Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. jún 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8CoE/41/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111206863
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5111206863.6

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, veci starostlivosti súdu o maloleté deti: C. Y., nar. XX. XX. XXXX,
G. Y., nar. XX. XX. XXXX, obidve bytom u matky, deti rodičov - matky: RNDr. C. Y., PhD., rod. P., nar.
XX. XX. XXXX, trvale bytom O. č. XXX, prechodne bytom O., ul. G. č. XXX a otca: Ing. G. Y., nar. XX.
XX. XXXX, bytom O. č. XXX, o výkon rozhodnutia o úprave práv a povinností k maloletým deťom, o
odvolaní matky detí proti uzneseniu Okresného súdu Žilina, č. k. 21Em/2/2011-576 zo dňa 13. novembra

2012, takto

r o z h o d o l :

uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením č. k. 21Em/2/2011-576 zo dňa 13. 11. 2012, vydaným vyšším súdnym
úradníkom, Okresný súd v Žiline uložil matke RNDr. C. Y., PhD., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. č. XXX,
prechodne bytom O., ul. G. č. XXX, pokutu vo výške 200 eur, ktorú je povinná zaplatiť do 3 dní od

právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet Okresného súdu v Žiline.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že matka detí nerešpektuje právoplatné a vykonateľné rozhodnutie
Krajského súdu v Žiline, č. k. 10CoP/79/2011-846 zo dňa 12. 04. 2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť a
vykonateľnosť dňa 26. 06. 2012 a ktorým bol upravený styk otca s mal. deťmi tak, že otec je oprávnený
stretávať sa s mal. C. a mal. G. bez prítomnosti matky 3 krát v bežnom mesiaci v rozsahu 2 hodín
na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny, Referát poradensko-psychologických služieb Žilina v období

prvých troch mesiacov nasledujúcich po právoplatnosti tohto rozsudku. Matke bola uložená povinnosť
zabezpečiť účasť maloletých detí na jednotlivých stretnutiach. Počnúc 4. mesiacom od právoplatnosti
tohto rozsudku je otec oprávnený stretávať sa s mal. C. a mal. G. bez prítomnosti matky v každý párny
týždeň v stredu od 16.00 hod. do 18.00 hod. a každý nepárny týždeň v sobotu a nedeľu od 9.00 hod. do
18.00 hod. s tým, že otec maloleté deti prevezme a po ukončení stretnutia ich odovzdá matke v mieste
jej bydliska. Matka je povinná mal. deti na styk s otcom pripraviť a odovzdať mu ich. Matka bola v zmysle

§ 272 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.") vyzvaná na dobrovoľné podrobenie
sa uvedenému súdnemu rozhodnutiu a poučená o možnosti použitia sankcií za nesplnenie súdneho
rozhodnutia o úprave styku. Spis 21Em/2/2011 obsahuje jednotlivé podania otca, v ktorých informuje
súd o tom, ako prebiehali, resp. neprebiehali stretnutia otca s mal. G. a mal. C. na ÚPSVaR a v mieste
bydliska detí. Spis obsahuje taktiež vyjadrenia ÚPSVaR Žilina, ktoré podal na základe výzvy súdu o
zaslanie podrobných správ o priebehu stretnutí otca s mal. deťmi a správu od MUDr. W. I., všeobecnej

lekárkymaloletýchdetí.Správuodlekárkymaloletýchdetísiokresnýsúdvyžiadalzdôvodu,žestretnutia
otca s mal. deťmi na referáte poradensko-psychologických služieb Žilina, ktoré sa mali uskutočniť dňa
16. 08. 2012 a 28. 08. 2012, sa neuskutočnili, pretože podľa vyjadrenia matky boli mal. deti choré.
Toto vyjadrenie matky mal okresný súd podložené lekárskou správou od ošetrujúcej lekárky mal. detí.
Zo správ ÚPSVaR Žilina o priebehu stretnutí otca s mal. deťmi vyplýva, že dňa 07. 09. 2012 prebehlo
stretnutie za prítomnosti matky. Deti sa na otcovu prítomnosť adaptovali rýchlo, otcovi sa podarilo s nimi

