Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava IV
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Michaela Krajčová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 51C/298/2006
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1206213667
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Krajčová
ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2013:1206213667.13
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
OkresnýsúdBratislavaIIvBratislavevkonanípredsamosudkyňouJUDr.MichaelouKrajčovouvprávnej
veci navrhovateľa: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, proti
odporcovi: U.. F. T., bytom Q. I. X, W., zast. JUDr. Ľudovít Földes, advokát, Domašská 11, Bratislava,
o vypratanie bytu, takto
r o z h o d o l :
Odporca je p o v i n n ý vypratať služobný byt č.XXB nachádzajúci sa na I. poschodí bytového
domu, vo vlastníctve Slovenskej republiky, v správe navrhovateľa na Q. I. Č.. X, W., súp. č. II-XXXX,
orientačné číslo X, pozostávajúci z kuchyne, 3-izieb a príslušenstva, do 30 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku, bez poskytnutia bytovej náhrady.
Navrhovateľovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava II súdny poplatok vo výške 99,50
€ do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Návrhom zo dňa 08.06.2006 sa navrhovateľ domáhal, aby súd rozhodol o vyprataní služobného bytu
č.XXB nachádzajúceho sa na I. poschodí bytového domu na Q. I. Č..X, W., X.. Č.. G.-XXXX, orientačné
číslo X, vo vlastníctve Slovenskej republiky, v
správe navrhovateľa, ktorý navrhovateľ ako prenajímateľ prenechal odporcovi na základe nájomnej
zmluvy č. Q.-XX-XX/EO-X-XXXX.
Podľa čl. III., bod 1 nájomnej zmluvy bola zmluva uzavretá na dobu určitú - počas trvania služobného
pomeru nájomcu v policajnom zbore.
Odporca bol prepustený zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru personálnym rozkazom
ministra vnútra SR č. XXX/XXXX zo dňa 05.01.2006.
Podľa čl. III., bod 2 nájomnej zmluvy bol odporca povinný nahlásiť ukončenie služobného pomeru v
policajnom zbore a to najneskôr do 5 dní odo dňa tohto ukončenia. Túto povinnosť si odporca nesplnil.
Táto skutočnosť bola oznámená navrhovateľovi až dňa 13.03.2006.
Listom zo dňa 23.03.2006 bol odporca požiadaný o uvoľnenie predmetného bytu k 15.04.2006. Listom
zo dňa 07.04.2006 odporca navrhovateľovi oznámil, že mu v zmysle platného občianskeho zákonníka
nebola doručená výpoveď z nájmu bytu.
V čl. III., bod 5 nájomnej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že nájomný pomer sa môže skončiť na
základe vzájomnej písomnej dohody prenajímateľa a nájomcu alebo na základe písomnej výpovede,
pričom výpovedná lehote je 3 mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci,
v ktorom bola výpoveď doručená.
Vtejtosúvislostipoukazujenavrhovateľna§578Občianskehozákonníkavspojenís§582Občianskeho
zákonníka. Platnosť predmetnej nájomnej zmluvy v zmysle čl. III., ods. 1 nájomnej zmluvy skončilaskončením služobného pomeru dňa 09.01.2006, bez toho, že by k jej zániku boli potrebné ďalšie právne
skutočnosti.
Pokiaľ ide o tvrdenia odporcu týkajúce sa naplnenia podmienky doručenia výpovede, ako podmienky
zániku nájomného vzťahu, navrhovateľ uviedol, že zmluvné strany sa v nájomnej zmluve jednoznačne
dohodli (čl. III., bod 1), že zmluva sa uzatvára na dobu určitú - počas trvania služobného pomeru nájomcu
vPolicajnomzbore.Ideoobligatórneustanovenie,zktoréhovyplýva,žeuplynutímčasu-vtomtoprípade
skončením služobného pomeru - nájom zaniká samotným uplynutím času, bez tohto aby k ich zániku
boli potrebné ďalšie právne skutočnosti (§ 578 OZ).
