Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. apríl 2013

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 5C/49/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2312221362
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bundzelová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2013:2312221362.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Galante v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Ľubicou Bundzelovou, v právnej veci

navrhovateľa: X. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. X, U., zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o., Moyzesova 8,
811 05 Bratislava, proti odporcovi: Duslo, a.s., IČO: 35 826 487, so sídlom Administratívna budova, ev.
č. 1236, Šaľa, zastúpený AK: agner & partners, s.r.o., so sídlom Bratislava, Špitálska č. 10, IČO: 36 722
758, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Sociálna poisťovňa, ul. 29. augusta č. 8 a10,
Bratislava 1, IČO: 30807 484, o zapl. 59.749,05 Eur, t a k t o

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojím návrhom zo dňa 04.09.2012 domáhal rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal
odporcu na zaplatenie istiny vo výške 59.749,05 Eur. Svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ bol v
pracovnom pomere s odporcom na základe uzatvorenej pracovnej zmluvy v období od 19.03.1965
do 30.04.1996, pričom v období od 03.05.1966 do 07.03.1976 pracoval ako zvláknovač v prevádzke
na výrobu viskózového hodvábu v divízii viskózového vlákna. Následne v období od roku 1976 pre
zhoršený zdravotný stav bol preradený na pracovnú pozíciu balenia a váženia odpadu POP káblika,
neskôr ako robotník v sklade, údržbár klimatizácie a posledných šesť rokov pôsobil ako strojník. Je

poberateľom starobného dôchodku. Navrhovateľov pracovný potenciál po zistení choroby z povolania
bol minimalizovaný výlučne v príčinnej súvislosti s chorobou z povolania. Počas výkonu pracovnej
činnosti pre odporcu ako zvláknovač v prevádzke na výrobu umelých vlákien v období rokov 1966
- 1976 bol vystavený pôsobeniu toxického plynu - sírouhlíka. Dôsledkom dlhotrvajúcej expozície sa
u navrhovateľa prejavila choroba z povolania špecifikovaná vyhláškou č. 32/1965 Z.z.. V posudku o
odškodnení bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia vypracovanom Fakultnou nemocnicou akad.
L. Dérera, Klinikou pracovného lekárstva a toxikológie bolo poškodenie zdravia navrhovateľa v zmysle

zásad pre hodnotenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotené na 300 bodov.
V roku 2012 pre progresiu zhoršenia zdravotného stavu navrhovateľa v kardiovaskulárnej zložke
bolo jeho poškodenie zdravia dobodované posudkom o odškodnení bolesti a sťaženia spoločenského
uplatnenia o 300 bodov na súčasných 600 bodov. Prejavy choroby z povolania u navrhovateľa
dosahujú v bodovej škále najvyššie hodnoty. V dôsledku progresie ochorenia má navrhovateľ podanú
žiadosť o priznanie invalidného dôchodku a v spoločnej domácnosti žije s manželkou. Disponuje
stredoškolským vzdelaním a pracoval aj ako vodič nákladného auta a neskôr ako vodič trolejbusu.

Pred objavením sa príznakov chronickej otravy sírouhlíkom viedol aktívny spoločenský, rodinný,
kultúrny a športový život. Svoj život žil bez akýchkoľvek zdravotných limitácií. Choroba z povolania u
navrhovateľa vyvolala rad psychiatrických a neurologických diagnóz, čo v reálnom živote znamená, že
navrhovateľ nedokáže prežívať pocity radosti, lásky, empatie a priateľstva. Veľmi závažným dôsledkomje aj sťaženie, či dokonca priamo znemožnenie výkonu voľby povolania alebo možnosti ďalšieho
sebavzdelávania. Neurologickým vyšetrením v priamej príčinnej súvislosti s chorobou z povolania bola
zistená polyneuropatia (nezvratné poškodenie nervov) senzitívnej motoriky dolných končatín toxického

pôvodu, ktorá je dôsledkom dlhodobej expozície v toxickom prostredí. Choroba z povolania spôsobila
poruchu životne dôležitého orgánu -srdca a priamo tak vyvoláva následky aktuálne ohrozujúce život
navrhovateľa. Psychologickým a psychiatrickým vyšetrením v priamej príčinnej súvislosti s chorobou z
povolania boli zistené organické zmeny osobnosti na toxickom podklade bez predpokladu zlepšovania:
máva úporné bolesti hlavy, zvýšenú emočnú labilitu s potvrdeným výskytom depresií a emočných

oscilácií. Trpí poruchami spánku, nielen pre poruchy vedomia, ale aj pre neustále bolesti driekovej
chrbtice, krčnej chrbtice, žalúdka a občasné kŕče v lýtkach. Je dlhodobo sledovaný neurológom a
psychiatrom. Navrhovateľ má 74 rokov a pred ochorením viedol riadny rodinný život, bol rodinne
založený, prežíval pocity radosti, empatie, priateľstva, lásky, chodil na športové preteky ako divák,
venoval sa záľubám, zaujímal sa o dianie vo svete, chodil do spoločnosti, kina a na spoločenské
podujatia, chodieval tancovať, venoval sa motorovému športu, bol dobrovoľným hasičom, vedel sám