nadviazať kontakt, zaujať ich pozornosť a viesť s nimi primeraný rozhovor. Dňa 12. 09. 2012 sa stretnutie
opäť realizovalo za prítomnosti matky, pretože mal. G. bola plačlivá a držala sa v tesnej blízkosti matky.Napriek tomu, že matka bola upozornená, že stretnutia sa majú realizovať bez jej prítomnosti, aj naďalej
zotrvala v miestnosti z dôvodu, že si to vyžadovali deti. Dňa 18. 09. 2012 deti opakovane vyhľadávali
prítomnosť matky, ale stretnutie sa nakoniec v rozsahu 60 minút uskutočnilo bez matkinej prítomnosti.

Matkina neprítomnosť deti rozrušila len minimálne. V záujme naplnenia 3-mesačnej doby stretávania
otca s mal. deťmi na pracovisku ÚPSVaR Žilina sa uskutočnili v októbri 2 stretnutia v dňoch 10. 10. 2012
a 17. 10. 2012. Z ich priebehu vyplýva, že mal. deti na úvod stretnutia odmietali vstúpiť do miestnosti
bez prítomnosti matky. Matka sa ich snažila presvedčiť, aby zostali s otcom samé, v čom ju podporoval
aj psychológ, avšak neúspešne. Napokon bola matka prítomná počas celého stretnutia. Počas stretnutí

deti sa integrovali s otcom - boli hravé, komunikatívne. Často však vyhľadávali fyzickú prítomnosť matky.
V súčasnosti majú prebiehať stretnutia otca s mal. deťmi bez prítomnosti matky v každý párny týždeň v
stredu od 16.00 hod. do 18.00 hod. a každý nepárny týždeň v sobotu a nedeľu od 9.00 hod. do 18.00
hod. s tým, že otec mal. deti prevezme a po ukončení stretnutia ich odovzdá matke v mieste jej bydliska.
Z jednotlivých podaní otca vyplýva, že mal. deti neboli na stretnutie nachystané a matka mu oznámila, že
deti si na stretnutí vyžadujú jej prítomnosť. Pri stretnutiach v októbri 2012 matka otcovi zasa oznámila, že

keď sa deti samé rozhodnú byť s otcom, tak budú. Z vyjadrenia matky zo dňa 05. 10. 2012 vyplynulo, že
dňa 03. 10. 2012 sa otec dostavil do miesta jej terajšieho pobytu. Mal. deti boli na stretnutie pripravené,
matka ich chcela odovzdať v zmysle rozhodnutia súdu, avšak deti odmietli ísť s otcom bez jej prítomnosti
a otec bez ohľadu na potreby a požiadavky mal. detí si ich odmietol prevziať za prítomnosti matky. Preto
matka žiadala súd, aby vyzval otca k väčšej súčinnosti, aby otec rešpektoval vôľu a názor detí a aby

svojim konaním nebránil v uskutočňovaní sa jeho stretnutí s mal. deťmi. Aj napriek matkinej príprave a
spolupráce so psychológom deti stále vyžadujú prítomnosť matky, či blízkosť pre pocit bezpečia a istoty
pri kontakte s otcom. Okresný súd konštatoval, že výrok súdneho rozhodnutia o úprave styku obsahuje aj
vetu, že matka je povinná mal. deti na styk s otcom pripraviť a odovzdať mu ich znamená to, že deti majú
byť vždy náležite oblečené, majú mať so sebou potrebné veci, ale zároveň, že matka, ktorá zodpovedá

za výchovu deti je povinná v záujme deti vplývať na ne pozitívne a viesť ich k pozitívnemu vzťahu k
otcovi. Ona, ako matka zodpovedná za výchovu detí, musí vedieť čo znamená prítomnosť oboch rodičov
pre zdravý vývoj detí a v tomto štádiu vývinu nemôže nechávať iba na posúdenie či náladu deti, čo oni
chcú a čo nie. V danom prípade vzhľadom na nízky vek mal. detí, matka nemôže neuvážene rešpektovať
všetky požiadavky mal. detí, ale ako matka musí vystupovať aj autoritatívne a svojím konaním viesť deti

k tomu, aby sa stretli s otcom.

