Rozsudok – Zmluvy ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. máj 2013

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 12C/57/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312202793
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Sládečková
ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2013:1312202793.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Vierou Sládečkovou v právnej
veci navrhovateľa: O.. U. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX, O., zastúpená AK SODOMA VULGAN,
Trnavská cesta 37, Bratislava, proti odporcovi: RE-FINANCE SK, so sídlom Škultétyho 2, 831 03
Bratislava, IČO: 45 311 897 o zaplatenie 457,80 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke sumu 457,80 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9

% ročne od 05.02.2011 do zaplatenia a nahradiť jej trovy konania k rukám jej právneho zástupcu
pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 27,50 Eur a trov právneho zastúpenia vo
výške 313,90 eura, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 13.3.2012 sa navrhovateľka voči odporcovi domáhala zaplatenia 457,80 Eur s prísl, na
tom skutkovom základe, že vykonávala pre odporcu činnosť sprostredkovateľa pri vybavovaní hypoték
pre jeho klientov. Navrhovateľka sprostredkoval pre odporcu aj obchody v prípadoch klientov O. Z. a
V. N.. Podľa províznej listiny, ktorú zaslala odporcovi, jej patrila odmena vo výške 457,80 Eur, ktorú jej

odporca do dnešného dňa nevyplatil.
Tunajší súd vydal vo veci platobný rozkaz č.k. 39 Ro 170/2012 zo dňa 26.3.2012, ktorým zaviazal
odporcu na zaplatenie žalovanej sumy s prísl., ako i náhrady trov konania.
Odporca voči nemu podal v zákonnej lehote odpor, ktorý odôvodnil tak, že s navrhovateľkou nemal nikdy
uzatvorenú žiadnu zmluvu, či o sprostredkovaní alebo o spolupráci. Provízna listina nie je základom pre
vyplatenie odmeny a preto sa navrhovateľka neoprávnene domáha vyplatenia žalovanej sumy.

Súd vo veci nariadil pojednávanie, vypočul účastníkov konania, svedkov : p. O. a A..Š., oboznámil sa
s Usmerneniami č. 1-4 odporcu, províznymi listinami, mailovou korešpondenciou účastníkov konania,
Organizačnou štruktúrou odporcu, vzorovou zmluvou o spolupráci, Zápisom finančného agenta zo
stretnutia s klientom pre sektor poskytovania úverov a inými dôkazmi v spise založenými a zistil
nasledovný skutkový stav :
Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že navrhovateľka vykonávala pre odporcu
sprostredkovateľskú činnosť v roku 2010, na základe ústnej dohody, za ktorú jej tento až do sporného

momentu, vyplácal províziu.
Z výpovede navrhovateľky pred súdom bolo zistené, že u odporcu pracovala od začiatku roku 2010, na
pozícii obchodného riaditeľa. Žiadala odporcu, aby jej vystavil buď pracovnú zmluvu, dohodu o vykonaní
pracovnej činnosti, resp. akúkoľvek inú dohodu, pretože dovtedy bola evidovaná na Úrade práce ako
nezamestnaná. Odporca jej toto prisľúbil. Poskytla mu preto všetky svoje osobné údaje, avšak zmluvu
jej nevyhotovil, bola prakticky u neho iba na ich výplatnej listine a to od 01.02.2010. Problém nastal

až pri nevyplatení jej provízie za p. O. Z. a V. N.. Jej činnosť pre odporcu spočívala v tom, že mala
pridelených 5 pobočiek odporcu, ktoré pravidelne navštevovala. Kontaktovala pre odporcu klientov, ktorí
chceli kúpiť nejakú nehnuteľnosť a nemali dostatok finančných prostriedkov. Odporca ju vyzval, abytakýchto klientov navštívila a sprostredkovala im podpis hypotekárnej zmluvy s bankou. Ona si od klienta
vyžiadala jeho osobné údaje, údaje o príjme, o predpokladanej zakúpenej nehnuteľnosti, a s týmito jeho
údajmi išla do rôznych bánk, a zisťovala najvýhodnejšie podmienky, za ktorých by klient dostal úver.