spravovať domácnosť a s prehľadom zvládal všetky bežné životné situácie. V súčasnosti vo výlučnej
príčinnej súvislosti ChzP navrhovateľ predstavuje skôr príťaž pre svoju rodinu, nedokáže vykonať
potrebné domáce práce, vo vzťahu k blízkym príbuzným, deťom je izolovaný, je odkázaný na pomoc
manželky, stratil priateľov, je výbušný a neustále nervózny, trpí stratou pamäti, dráždia ho návštevy
a má rôzne zdravotné problémy. Je zrejmé, že poškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé

následky na jeho život. Chorobou vyvolaný zásah do všetkých oblastí života navrhovateľa je tak veľký,
že bez zvýšenia odškodnenia by došlo k porušeniu jeho základných ľudských práv daných Ústavou SR
a Listinou základných práv a slobôd uvedenou ústavným zákonom č. 23/91 Zb. Suma 30,-Sk, teda 0,99
Eur za bod nezodpovedá kvalitatívne dnešným ekonomickým a sociálnym štandartom a preto nemôže
byť pri prepočte bez úpravy použitá. Na základe vyššie uvedeného a skutočností, že v danom prípade sa

v osobe navrhovateľa jedná o muža, ktorý v dôsledku choroby z povolania vo svojich 53 rokoch ochorel
nevyliečiteľnechorobouzpovolania,vspojitostispridruženýmizdravotnýmikomplikáciamiadiagnózami
stratil možnosť plnohodnotne vykonávať nielen pracovné činnosti, ale i činnosti v čase mimopracovnom,
poodpracovaníviacako10rokovvpodmienkachzdraviuškodlivých sajednáoprípadhodnýosobitného
zreteľa a preto je na mieste zvýšenie základného bodového hodnotenia v zmysle § 7 ods. 3 vyhlášky

č. 32/1965 Zb. na 100 násobok.

Navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu ďalej uviedol, že pracoval u odporcu na pozícii
spriadač, kde bol vystavený pôsobeniu toxického plynu sírouhlíka a tým sa nakazil intoxikáciou CS2.
Prvé symptómy sa začali prejavovať v 70-tych rokoch kedy bol prvýkrát hospitalizovaný na psychiatrii

a bol mu priznaný čiastočný invalidný dôchodok a to pre príznaky, ktoré boli uznané za chorobu z
povolania. V roku 1991 mu bola priznaná choroba z povolania a SSU bolo hodnotené 300 bodmi. Neskôr
navštevoval rôznych špecialistov medzi inými psychiatrov, neurológov, kardiológa a pod. Vyskytol sa
u neho 2x srdcový infarkt. V roku 2012 bolo SSU u neho prehodnotené a bol dobodovaný ďalšími
300 bodmi a SSU k dnešnému dňu predstavuje 600 bodov. Ako uviedol vo svojej žalobe, vyskytujú

sa u neho rozsiahle následky v príčinnej súvislosti s chorobou z povolania, existenciu týchto následkov
potvrdili aj svedkovia ako manželka Z. J.. Táto vie posúdiť zmenu jeho zdravotného stavu a to vzhľadom
na skutočnosť, že ho poznala a žila s ním ešte pred chorobou z povolania a zároveň aj pred prvým
výskytom príznakov a pozná ho aj v súčasnosti. Táto potvrdila, že sa u neho choroba začala prejavovať
tak, že bol smutný a sexuálne zlyhával. Zároveň uviedla, že niekedy je aj 24 hod. ticho, potom vybuchne

a v poslednom čase je veľmi výbušný. Uviedla tiež, že nenávidí ľudí, keď predtým taký nebol a že
má problémy so spánkom. Rovnaké závery potvrdil aj jeho syn J. J., ktorý uviedol, že bol kedysi inej
povahy, bol veselší, kľudnejší a teraz je veľmi uzavretý. Matka sa mu sťažuje, že je agresívny, často sa
hádajú, pri návšteve je utiahnutý a so svojou vnučkou veľmi nekomunikuje. Má veľké výpadky pamäte,
v byte nevie nájsť veci, ktoré si sám uložil a uviedol, že v súčasnosti nemá žiadne koníčky, celý deň

presedí pri TV. Z vykonaného dokazovania a to z odborného stanoviska je preukázané, že zdravotné
ťažkosti sú u neho vyvolané v príčinnej súvislosti s chorobou z povolania a iné zdravotné ťažkosti
neprofesionálneho charakteru na jeho zdravotnom stave sa podieľajú len minimálne, že v rodinnej
anamnéze sa nenachádza evidentná rodinná záťaž v zmysle kardiovaskulárneho ochorenia, že sírouhlík
bol dominantnou príčinou poškodenia srdca a ciev a tieto neprofesionálne choroby nemajú podstatný