S poukazom na uvedené okresný súd konštatoval, že súdne rozhodnutie o úprave styku otca s mal.
deťmimatkanerešpektuje,keďžeodvykonateľnostivyššieuvedenéhorozsudkusauskutočnilolenjedno
stretnutie otca s mal. deťmi bez prítomnosti matky, a to v rozsahu 60 minút na Referáte poradensko-

psychologických služieb Žilina. Aj napriek tomu, že bola výzvou zo dňa 23. 08. 2012 upozornená
na následky nerešpektovania súdneho rozhodnutia, matka si nedostatočne splnila povinnosť uloženú
súdom (pripraviť mal. deti na styk s otcom), v dôsledku čoho sa neuskutočnilo žiadne stretnutie otca s
mal. deťmi v súlade s vyššie uvedeným rozhodnutím súdu. Pretože matka nerešpektuje právoplatné a
vykonateľné rozhodnutie a pokračuje v odmietavom postoji odovzdať mal. deti otcovi aj po výzve súdu

na dobrovoľné podrobenie sa súdnemu rozhodnutiu, jej okresný súd uložil podľa § 273 ods. 1 O. s. p.
pokutu vo výške 200,- Eur, a to s poukazom na sústavnosť a závažnosť v porušovaní uloženej povinnosti
tak, aby bol dosiahnutý účel vykonávacieho konania. Táto pokuta pripadá štátu. Súčasne okresný súd
vyzval matku mal. detí, aby sa podrobila súdnemu rozhodnutiu o úprave styku otca s mal. deťmi. Ak
zostane táto výzva i naďalej bezvýsledná, bude okresný súd ukladať postupne ďalšie pokuty, môže

zastaviť výplatu prídavku na dieťa alebo môže odňať mal. deti matke a odovzdať ich otcovi.

Proti vyššie uvedenému uzneseniu podala matka detí odvolanie na základe ktorého odvolací súd
žiadala, aby napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil, keďže neboli splnené podmienky pre uloženie
pokuty.

Prvostupňovému súdu vytýkala, že napadnuté rozhodnutie je v príkrom rozpore s najlepšími záujmami
mal. detí. V odôvodnení existuje právny a hlavne skutkový rozpor. Protiprávnosť napadnutého uznesenia
je daná predovšetkým v tom, že aj keď je preukázané, že sa matka dobrovoľne podrobuje rozhodnutiu
súdu, aj napriek tomu tento postupoval podľa § 273 ods. 1 O. s. p., a to výlučne na základe tvrdení otca
a zrejmé pod tlakom množstva jeho korešpondencie adresovanej na súd. Odvolateľka ďalej namietla

nezákonnosť skutkových tvrdení súdu prvého stupňa, ktoré sú fakticky len reakciou na množstvo
vyjadrení otca o tom, ako nemá umožnené stretávanie s deťmi bez prítomnosti matky. Okresný súd
sa teda opieral iba o množstvo podaní otca - policajta, ktorých obsah však nesprávne vyhodnotil; ak
okresný súd matkine vodenie detí na ÚPSVaR, ústretovosť, prispôsobovanie, nemarenie stretnutí naúrade, pobádanie detí ku kontaktu s otcom atď. /t j. všetko to, čo je jasné zo správ/ považuje i tak za
pokutovania hodné, či nedostatočné, mal v napadnutom rozhodnutí a v tomto vykonávacom konaní
celkom, analyzovať a vysloviť i záver a hodnotenie vhodnosti, ústretovosti, postoja otca v celej veci