Potom, keď si klient banku vybral, išla s ním do banky, aby klient podpísal zmluvu o hypotekárnom úvere.
Banka jej potom vystavila potvrdenie, že ona to sprostredkovala. Následne toto potvrdenie z banky
predložila odporcovi, ktorý jej na základe neho vyplatil províziu. Výška provízie bola závislá od výšky
poskytnutého hypotekárneho úveru, a to od 0,3 až 0,6%. Za obdobie do 31.12.2010 sprostredkovala
6 takýchto prípadov. Sporných, nevyplatených klientov, Z. a N. sprostredkovala na jeseň roku 2010,

pričomprovíznulistinu,ktorúvyhotovovalodporca,vystavilažsdátumom31.01.2011,adobousplatnosti
04.02.2011. Žalovaná suma jej nebola vyplatená doposiaľ. Ona odporcu urgovala telefonicky, mailami,
osobne, stále jej sľuboval, že to vyplatí, to sa však nestalo. Na návrhu preto trvala, žiadala priznať okrem
istiny i úroky z omeškania, a to od 1. dňa omeškania odporcu, t. j. nasledujúci deň po splatnosti províznej
listiny.
Z výpovede odporcu pred súdom bolo zistené, že navrhovateľka nastúpila do ich spoločnosti začiatkom

februára 2010. Neskôr jej bola mailom doručovaná Zmluva o spolupráci, a to dňa 30.10.2010 o 11,30
hod. Takáto zmluva bola doručovaná i ostaným spolupracovníkom, ktorí ju podpísali. Oni zamestnancov
v pracovnom pomere nemali. Všetci to boli SZČO, na čom odporca trval. Navrhovateľka odmietla
podpísať zmluvu o spolupráci, pretože bola evidovaná na Úrade práce a ešte nebola SZČO. Prvé
provízie jej vyplácali preto, že očakávali, že si vybaví živnosť. Viackrát ju upozorňovali, že Národná

banka Slovenska (ďalej len NBS) vyžadovala za každé sprostredkovanie zápis o stretnutí s klientom,
ktorý navrhovateľka nevyplnila.
Ďalej poukázal na to, že od 01.1.2011 vstúpil do účinnosti nový zákon o finančnom sprostredkovaní.
Aktuálne preto do textu novej zmluvy, v čl. 5, bod 4 odmena spolupracovníka bolo zakomponované :
nárok spolupracovníka na odmenu, čl. 1 tejto zmluvy vzniká v okamihu, keď odporca obdrží odmenu

od zmluvného partnera (banka) a za predpokladu, že spolupracovník po uzavretí tejto zmluvy (zmluvy s
klientom) odovzdá odporcovi potrebné doklady a k vyplateniu odmeny: dotazník, výpis z Registra trestov,
číslo účtu, fotokópiu osvedčenia - licenciu NB SR, že môže vykonávať pre NB SR sprostredkovanie.
Odporca má právo pozastaviť vyplatenie provizie, pokiaľ mu nebudú dodané všetky tieto doklady.
Odmena sa vypláca na účet spolupracovníka a je splatná do 5 dní. Hoci navrhovateľka nesplnila

podmienky, ktoré vyplývali zo zmluvy o spolupráci, on jej napriek tomu vyplácal províziu. Navrhovateľka
do dnešného dňa nesplnila podmienky na vyplatenie provízie. Neboli doložené z jej strany osobné
údaje: doklad o dosiahnutí najvyššieho vzdelania, životopis, výpis z registra trestov, čestné prehlásenie
o bezúhonnosti, potvrdenie o absolvovaní osobitného finančného vzdelávania. Do konca roka 2010
bolo treba prihlásiť do NBS všetkých finančných sprostredkovateľov, nakoľko od 01.01.2011 bola účinná

