Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. máj 2013

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 8C/52/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7713203885
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislav Vojtko
ECLI: ECLI:SK:OSMI:2013:7713203885.3

Rozhodnutie

Okresný súd Michalovce, sudca JUDr. Stanislav Vojtko, vo veci žalobcu:., zastúpeného Mgr. Slávkou
Miháľovou, nar. 11.9.1969, bytom Zakarpatská 11, Michalovce, proti žalovanému: Rapid life životná
poisťovňa, a.s., Garbiarska 2, Košice, IČO: 31 690 904, zastúpeného advokátskou kanceláriou JUDr.
Daniel Blyšťan s.r.o., Užhorodská 21, Košice, IČO: 47 231 785, o zrušenie rozhodcovského rozsudku,
takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j erozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice so sídlom Alžbetina 41, Košice, zo
dňa 19.1.2012, sp. zn. 2C/2538/2012.

II. O d k l a d á vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice so sídlom Alžbetina
41, Košice, zo dňa 19.1.2012, sp. zn. 2C/2538/2012, až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.

III. Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

IV. Žalovaný je povinný z a p l a t i ť súdny poplatok vo výške 331,50 € za návrh na začatie konania na
účet Okresného súdu Michalovce, číslo účtu 7000146685/8180, KS: 0558, vedený v Štátnej pokladnici
Bratislava, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podal na tunajší súd dňa 13.3.2013 proti žalovanému žalobu, ktorou sa domáhal, aby súd zrušil
rozhodcovský rozsudok č. 2C/2538/2012 zo dňa 19.1.2012 vydaný rozhodcovským súdom - Arbitrážny
súd Košice so sídlom Alžbetina 41, Košice, a taktiež, aby súd odložil vykonateľnosť predmetného
rozhodcovského rozsudku až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Svoju žalobu odôvodnil
tým, že rozhodcovská doložka uvedená vo všeobecných poistných podmienkach je neprijateľnou
podmienkou podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, nakoľko stanovuje rozhodcovské

konanie ako výlučný prostriedok riešenia sporov zo zmluvy. Z tohto dôvodu neexistuje právomoc
rozhodcovského súdu, čo je dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm.
a/ zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Ďalším dôvodom na zrušenie rozhodcovského
rozsudku je v zmysle § 40 ods. 1 písm. j/ zákona č. 244/2002 Z.z. skutočnosť, že súd pri rozhodovaní
porušil všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu spotrebiteľa. Žalobca sa nemal možnosť vopred
oboznámiť s podmienkami konania a vnútornými predpismi rozhodcovského súdu a preto sú aj tieto

podmienky neprijateľnými podľa § 53 ods. 4 písm. a/ Občianskeho zákonníka. Ďalšou neprijateľnou
podmienkou je ustanovenie článku XVII bodu 7a všeobecných poistných podmienok, podľa ktorého
vzniká žalovanému dňom podpísania poistnej zmluvy osobitná pohľadávka vo výške podľa vyplatenej
provízie sprostredkovateľa. Predmetný rozhodcovský rozsudok totiž ukladá žalobcovi, aby zaplatil takto
vzniknutú pohľadávku vo výške 248,84 €, pričom takéto plnenie je v rozpore s dobrými mravmi.
Žalobca totiž nemôže znášať náklady spojené s uzatvorením poistnej zmluvy, nemôže vopred súhlasiť

s pohľadávkou, ktorej výška, ani spôsob výpočtu mu nie je vopred známy. Rozhodcovský súd sa vôbec
nezaoberal opodstatnenosťou tejto požiadavky, nepreveril spôsob výpočtu, ale iba prebral argumentáciužalovaného. Žalobca nemal nijaký priestor nato, aby hájil svoje práva a konajúci rozhodcovský súd
rozhodol výlučne na základe tvrdení žalovaného, pričom nevzal do úvahy predpisy vzťahujúce sa na
spotrebiteľa, nepreskúmal predmet konania z pohľadu dobrých mravov, neprijateľných podmienok a

obchodných praktík tak, ako mu to ukladá § 29b ods. 7 rokovacieho poriadku. Z tohto dôvodu bola
zároveň porušená rovnosť účastníkov, čo je taktiež dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku
podľa § 40 ods. 1 písm. g/ zákona č. 244/2002 Z.z. Žalobca taktiež odôvodnil svoj návrh na odklad
vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku tým, že tento rozsudok je exekučným titulom a žalobcovi hrozí
ujma na právach spotrebiteľa.

K žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 20.3.2013, v ktorom uviedol, že žalobu
považuje za bezdôvodnú. Rozhodcovská doložka bola medzi žalobcom a žalovaným uzavretá
individuálne a nie je neprijateľnou podmienkou. Žalobca osobne a vlastnoručne podpísal tzv. Osobitné
zmluvné dojednania č. 01/2007 k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX, . v ktorých je obsiahnutá

rozhodcovská doložka, pričom pod textom týchto Osobitných zmluvných dojednaní je opätovne miesto
na podpis vyjadrujúci súhlas s rozhodcovskou doložkou. Žalobca teda mohol a nemusel osobitne
podpísať rozhodcovskú doložku a vyjadriť tak súhlas s časťou XV. Všeobecných poistných podmienok, a
v prípade, ak by ju nepodpísal, nemalo by to žiaden vplyv na zvyšok Všeobecných poistných podmienok
a na poistný vzťah. Žalovaný nijako nenútil žalobcu, aby rozhodcovskú doložku podpísal. Žalobca