a nie sa len pridŕžať jeho podaní, ktorými mu v konečnom dôsledku vôbec nejde o vzťah s deťmi,
ale napáda matku ako človeka. Z obsahu podaní otca mohol súd dedukovať pochybnosť o láske, či
snahe budovať vzťah otca k jeho deťom možným a ponúkaným prirodzeným spôsobom. Situácia však
bola a aj aktuálne po celú dobu vedenia vykonávacieho konania je taká, že odvolateľka ako matka
sa snaží zo všetkých možných síl, aby otec s deťmi bol, sama za seba si dobrovoľne plní to, čo jej

kážu súdne rozhodnutia, nemôže ale vynútiť od otca prívetivosť, úsmev, ľudskosť. Okresný súd mal
skúmať a vyhodnotiť tú skutočnosť, že matka deti doma dobrovoľne, nenútene, prívetivo motivovala a
trpezlivo im vysvetľovala, prečo idú na úrad, že tam bude aj tatino, že tam budú robiť niečo zaujímavé.
Toto všetko im najlepším vedomím a svedomím v rámci prípravy na stretnutia s otcom urobila a keby
to nemala byť pravda, tak na ten úrad ani nepríde. Už nevie, ako má súd presvedčiť o tom, že sa snaží
všemožne ako len vie. Otec ju pritom stále napáda ako rušivý element v rámci realizovaných stretávaní.

Je preto sporné, či okresný súd v rámci vyhodnotenia všetkých dôkazov v uvedenej veci koná v prvom
rade v najlepšom záujme maloletých detí, pretože pokiaľ deti doposiaľ nechceli byť s otcom samé,
hoci ich matka na stretnutia s otcom vždy riadne a včas pripravovala /okrem dní kedy boli choré/, mal
okresný súd pred sankcionovaním jedného rodiča zhodnotiť všetky dôkazy nielen jednotlivo, ale aj vo
vzájomných súvislostiach a mal sa dožadovať otca, aby ten súdu preukázal, čo všetko on doteraz v

záujme stretávania detí urobil. Malo byť už dávno nariadené pedopsychologické vyšetrenie detí, keď súd
jednostranne matku považuje za osobu zodpovednú z postoja detí ku otcovi, jedine takéto vyšetrenie by
zistilo postoj detí, možno dôvody ich odmietania otca. Okresný súd teda nemal tendenčne a najmä bez
náležitého zistenia skutkového stavu pokutovať matku za niečo, čo nevie ovplyvniť. Matka si je vedomá
toho, že navrhuje deti vystaviť takémuto znaleckému skúmaniu, avšak si myslí, že citlivé vyšetrenie

odborníkom im neublíži a dúfa, že závery znalca otvoria otcovi jeho tvrdé srdce a on pochopí, že toto celé
nie je o nich dvoch, ale o ich deťoch. Vo svojich podaniach smerom súdu otec manipuluje s pravdou, otec
sa iba svojim chovaním sám stavia do polohy „platiaceho rodiča,, pretože o deti nejaví skutočný záujem
a to už vôbec nie mimo súdom určeného času. I ten súdom určený čas vlastne nevyužil a nevyužíva na
kontaktovanie sa s deťmi spôsobom, ktorý deti prejavovali - aj keď otec detí nie je psychológ, ale ako

rodič a dospelý by mal vedieť ako si deti získavať, ako u detí nenásilným spôsobom a hlavne postupne
rozvíjať vzájomný vzťah s ním. Toto matka deťom neviem prikázať a ani sa to nedá, čo je zo spisu
preukázané.
Otec počas týchto letných prázdnin ani raz nekontaktoval deti a ani matku za účelom stretnutia sa s
deťmi. Ani raz nezavolal, aj napriek tomu, že domácnosti sú cca 300 m vzdialené, ani raz neprišiel za