novela zákona č. 186/2009 Zz. o finančnom sprostredkovaní, ktorá ich zaväzovala k tomu, aby nahlásili
do konca roka 2010 všetkých sprostredkovateľov, ktorí boli potom povinní si dokonca roka 2011 urobiť
skúšky o finančnom sprostredkovaní. Preto kontaktoval navrhovateľku, aby nahlásila potrebné údaje,
aby ju mohli do NBS prihlásiť a zaregistrovať, dokonca posledný deň 23.12.2010, kedy bola úplne
posledná možnosť sa prihlásiť, od 14,00 hod. do 17,00 hod. ju telefonicky kontaktoval, 3 krát mu

prisľúbila, že o chvíľu im osobné údaje dá. Čakal do 17,00 hod. potom nariadil zaregistrovať sa bez nej.
Odvtedy začali vznikať nedorozumenia medzi nimi, pretože navrhovateľka si uvedomila, že tým, že nie
je na zozname, nemôže vykonávať finančné poradenstvo a musí si urobiť skúšky.
Na otázku právneho zástupcu navrhovateľky, kedy jeho klientka prácu vykonala, odporca odpovedal,
že v októbri 2010, avšak nárok na odmenu jej vznikol účtovne až v januári 2011, pretože on nevypláca

províziu na základe toho, kedy je práca vykonaná, ale na základe toho, kedy im banka zašle, pripíše
províziu na účet. Uviedol, že si myslím si, že banka im to zaslala v decembri 2010, presne si nepamätal.
Z výpovede svedka, M.. M. O., súd zistil, že on nastúpil do spoločnosti odporcu v máji 2010, za
účelompripraviťpodkladypreregistráciuodporcuvNBS.Upozorňovalvšetkýchzamestnancovodporcu,
i navrhovateľku, v júni 2010, že od 01.01.2010 je platná novela o finančnom sprostredkovaní, podľa

ktorej sa nedá finančné sprostredkovanie vykonávať na základe živnosti, ale už na základe Obch. zák.
§ 2 ods. 2, ako iné podnikanie. Povedal im, že budú vypracované nové zmluvy, a tieto pre každého
zamestnanca i vypracoval. Navrhovateľka si zmluvu prevzala osobne, aj s prílohami, v polovici októbra
2010. Následne ju mala podpísať, a finančné sprostredkovanie sa malo zrealizovať po novom, ako
ustanovoval zákon. Ona však podpísanú zmluvu nevrátila, na čo ju on upozorňoval osobne i mailom, že

ak nemá podpísanú zmluvu, nemôže pre nich pracovať a provízia na jej meno nemôže byť vyplatená.
Navrhovateľka mohla do registrácie túto činnosť vykonávať i na základe ústnej dohody, dovtedy to zákon
umožňoval, po našej registrácii už nie, potom bola potrebná písomná zmluva.Na otázka súdu, či navrhovateľka sprostredkovala poskytnutie úveru p. N. a p. Z., odporca uviedol, že,
že sprostredkovala. Na otázku, či odporcovi banka vyplatila provízie z vykonaných úverových obchodov,
ktoré sprostredkovala navrhovateľka p. N. a Z., odpovedal, že áno, oni prostriedky od banky dostali,

avšak nemohli vyplatiť províziu navrhovateľke, pretože im nedodala zákonné podklady potrebné na jej
vyplatenie.
Na otázku na navrhovateľku, akým spôsobom vykonávala prácu u odporcu, v čom spočívala, či to bola
práca dennodenná, v určitom časovom rozvrhu, resp. práca občasná podľa potreby, odpovedala, že to
nebola práca dennodenná, niekedy bolo to podľa potreby, niekedy navštevovala odporcu, raz za týždeň,