Odporca sa k podanému návrhu vyjadril písomným podaním zo dňa 30.06.2006. V podaní uviedol, že
vzhľadom na predmet nájomnej zmluvy, čl. III., ods. 5, prenajímateľ a nájomca sa v rámci dispozitívnej
zmluvnej voľnosti v občiansko-právnych vzťahoch dohodli ohľadne zániku (skončenia) nájmu odlišne od
právnej úpravy a tento zánik a skončenie nájmu neviazali na právnu udalosť uplynutia času (objektívna
právna skutočnosť) v zmysle ustanovenia § 710 ods. 2 OZ, ale dohodou vylúčili v rámci zmluvnej voľnosti
platnosť tohto ustanovenia na predmetný nájomný vzťah a zánik nájmu bytu v predmetnom nájomnom
vzťahuvýslovnedohodlivzmysle§710ods.1OZnazákladepísomnejdohodyprenajímateľaanájomcu
alebo na základe písomnej výpovede nájmu, ktoroukoľvek zo zmluvných strán.
Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže zo strany navrhovateľa ako prenajímateľa nebola odporcovi
doručená písomná výpoveď z nájmu v zmysle príslušného ustanovenia Občianskeho zákonníka a
v zmysle dohodnutých zmluvných podmienok, navrhovateľ má za to, že nedošlo k ohrozeniu alebo
porušeniu práva prenajímateľa vyplývajúceho z tohto právneho vzťahu a návrh bol podaný bez právneho
dôvodu a neoprávnene.
Podľa odporcu by navrhovateľ mal právny dôvod na podanie návrhu len po riadnom doručení výpovede
a po uplynutí zákonom stanovenej a v nájomnej zmluve dohodnutej výpovednej lehoty tri mesiace, ktorá
by začala plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená, v
prípade, ak by nájomca byt neuvoľnil.
Vzhľadom na tieto skutočnosti, odporca žiadal, aby súd návrh zamietol.
V prvom rade sa súd musel vysporiadať s otázkou splnenia predpokladov pre prejednanie a rozhodnutie
danej veci v neprítomnosti odporcu a jeho právneho zástupcu na pojednávaní dňa 03.05.2013.
Odporca sa k návrhu vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu dňa 30.06.2006. Právny zástupca
žalovaného sa nedostavoval na vytýčené termíny pojednávaní. Svoju neúčasť na pojednávaní konanom
dňa 11.03.2009 ospravedlnil z dôvodu kolízie s termínom pojednávania, kde odporca mal vypovedať
ako svedok, na pojednávaní konanom dňa 22.04.2009 súd opätovne konanie prerušil, následne na
pojednávaní nariadenom na termín 30.09.2011 sa dostavil právny zástupca odporcu a odporca, ktorí
navrhli konanie opätovne prerušiť (súd návrh na prerušenie konania zamietol). Na pojednávanie
nariadené na deň 20.06.2011 sa právny zástupca odporcu ospravedlnil z dôvodu kolízie následne
právny zástupca sa napriek uvedenému ospravedlneniu sa dostavil na pojednávanie a opätovne
navrhol prerušenie (súd návrh opätovne zamietol), na pojednávanie nariadené na termín 20.03.2013
sa ospravedlnil odporcu z dôvodu konania jeho služobnej cesty a pričom vyjadril nesúhlas s tým, aby
súd vec prejednal v jeho neprítomnosti, na termín pojednávania nariadený na 03.05.2013 (pôvodne
na 03.05.20013) bolo opätovne doručené súdu ospravedlnenie právneho zástupcu odporcu z dôvodu
kolízie pojednávaní, pričom právny zástupca uviedol, že pojednávanie na pojednávanie nariadené na
rovnaký termín na Okresnom súde v Dunajskej Strede mu bolo údajne doručené skôr.
Súd neakceptoval posledné ospravedlnenie právneho zástupcu odporcu, nakoľko predvolanie tohto
súdu je vystavené dňa 12.04.2013 a expedované bolo v ten istý deň, pričom predvolanie Okresného
súdu v Dunajskej Strede je vystavené s dátumom 15.04.2013 (teda tri dni po expedovaní predvolania
tohto súdu) a právny zástupca odporcu nepreukázal, že by mu toto predvolanie bolo doručené skôr ako
predvolanie tohto súdu. Odporca sa taktiež ospravedlnil z dôvodu pracovnej činnosti, čo však rovnako
ničím nepreukázal a nepodložil. Súd obom uvedeným (odporcovi aj jeho právnemu zástupcovi) písomne
prostredníctvo e-mailu pred pojednávaním oznámil, že tieto ospravedlnenie neakceptuje.