deťmi, ani raz ich nezobral na nejaký výlet, počas celých letných prázdnin. S deťmi sa stretol iba v čase,
ktorý mu určil ÚPSVaR. Nekontaktoval ich ani počas celého mesiaca júl 2012, keď nemal ÚPSVaR-om
určené stretnutia s deťmi a zjavne mu to vôbec nevadilo. Tak sa nespráva milujúci otec, ktorý na súd
vypisuje o matke detí samé lži a snaží sa tým mňa ako matku diskreditovať pred súdom. Na jednej strane
sa teda snaží pred súdom otec detí vystupovať ako milujúci otec, ale na druhej strane, keď nemá určený

styk s deťmi celý mesiac, tak si na deti ani len nespomenie.
To, že otec naozaj o deti nemá záujem svedčí aj to, že neprišiel doposiaľ na žiadnu akciu, ktorú
organizovala škola, alebo škôlka v rámci spolupráce s rodičmi. Napríklad syn C. mal škôlkársku maturitu,
bol prvý krát v škole, teraz mal imatrikulácie, vianočnú besiedku, všetko sú to veľké slávnosti, ktoré deti
vnímajúakoveľmidôležité.Škôlkavspoluprácisrodičmiorganizovalanapríkladšarkaniádu,ochutnávku

ovociaazeleniny,vianočnúbesiedkuapod.,ktorýchtaktiežotecdetínebolúčastný.Potom,čohomatka
na tieto skutočnosti upozornila bol otec detí v tomto roku až teraz za deťmi v škole a škôlke, doniesť
im mikulášske balíčky. C. doniesol balíček počas vyučovacieho procesu tak, že ho podal pani učiteľke
a ani nepočkal na koniec vyučovacej hodiny. Bol aj za G. v škôlke, pani učiteľka zo škôlky hovorila, že
G. bola plačlivá, nechcela ísť k otcovi, bola stále s ňou a odmietla si od otca zobrať mikulášsky balíček,

ktorý jej doniesol. Tento balíček musela zobrať pani učiteľka. Otec detí sa vôbec nesnaží si prirodzeným
spôsobom budovať vzájomný vzťah s deťmi. Súdne rozhodnutie o stretávaní sa s deťmi využíva len na
matkinu šikanu, sám sa posmešne vyjadril, že či bude mať dosť peňazí na platenie pokút.
Matka sa snaží celú situáciu riešiť v záujme maloletých detí. V minulosti otcovi detí navrhla kontakt s
mediátorom, ktorý odmietol. Teraz iniciovala stretnutie u psychológa UPSVaRu, kde sa otec detí jasne

vyjadril, že nemá záujem o prítomnosť matky ani na časti svojho stretnutia s deťmi aj napriek tomu, že mu
to deti samé viackrát vyjadrili a pozná ich názor. Z toho je zrejmé, že otec detí odmieta rešpektovať názor
detí, čo je zjavne v rozpore s právom chránenými záujmami našich maloletých detí. (dôkaz: Potvrdenie
zo dňa 03. 10. 2012 vydané psychológom Mgr. C. J. UPSVaRu)uMatka teda rešpektuje rozhodnutie súdu o styku otca s deťmi, rovnako vždy rešpektovala právo detí
na stretávanie sa so svojim otcom aj napriek jeho nepristojnému správaniu sa voči nej a deťom, ktoré
je predmetom trestného konania vo veci sexuálneho zneužívania a týrania blízkej a zverenej osoby