niekedy raz za dva týždne, hoci boli v telefonickom kontakte takmer každý deň. Keď jej klienti uzatvorili s
bankou zmluvu o hypotekárnom úvere, následne jej banka vystavila Protokol o sprostredkovaní žiadosti
o úver, kde v časti 2/ finančný sprostredkovateľ je uvedené ako kontaktná osoba moje meno, tak to bolo
v prípade V. N.. V prípade Z. O. UniCredit Bank zase vystavila Potvrdenie o sprostredkovaní obchodu.
Následne ona s týmto podpísaným protokolom od banky a klienta išla odporcovi a ten jej následne
vyplatil províziu. Od začiatku bola s odporcom dohodnutá výška provízie a to 0,30 % z provízie, ktorú

obdržal za sprostredkovanie odporca. Provízie boli tiež rozdelené podľa toho, či si klienta našla sama
alebo či bol klient od Remaxu. Konkrétne p. Z. bol klientom Remaxu, preto bola provízia vo výške 0,30
%, pričom V. N. si našla sama, preto bola provízia dvojnásobná a to vo výške 0,60 %. Ďalej uviedla,
že ona v tom čase podnikateľkou nebola. Hoci odporca tvrdí, že mu nedodala ešte iné podklady, na
základe ktorých jej mala byť vyplatená provízia, toto sa nezakladá na pravde, pretože inokedy presne

na základe týchto podkladov jej provízia vyplatená bola. Ona mala s odporcom ústnu dohodu o tom, že
jej bude vystavená zmluva v inom znení, čo jej nebolo vyhovené. Pretože ona nemala pravidelný príjem
mesačný, niektoré mesiace vôbec nemala príjem, vznikali jej iba náklady na cestovanie za klientom a
bankou a preto s jeho znením Zmluvy o spoluprácu nesúhlasila. Odporca jej tvrdil, že zmluvu vypracuje
podľa jej požiadaviek. Keďže niektoré mesiace nemala žiaden príjem, jej by sa neoplatilo pracovať na

živnosť, tak ako chcel od nej odporca. Dala si požiadavku, že pokiaľ tri mesiace po sebe nedosiahne
príjem 1 000,-eur tak zmluvu o spolupráci nepodpíše. Odporca jej tvrdil, že vypracuje inú zmluvu, čo
však neurobil. Odporca sa stále odvoláva na zákon platný a účinný od 1.1.2011, pričom ona už vtedy
u neho nepracovala. Sprostredkovala činnosť pre odporcu 12.10.2010, pre p. Z., a pre p. V. N. úver
sprostredkovala tiež do konca roka 2010.

Z výsluchu svedka F. Š. súd zistil, že on ako SZČO začal v januári 2010 spolupracovať s odporcom.
Na začiatku nemali žiadnu zmluvu, niekoľko mesiacov trvalo, pokiaľ dostali nejaký návrh zmluvy. Ale
vlastne v skutočnosti on zmluvu dostal až v októbri 2010, a to pri jeho odchode zo spoločnosti odporcu.
Je síce pravdou, že on ako sprostredkovateľ podpisoval s odporcom zmluvu skôr, možno v marci či apríli
2010, avšak on nedostal túto zmluvu podpísanú od odporcu späť. Jeho podpis na nej bol, odporcov

nie. V spoločnosti odporcu pretrvávali problémy, preto spoluprácu s ním ukončil cca v októbri 2010,
pričom do jeho odchodu on zmluvu od RE-FINANCE podpísanú nemal. Odišiel od odporcu preto, že
mal zlú skúsenosť s vyplácaním provízií. Na otázku právneho zástupcu navrhovateľky, aké podklady
odovzdával odporcovi o sprostredkovaní hypotekárneho úveru, uviedol, že od každej banky, do ktorej
odovzdávaliúverklienta,dostalipotvrdenétlačivoosprostredkovaníklientaatototlačivoboloakojediné,

ktoré odovzdávali odporcovi na vyplatenie provízie.
Právny zástupca navrhovateľky záverom uviedol, že odporca sám priznal vykonanie prác zo strany
navrhovateľky a prijal za ne plnenie od bánk. Odporca tiež sám priznal výšku a splatnosť provízie.
Navrhovateľka postupovala pri sprostredkovaní s vtedajšou a zaužívanou praxou medzi stranami.
Obranu zo strany odporcu v tom, že navrhovateľka údajne porušovala Zák. č. 186/2009 Z.z. o finančnom