mal navyše v zmysle bodu 7 Dodatku č. 2 k Všeobecným poistným podmienkam právo XV. časť
Všeobecných poistných podmienok odmietnuť v lehote 30 dní od vydania dodatku, čím bola žalobcovi
daná osobitná dodatočná možnosť individuálne uplatniť právo na vylúčenie rozhodcovského konania
bez toho, aby bol akokoľvek dotknutý zvyšok poistného vzťahu. Žalobca bol taktiež pred podpisom
poistnej zmluvy na tlačive s názvom „Záznam o požiadavkách a potrebách klienta“ osobitne poučený

a upozornený, že v prípade vzniku sporov je možné využiť na ich mimosúdne vyrovnanie inštitút
rozhodcovského konania v zmysle zákona č. 244/2002 Z.z. a Všeobecných poistných podmienok
(XV. časť). Tento dokument preukazuje právo poistníka dokonca požiadať o dodatočné vysvetlenie
a doplnenie informácií o produkte. Podľa názoru žalovaného predmetná rozhodcovská doložka
nespôsobuje značnú nerovnováhu práv žalobcu v porovnaní s právami žalovaného v neprospech

žalobcu, a taktiež má žalovaný zato, že rovnosť účastníkov rozhodcovského konania nebola porušená.
Práva a povinnosti účastníkov rozhodcovského konania boli upravené v rokovacom poriadku, ktorý
neobsahuje žiadne zvýhodnenie žalovaného voči žalobcovi, pričom rozhodca v rozhodcovskom konaní
žalobcovi ani neuprel žiadne práva a bola dodržaná zásada rovnosti účastníkov konania. Napadnutý
rozsudok bol vydaný v skrátenom konaní, ktoré je obdobou konania o vydanie platobného rozkazu

podľa § 172 a násl. O.s.p., pričom žalobca mohol proti rozhodcovskému rozsudku podať odpor. Ďalej
žalovaný uviedol, že odôvodnenosť uplatnenej pohľadávky nemôže byť predmetom preskúmavania v
konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku, nakoľko súd môže rozhodcovský rozsudok preskúmavať
len z taxatívne vymedzených dôvodov uvedených v § 40 zákona č. 244/2002 Z.z. Konanie o zrušenie
rozhodcovského rozsudku nie je konaním o merite veci, ale je konaním o preskúmavanie zákonnosti

postupu a záverov rozhodcovského súdu. Žalobca považuje taktiež za nedôvodný návrh žalobcu na
odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku. Tvrdenie žalobcu o hroziacej ujme je púhym tvrdením,
ktoré nie je podložené ani preukázané. Z týchto dôvod žalovaný navrhol, aby súd žalobu ako aj návrh
na odklad vykonateľnosti napadnutého rozsudku zamietol.

V ďalšom písomnom podaní zo dňa 15.4.2013 žalovaný doplnil svoje vyjadrenie k žalobe tak, že z
19. odôvodnenia Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách vyplýva, že zámerom smernice je, aby zmluvné podmienky v poistných zmluvách nepodliehali
tejto smernici, ak spĺňajú tam vymedzené kritériá. Podľa smernice hodnoteniu nekalého charakteru

podmienok nemožno podriaďovať poistné zmluvy, ktorých podmienky jasne definujú alebo popisujú
poistnérizikoazodpovednosťpoistiteľa,pokiaľsatietoobmedzeniaberúdoúvahyprivýpočtepoistného,
ktoréplatíspotrebiteľ.Medzitakétozmluvnépodmienky,ktoréovplyvňujúkalkuláciupoistnéhoplateného
spotrebiteľom patrí podľa názoru žalovaného aj dohoda o rozhodcovskom konaní. Z tohto dôvodu je
preto rozhodcovská doložka vylúčená spod predmetu smernice. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal

na vyjadrenie Národnej banky Slovenska, podľa ktorého má v prípade poistenia, v rámci ktorého
bola dohodnutá rozhodcovská zmluva, efektívne rozhodnutie sporu v rozhodcovskom konaní vplyv na
inkasné náklady súvisiace s poistením, a tým aj na výpočet poistného. Z tohto dôvodu preto dohoda o
rozhodcovskom konaní nemôže byť neprijateľnou podmienkou, ak je dohodnutá v poistnej zmluve.Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a prečítaním listinných dôkazov.

Žalobcaprivýsluchuuviedol,žerozhodcovskádoložkasnímnebolaindividuálnedojednaná.Všeobecné
poistné podmienky podpísal preto, lebo mu to povedala pani z poisťovne, avšak nevysvetlila mu, prečo
ich má podpísať dvakrát. Taktiež mu nebolo vysvetlené, že jednu časť poistných podmienok môže

podpísať a druhú časť nemusí podpísať. Proti rozhodcovskému rozsudku žalobca nepodal opravný
prostriedok, nakoľko nevedel, že má takú možnosť.

Rozhodcovským rozsudkom Arbitrážneho súdu Košice zo dňa 19.1.2012, sp. zn. 2C/2538/2012, bolo
bez nariadenia pojednávania v právnej veci žalobcu Rapid life životná poisťovňa, a.s. proti žalovanému
A. rozhodnuté, že žalovanému sa ukladá, aby do 5 dní od doručenia tohto rozhodcovského rozsudku

zaplatil žalobcovi peňažnú sumu vo výške 248,84 € a trovy rozhodcovského konania vo výške 276 ,- € na
účet žalobcu alebo aby v tej istej lehote podal odpor na súde, ktorý tento rozhodcovský rozsudok vydal.