Na základe uvedených skutočností súd neakceptoval ospravedlnenie právneho zástupcu odporcu ani
odporcu a pojednával v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. v ich neprítomnosti.Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný
účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec
prejednať v neprítomnosti takého účastníka
Uvedené ustanovenie jednoznačne definuje predpoklady, ktorých naplnenie je nevyhnutné na to, aby
súd mohol prejednať a rozhodnúť v neprítomnosti účastníka bez toho, aby bola tomuto účastníkovi
odňatá zo strany súdu možnosť konať pred súdom.
V prvom rade musí byť účastník riadne predvolaný. Riadnym predvolaním pritom treba rozumieť
doručenie predvolania v súlade so zásadami pre doručovanie písomností súdu (§ 45 a nasl.), pričom by
mala byť zachovaná primeraná lehoty na prípravu (§ 115 ods. 2 O.s.p.). V prejednávanej veci bol tento
predpoklad naplnený, keďže odporca a jeho právny zástupca si predvolanie na pojednávanie konané
dňa 03.05.2013, ktoré bolo naviac už ôsme v poradí, osobne prevzal dňa 18.04.2013.
Ďalším predpokladom je, že riadne predvolaný účastník sa na pojednávanie nedostavil a nepožiadal
o odročenie pojednávania, prípadne o odročenie požiadal, avšak v prípade ním uvádzaného dôvodu
nejde o dôležitý dôvod. Keďže v prejednávanej veci odporca požiadal o odročenie pojednávania, prvou
alternatívou je nadbytočné sa ďalej zaoberať.
Pokiaľ účastník žiada o odročenie pojednávania z určitého dôvodu, môže súd pojednávanie odročiť
len vtedy, ak dotknutý účastník tento dôvod dostatočne skutkovo opíše, avšak zároveň aj preukáže
(osvedčí) skutočnosti, z ktorých existencia tvrdeného dôvodu vyplýva. Pokiaľ účastník dôvod, pre ktorý
žiada pojednávanie odročiť riadne nepopíše (napr. popíše ho len všeobecne), najmä však keď ničím
existenciu tohto dôvodu nepodloží (nepreukáže ani neosvedčí), súd len na základe tvrdenia daného
účastníka bez ďalšieho nemá dôvod na odročenie pojednávania.
V prejednávanej veci navrhovateľ žiadal odročiť pojednávanie konané dňa 10.05.2013, z dôvodu
kolízie pojednávaní, nakoľko na pojednávanie konané v Dunajskej strede bol právny zástupca podľa
jeho tvrdenia údajne predvolaný skôr. Predložené listiny však preukazujú opak, pretože Okresný
súd Bratislava II expedoval predvolanie na pojednávanie o tri dni skôr (12.04.2013) ako bolo vôbec
vyhotovené priložené predvolania Okresného súdu v Dunajskej Strede (15.04.2013).
Pokiaľ ide o ospravedlnenie odporcu, uviedol, že si na tento deň naplánoval pracovné činnosti, pričom
predvolanie bolo doručené jeho právnemu zástupcovi dňa 18.04.2013, teda takmer tri týždne pred
nariadeným termínom pojednávania a navyše nijako toto svoje tvrdenie ničím nepreukázal.
Za takýchto okolností potom súd dôvody uvádzané odporcom a jeho právnym zástupcom vyhodnotil ako
na jednej strane príliš všeobecné (neuviedol a nedoložil žiadnu v ospravedlnení tvrdenú skutočnosť), a
na druhej strane odporca a ani jeho právny zástupca existenciu akýchkoľvek nimi tvrdených skutočností
ničím nepreukázali a súd navyše ich ospravedlnenia považuje za účelové, s cieľom oddialiť rozhodnutie
súdu..
Vychádzajúc z uvedeného potom súd dospel k záveru, že v danej veci absentoval na strane odporcu
a jeho právneho zástupcu dôležitý dôvod v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p., pre ktorý by súd v danej veci
mohol alebo musel pojednávanie odročiť.
V tejto súvislosti však treba poukázať aj na ďalšie okolnosti danej veci, ktoré napokon súd viedli k
prejednaniu a rozhodnutiu veci v neprítomnosti odporcu
Poverený zástupca navrhovateľa, ktorý sa na pojednávanie dňa 03.05.2013 (rovnako ako na
predchádzajúce pojednávania) riadne dostavil, žiadal, aby súd vec prejednal v neprítomnosti odporu.
