Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. júl 2013

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10CoE/263/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2305217974
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Slováčeková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2305217974.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v exekučnej veci oprávnenej: POHOTOVOSŤ, s. r. o., Bratislava, Pribinova 25,
zastúpenej splnomocnenkyňou: Fridrich Paľko, s.r.o., Bratislava, Grösslingova 4, proti povinnej: R. R.,
nar. XX. N. XXXX, bytom D., M. XXXX/X, o 1.560,11 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávnenej proti
uzneseniu Okresného súdu Galanta zo dňa 11. júna 2012 č. k. 16Er/683/2005-12, EX 241/12/2005 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd oba návrhy oprávnenej na prerušenie konania, ako aj postúpenie návrhu Ústavnému

súdu Slovenskej republiky na zaujatie stanoviska a predloženie predbežných otázok Súdnemu dvoru
Európskej únie z a m i e t a .

Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa: I. vyhlásil exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr.

Jozefom Horváthom pod spisovou značkou EX 241/12/2005 za neprípustnú a na základe toho exekúciu
zastavil s tým, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením. Toto rozhodnutie právne
odôvodnil ustanoveniami § 57 ods. 1 písm. g/, § 58 ods. 1 Exekučného poriadku (zákona č. 233/1995
Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení, ďalej len „E.p.“) a § 39 a § 574 ods. 2 Občianskeho
zákonníka (zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení, ďalej len „O.z.“). Vecne mal
za to, že primárny právny vzťah medzi účastníčkami vznikol na základe úverovej zmluvy č. 4022114

uzatvorenej medzi nimi dňa 20. decembra 2004, súčasťou ktorej bolo aj splnomocnenie, ktorým povinná
splnomocnila advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.
j. aby v jej mene uznal záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným
titulom pre súdny výkon rozhodnutia alebo pre exekúciu na celý jej majetok do výšky vzniknutej
pohľadávky a jej príslušenstva. Nakoľko povinná nesplnila záväzok zo zmluvy, bola spísaná notárska
zápisnica, kde za povinnú konal a zápisnicu podpísal Mgr. Tomáš Kušnír, ktorý dlh v plnom rozsahu, čo

do základu aj výšky uznal a zároveň vyhlásil, že dlh, ktorý je opísaný v notárskej zápisnici splatí do 30.
septembra 2004, v opačnom prípade vyjadril súhlas s použitím notárskej zápisnice ako exekučného
titulu. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že uvedené splnomocnenie (dohoda o splnomocnení) je
v zmysle § 39 O.z. neplatným právnym úkonom, na základe ktorého nemohlo dôjsť Mgr. Tomášom
Kušnírom k uznaniu právneho záväzku (dlhu) a teda k vydaniu a podpísaniu notárskej zápisnice, ktorá
je podkladom pre predmetné exekučné konanie. Dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu

vzniknúť až v budúcnosti je neplaná, pričom konanie povinnej o splnomocnení Mgr. Tomáša Kušníra
na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby v mene povinnej uznal jej záväzok,
považoval súd prvého stupňa za konanie v rozpore so zákonom, v čase uzatvorenia zmluvy o úvere
a splnomocnenia Mgr. Tomáša Kušníra neexistoval dlh a nebola známa ani jeho výška, teda v tom
čase nemohla povinná realizovať svoje právo dlh uznať a nemohla následne splnomocniť Mgr. Tomáša
Kušníra na také právo a z toho vyplýva aj nevedomosť povinnej o splatení svojho dlhu v lehote určenej

v exekučnom titule. Rozhodnutie o trovách exekúcie ponechal samostatnému uzneseniu.Proti tomuto uzneseniu súdu prvého stupňa podala včas odvolania iba oprávnená s návrhom na jeho
zrušenie a vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alternatívne navrhla prerušenie konania
podľa § 109 ods. 1 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku (zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších

zmien a doplnení, ďalej len „O.s.p.“) a predloženie Súdnemu dvoru Európskej únie (ďalej len „SD EÚ“)
na základe článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prejudiciálnych otázok v nasledujúcom znení:
„1. Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa,
ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie
notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do

výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky
plynúcej z tejto zmluvy? 2. Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie
vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom
na smernicu 93/13 EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?“ Súdu
prvého stupňa vytkla prekročenie ním oprávnení priznávaných mu právom, majúc za to, že exekučný
súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť obsah notárskej listiny, ktorá je exekučným titulom, a to ani v

prípade pasívneho správania účastníka v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný, nemôže naprávať
prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu a naviac za situácie, keď k takému revíznemu postupu
došlo v situácii, keď už exekučný súd preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom
absolútnej nerozpornosti. Interpretáciu ust. § 44 ods. 2 E. p. zo strany súdu považoval za extenzívnu
a v prípade ak sa všeobecný súd nestotožní s ústavne súladnou interpretáciou ust. § 44 ods. 2 E.

