Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. jún 2013

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 12C/47/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112220191
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Greguš

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2013:7112220191.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I v konaní pred samosudcom Mgr. Milošom Gregušom v občianskoprávnej veci

navrhovateľa: Východoslovenská distribučná, a.s., Mlynská 31, Košice, IČO: 36 599 361 proti odporcovi:
K., nar. XX.X.XXXX., bytom H. o zaplatenie 533,59 EUR s prísl. takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný do 3 dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť navrhovateľovi 533,59 EUR.

N e p r i z n á v a navrhovateľovi náhradu trov konania.

Odporca je povinný do 3 dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť štátu na účet Okresného súdu Košice

I súdny poplatok 31,50 EUR.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom zo dňa 6.8.2012 domáhal rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal
odporcu k zaplateniu celkovej istiny 533,59 EUR, pričom svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 9.7.2010
bola u odporcu vykonaná kontrola odberného miesta H.. Vykonanou kontrolou bol na odbernom mieste
zistený neoprávnený odber elektriny v zmysle § 39 zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike.

Doba trvania neoprávneného odberu od 7.1.2010 do 9.7.2010 bola určená podľa vyhlášky Ministerstva
hospodárstvač.154/2005Z.z.Navrhovateľsivočiodporcovivrámcizodpovednostizaškoduspôsobenú

neoprávneným odberom uplatnil sumu 775,60 EUR, ktorá mu bola vyúčtovaná faktúrou č. 8200029396
so splatnosťou 28.7.2010.

Trestným rozkazom sp. zn. 4T 58/11 zo dňa 19.7.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 6.8.2011
bol odporca uznaný vinným z trestného činu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. e) Trestného zákona.
Uvedeným rozhodnutím bola navrhovateľovi priznaná náhrada škody vo výške 242,01 EUR, vo
zvyšku bol odkázaný na občianske súdne konanie. Navrhovateľ vyzval odporcu na splnenie záväzku

predžalobnouupomienkouzodňa13.10.2011.Keďžeodporcadlžnúsumuneuhradil,navrhovateľžiadal,
aby ho súd zaviazal k zaplateniu dlžnej sumy 533,59 EUR.

Súd nariadil vo veci pojednávanie, pričom navrhovateľ sa z pojednávania riadne ospravedlnil. Odporca
mal doručenie predvolania vykázané náhradným spôsobom. Odporca prevzal návrh, ako aj zákonné
procesné poučenia dňa 2.5.2013, čo potvrdil vlastnoručným podpisom na súdnej doručenke. K návrhu
sa nevyjadril. Pojednávania sa bez ospravedlnenia nezúčastnil, preto súd vykonal dokazovanie v

neprítomnosti účastníkov konania.

Navrhovateľ ako listinné dôkazy predložil do spisu Zápis o zistenom neoprávnenom odbere vykonaný
dňa 9.7.2010 na odbernom mieste H. pričom odberateľom elektrickej energie je odporca. V zápise sauvádza, že kontrolou bolo zistené, že vodiče vedúce z hlavného ističa do určeného meradla sú odpojené
a následne je na uvedený hlavný istič napojený kábel do elektroinštalácie chaty mimo merania. Tým
došlo k neoprávnenému odberu elektriny bez uzavretej zmluvy alebo v rozpore s uzavretou zmluvou. Po

zdokumentovaní bol neoprávnený odber odstránený. Odporca bol odpojený od siete VSE. Navrhovateľ
zároveň predložil do spisu aj Výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny odporcom
v celkovej výške 37 426 kWh. Zároveň navrhovateľ pripojil faktúru č. 8200029396, ktorou vyúčtoval
odporcovi škodu spôsobenú neoprávneným odberom elektriny za obdobie od 7.1.2010 do 9.7.2010 na
celkovú sumu 775,60 EUR. Faktúra bola splatná 28.7.2010. Pripojil aj Predexekučnú upomienku zo dňa

13.10.2011, ktorou vyzval odporcu na uhradenie sumy 775,60 EUR. K tomu pripojil fotokópiu listovej
zásielky, z ktorej je zrejmé, že odporca zásielku neprevzal v odbernej lehote.

Do spisu bol predložený aj trestný rozkaz Okresného súdu Košice I č.k. 4T 58/11-101 zo dňa 19.7.2011,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 6.8.2011. Týmto trestným rozkazom bol odporca uznaný vinným
zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. e) Trestného zákona, za čo bol odsúdený na

súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 9 mesiacov, ktorý mu bol podmienečne odložený na skúšobnú
dobu 25 mesiacov. Zároveň mu bola uložená aj povinnosť uhradiť poškodenej strane (navrhovateľovi)
škodu vo výške 242,01 EUR.

Podľa § 39 ods. 1 zák. č. 656/2004 Z.z. o energetike v znení do 31.12.2010 neoprávneným odberom

elektriny je odber

a) bez uzavretej zmluvy alebo v rozpore s uzavretou zmluvou o

1. pripojení k prenosovej sústave alebo o pripojení k distribučnej sústave,

2. dodávke elektriny,
3. zúčtovaní odchýlky účastníka trhu,
4. prenesení zodpovednosti za odchýlku účastníka trhu na subjekt zúčtovania, alebo
5. distribúcii elektriny,

b) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu
odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny,

c) meraný meracím zariadením, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy, alebo na ktorom

bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii.

Podľa § 39 ods. 2 citovaného zákona pri neoprávnenom odbere je ten, kto elektrinu odoberal,
povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe
objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným

odberom elektriny, ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky vydalo vyhlášku č. 154/2005 Z.z., ktorou sa ustanovuje
spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny. Podľa § 1 ods. 4 písm. b) citovanej
vyhlášky denná spotreba pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné elektrické zariadenie je

pripojené na distribučnú sústavu o napätí medzi fázami do 1 kV, sa vypočíta tak, že na výpočet sa
použije menovitá hodnota hlavného istiaceho prvku pred bodom pripojenia neoprávneného odberu a
časové využitie 12 hodín za deň, ak nebola zistená denná doba využitia dlhšia; pri výpočte škody
spôsobenej neoprávneným odberom podľa hlavného istiaceho prvku sa zohľadňuje, či je neoprávnený
odber uskutočňovaný z jednej alebo z viacerých fáz.

Podľa § 1 ods. 5 citovanej vyhlášky vypočítaná škoda sa zvýši o náklady spojené so zisťovaním
neoprávneného odberu elektriny.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že navrhovateľ vykonal dňa 9.7.2010 kontrolu

odberného miesta H., pričom odberateľom elektrickej energie z tohto odberného miesta bol odporca.
Kontrolou bol zistený neoprávnený odber elektriny, za čo bol odporca uznaný trestným rozkazom
Okresného súdu KošiceI č.k.4T58/11-101zodňa19.7.2011zprečinukrádežeazačomubolauložená
okrem iného aj povinnosť uhradiť poškodenému, t.j. navrhovateľovi škodu vo výške 242,01 EUR.Navrhovateľ však celkovú škodu vypočítal na sumu 775,60 EUR, a to v zmysle vyššie citovaných
zákonných ustanovení po výpočte škody. Po odpočítaní priznanej sumy 242,01 EUR od celkovej škody

775,60 EUR vychádza, že odporca neuhradil navrhovateľovi zvyšnú časť škody vo výške 533,59 EUR.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti, existencia
škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie.

V tomto prípade bolo v trestnom konaní preukázané porušenie právnej povinnosti. Navrhovateľ vypočítal
škodu v zmysle vyhlášky Ministerstva hospodárstva č. 154/2005 Z.z., a to podľa § 1 ods. 4 písm.
b). Táto škoda vznikla neoprávneným odberom odporcu, čiže bola preukázaná aj príčinná súvislosť

medzi porušením právnej povinnosti a škodou, pričom v trestnom konaní bolo preukázané aj zavinenie
odporcu.

Na základe vyššie uvedeného súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi škodu vo výške 533,59 EUR
(celková škoda 775,60 EUR mínus priznaná škoda v trestnom konaní 242,01 EUR).

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Vtomtoprípademalplnýúspechnavrhovateľ,pretobymumalodporcanahradiťvzniknutétrovykonania.
Navrhovateľovi však žiadne trovy konania nevznikli, preto mu ani súd nemohol priznať náhradu trov
konania.

V tomto konaní bol navrhovateľ oslobodený od platenia súdneho poplatku v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm.
i) zák. č. 71/1992 Zb.
Podľa § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. v znení noviel, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho
návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je
tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však odporca nemá v konaní o rozvode manželstva, o

neplatnosti manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, ak súd tak rozhodne alebo ak
uloží náhradu trov konania poplatníkovi.
Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ ako poplatník bol od platenia súdneho poplatku oslobodený a súd
jeho návrhu vyhovel, súd zaviazal na zaplatenie súdneho poplatku za konanie odporcu, ktorý bol vo
veci neúspešný. Podľa položky 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov je výška súdneho poplatku

z návrhu na začatie konania, ak nie je ustanovená osobitná sadzba 6% z predmetu konania, najmenej
16,50 eura, najviac 16 596,50 eura.
Predmetom konania je suma 533,59 EUR, 6% z tejto sumy je 31,50 EUR, preto súd zaviazal odporcu
zaplatiť štátu na účet Okresného súdu Košice I súdny poplatok 31,50 EUR.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať
do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I, v troch
písomných vyhotoveniach.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie
podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej,
možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené

( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).