Poukázal pritom na to, že odporca opakovane účelovo sa ospravedlňuje a takéto správanie odporcu
má za následok, že odporca takto umelo predlžuje konanie pred súdom a súdu sa nedarí meritórne
vec prejednať a tým odstrániť právnu neistotu. Vzhľadom na takéto správanie odporcu v doterajšom
konaní v tejto veci nemožno podľa navrhovateľa považovať ospravedlnenie odporcu za ospravedlnenie
z vážnych dôvodov, ktoré navyše ničím nepreukázal.
Hoci stanovisko prítomného navrhovateľa na takomto pojednávaní nie je pre posúdenie splnenia
predpokladov podľa § 101 ods. 2 O.s.p. na prejednanie veci v neprítomnosti druhého účastníka
rozhodujúce (pričom naviac viaceré tvrdené skutočnosti neboli odporcompreukázané), nemožno ho celkom opomenúť, keďže nositeľom práva na prejednanie veci bez prieťahov
(pokiaľ možno čo najskôr vzhľadom na okolnosti veci) sú obaja účastníci.
Napokon tu treba poukázať aj na to, že súd v predmetnej veci, vychádzajúc z tvrdení navrhovateľa,
odporcu a listinných dôkazov, ktoré mali pred pojednávaním k dispozícii obe sporové strany, nemal inú
možnosť, než návrh zamietnuť. Ani účasť odporcu, prípadne jeho právneho zástupcu na pojednávaní,
preto nemohla mať zásadný vplyv na rozhodnutie súdu. Vo vzťahu k možnosti odporcu vyjadriť sa v
rámci konania treba poukázať na to, že odporca sa k návrhu riadne vyjadril písomným podaním zo dňa
30.06.2006.
Bez zreteľa na vyššie uvedené závery preto pokiaľ by aj bolo sporné, či nebola v danej veci odporcovi
prejednaním veci v jeho neprítomnosti formálne odňatá možnosť konať pred súdom, ani dodatočné
poskytnutie priestoru na ústne prezentovanie vyjadrenia odporcu, prípadne ďalších skutkových tvrdení
odporcu, na ktoré mal naviac dostatok priestoru v priebehu celého konania, nemohlo ovplyvniť
v konečnom dôsledku výsledok tohto konania, inak povedané, privodiť pre odporcu priaznivejšie
rozhodnutie vo veci.
Vychádzajúc zo všetkých vyššie uvedených záverov preto súd, majúc na zreteli tiež oprávnený záujem
navrhovateľa na čo najskoršom rozhodnutí vo veci samej, dospel k záveru, že sú splnené zákonom
stanovené predpoklady (§ 101 ods. 2 O.s.p.) pre prejednanie veci v neprítomnosti navrhovateľa a takýto
postup súdu je vzhľadom na všetky okolnosti v danej veci plne na mieste. Preto súd vec prejednal a
rozhodol v neprítomnosti odporcu.
V prejednávanej veci mal teda súd za to, že vzhľadom na všetky vyššie uvádzané skutočnosti,
prejednaním veci v neprítomnosti právneho zástupcu odporcu a odporcu nedošlo za daných okolností k
odňatiu možnosti pred súdom konať a ani k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces v intenciách
čl. 48, ods. 2 Ústavy SR.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a po dôslednom vyhodnotení
všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti, ustálil skutkový stav veci
nasledovne:
Odporca bol na základe nájomnej zmluvy č. Q.-XX-XX/EO-X-XXXX nájomcom služobného bytu č. XXB
nachádzajúceho sa na I. poschodí bytového domu na Q. I. Č..X, W., X.. Č.. G.-XXXX, E. Č. X, vo
vlastníctve Slovenskej republiky, v správe navrhovateľa, ktorý navrhovateľ ako prenajímateľ prenechal
odporcovi nájmu.
Podľa čl. III., bod 1 nájomnej zmluvy bola zmluva uzavretá na dobu určitú - počas trvania služobného
pomeru nájomcu v policajnom zbore.
Odporca bol ku dňu 09.01.2006 (dátum prevzatia rozhodnutia) prepustený zo služobného pomeru
príslušníka Policajného zboru personálnym rozkazom ministra vnútra SR č. XXX/XXXX zo dňa
05.01.2006.
Listom zo dňa 23.03.2006 bol odporca požiadaný o uvoľnenie predmetného bytu k 15.04.2006. Listom
zo dňa 07.04.2006 odporca navrhovateľovi oznámil, že mu v zmysle platného občianskeho zákonníka
nebola doručená výpoveď z nájmu bytu.
Proti uvedenému personálnemu rozkazu podal odporca dňa 11.01.2006 rozklad. Dňa 13.03.2006
bolo ministrom vnútra vydané rozhodnutie č.p. O.-XX/PKXXXX, ktorým rozklad zamietol a napadnuté
rozhodnutie potvrdil. Podľa § 244 zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru,
Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej
polície v znení neskorších predpisov, nie je proti predmetnému rozhodnutiu prípustné odvolanie, a teda
rozhodnutie o prepustení zo služobného pomeru nadobudlo právoplatnosť.
Odporca podal na Krajský súd v Bratislave žalobu, ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutí, ktorými bol
prepustený zo služobného pomeru.Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 10.10.2008, č.k. 2S 190/2006-80, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 28.10.2008 a vykonateľnosť dňa 31.10.2008, zrušil rozhodnutie Ministerstva vnútra
Slovenskej republiky č.p. O.-XX/PKXXXX zo dňa 13.03.2006 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky v konaní vedenom pod č.p. X.-XXX/PK-XXXX rozhodlo
rozhodnutím zo dňa 05.03.2009, ktorým rozklad proti personálnemu rozkazu ministra vnútra SR č. XXX
zo dňa 05.01.2006 opätovne zamietlo a napadnuté rozhodnutie potvrdilo.
Odporca sa žalobou zo dňa 02.04.2009, podanou na Krajský súd v Bratislave vedenou pod sp. zn. XS/
XX/XXXX domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie navrhovateľa zo dňa 05.03.2009, č.p. X.-XXX/PK-XXXX
a personálny rozkaz ministra vnútra SR č. XXX/XXXX zo dňa 05.01.2006 a aby zaviazal navrhovateľa
na náhradu trov konania.
Krajský súd v Bratislave v právnej veci vedenej pod sp. zn.: XS/XX/XXXX, rozhodol dňa 14.05.2010
rozsudkom č.k. 4S/59/2009-105, ktorým žalobu P.. U.. F. T. zamietol. Odporca proti vyššie uvedenému
rozhodnutiu Krajského súdu v Bratislave podal na Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie a
odvolacie konanie bolo na Najvyššom súde Slovenskej republiky vedené pod sp. zn.: 2Sžo/181/2010.
Podaním zo dňa 25.05.2011, doručeným tunajšiemu súdu dňa 02.06.2011, doručil Najvyšší súd
Slovenskej republiky tunajšiemu súdu rozsudok zo dňa 18.05.2011, č.k. 2Sžo/181/2010, ktorým
rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 14.05.2010, č.k. 4S/59/2009-105 potvrdil.
Odporca následne dňa 30.08.2011 podal na Krajský súd v Bratislave ako navrhovateľ návrh vedený
pod sp. zn.: 4S/163/20122 na obnovu konania vedeného na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn.:
4S/59/2009. Zároveň odporca požiadal o odklad vykonateľnosti rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave
zo dňa 14.05.2010, č.k. 4S/59/2009 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 18.05.2011,
č.k. 2Sžo/181/2010. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 30.09.2011 konanie, vedené pod sp.
zn.: 4S/163/2011 zastavil.
Takto ustálený skutkový stav súd po právnej stránke posúdil nasledovne :
Podľa § 710 ods. 1 OZ nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi prenajímateľom a nájomcom alebo
písomnou výpoveďou.
Podľa § 710 ods. 2 OZ, ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež uplynutím tohto času.
Ustanovenie § 676 ods. 2 neplatí pre zánik nájmu bytu.
Podľa § 710 ods. 3 OZ, ak bola daná písomná výpoveď, skončí sa nájom bytu uplynutím výpovednej
lehoty. Výpovedná lehota je 3 mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po
mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď. Prenajímateľ môže nájomcovi písomne určiť dlhšiu
výpovednú lehotu. Na doručovanie písomnej výpovede nájmu bytu sa primerane použijú ustanovenia
osobitného predpisu (§46 O.s.p.).
Podľa § 711 ods. 1, písm. b) OZ, prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu, ak nájomca prestal
vykonávať prácu, na ktorú je nájom služobného bytu viazaný.