Z fotokópie poštovej doručenky vyplýva, že A. bol vyššie uvedený rozhodcovský rozsudok spolu so
žalobou doručený dňa 6.3.2013.

Z návrhu na uzavretie poistnej zmluvy zo dňa 24.4.2008 vyplýva, že žalovaný (v tom čase s obchodným
menomPrváčesko-slovenskápoisťovňaRapid,a.s.)navrholžalobcoviakopoistníkoviuzavretiepoistnej
zmluvy č. 4345100092, pričom predmetom poistenia bolo životné poistenie pre prípad dožitia a úrazové

pripoistenie pre prípad smrti a pre prípad trvalých následkov, ako aj pripoistenie pre prípad kritických
chorôb zo začiatkom poistenia od 30.4.2008 a koncom poistenia do 30.4.2023. Tento návrh žalobca
podpísal a pri podpise písomne vyhlásil, že návrh na uzavretie poistnej zmluvy prijíma. Zároveň žalobca
písomne vyhlásil, že bol oboznámený so Všeobecnými poistnými podmienkami pre životné poistenie
Prvej česko-slovenskej poisťovne Rapid, a.s., ktoré sú súčasťou tejto poistnej zmluvy. Návrh v mene

žalovaného podpísal sprostredkovateľ poistenia oprávnený na dojednávanie poistenia.

Podľa bodu 1 časti XV. Všeobecných poistných podmienok pre poistenie zjednávané Prvou česko-
slovenskou poisťovňou Rapid, a.s. zo dňa 21.5.2007 (ďalej len Všeobecné poistné podmienky)
poisťovňa a poistník sa dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú

v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovské konanie sa riadi zákonom č.
244/2002 Z.z. o o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov s výlukami a odchylnou právnou
úpravou vykonanou týmto článkom, štatútom rozhodcovského súdu a jeho rokovacím poriadkom.

Podľabodu2častiXV.Všeobecnýchpoistnýchpodmienokpokiaľpoisťovňanepoveríosobitnúprávnickú

osobu zriadením alebo výberom špecializovaného stáleho rozhodcovského súdu, resp. nezriadi stály
rozhodcovský súd, bude rozhodcovský súd vytvorený podľa potreby od prípadu k prípadu troma
fyzickými osobami poverenými na výkon rozhodcu zo strany poisťovne. Svoj výslovný, bezvýhradný a
neodvolateľný súhlas s týmto vyjadruje poistník podpisom týchto všeobecných poistných podmienok.
Poisťovňa vydá štatút rozhodcovského súdu a jeho rokovací poriadok, ktorý zverejní na svojej

internetovej stránke. Ak stály rozhodcovský súd zriadi osobitná právnická osoba, jeho štatút a rokovací
poriadok vydá táto právnická osoba a zverejní ho postupom podľa § 12 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z.z.
uverejnením v Obchodnom vestníku.

Podľabodu7ačastiXVII.Všeobecnýchpoistnýchpodmienoksuzavretímpoistnejzmluvyjeprijejvzniku

spojený osobitný provízny náklad v podobe úhrady odmeny za sprostredkovanie poistnej zmluvy medzi
poisťovňou a poistníkom, ktorý uhrádza poisťovňa. Podpisom poistnej zmluvy vzniká poisťovni osobitná
pohľadávka voči poistníkovi vo výške vyplatenej províznej odmeny za sprostredkovanie príslušnej
poistnej zmluvy, ktorá sa vysporiada pri ukončení poistného vzťahu zápočtom voči odkupnej hodnote,
ak je vytvorená, alebo poistnému plneniu.

Podľa bodu 2 Osobitných zmluvných dojednaní č. 01/2007 k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX., ktoré
sú súčasťou Všeobecných poistných podmienok, poistník a poisťovňa týmto vyjadrujú obaja spoločne
a každý zároveň svojím podpisom samostatne svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzizmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti
podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. Časti týchto Všeobecných poistných podmienok. Toto
ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku.

Podľa bodu 7 Dodatku č. 2 k Všeobecným poistným podmienkam z 21.5.2007 pre poistenie zjednávané
Prvou česko-slovenskou poisťovňou Rapid, a.s. zo dňa 15.12.2008 (ďalej len Dodatok č. 2 k
Všeobecným poistným podmienkam) sa XVII. Časť Všeobecných poistných podmienok dopĺňa o ods.
11b, ktorý znie „Pokiaľ poistník uzavrel poistnú zmluvu po 21.5.2007 a pokiaľ k právnemu režimu

podľa XV. časti týchto Všeobecných poistných podmienok podpisom Všeobecných poistných podmienok
a zároveň podpisom bodu 2 osobitných zmluvných dojednaní pristúpil, má právo XV. časť týchto
Všeobecných poistných podmienok odmietnuť v lehote 30 dní od vydania dodatku č. 2 k Všeobecným
poistným podmienkam.“

Podľa § 16 ods. 4 Rokovacieho poriadku Arbitrážneho súdu Košice v znení účinnom od 10.3.2011 (ďalej

len Rokovací poriadok Arbitrážneho súdu Košice) ustanovenia predošlých odsekov s výnimkou tých,
ktoré upravujú aspekty skráteného konania sa nepoužijú, ak predmetom sporu je peňažná pohľadávka
nepresahujúca 66.500 ,- €, ktorej dôvodnosť vyplýva z doložených listinných dôkazov alebo peňažná
pohľadávka zo zmenky. V takýchto prípadoch sa postupuje v skrátenom konaní primerane podľa § 172 a
násl. Občianskeho súdneho poriadku s tým, že v oboch prípadoch sa rozhoduje formou rozhodcovského

rozhodnutia, lehota na podanie odporu, resp. námietok je 5 dní, náhradné doručenie je prípustné
podľa zásad o doručovaní uvedených vyššie. Žalovaný na doručenú žalobu odpovie resp. môže svoju
obhajobu práv uplatniť v rámci podania písomného odporu alebo námietok, o ktorých rozhodne príslušný
rozhodca.

Podľa § 29a ods. 3 Rokovacieho poriadku Arbitrážneho súdu Košice ak žalovaný podá proti
rozhodcovskému rozsudku vydanému v skrátenom rozhodcovskom konaní, proti ktorému je prípustný
odpor alebo námietky, odpor s odôvodnením alebo námietky s odôvodnením, príslušný rozhodca
pôvodnevydanýrozhodcovskýrozsudokzrušíaobsahodporu,resp.námietokprejednávnadväzujúcom
písomnom konaní bez ústneho pojednávania.

Podľa § 5 ods. 2 Rokovacieho poriadku Arbitrážneho súdu Košice v skrátenom konaní sa žaloba
doručuje účastníkom spolu s rozhodcovským rozsudkom, proti ktorému je prípustné podať námietky
alebo odpor.

Podľa § 16 ods. 1 Rokovacieho poriadku Arbitrážneho súdu Košice ak sa rozhodca domnieva, že žaloba
môže byť predmetom konania podľa tohto Rokovacieho poriadku, upovedomí o jej podaní žalovaného
a zašle mu kópiu žaloby s priloženými písomnosťami, ako aj Zoznam rozhodcov a Rokovací poriadok
tohto Rozhodcovského súdu. Povinnosť upovedomiť žalovaného o Zozname rozhodcov a o rokovacom
poriadku Rozhodcovského súdu možno splniť i poukazom na príslušnú webovú stránku, kde sa aktuálne

znenie týchto písomností nachádzajú vo forme voľne dostupnej pre verejnosť alebo s poukazom na
úradný register dokumentov stálych rozhodcovských súdov, pričom v skrátenom konaní postačí splniť
túto povinnosť spolu so zaslaním rozhodcovského rozsudku, proti ktorému je prípustné podanie odporu,
resp. námietok.

Podľa Záznamu o požiadavkách a potrebách klienta k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX zo dňa
24.4.2008 klient A. svojím podpisom vyhlasuje, že jeho rozhodnutiu uzavrieť životné poistenie
predchádzala dôkladná analýza jeho potrieb a požiadaviek súvisiacich s poistením a oboznámenie sa
s ponúknutými produktmi. Klient vyhlasuje, že bol oboznámený s obsahom všetkých poistných plnení
v súvislosti s poistnou udalosťou, dobou trvania poistnej zmluvy, spôsobom zániku poistnej zmluvy,

spôsobom platenia poistného a jeho splatnosťou (vrátane dôsledkov neplatenia, resp. nepravidelného
platenia), spôsobom stanovenia odkupnej hodnoty a rozsahu jej záruky, s výškou poistného,
podmienkami odstúpenia o d poistnej zmluvy, základnými informáciami o daňových povinnostiach
súvisiacich s poistnou zmluvou. Tento záznam žalobca podpísal.

Podľa poverenia žalovaného zo dňa 1.1.2009 žalovaný v súlade s XV. časťou ods. 2 Všeobecných
poistných podmienok pre poistenie zjednávané Rapid life životná poisťovňa, a.s. z 21.5.2007 poveruje
výberom stáleho rozhodcovského súdu a výkonom rozhodcovskej právomoci Arbitrážny súd Košice,s.r.o., Alžbetina 41, Košice, IČO: 44 324 452, a to za účelom prejednania a rozhodovania všetkých
sporov medzi poisťovňou a tretími subjektmi z tých právnych vzťahov alebo právnych skutočností,
kde bola dojednaná rozhodcovská zmluva alebo rozhodcovská doložka, ktorej zmluvnou stranou bola

poisťovňa, najmä pokiaľ ide o spory medzi poisťovňou a jej klientmi, obchodnými partnermi alebo
sprostredkovateľmi poistenia.

Z upovedomenia o začatí konania pred rozhodcovským súdom zo dňa 9.1.2012 vyplýva, že Arbitrážny
súd Košice právnej veci navrhovateľa Rapid life životná poisťovňa, a.s. proti odporcovi A. o

zaplatenie 248,84 € upovedomil odporcu o začatí konania pred Arbitrážnym súdom Košice na základe
žaloby doručenej rozhodcovskému súdu. Konanie pred Arbitrážnym súdom Košice sa riadi Štatútom
Arbitrážneho súdu Košice a rokovacím poriadkom stáleho rozhodcovského súdu, ktoré sú uverejnené v
Obchodnom vestníku, zákonom č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov
a Občianskym súdnym poriadkom. Rokovací poriadok Arbitrážneho súdu Košice a zoznam rozhodcov
stáleho rozhodcovského súdu je uverejnený okrem Obchodného vestníka aj na internetovej stránke

www.aske.sk .