sprostredkovaní považoval za účelové tvrdenie, a to najmä s poukazom na ust. §41 ods. 6 a 7 cit.
zákona. Zároveň upozornil i na ust. § 3 ods. 1 Obch. zákonníka, podľa ktorého platnosť právneho úkonu
nie je dotknutá tým, že sa určitej osobe zakázalo podnikať alebo že určitá osoba nemá oprávnenie na
podnikanie. Návrhu žiadal preto vyhovieť, trovy konania si uplatnil.
Odporca záverom uviedol, že pre neho je podstatné to, že navrhovateľka s nimi nemala podpísanú

zmluvu, a bez písomnej zmluvy nesmela vykonávať vôbec sprostredkovanie. Keďže nemala zmluvu,
nemali jej na základe čoho províziu vyplatiť. Vyplatením provízie by hrubo porušovali Zákon o finančnom
sprostredkovaní. Návrh preto žiadal zamietnuť.
Súd návrh odporcu na vypočutie majiteľa spoločnosti Brocker Consuling, s.r.o., p. A. C., na objasnenie
postupu vyplácania provízii v jeho spoločnosti, pre nadbytočnosť a nedôvodnosť zamietol, pretože

postup vyplácania provízii v inej spoločnosti nemohol mať priamy dopad na prejednávanú vec.
Podľa §41 ods. 6) Zákona č. 186/2009 Z.z. o finančnom sprostredkovaní a poradenstve osoba iná,
ako sú osoby uvedené v odsekoch 1 až 3, ktorá vykonáva ku dňu účinnosti tohto zákona činnosť, na
ktorú sa vzťahuje tento zákon, a chce vykonávať finančné sprostredkovanie alebo finančné poradenstvo,je povinná do 31. decembra 2010 podať žiadosť o udelenie príslušného povolenia podľa § 18 alebo
navrhovateľ je povinný v tejto lehote podať návrh na zápis tejto osoby,."
Podľa §41 ods. 7) Zákona č. 186/2009 Z.z. o finančnom sprostredkovaní a poradenstve ak osoba podľa

odseku 6 nepodala žiadosť o udelenie príslušného povolenia podľa § 18 alebo navrhovateľ nepodal
návrh na zápis, táto osoba nesmie od 1. januára 2011 vykonávať finančné sprostredkovanie alebo
finančné poradenstvo."
Podľa § 51 Občianskeho zákonníka účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne
upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

Podľa § 774 Občianskeho zákonníka sprostredkovateľskou zmluvou sa sprostredkovateľ zaväzuje
obstarať záujemcovi za odmenu uzavretie zmluvy a záujemca sa zaväzuje sprostredkovateľovi
poskytnúť odmenu vtedy, ak bol výsledok dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa.
Podľa § 775 Občianskeho zákonníka sprostredkovateľovi patrí odmena v dohodnutej výške; odmenu
treba dojednať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, inak je zmluva neplatná podľa
§ 40a.

Podľa § 776 Občianskeho zákonníka sprostredkovateľovi patrí okrem odmeny náhrada nákladov iba
vtedy, ak je to výslovne dohodnuté; pri pochybnostiach, len ak mu vznikol nárok na odmenu.
Podľa § 517 ods. 2) Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.
Po vykonanom dokazovaní a vyhodnotení dôkazov jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach mal
súd za preukázané, že návrh navrhovateľky dôvodný je. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné,
že navrhovateľka pre odporcu, na základe ústnej dohody, vykonávala činnosť sprostredkovateľa pri
vybavovaní hypoték pre jeho klientov a to v čase od februára 1010 do konca roka 2010. Až na dva

sporné prípady, p. O. Z. a V. N., jej odporca za jej sprostredkované obchody, dohodnutú províziu vyplatil.
NavrhovateľkavšakobvyklýmspôsobomsprostredkovalapreodporcuposkytnutieúverovpreA..Z.aN..
Rovnako predložila odporcovi k vyplateniu provízie Potvrdenie o sprostredkovaní obchodu, na ktorom
jej UNICREDITBANK dňa 12.10.2010 potvrdila, že ona bola sprostredkovateľkou produktu-hypoúver,
pre klienta O. Z.. Následne odporcovi po vykonaní ďalšej práce predložila Protokol o sprostredkovaní