ČVS:SKIS-199/lS-3-V-2009.Jepoľutovaniahodné,žeodroku2009dotejtodobynebolitietoskutočnosti
riadne prešetrené, aj keď zo záverov správy z psychologického vyšetrenia v DKC Náruč v Žiline vyplýva,
že tieto podozrenia sú zjavne opodstatnené.
Hneď po tom ako matka s deťmi nedobrovoľne opustila domácnosť celú situáciu konzultovala
so psychológom, ktorý odporučil, aby pri stretávaní s deťmi bola prítomná a odporučil znalecké

pedopsychologické vyšetrenie, ktoré doposiaľ nebolo vykonané. O toto vyšetrenie žiadal už aj kolízny
opatrovník. Rovnako DKC Náruč v záujme detí odporučilo stretávanie sa otca s deťmi za prítomnosti
ďalšej osoby, najlepšie matky (dôkaz: Psychologické vyjadrenie, DKC Náruč, dňa 24. 03. 2010 príloha
č. l)
Vzhľadom na pochybnosti o správnosti znaleckého posudku vypracovaného v trestnom konaní
ČVS:SKIS-199/lS-3-V-2009 bol vypracovaný kontrolný znalecký posudok znaleckou organizáciou

Centrumduševnéhozdravia,s.r.o.Tátoznaleckáorganizáciaurčila,žeposudokvypracovanývminulosti
je chybný, matka nikdy netrpela a ani netrpí duševnou chorobou, či poruchou, ale v čase spolužitia s
otcom detí trpela tzv. syndrómom týraných žien a aj po troch rokoch, čo už s otcom detí nežije v spoločnej
domácnosti, sa u nej nachádzajú niektoré reziduálne znaky tohto syndrómu. Ďalším dôležitým záverom
je to, že jej výpovede sú hodnoverné a vypovedá pravdivo, čo jasne preukazuje to, že otec detí sa ju

pred súdom neoprávnene snaží vykresliť ako osobu, ktorá sa nepravdivo vyjadruje smerom k súdu.
To práve otec detí preukázateľne klame súd. (dôkaz: záver znaleckého posudku Centrum duševného
zdravia, s.r.o. - príloha č.2).
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je zrejmé, že matka dobrovoľne plní rozhodnutie súdu, čo
konštatuje aj samotný okresný súd vo svojom vyjadrení, že sa snažila deti presvedčiť, aby zostali s

otcom bez jej prítomnosti. Je pochopiteľné vzhľadom na prežité udalosti v minulosti, že deti pri kontakte
s otcom majú pocit bezpečia a istoty práve s matkou a preto si jej prítomnosť neustále vyžadujú.
Ani za pomoci psychológa ÚPSVaR sa nepodarilo deti presvedčiť, aby boli s otcom bez prítomnosti
matky. G. dokonca plakala a utíšila sa až v matkinom náručí. Deti na stretnutia na ÚPSVaR-e chodili
dosť neradi, už po prvých stretnutiach, vzhľadom na ich povahu, sa im nepáčilo, že musia byť uzavreté

v jednej miestnosti a dosť často sa pýtali domov, avšak i napriek tomuto matka stretnutia s deťmi na
úrade absolvovala. Naopak otec svoj chladný postoj na stretnutiach deklaroval čitateľne napr. hrou na
mobilný telefón akou sa snažil deti zaujať. Je pravda, že otec detí im doniesol darčeky - hračky, na ktoré
sa matka snažila tiež deti motivovať. Reakcia detí bola, aby im tie darčeky doniesla a ony by zostali
doma. V najlepšom záujme maloletých detí matka požiadala v konaní sp. zn. 13 P 62/2009 aj o zmenu

stretávania sa otca s deťmi v rámci zmeny predbežného rozhodnutia tak, aby stretávania prebiehali za
jej prítomnosti, po istý čas, keďže otec detí odmieta sám a dobrovoľne deti samotné aspoň dočasne
akceptovať a súdne rozhodnutie účelovo využíva na inicializáciu konaní proti matke.
Bolo preukázané, že matka dobrovoľne plní rozhodnutie súdu, že deti pripravuje na stretnutie s otcom v
zmysle rozhodnutia súdu, avšak deti to odmietajú tak, ako si to vyžaduje otec. Deti sú malé, sú krehké /aj