Podľa vyjadrenia Národnej banky Slovenska zo dňa 10.10.2012 vo všeobecnosti možno konštatovať, že
na výpočet poistného má vplyv každé také ustanovenie poistných podmienok, ktoré ovplyvní výšku netto

poistného alebo príslušných zložiek nákladov. Pôjde najmä o podmienky týkajúce sa výšky peňažných
charakteristík poistenia (poistné, poplatky, spoluúčasť na poistnej udalosti, resp. poistnom plnení a pod.)
a nárokov z poistenia (nespotrebované poistné, poistné plnenie, odbytné, preddavky na poistné plnenie
a pod.), výluk z poistenia, regresných a sankčných ustanovení a ustanovení o rýchlom a efektívnom
vybavovaní sťažností. V prípade, keď je poisťovňa poskytujúca poistenie právnej ochrany pri plnení

podmienok ustanovenia § 828a Občianskeho zákonníka povinná uzavrieť s klientom rozhodcovskú
zmluvu, má prípadné efektívne rozhodnutie sporu v rozhodcovskom konaní vplyv na inkasné náklady
súvisiace s poistením, a tým aj na výpočet poistného.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len O.z.) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez

ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 53 ods. 1 O.z. spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu

plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 O.z. za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 O.z. ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. a/ O.z. za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú

najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím
zmluvy.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ O.z. za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory

s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 O.z. neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej

len zákon č. 244/2002 Z.z.) rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky
alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom
vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z.z. v rozhodcovskom konaní nemožno rozhodovať spory
a) o vzniku, zmene alebo o zániku vlastníckeho práva a iných vecných práv k nehnuteľnostiam,
b) o osobnom stave,

c) súvisiace s núteným výkonom rozhodnutí,
d) ktoré vzniknú v priebehu konkurzného a vyrovnacieho konania.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo
formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. právnická osoba môže na základe tohto zákona a na svoje
náklady zriadiť a udržiavať stály rozhodcovský súd.

Podľa § 12 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu je povinný vydať
štatút a rokovací poriadok ním zriadeného stáleho rozhodcovského súdu.

Podľa § 12 ods. 3 písm. d/ zákona č. 244/2002 Z.z. zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu je povinný
v Obchodnom vestníku zverejniť štatút a rokovací poriadok ním zriadeného stáleho rozhodcovského
súdu a ich zmeny.

Podľa § 14 ods. 1 písm. a/ zákona č. 244/2002 Z.z. rokovací poriadok stáleho rozhodcovského súdu
upravuje postup konania pred stálym rozhodcovským súdom.

Podľa § 26 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z.z. stály rozhodcovský súd pripravuje a vedie rozhodcovské
konanie podľa svojho rokovacieho poriadku (§ 14).

Podľa § 33 ods. 1 písm. a/ zákona č. 244/2002 Z.z. rozhodcovský súd vydá rozhodcovský rozsudok,
ak rozhoduje o veci samej.

Podľa § 35 zákona č. 244/2002 Z.z. doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať

podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu.

Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou

na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak
a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania
(§ 1 ods. 3),
b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o
nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,

c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,
d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského
konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,
e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto
zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to

splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,
f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9
vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,
g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),

h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo
i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,
za ktorý bol právoplatne odsúdený,
j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. 13a)

Podľa § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na
príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o
žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.PodľaSmerniceRady93/13/EHSzodňa5.4.1993onekalýchpodmienkachvspotrebiteľskýchzmluvách
účinnom od 16.4.1993 (ďalej len Smernica Rady 93/13/EHS) Rada európskych spoločenstiev prijala túto
smernicu zo zreteľom okrem iného aj nato, že zámerom tejto smernice je, aby poistné zmluvy, ktorých

podmienky definujú alebo popisujú poistné riziko a zodpovednosť poisťovateľa, neboli podriadené
hodnoteniu nekalého charakteru týchto podmienok, pokiaľ sa tieto obmedzenia berú do úvahy pri
výpočte poistného plateného spotrebiteľom.

Podľa § 828a ods. 1 O.z. poistnou zmluvou pri poistení právnej ochrany sa poisťovateľ zaväzuje uhradiť

náklady poisteného spojené s uplatnením jeho práva v rozsahu vymedzenom v poistnej zmluve a
poskytovať služby priamo spojené s týmto poistením za podmienok dohodnutých v poistnej zmluve.

Podľa § 828a ods. 3 O.z. poisťovateľ je povinný uzavrieť rozhodcovskú zmluvu podľa osobitného
predpisu na riešenie sporov vyplývajúcich z poistenia právnej ochrany, ak ten, kto s poisťovateľom
poistnú zmluvu uzaviera, pri uzavretí poistnej zmluvy o to požiada.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
zákon č. 233/1995 Z.z.) podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných
rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa§151ods.2O.s.p.akúčastníkvlehotepodľaodseku1trovynevyčísli,súdmupriznánáhradutrov

konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak
takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov
konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania
tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Na základe takto vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba je dôvodná. Vzhľadom
k tomu, že poistná zmluva č. XXXXXXXXXX. zo dňa 24.4.2008 uzavretá medzi žalovaným ako
poistovateľom a žalobcom ako poistníkom, je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 ods. 1 O.z., súd
posudzoval, či rozhodcovská doložka obsiahnutá vo Všeobecných poistných podmienkach, ktoré sú
súčasťou poistnej zmluvy, v bode 2 tzv. Osobitných zmluvných dojednaní č. 01/2007 je neprijateľnou

podmienkou podľa § 53 ods. 1 O.z. Podľa predmetnej rozhodcovskej doložky sa zmluvné strany
dohodli, že sa v prípade akéhokoľvek sporu podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti
Všeobecných poistných podmienok. Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ O.z. je preto potrebné považovať túto
rozhodcovskú doložku za neprijateľnú podmienku, keďže vyžaduje od žalobcu ako spotrebiteľa, aby
spory so žalovaným ako dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

V zmysle § 53 ods. 1 O.z. však môže spotrebiteľská zmluva obsahovať aj takúto neprijateľnú podmienku
za predpokladu, že táto podmienka bola individuálne dojednaná. Súd sa ale nestotožnil s tvrdením
žalovaného, že rozhodcovská doložka bola so žalobcom individuálne dojednaná. Osobitný podpis
žalobcu pod touto rozhodcovskou doložkou, na ktorý poukazoval žalovaný, túto skutočnosť jednoznačne

nepotvrdzuje. Zo Všeobecných poistných podmienok je zrejmé, že text rozhodcovskej doložky je
umiestnený až v závere týchto poistných podmienok, pričom miesto na podpis klienta, ktorým má
podpísať rozhodcovskú doložku, sa nachádza na tej istej strane a iba približne 10 cm pod miestom
na podpis klienta, ktorým má podpísať Všeobecné poistné podmienky. Rozhodcovská doložka síce je
textovo oddelená od textu Všeobecných poistných podmienok, avšak text rozhodcovskej doložky nie

je nijako zvýraznený a je napísaný rovnakou veľkosťou písma ako ostatný text Všeobecných poistných
podmienok. Z uvedeného možno usudzovať, že pri bežnej praxi, kedy spotrebitelia v bankových alebo
iných finančných inštitúciách podpisujú zmluvy, či iné doklady aj viackrát na jednom liste papiera, mohol
žalobca podpísať rozhodcovskú doložku v domnení, že podpisuje poistnú zmluvu, resp. Všeobecnépoistnépodmienky,beztoho,abysivšimol,žepodpisujeosobitnúrozhodcovskúdoložku.Žalobcapritom
pri výsluchu uviedol, že rozhodcovská doložka s ním nebola individuálne dojednaná a pri podpise
poistnej zmluvy a Všeobecných poistných podmienok mu nikto nevysvetlil, prečo musí Všeobecné

poistné podmienky podpisovať dvakrát, ani mu nikto nepovedal, že jednu časť poistných podmienok
môže podpísať a druhú časť nemusí. Poistná poradkyňa žalobcovi podľa jeho tvrdenia iba povedala,
že toto treba podpísať.

Súd pri posudzovaní individuálnosti dojednania rozhodcovskej doložke nezohľadnil ani tú skutočnosť,
že v zmysle bodu 7 Dodatku č. 2 k Všeobecným poistným podmienkam mohol žalobca v lehote 30 dní
od vydania dodatku odmietnuť XV. časť Všeobecných poistných podmienok upravujúcu rozhodcovské
konanie. Takáto možnosť pre žalobcu odstúpiť od rozhodcovskej doložky nebola taktiež so žalobcom
individuálne dojednaná, pričom reálne ani neumožňovala žalobcovi odstúpenie od rozhodcovskej
doložky. Dodatok č. 2 totiž nebol žalobcovi riadne doručený a lehota 30 dní na odstúpenie neplynula

žalobcovi odo dňa doručenia dodatku. Dodatok bol iba zverejnený na internetovej stránke žalovaného
a lehota na odstúpenie plynula odo dňa vydania dodatku, t.j. odo dňa zverejnenia na internete. Je len
veľmi ťažké si predstaviť, žeby si bežný klient minimálne raz za 30 dní kontroloval na internete poistné
podmienky,čináhodounedošlo kichzmene.Ztohtodôvodupretosúdnepovažovalzverejneniedodatku
č. 2 na internete za takú skutočnosť, ktorá by poskytovala žalobcovi reálnu možnosť zabrániť tomu, aby

nebol ďalej viazaný rozhodcovskou doložkou.

Rovnako Záznam o požiadavkách a potrebách klienta k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX zo dňa
24.4.2008, ktorý podpísal žalobca, nepreukazuje, žeby bol žalobca pred podpisom poistnej zmluvy
osobitne poučený a upozornený na inštitút rozhodcovského konania v zmysle zákona č. 244/2002 Z.z.

a Všeobecných poistných podmienok (XV. Časť). Z predmetného záznamu totiž nič také nevyplýva.

Vzhľadom k tomu, že žalovanému ako dodávateľovi sa nepodarilo v konaní dostatočne preukázať, žeby
predmetná rozhodcovská doložka bola so žalobcom individuálne dojednaná, súd aj s poukazom na § 53

ods. 3 O.z. nepovažoval túto rozhodcovskú doložku za individuálne dojednanú. Z tohto dôvodu teda súd
podľa § 53 ods. 4 písm. r/ O.z. považoval dojednanú rozhodcovskú doložku za neprijateľnú podmienku,
ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 O.z. neplatnou.

Pokiaľ ide o obranu žalovaného, že rozhodcovská doložka nemôže v poistných zmluvách podliehať

súdnemu prieskumu z hľadiska nekalosti z dôvodu, že rozhodcovská doložka má vplyv na výpočet
poistného, súd sa s týmto názorom taktiež nestotožnil. Zo Smernice Rady 93/13/EHS vyplýva, že
hodnoteniu nekalého charakteru nemajú podliehať také podmienky v poistných zmluvách, ktoré sa berú
do úvahy pri výpočte poistného (V slovenskom preklade predmetnej smernice je nesprávne uvedené
slovo „neberú“, pričom správne malo byť uvedené slovo „berú“, čo vyplýva z anglického ako aj českého

prekladu smernice). Žalovaný však nijako nepreukázal, žeby v konkrétnom prípade uzavretej poistnej
zmluvy medzi ním a žalobcom, mala mať rozhodcovská doložka nejaký vplyv, resp. mala byť braná
do úvahy, pri výpočte poistného. Naopak žalovaný uviedol, že nepodpísanie rozhodcovskej doložky
zo strany žalobcu by nemalo žiaden vplyv na poistný vzťah, z čoho možno vyvodiť, žeby to nemalo
mať vplyv ani na výšku poistného. Z tohto dôvodu preto nemožno uzavrieť, že konkrétna rozhodcovská

doložka dojednaná v predmetnej poistnej zmluve, by mala byť z poukazom na Smernicu Rady 93/13/
EHS vyňatá spod súdnej kontroly z hľadiska jej neprijateľnosti. Pokiaľ ide o vyjadrenie Národnej banky
Slovenska zo dňa 10.10.2012, na ktoré taktiež poukazoval žalovaný, toto iba vo všeobecnosti hodnotí,
ktorépoistnépodmienkymajúvplyvnavýpočetpoistného,apretohonemožnopoužiťnatentokonkrétny
prípad. Vyjadrenie navyše konštatuje, že rozhodcovská zmluva má vplyv na výpočet poistného v prípade

poistenia právnej ochrany podľa § 828 a O.z., ak je poisťovňa povinná uzavrieť rozhodcovskú zmluvu.

Pokiaľ ide o ostatné dôvody, pre ktoré navrhol žalobca zrušiť rozhodcovský rozsudok, podľa názoru súdu
tieto dôvody neodôvodňovali jeho zrušenie.

Podľa § 40 ods. 1 písm. a/ zákona č. 244/2002 Z.z. nemôže byť rozhodcovský rozsudok vydaný iba vo
veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania, pričom zároveň odkazuje na § 1 ods. 3
tohtozákona,podľaktoréhovrozhodcovskomkonanínemožnorozhodovaťsporyovzniku,zmenealeboo zániku vlastníckeho práva a iných vecných práv k nehnuteľnostiam, spory o osobnom stave, spory
súvisiacesnútenýmvýkonomrozhodnutí,aspory,ktorévzniknúvpriebehukonkurznéhoavyrovnacieho
konania. Predmetný spor medzi žalobcom a žalovaným o zaplatenie 248,84 € však nepatrí medzi vyššie

uvedené spory, ktoré nemožno rozhodnúť v rozhodcovskom konaní.

V rozhodcovskom konaní vedenom pred Arbitrážny súdom Košice pod sp. zn. 2C/2538/2012 nebola
podľa názoru súdu porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania, čo by bolo dôvodom
nazrušenierozhodcovskéhorozsudkupodľa§40ods.1písm.g/zákonač.244/2002Z.z.Rozhodcovské

konanie prebehlo v zmysle bodu 1 časti XV. Všeobecných poistných podmienok podľa zákona č.
244/2002 Z.z. a Rokovacieho poriadku Arbitrážneho súdu Košice, ktorý v zmysle bodu 2 časti XV.
Všeobecných poistných podmienok vydala obchodná spoločnosť Arbitrážny súd Košice, s.r.o., ktorá
zriadila tento arbitrážny súd, a ktorá zároveň zverejnila tento rokovací poriadok podľa § 12 ods. 3
zákona č. 244/2002 Z.z. uverejnením v Obchodnom vestníku a taktiež aj samotný Arbitrážny súd
Košice v zmysle § 16 ods. 1 Rokovacieho poriadku Arbitrážneho súdu Košice uverejnením na svojej

internetovej stránke. Žalobca teda mal možnosť potom, ako mu bola doručená žaloba, rozhodcovský
rozsudok a upovedomenie o začatí konania, oboznámiť sa s týmto rokovacím poriadkom, pričom súd sa
stotožnilstvrdenímžalovaného,žetentorokovacíporiadokneobsahuježiadnezvýhodneniežalovaného
voči žalobcovi, a nebola tak porušená zásada rovnosti účastníkov konania. Predmetný rozhodcovský
rozsudok bol podľa § 16 ods. 4 Rokovacieho poriadku Arbitrážneho súdu Košice vydaný v tzv. skrátenom

konaní, nakoľko predmetom sporu bola peňažná pohľadávka nepresahujúca 66.500 ,- €. Proti rozsudku
mohol žalobca podať v lehote 5 dní od doručenia odpor s odôvodnením a v rámci neho uplatniť obhajobu
svojich práv.

Čo sa týka dôvodu na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. j/ zákona č. 244/2002

Z.z., súd nezistil, žeby pri rozhodovaní rozhodcovského súdu boli porušené všeobecne záväzné právne
predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na § 53 ods. 4 písm. a/ O.z., §
45 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z.z., ako aj na znenie bodu 7a časti XVII. Všeobecných poistných
podmienok, ktoré malo byť podľa žalobcu neprijateľnou podmienkou podľa § 53 ods. 1 O.z.

Podmienka, podľa ktorej sa žalobca nemohol vopred oboznámiť s podmienkami konania a vnútornými
predpismi rozhodcovského súdu, nemôže byť neprijateľnou podmienkou podľa § 53 ods. 4 písm.
a/ O.z., nakoľko poistná zmluva a Všeobecné poistné podmienky takúto podmienku ani neobsahujú.
Naopak žalobca mal možnosť kedykoľvek sa oboznámiť s obsahom Rokovacieho poriadku Arbitrážneho
súdu Košice, ktorý bol v zmysle § 12 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z.z. uverejnený v Obchodnom vestníku a

vsúlades§16ods.1RokovaciehoporiadkuArbitrážnehosúduKošiceuverejnenýtaktiežnainternetovej
stránke tohto rozhodcovského súdu.

Ustanovenie § 45 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z.z. nie je ustanovením slúžiacim na ochranu práv
spotrebiteľa a preto samo o sebe jeho porušenie nemôže byť dôvodom na zrušenie rozhodcovského

rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. j/ zákona č. 244/2002 Z.z., ale môže byť dôvodom iba na zastavenie
exekučného konania.

Podmienka uvedená v bode 7a časti XVII. Všeobecných poistných podmienok, podľa ktorého

vzniká žalovanému dňom podpísania poistnej zmluvy osobitná pohľadávka voči žalobcovi vo výške
vyplatenejprovíznejodmenyzasprostredkovaniepoistnejzmluvy,súdtaktiežneposúdilakoneprijateľnú
podmienku. Skutočnosť, že žalobca sa zaviazal k úhrade pohľadávky, ktorá predstavuje províziu pre
sprostredkovateľa, nemožno považovať za neprijateľnú podmienku, nakoľko táto suma predstavuje
reálne výdavky, teda náklad, ktorý musel žalovaný v súvislosti s uzavretím poistnej zmluvy vynaložiť.

Táto podmienka preto nespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospechžalobcuakospotrebiteľa.Rovnakoskutočnosť,ževzmluveneboladohodnutápresnávýška
tejto pohľadávky ani spôsob jej výpočtu, nerobí túto podmienku neprijateľnou. Predmetné ustanovenie
totiž hovorí o výške vyplatenej provízie. Sprostredkovateľovi vznikol nárok na túto províziu až uzavretím
poistnej zmluvy a až následne po uzavretí poistnej zmluvy mu bola provízia vyplatená. V čase

podpisu poistnej zmluvy ako aj Všeobecných poistných podmienok, ktoré za žalovaného podpisoval
sprostredkovateľ poistenia, nemohla byť preto ešte zrejmá výška skutočne vyplatenej provízie. Samotný
nárok sprostredkovateľa na províziu mohol byť taktiež ovplyvnený aj prípadným zánikom poistnej
zmluvy v tzv. storno lehote, v dôsledku čoho by tento nárok na províziu zanikol. Aj preto sa v zmysleVšeobecných poistných podmienok táto pohľadávka vysporiada až pri ukončení poistného vzťahu. V
prípade ak žalobca nesúhlasil s touto pohľadávkou, prípadne jej výškou, a ak mal žalobca zato, že
rozhodcovský súd rozhodol výlučne na základe tvrdení žalovaného a iba prebral jeho argumentáciu,

mohol žalobca podať proti rozhodcovskému rozsudku odpor.

To, či je predmetná pohľadávka opodstatnená a správne vypočítaná, prípadne, či rozhodcovský
rozsudok znie na plnenie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, súd v tomto konaní o zrušenie
rozhodcovského rozsudku už neskúmal, nakoľko predmetom tohto konania nie je samotný spor medzi

žalobcom a žalovaným o zaplatenie tejto pohľadávky. Súd v tomto konaní skúma iba to, či boli splnené
podmienky podľa § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z., za ktorých mohol rozhodcovský súd vydať
rozhodcovský rozsudok.

Vzhľadom k tomu, že rozhodcovská doložka dojednaná medzi žalobcom a žalovaným je neplatná, nemal

Arbitrážný súd Košice právomoc rozhodnúť vo veci žalovaného ako navrhovateľa proti žalobcovi ako
odporcovi o zaplatenie 248,84 €. Z tohto dôvodu súd rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice
zo dňa 19.1.2012, sp. zn. 2C/2538/2012, zrušil.

Keďže predmetný rozhodcovský rozsudok v zmysle § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. zostáva naďalej

právoplatný a vykonateľný, a teda je podľa § 41 ods. 2 písm. d/ zákona č. 233/1995 Z.z. exekučným
titulom, hrozí, že prípadným výkonom rozhodnutia, by mohla žalobcovi vzniknúť ujma. Súd preto
vyhovel návrhu žalobcu a odložil vykonateľnosť tohto rozhodcovského rozsudku až do právoplatného
rozhodnutia vo veci samej.

Pri rozhodovaní o trovách konania súd postupoval podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 2 O.s.p.
Žalobca, ktorý mal vo veci plný úspech, si v žalobe uplatnil náhradu trov konania, avšak v lehote troch
pracovných dní od vyhlásenia rozsudku tieto trovy konania nevyčíslil. Vzhľadom k tomu, že žalobcovi
nevyplývali zo spisu žiadne trovy, súd mu v zmysle § 151 ods. 2 O.s.p. náhradu trov konania nepriznal.

Podľa § 4 ods. 2 písm. za/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 71/1992 Zb.) od poplatku je oslobodený
spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu.

Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu
vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od
poplatku oslobodený.

Podľa položky 3 písm. c/ Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb., je

výška súdneho poplatku z návrhu na začatie konania o neplatnosti rozhodcovskej zmluvy a o zrušení
rozhodcovského rozhodnutia vydaného rozhodcom 331,50 €.

Vzhľadom k tomu, že žalobca je od súdneho poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaviazal
súd podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. na zaplatenie súdneho poplatku za návrh na začatie konania

vo výške 331,50 € žalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach v 3 exemplároch.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha /§ 205 ods. 1/.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť v

zmysle ust. § 205 ods. 2 len tým, žea/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona /§ 251 ods. 1/.