žiadosti o úver, pre klienta V. N., potvrdený a podpísaný Volksbank Slovensko a.s,
Odporca dokonca sám na pred súdom potvrdil, že on od oboch bánk koncom roka 2010 obdržal za
uvedenú obchodnú činnosť navrhovateľky odmenu. Po predložení potrebných dokladov od banky zo
strany navrhovateľky, odporca jej sám ako vždy vystavil Províznu listinu s uvedením výšky provízie,
ako vypovedala pred súdom navrhovateľka a to 0,30% za sprostredkovateľskú činnosť p. O. Z., čo

činilo 145,8O Eur a 0,60% za p. V. N., čo činilo 312,-Eur. Odporca províznu listinu vystavil s dátumom
31.1.2011, s uvedením dátumu splatnosti 4.2.2011 k výplate celkom 457,80 Eur, čo je žalovaná suma.
Takýto postup pri vyplácaní provízií zo strany odporcu potvrdil i svedok Š.. Napriek tomu, že odporca
sám podľa mailovej korešpondencie s navrhovateľkou od 8.5.2011 do 30.5.2011 tento svoj záväzok voči
nej uznával, sľuboval jej jeho vyplatenie, po podaní žaloby na súd najskôr začal tvrdiť, že jej to nemôže

vyplatiť, nakoľko s ňou nemal uzatvorenú sprostredkovateľskú zmluvu, či zmluvu o spolupráci, neskôr,
že sa podľa zák. č. Zákona č. 186/2009 Z.z. o finančnom sprostredkovaní a poradenstve nedala do
konca roka 2010 zaregistrovať a preto od nového roka nemohla túto činnosť vykonávať.
Súd túto ich vzájomnú spoluprácu posúdil ako typ nepomenovanej zmluvy podľa Občianskeho
zákonníka, nakoľko navrhovateľka nebola v čase vykonávania tejto činnosti ani podnikateľka, či

živnostníčka. Súd tento ich právny vzťah subsumoval k zmluve typovo najbližšej a to k zmluve
sprostredovateľskej podľa § 774 a nasl. Obč. zákonníka. Zákon pri danom type zmluvy nestanovuje
pod sankciou neplatnosti nedostatok jej písomnej formy a preto neobstojí tvrdenie odporcu, že jej za jej
vykonanú prácu nemohol vyplatiť dohodnutú províziu, lebo s ním nemala uzatvorenú písomnú zmluvu.
Podobne svedok M.. M. O. pred súdom potvrdil, že navrhovateľka mohla a pre nich v roku 200 túto

činnosť vykonávala iba na základe ich vzájomnej ústnej dohody.
Keďže medzi účastníkmi konania nebol rozpor v tom, že by navrhovateľka dva sporné prípady A.. Z. V.
N. nebola sprostredkovala, potvrdenie od banky odporcovi predložila, tento následne i od oboch bánk
dokonca odmenu za toto sprostredkovanie obdržal, avšak províziu navrhovateľke nedôvodne nevyplatil.
Podobne ďalšie jeho tvrdenie, že jej províziu nemohol vyplatiť, lebo do 31.12.2010 nepožiadala odporcu