plakali/ a matka už neviem, čo by mala urobiť inak, len aby otec bol spokojný. Každé dieťa je jedinečnou
bytosťou, ktorá má svoj vlastný citový život a nikto nemôže doňho zasahovať, ak to táto bytosť odmieta.
Dieťa má právo vysloviť svoj názor a rovnako má byť jeho názor braný do úvahy v každom konaní,
ktoré sa ho dotýka. Každé dieťa je jedinečnou bytosťou, ktorá má dané svoje nezrušiteľné základné
práva a slobody. Nie je možné nadradzovať modely fungovania vzťahov medzi oddelenými rodičmi a

maloletými deťmi, ktoré majú orgány verejnej moci zažité, nad záujem dieťaťa, ktorý je definovaný v či.
3 Dohovoru o právach dieťaťa. Tieto modely, akokoľvek sú v mnohých prípadoch prínosné a použiteľné,
nemôžu obsiahnuť situáciu každého jednotlivého maloletého dieťaťa, (nálezy Ústavného súdu sp. zn.
IV. US 695/2000, II.US 363/03 ). Toto nech konečne otec našich detí začne akceptovať a prispôsobí sa,
aby rodičovské práva neriešili na súde.

Ani súd nie je teda oprávnený nútiť maloleté deti konať proti ich vôli, ani súd nemá právo zasahovať
do základných práv maloletých detí dané Dohovorom opravách dieťaťa a preto matka považuje za
rozporné,žeprávejuakomatkunútitietozákladnéprávadetíporušovaťpodhrozbousankcií.Anikolízny
opatrovník a psychológ ÚPSyaR-u nenútili deti na stretnutie s otcom bez jej prítomnosti, keď to odmietali
ony samé.

Napokon k tvrdeniu súdu, že matka nemôže vzhľadom na vek maloletých detí neuvážene rešpektovať
všetky ich požiadavky odvolateľka uviedla, že počas celého výchovného procesu sa snaží deti viesť
k tomu, aby išli s otcom na stretnutie bez nej, avšak deti toto neustále odmietajú a vzhľadom naprežité udalosti v minulosti je takéto správanie zrejme aj pochopiteľné, i z psychologického hľadiska by
nerešpektovanie detí vzhľadom na minulosť mohlo mať negatívny dopad na ich zdravý vývoj.

Otec detí v podanom vyjadrení zo dňa 24. 01. 2013 odvolací súd žiadal, aby napadnuté uznesenie
okresného súdu ako vecne správne potvrdil, stotožňujúc sa s jeho dôvodmi.
Uviedol, že matka v podanom odvolaní opätovne klame a zavádza súd vymyslenými tvrdeniami o
tom ako ona koná v záujme mal. detí. V skutočnosti má neustále už od vydania prvého predbežného
opatrenia problém toto rešpektovať. Od roku 2009 otcovi detí neustále a sústavne úmyselne bráni

podieľať sa na výchove mal. detí, stretávať sa s nimi. V roku 2009 oklamala súd tvrdením, že je voči
otcovi vedené trestné stíhanie, pričom doposiaľ nie je voči jeho osobe vedené žiadne trestné konanie.
Práve voči manželke a matke mal. detí je vedené trestné konanie a má vznesené obvinenie za prečin
marenia a výkonu úradného rozhodnutia. Od decembra 2010 otec detí v ich záujme, aj napriek tomu,
že sa má s nimi stretávať bez prítomnosti matky, aj túto na stretnutia brával, aby si deti pomaly zvykli
na to, že ďalšie stretnutia budú bez matky, no namiesto toho matka mal. detí, v deťoch vyvolávala a

doposiaľ vyvoláva strach z otca, ako aj z ďalších ľudí, či sú to pracovníci Úradu práce alebo iné osoby
s ktorými detí prídu do kontaktu.