p., podanou oprávnenou, žiadala, aby všeobecný súd postupom podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b/
O. s. p. prerušil konania a podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ÚS SR“) návrh
na konanie o súlade ust. § 44 ods. 2 vety prvej a druhej E. p. s čl. 1 vety prvej Ústavy Slovenskej
republiky a to pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov
práva v právny poriadok. V tejto súvislosti by pre exekučný súd malo byť otázne aj to, či je v súlade

s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok
možné opakované uskutočňovanie revízneho postupu podľa ust. § 44 ods. 2 E. p., a to bez akejkoľvek
časovej limitácie. Ďalej argumentovala, že plnomocenstvo nie je zmluvným ustanovením a nemožno
naň preto aplikovať právnu úpravu neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutú v ust. § 53 O.z.
resp. § 23a ods. 2 z č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa (poznámka odvolacieho súdu - túto ani súd

prvého stupňa neaplikoval).Nestotožnila sa ani s právnym názorom súdu prvého stupňa, podľa ktorého
nie je predmetná notárska zápisnica spôsobilým exekučným titulom z dôvodu, že splnomocnenie na
uznanie dlhu bolo povinnou udelené splnomocnencovi ešte v čase, keď dlh z omeškania neexistoval, t.j.
povinná sa vopred vzdala svojho práva na uznanie či neuznanie dlhu v čase, keď ešte nemala vedomosť
o jeho prípadnom vzniku ani o jeho výške, takže splnomocnenie je neurčité a všeobecné, majúc za

to, že povinná mohla svoj dlh uznať už v čase uzatvorenia zmluvy o úvere s oprávnenou, keďže to
právnym poriadkom nie je vylúčené, nešlo o budúce právo a udelenie plnomocenstva v žiadnom prípade
neznamená stratu možnosti výkonu určitého práva a ani možnosti zastúpeného kedykoľvek odvolať
udelenéplnomocenstvo,ktoréprávopovinnánevyužila.Nebolopodľanejmožnéanidospieťkzáveru,že
zástupca nebol oprávnený v notárskej zápisnici uviesť do kedy povinná dlh splatí. Taktiež namietala, že

na neprípustnosť zastúpenia je potrebné aby išlo o skutočný rozpor v záujmoch zástupcu a zastúpeného
a nie len o dohad, možnú kolíziu záujmov, či vnútorné presvedčenie súdu.

Povinná ani exekútor odvolací návrh nepodali.

Odvolací súd podľa § 251 ods. 4, § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O. s. p. prejednal v medziach odvolania celú
vec (vyhlásenia exekúcie za neprípustnú, zastavenia exekúcie a na nej závislom výroku o náhrade trov
exekúcie)atobezpojednávania,pretožetunešloovecsamuaaniožiadenzákonomustanovenýprípad
potreby prejednania aj takejto veci na pojednávaní odvolacieho súdu a dospel k záveru, že návrhom
oprávnenejnaprerušeniekonania,akoajpostúpenienávrhuÚSSRnazaujatiestanoviskaapredloženie

predbežných otázok SD EÚ nie je dôvod vyhovieť a napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa treba
považovať za správne. Súd prvého stupňa si totiž otázku ním akcentovanej prekážky ďalšieho postupu
v exekúcii zodpovedal správne, svoje závery podľa názoru odvolacieho súdu i objektívne presvedčivo
zdôvodnil a žiadna z námietok uplatnených oprávnenou v odvolacom konaní na tom nemohla nič zmeniť.

Predovšetkým totiž odvolací súd nemal dôvod (a to napriek presne opačnému názoru oprávnenej),
pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvého stupňa na podporu ním
zvolenéhopostupuatýmto(okresnýmsúdom)pojatejajdoodôvodnenianapadnutéhouznesenia.Práve
pre správnosť a i objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvého stupňa predostretýchdôvodov (objektívnu z pohľadu schopnosti presvedčiť každého s výnimkou niekoho majúceho
nespochybniteľný záujem na inom výsledku konania) by tak zásadne postačovalo i len konštatovanie
správnosti dôvodov súdu prvého stupňa odvolacím súdom s odvolaním sa na ne (prvá časť ust. §

219 ods. 2 O. s. p.). Nakoľko tu však bol zároveň i relatívne rovnako podrobne vyargumentovaný
nesúhlas oprávnenej s takýmito dôvodmi (v odvolaní) a tým vyvolaná potreba vyporiadania sa aj s tzv.
odvolacími námietkami (ktorá povinnosť je tu však napokon v každej odvolacím súdom prejednávanej
veci vynímajúc z toho len prípady paušálneho opakovania už v prvom stupni uplatnených dôvodov, o
aký tu ale nešlo, potrebné sa javí doplniť (§ 219 ods. 2 O. s. p. in fine) ešte toto:

Podľa § 574 ods. 2 O. z. dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti,
je neplatná.

Citované ustanovenie § 574 ods. 2 O.z. pripúšťa možnosť vzdať sa len práv, ktoré v čase uzavretia
dohody existujú. Nemožno sa platne vzdať takých práv, ktoré ešte len môžu v budúcnosti vzniknúť, t.j.

možno sa vzdať len toho práva, ktoré existuje. Ak došlo k uzavretiu dohody o vzdaní sa práva alebo o
odpustenídlhu,ktorévzniknúvbudúcnosti,takátodohodajepodľaodseku2neplatná(§39).Problémom
je otázka výkladu pojmu "práva, ktoré mu môžu vzniknúť v budúcnosti", ktorý použil zákonodarca v § 574
ods. 2 O.z., a to či ide o práva, ktoré v čase uzatvárania príslušnej zmluvy o vzdaní sa práv osoba, ktorá
sa ich vzdáva, vôbec nemá, t.j. ide o práva, ktoré môžu vzniknúť len v budúcnosti alebo ide o práva, ktoré

v čase uzatvárania uvedenej zmluvy táto osoba síce má, ale ich ešte fakticky nerealizuje a realizovať
ich môže v budúcnosti. Je zrejmé, že súd prvého stupňa vychádzal z prvého vyššie uvedeného názoru,
ku ktorému sa prikláňa i odvolací súd, teda že § 574 ods. 2 O.z. sa vzťahuje len na práva, ktoré v čase
uzatvorenia dohody o ich vzdaní sa neexistujú a môžu vzniknúť až v budúcnosti.

Obstáť nemôže námietka uplatnená oprávnenou tu aj v iných tunajším odvolacím súdom skôr
prejednávaných veciach, podľa ktorej by po prvotnom „odobrení“ podkladov nevyhnutných na udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie a teda po udelení poverenia už nemalo byť možným následné
skúmanie, či v tomto smere nedošlo k pochybeniu. Jednak exekučný poriadok sa vyhol zadefinovaniu
aj poverenia na vykonanie exekúcie za rozhodnutie (na rozdiel od jeho protikladu, ktorým je uznesenie

zamietajúce žiadosť o poverenie), oprávnenej však okrem toho musí byť známy aj ten záver tunajšieho
súdu, podľa ktorého exekučný súd nemôže rezignovať na možnosť odopretia vykonania exekúcie
na podklade titulu odporujúceho zákonu. Rozhodujúcim v tomto smere totiž je, že exekučný súd v
obdobných prípadoch (nerozhodno či už v štádiu skúmania podmienok pre udelenie poverenia alebo až
následne) neprijíma žiadne rozhodnutie, ktorým by sa pasoval do pozície opravného súdu a formálne

zrušil exekučný titul reprezentovaný notárskou zápisnicou, môže mu však (tu spomínanému titulu) za
určitých okolností odoprieť vykonateľnosť. Prijatie opačného názoru by pritom malo za následok, že súdy
by buď nevenovali žiadnu pozornosť exekučným titulom (ak by tieto nemali oprávnenie skúmať či už
vôbec alebo len formálne), alebo by napriek zisteniu konkrétnych a často závažných vád exekučného
titulu mali byť nútené najskôr do udelenia poverenia (a tým aj k legitimizovaniu exekučného vymáhania

pohľadávky) a až následne by mali byť oprávnenými uvažovať o zastavení exekúcie. Záujem na takomto
výklade však zjavne odporuje logike, keďže zákonnosť titulu, ako aj návrhu či žiadosti sú ich atribúty,
ktoré tu sú (alebo naopak nie sú) už v čase rozhodovania o udelení poverenia a plynutie času na tom
obvykle nie je spôsobilé nič zmeniť - z ktorého dôvodu napokon zastavovanie exekúcií či exekučných
konaní (v ktorej súvislosti si je inak odvolací súd vedomý nekorektného narábania zákonodarcom s

pojmami) z tu objasňovaného dôvodu treba považovať za opodstatnené a zároveň za náležitý procesný
nástroj práve a len tam, kde v dôsledku určitého zlyhania v čase zaoberania sa možnosťou udelenia
poverenia k tomuto (udeleniu poverenia) došlo, hoci sa tak vôbec stať nemalo (keď práve o taký prípad
šlo aj v tejto veci).

Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že oprávnená a povinná uzavreli dňa 20. decembra 2004
Zmluvu o úvere č. 4022114, na základe ktorej oprávnená poskytla povinnej úver vo výške 26 000 Sk,
ktorý sa jej povinná zaviazala vrátiť spolu s príslušným poplatkom vo výške 21.000 Sk, t. j. spolu 47.000
Sk. Súčasťou tejto zmluvy bolo aj splnomocnenie, ktorým povinná splnomocnila Mgr. Tomáša Kušníra
na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t. j. aby v jej mene uznal jej záväzok z tohto

úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia, alebo pre
exekúciu, na celý jej majetok , do výšky vzniknutej pohľadávky (alebo jej zostatku v prípade čiastočného
splatenia jej dlhu) a jej príslušenstva. Na základe tohto splnomocnenia Mgr. Tomáš Kušnír uznal za
povinnú záväzok z tohto úveru pred notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom so sídlom v Partizánskom, gen.Svobodu 1069/4, o čom bola spísaná notárska zápisnica sp. zn. N 4010/2005, NZ 39935/2005 zo dňa
28. augusta 2005, a súhlasil, aby sa táto notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c/ E.p., možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré
obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod,
predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.

Citované zákonné ustanovenie určuje náležitosti notárskej zápisnice (okrem tých, ktoré musí mať podľa

Notárskeho poriadku), aby bola exekučným titulom. Predovšetkým musí notárska zápisnica obsahovať
právny záväzok. Ďalej má obsahovať označenie oprávnenej a povinnej osoby, právny dôvod, predmet
(plnenie, ktoré má povinný poskytnúť, teda suma, ktorú je dlžný oprávnenému), čas plnenia, a aby bola
exekučným titulom, musí obsahovať aj vyhlásenie povinnej osoby, že súhlasí s jej vykonateľnosťou. Pre
platnosť notárskej zápisnice, v ktorej dlžník uznal svoj dlh voči veriteľovi a súhlasil s jej vykonateľnosťou,
nie je preto potrebná dohoda s veriteľom a neúčasť veriteľa pri spisovaní takejto notárskej zápisnice

nespôsobuje jej neplatnosť. Nevyhnutná je však účasť dlžníka pri spisovaní notárskej zápisnice o uznaní
dlhu a súhlase s vykonateľnosťou, a to buď osobne alebo prostredníctvom riadne splnomocneného
zástupcu. V uvedenom prípade povinnú ako dlžníčku pri spisovaní predmetnej notárskej zápisnice
zastupoval Mgr. Tomáš Kušnír oprávnený konať za povinnú na základe plnomocenstva, ktoré mu
povinná udelila v Zmluve o úvere zo dňa 20. decembra 2004.

Podľa § 22 ods. 2 O.z., zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý
ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 23 O.z., zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné
zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Z citovaných ustanovení vyplýva, že zmluvné zastúpenie vzniká na základe zmluvy - dohody o
plnomocenstve - podľa § 23 O. z. medzi splnomocniteľom a splnomocnencom. Ide o dvojstranný
právny úkon, ktorým zastúpený dáva tretej osobe na vedomie, v akom rozsahu je osoba uvedená v
plnomocenstve oprávnená ho zastupovať. Takýto vzťah nevyhnutne predpokladá aj zhodu záujmov

medzi jeho účastníkmi. Je teda vylúčené, aby zmluva o zastúpení mohla byť platne uzavretá medzi
osobami, medzi ktorými je konflikt záujmov (§ 22 ods. 2 O. z.). Takáto zmluva je potom v zmysle ust. §
39 O.z. absolútne neplatná a nemôžu z nej vznikať žiadne práva a povinnosti.

V predmetnej veci podmienkou uzavretia úverovej zmluvy a poskytnutia úveru povinnej bolo zároveň

na predtlači Zmluvy o úvere splnomocniť Mgr. Tomáša Kušníra na zastupovanie povinnej pri vyhlásení
o uznaní právneho záväzku. Advokát, ktorý mal povinnú pri uznaní dlhu a spísaní notárskej zápisnice
ako exekučného titulu zastupovať, bol určený priamo v Zmluve o úvere veriteľom - oprávnenou, a
povinná nemala možnosť ovplyvniť výber právneho zástupcu a dopredu súhlasila so spísaním notárskej
zápisniceakoexekučnéhotitulu.Zatakejtosituáciejetuzjavnýrozporzáujmovmedzisplnomocnencom,

ktorý bol určený oprávnenou, pretože výber splnomocnenca oprávnenou nedáva dostatočnú záruku,
že tento bude zastupovať oprávnené záujmy povinnej. Oprávnená si zjavne určila tohto zástupcu za
tým účelom, aby presadzoval a obhajoval jej záujmy a tieto sú v protiklade a v konflikte so záujmami
povinnej.Existujúcirozporzáujmovmedzizástupcomazastúpeným(povinnou)vylučujemožnosťvzniku
platnej dohody o plnomocenstve. Povinná teda platne nesplnomocnila Mgr. Tomáša Kušníra svojím

zastupovaním a tento nebol oprávnený v jej mene spísať notársku zápisnicu a uznať záväzok z úveru.

V Zmluve o úvere teda chýba nepochybný relevantný prejav vôle povinnej splnomocniť advokáta Mgr.
Tomáša Kušníra na zastupovanie povinnej pri vyhlásení o uznaní právneho záväzku, na vykonanie
vyhlásenia v jej mene. Predmetná notárska zápisnica, ktorá je exekučným titulom v tomto konaní,

neobsahuje prejav vôle povinnej o uznaní dlhu a súhlase s vykonateľnosťou a preto nemôže byť
exekučným titulom voči tejto osobe. Už samotná táto skutočnosť predstavuje vadu exekučného titulu,
ktorá bráni vykonaniu exekúcie na jeho základe.

Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd ďalej dodáva, že vo

všeobecnosti dohoda oprávnenej a povinnej osoby obsiahnutá v notárskej zápisnici o uznaní dlhu a
súhlase s vykonateľnosťou je, ako to vplýva z ust. § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku, exekučným
titulom, na základe ktorého sa vykonáva exekúcia, nejde však o rozhodnutie a nevyvoláva ani účinky,
ktoré zákon s rozhodnutím spája, má charakter verejnej listiny (§ 3 ods. 4 zákona č. 323/1992 Zb.o notároch a notárskej činnosti - Notársky poriadok), ktorej správnosť sa predpokladá, pokiaľ nie je
preukázaný opak. Notárska zápisnica o uznaní dlhu a súhlase s vykonateľnosťou má formálny charakter,
pretože obsahuje také náležitosti, ktoré sú potrebné na to, aby bola podkladom pre výkon rozhodnutia.

Notár takúto zápisnicu spíše na základe dohody medzi osobou oprávnenou a povinnou bez toho, aby bol
oprávnený skúmať hmotnoprávny podklad pre jej spísanie. Táto skutočnosť musí byť zohľadnená aj v
exekučnom konaní, nakoľko vymáhanie plnenia, na ktoré oprávnený nárok nemá a ktoré by bol povinný
vrátiť, nemožno považovať za prípustné. Nemožno preto pripustiť, aby notárska zápisnica vyhotovená
za vyššie uvedených podmienok z predmetnej veci bola exekučným titulom a aby sa na jej základe

viedla exekúcia proti povinnej. Takejto notárskej zápisnici chýba jej materiálna vykonateľnosť.

Na základe uvedeného považuje odvolací súd odvolateľkou namietaný postup súdu prvého stupňa
pri preskúmavaní notárskej zápisnice za súladný so zákonom, stotožňuje sa s názorom súdu prvého
stupňa, že predmetná notárska zápisnica nie je spôsobilým exekučným titulom, preto súd prvého stupňa
rozhodol správne, ak v prejednávanej veci vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekučné konanie zastavil

(otázka potreby súbežného vyhlásenia exekúcie za neprípustnú bola pritom otázkou, ktorá spadá do
roviny akademických diskusií na poli procesného purizmu).

Oprávnená navrhla i prerušiť exekučné konanie za účelom podania žiadosti SD EÚ na rozhodnutie o
predbežnej otázke podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p..

Podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p., súd konanie preruší, ak rozhodol, že požiada Súdny dvor
Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy.