Podľa § 712a ods. 1 OZ, ak sa nájomný pomer skončil z dôvodov podľa § 711 ods. 1 písm. a), e) alebo
písm. f) alebo z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. b) nájomcovi, ktorý prestal vykonávať prácu, na ktorú
je nájom služobného bytu viazaný, z dôvodu na strane zamestnávateľa 5f) alebo z dôvodu, za ktorý
zamestnávateľ zodpovedá podľa osobitných predpisov, 5g) nájomca má právo na náhradný byt, ktorý
je veľkosťou obytnej plochy, vybavením, umiestnením a výškou nájomného primeraný bytu, ktorý má
vypratať, a to s prihliadnutím na jeho životné a pracovné potreby. Nájomca má tiež právo na úhradu
nevyhnutných výdavkov spojených so sťahovaním. V iných prípadoch skončenia vykonávania práce, na
ktorú je nájom služobného bytu viazaný, nemá nájomca, ktorému bola daná výpoveď z dôvodu podľa
§ 711 ods. 1 písm. b), právo na bytovú náhradu.
Podľa § 578 OZ práva aj povinnosti zaniknú uplynutím času, na ktorý boli obmedzené.Predmetom konania je vypratanie služobného bytu, ktorý bol pridelený odporcovi ako príslušníkovi
Policajného zboru na základe nájomnej zmluvy č. Q.-XX-XX/EO-X-XXXX s tým, že nájomný vzťah bol
dohodnutý na dobu určitú, a to počas trvania služobného pomeru odporcu ako nájomcu.
Je nesporné, že podľa čl. III., bod 1 nájomnej zmluvy bola zmluva uzavretá na dobu určitú - počas trvania
služobného pomeru nájomcu v policajnom zbore.
Rovnako je nesporné, že odporca bol prepustený zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru
personálnym rozkazom ministra vnútra SR č. XXX/XXXX zo dňa 05.01.2006, doručeným odporcovi dňa
09.01.2006.
Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že nájomný pomer v zmysle čl. III., ods. 1 nájomnej zmluvy skončil
skončením služobného pomeru odporcu dňa 09.01.2006 a to bez toho, že by k jeho zániku boli potrebné
ďalšie právne skutočnosti.
Zmluvné strany sa v nájomnej zmluve jednoznačne dohodli (čl. III., bod 1), že zmluva sa uzatvára na
dobu určitú - počas trvania služobného pomeru nájomcu v Policajnom zbore. Ide pritom o obligatórne
ustanovenie, z ktorého vyplýva, že uplynutím času - v tomto prípade skončením služobného pomeru -
nájom zaniká už samotným uplynutím času (v danom
prípade skončením služobného pomeru, čo sa stalo dňa 09.01.2006), bez tohto aby k jeho zániku boli
potrebné ďalšie právne skutočnosti (§ 578 OZ).
Platí pritom, že doba, ktorej uplynutím záväzok zaniká môže byť určená nielen pevným dátumom alebo
uplynutím určitého počtu dní alebo mesiacov, ale môže byť vymedzená aj určitou udalosťou, tak ako
je to aj v prejednávanej právnej veci. Keďže v danom prípade trvanie záväzkového právneho vzťahu
(nájmu), bolo zmluvnými stranami dohodu vopred vymedzené určitou konkrétnou udalosťou, zanikol
nájomný vzťah okamihom, kedy táto konkrétna udalosť, na ktorú bol zánik nájmu viazaný, nastala bez
toho, aby sa na to vyžadovala ďalšia právna skutočnosť. Z uvedeného dôvodu preto nebolo potrebné,
aby navrhovateľ doručoval odporcovi výpoveď alebo aby účastníci uzatvárali akúkoľvek ďalšiu dohodu.
Tento postup by sa vyžadoval len v prípade, ak by navrhovateľ (alebo odporca) chcel nájomný vzťah
ukončiť pred uplynutím času, na ktorý bolo trvanie nájomného vzťahu dohodnuté.
Vzhľadom na všetky vyššie uvádzané skutočnosti súd návrhu navrhovateľa vyhovel a rozhodol tak, ako
je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., pričom vzhľadom na to, že navrhovateľovi,
ktorý mal vo veci plný úspech, žiadne trovy nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal.
Zároveň súd zaviazal neúspešného odprocu na zaplatenie súdneho poplatku za návrh v súlade s § 2
ods. 2 zákona č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení
neskorších predpisov, nakoľko navrhovateľ ako poplatník bol v súlade s § 4 ods. 2 písm. a) cit. zákona
od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel. Výšku súdneho poplatku súd určil podľa Sadzobníka
súdnych poplatkov, položka 1, písm. b).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jehoodoručenia prostredníctvom
Okresného súdu Bratislava II na Krajský súd Bratislava, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
Vodvolanísamá poprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,proti ktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie zhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.