Kolízny opatrovník v podanom vyjadrení zo dňa 24. 01. 2013 uviedol, že k odvolaniu matky sa
nevyjadruje, rozhodnutie ponecháva na zvážení súdu.

Sudca odvolaniu proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka nemienil vyhovieť, a preto v zmysle ust.
§ 374 ods. 4 O. s. p. predložil vec odvolaciemu súdu.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania

(§ 204 ods. 1 O. s. p., § 37 ods. 1 Exekučného poriadku), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto
opravným prostriedkom (§ 201 O. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s.
p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.
s. p.) a uznesenie okresného súdu ako vecne správne podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil a to z
nasledovných dôvodov:

Podľa § 272 ods. 3 O. s. p. pred nariadením výkonu rozhodnutia podľa odseku 1 súd písomne vyzve
povinného, ktorý sa odmieta podrobiť rozhodnutiu podľa odseku 1, aby sa rozhodnutiu podrobil. V tejto
výzve upozorní tiež na následky neplnenia povinností ustanovených v rozhodnutí.

Podľa § 273 ods. 1 O. s. p. ak výzva súdu podľa § 272 ods. 3 zostane bezvýsledná, súd je oprávnený
uložiť povinnému, ktorý neplní dobrovoľne rozhodnutie podľa § 272, pokutu vo výške 200 eur. Pokutu
možno uložiť aj opakovane. Výnos pokút je príjmom štátneho rozpočtu.

Oboznámiac sa s dôvodmi napadnutého rozhodnutia ako aj s obsahom prislúchajúceho spisového

materiálu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie matky detí nie je dôvodné. Za stavu kedy od
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bol upravený styk otca s mal. deťmi t.j. od 26. 06.2012 do vydania
napadnutého rozhodnutia uplynula doba 5 mesiacov, počas ktorej sa otec preukázateľne stretol s mal.
deťmi bez prítomnosti matky len 1 krát, ani odvolací súd neuveril tvrdeniam matky detí, že styk otca s
deťmi sa nerealizuje bez jej zavinenia. Rozsudkom krajského súdu č. k. 10CoP/71/2011-846 zo dňa 12.

04. 2012 bola matke detí jednoznačne uložená povinnosť zabezpečiť účasť mal. detí na jednotlivých
stretnutiach. V tomto smere preto možno len súhlasiť s právnym názorom prvostupňového súdu, že je
to matka, ktorá si nedostatočne splnila povinnosť uloženú jej súdom. Tiež sa odvolací súd stotožnil aj
s tým, že táto nemôže neuvážene rešpektovať všetky požiadavky mal. detí na ktoré taktiež opakovane
poukázala vo svojom odvolaní. Z vyššie uvedeného vyplýva, že už len na samotnú skutočnosť, že počas

polročnej doby sa deti stretli s otcom len 1 krát bez prítomnosti matky, odvolací súd považoval za tak
závažnú, vezmúc v úvahu aj jednotlivé podania zachytávajúce priebeh neuskutočnených stretnutí preto,
aby bol naplnený zákonný dôvod pre uloženie pokuty v sume 200,- Eur v zmysle ust. § 273 ods. 1 O.
s. p. Navyše z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že ani po vydaní rozhodnutia okresného súdu sa
neuskutočňujú žiadne stretnutie otca s maloletými, čo vyplýva z ním predloženej korešpondencie. Aj na

uvedenú skutočnosť odvolací súd pri svojom rozhodovaní prihliadol. V prvom rade je to matka detí, ktorá
si musí uvedomiť, že pokiaľ nebol otec detí obmedzený resp. pozbavený svojich rodičovských práv, styk
s deťmi mu musí umožniť v zmysle právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu.Keďže v preskúmanom rozhodnutí odvolací súd nezistil žiadne pochybenia, ako vecne správne ho podľa
§ 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .