. 1 s poukazom na ust. § 142
ods. 1 O. s. p.. Navrhovateľ bol v odvolacom konaní úspešný, trovy odvolacieho konania pozostávajú z
trov právneho zastúpenia vyčíslených písomným podaním zo dňa 18. 7. 2013 za písomné vyjadrenie

doručené súdu dňa 24. 7. 2013 vo výške 34,86 eur + režijný paušál 7,81 eur, spolu vo výške 42,67 eur.
Vo vyčíslení náhrady trov právneho zastúpenia navrhovateľa nezistil súd žiadne nesprávnosti, a preto
mu ich priznal v uplatnenej výške, keď vychádzal z príslušných ustanovení vyhlášky č. 655/2004 Z. z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, a
to najmä z ustanovenia § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. c), § 16 ods. 3, § 20c cit. vyhlášky.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.