V predmetnej veci bola exekúcia zastavená z dôvodu, že notárska zápisnica nie je spôsobilým

exekučným titulom, a to pre neplatné zastúpenie povinnej pri jej spisovaní podľa ust. § 39 O.z.,
keďže splnomocnenie je pre obchádzanie zákona neplatným právnym úkonom a uznanie dlhu na
základe takto udeleného splnomocnenia je absolútne neplatným právnym úkonom. V tejto rovine je bez
právneho významu, či povinná v právnom vzťahu s oprávneným vystupovala ako spotrebiteľka, a teda
či ustanovenie, ktorým splnomocnila Mgr. Tomáša Kušníra na jej zastupovanie pri spisovaní notárskej

zápisnice napĺňalo charakter neprijateľnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, resp. či v danom
prípadebolasprávneaplikovanáSmernicaRady93/13/EHSonekalýchpodmienkachvspotrebiteľských
zmluvách. Splnomocnenie, ktoré povinná udelila pri podpise zmluvy, ktoré prijal advokát konajúci za
oprávnenú za účelom uznania dlhu povinnej voči oprávnenej, je pre obchádzanie zákona neplatným
právnym úkonom a uznanie dlhu na základe takto udeleného splnomocnenia je absolútne neplatným

právnym úkonom.

Odvolací súd preto nepovažoval návrh na predloženie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej
únie za opodstatnený, lebo nevznikla potreba stanoviť hranice aplikovateľnosti úniového práva.

Prerušiť konanie podľa § 109 ods. 1 písm. b/ vety druhej O. s. p. možno len vtedy, ak k záveru, že
všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s Ústavou, so zákonom alebo s
medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, dospel súd a nie len účastník konania
(R 53/1999). Odvolací súd nedospel k názoru svedčiacemu o existencii oprávnenou naznačeného
rozporu, interpretáciu ust. § 44 ods. 2 E. p. zo strany súdu nepovažoval za extenzívnu, ale za ústavne

súladnú z vyššie a nižšie uvádzaných dôvodov.

Podľa § 44 ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného

titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu,
táto lehota neplatí ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/.

Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy SR Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát.

Cit. ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zakladá zodpovednosť exekučného súdu za vykonanie
poverenia na vykonanie exekúcie, pretože jeho vydanie musí byť výsledkom náležitého preskúmania
jednak exekučného titulu, jednak žiadosti o vydanie poverenia a návrhu na vykonanie exekúcie a to
z hľadiska ich súladu so zákonom - teda zákonmi všeobecne a to práve za účelom ochrany práv naexekúcii zúčastnených osôb a to zo strany nezávislého a nestranného súdu. V zverení takejto právomoci
súdu odvolací súd nevidí žiaden rozpor alebo nesúlad § 44 ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného
poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy SR. Opätovné preskúmanie prípustnosti exekúcie, proti čomu

odvolateľ namieta, pritom umožňuje nielen § 44 ods. 2, ale i ust. § 57 ods. 1 písm. g/ v spojení s § 58 ods.
1 Exekučného poriadku. Keďže odvolací súd nedospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis
(v danom prípade konkrétne § 44 ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku), ktorý sa týka danej
veci, je v rozpore s Ústavou, neboli ani splnené podmienky, aby konanie podľa návrhu oprávneného v
zmysle § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. prerušil a postúpil Ústavnému súdu návrh na zaujatie stanoviska.

Súd preto i tento návrh oprávneného na prerušenie daného konania zamietol.

Z týchto dôvodov oba návrhy oprávnenej na prerušenie konania, ako aj postúpenie návrhu Ústavnému
súdu Slovenskej republiky na zaujatie stanoviska a predloženie predbežných otázok Súdnemu dvoru
Európskej únie, ako nedôvodné zamietol, tak ako je to uvedené v prvej vete výroku tohto uznesenia.

Pre výsledok odvolacieho konania vyplývajúci z tohto uznesenia odvolacieho súdu potom v odvolacom
konaníprocesnýúspechzaznamenalapovinnáabolatotakona,komupodľa§142ods.1O.s.p.vzniklo
právo na náhradu trov odvolacieho konania, odvolací súd však o náhrade trov odvolacieho konania
nerozhodoval v súlade s § 224 ods. 4 O.s.p. z dôvodu postupu (i keď nedôvodného) súdu prvého stupňa
podľa § 151 ods. 3 O.s.p.

K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších zmien
a doplnení).

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.