o registráciu do NBS, nebolo pre danú vec právne významné, nakoľko navrhovateľka už túto činnosť
po 1.1.2011 nevykonávala, o ňu záujem neprejavila a oba sporné prípady sprostredkovala ešte v roku
2010. Keďže výsledok, teda uzavretie zmluvy o hypotekárnom úvere pre oboch klientov, A.. Z. a A..
N. bol dosiahnutý pričinením navrhovateľky, odporca bol povinný poskytnúť jej dohodnutú odmenu.Výšku odmeny v províznej listine stanovil sám odporca a navrhovateľka ju nesporovala. To, že odporca
províznu listinu vystavil až s dátumom 31.1.2012, s dobou splatnosti 4.2.201, hoci sprostredkovanie
podpisov hypotekárnych zmlúv navrhovateľka vykonala do konca roka 2010, v roku 2011 už pre odporcu

nepracovala, nie je možné pripísať na vrub navrhovateľky a a takýmto spôsobom ju o jej odmenu
pripraviť. Súd preto odporcu na zaplatenie žalovanej sumy navrhovateľke v plnej výške zaviazal.
Spolu s istinou súd priznal navrhovateľke i príslušenstvo pohľadávky, a to úroky z omeškania vo výške
9% ročne počnúc od 5.2.2011 do zaplatenia, čo je 1. deň omeškania odporcu s vyplatením provízie
podľa ním vystavenej províznej listiny.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku a v konaní
úspešnému navrhovateľovi priznal ich náhradu. Trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho
poplatku vo výške 27,50 Eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 313,90 eura. Súd pri určovaní
odmeny za poskytovanie právnej pomoci vychádzal z ustanovenia § 9 ods. 1, v spojení s § 10 ods.
1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov na poskytovanie právnych služieb
z ktorého vyplýva, že základná sadza tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo

druhu veci, alebo práva (...). Keďže plnenie, ktoré je predmetom súdneho sporu je peniazmi oceniteľné,
základnou sadzbou odmeny je za jeden úkon právnej služby suma 31,54 Eur. Súd sa nestotožnil s
vyčíslenímnáhradytrovprávnehozastúpeniapodľa§2ods.3,§3cit.Vyhl.,nakoľkoadvokátbolpovinný
upozorniť klienta pri rokovaní o zmluvnej odmene na to, že pri určení trov konania, ktorých náhrada sa
priznáva proti inej fyzickej osobe alebo právnickej osobe, sa odmena advokáta určí podľa ustanovení

tejto vyhlášky o tarifnej odmene.
Súd teda priznal náhradu trov právneho zastúpenia za 8 úkonov právnej služby á 31,54 eura (prevzatie
a príprava zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k odporcovi dňa 02.01.2012, účasť
na pojednávaní dňa 05.10.2012, 12.12.2012, 22.03.2013, 22.05.2013, vyjadrenie vo veci zo dňa
03.01.2013), k tomu 5x režijný paušál á 7,63 eura, 3x režijný paušál á 7,81 eura, podľa § 10 ods. 1 v

spojení s § 14 ods. 1 písm. a), b), c, § 15 cit. Vyhl.
Súd nepriznal právnemu zástupcovi navrhovateľa náhradu trov právneho zastúpenia za úkony porada
s klientom dňa 02.02.2012, 09.10.2012, 14.12.2012, 29.03.2013, nakoľko tieto úkony neboli zo strany
navrhovateľa hodnoverne preukázané, rovnako za úkon vyjadrenie k vyjadreniu zo dňa 15.05.2013,
nakoľko vykonanie tohto úkonu zo spisu nevyplýva, netvorí jeho súčasť, a za záverečné vyjadrenie

v písomnej forme, nakoľko tieto právne úkony súd nevzhliadol za potrebné a nevyhnutné na účelné
uplatňovanie práva navrhovateľa z dôvodu, že nešlo o úkony nariadené súdom; s poukazom k zásade
ústnosti súdneho konania boli tieto úkony procesne nadbytočné.

Poučenie:

: Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia písomne v dvoch

rovnopisoch na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom Okresného súdu Bratislava III..
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 a nasl. O. s. p. ).