vplyv na jeho každodenný život. J.. U. potvrdil, že kvalita jeho života je už od 70-tych rokov, kedy mal cca
40 rokov veku významne znížená. Tieto skutočnosti je treba považovať za okolnosti osobitného zreteľa
a súd by mal pristúpiť k mimoriadnemu zvýšeniu spoločenského uplatnenia, pretože doteraz priznaná
náhrada je neadekvátna v rozsahu a intenzite následkov, ktoré pre chorobu z povolania pociťuje. Má byťdodržaný princíp proporcionality a teda náhrada za SSU má zodpovedať následkom, pričom má však
zodpovedaťajsúčasnejhodnotedanéhoodškodnenia.Právnaúprava,ktorásanadanýprípaduplatňuje
je pri štandardnom odškodňovaní zastaralá a nerešpektuje zásadu proporcionality. O mimoriadnom

zvýšení SSU môže rozhodnúť jedine súd, bez takého rozhodnutia jeho nárok zatiaľ neexistuje, tzn.
že sa nemôže premlčať, premlčať by sa mohlo len súdom určené plnenie. Námietka premlčania je
preto irelevantná. Podľa neho predmetnom konania nie je právo na úhradu základného nároku na
odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia na základe priznaného bodového hodnotenia z
posudku KPLaT, nie je ním ani právo na úhradu zvýšeného odškodného za sťaženie spoločenského

uplatnenia v zmysle ust. § 6 ods. 2 vyhl. č. 32/1965 Zb., ale je ním spravodlivé finančné zadosťučinenie
- mimoriadne zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré je založené výhradne
na konštitutívnom rozhodnutí súdu na základe poznatkov z vykonaného dokazovania preukazujúceho
výnimočnosť a osobitný zreteľ prípadu v zmysle § 7 ods. 3 vyhl. č. 35/1965 Z.z.. Právo na súdnu ochranu
realizované podaním návrhu na začatie konania o zvýšenie odškodnenia podľa § 7 ods. 3 vyhlášky č.
32/1965 Z.z. nemôže podliehať premlčaniu. Zvýšenie sumy je otázkou právnou, o ktorej môže v zmysle

ust. § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Z.z. rozhodnúť len súd a rozhodnutie súdu je konštitutívnym aktom
aplikácieprávaapôsobízásadneodokamihuvydaniaaktu,tedaexnunc.Nemoholpredpodanímžaloby
vyzvať odporcu na dobrovoľné plnenie povinností zodpovedajúce jeho právu na primerané zvýšenie
odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia nad sumu, ktorá je stanovená v § 7 ods. 1, 2
vyhl. č. 32/1965 Z:z.. Toto právo nemal, môže ho konštituovať jedine súd, čo vyplýva z ust. § 7 ods.

3 vyhl. č. 32/1965 Z.z.. Výšku nároku môže stanoviť iba súd, preto zvýšenie odškodnenia za sťaženie
spoločenského uplatnenia, ako aj ohľadne bolestného je osobitným nárokom posudzovaným podľa ust.
§ 7 ods. 3 cit. vyhlášky. Z uvedeného dôvodu v čase pred rozhodnutím súdu o podanom návrhu nemôže
dôjsť ani k premlčaniu takého práva.

Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že k odporcovi nastúpil v roku 1965 ako zvárač. Neskôr pracoval
asi 11 rokov na kordoch, kde používali respirátory a gumené rukavice, pričom po 10 alebo 11 rokoch
sa cítil byť chorý po psychickej stránke a 2 krát bol liečený na psychiatrii. Následne ho preradili na
ľahšiu robotu a posledných 7 rokov robil strojníka v kompresorovej stanici a chladiarni. V 58-ich rokoch
a to v roku 1996 odišiel do starobného dôchodku. V čase, keď ešte pracoval u odporcu navštevoval

psychiatra, neurológa a 2 krát dostal infarkt, pričom ležal na srdcovocievnom oddelení. V začiatkoch
svojej práce u odporcu bol už ženatý, pričom všetko si dokázal urobiť sám a navštevoval rôzne podujatia.
Chodieval taktiež na preteky a na zápasy ako divák. V súčasnej dobe však sa mu trasú ruky, bolia
ho kĺby, cíti mravčenie. Choroba z povolania sa u neho začala prejavovať niekedy v roku 1975-1980,
kedy mu to neklapalo s manželkou po intímnej stránke, stúpala u neho nervozita, neznášal ľudí okolo

seba a návštevy. Zabúda, nevie čo chce a je to s ním čím ďalej tým horšie. Keď je doma sám, dokáže
sa o seba postarať, ale nie je to ako voľakedy. V súčasnosti navštevuje kardiológa, srdcovocievne
oddelenie, neurologičku, obvodnú lekárku, začína mať problém s očami a navštevuje aj ortopéda,
nakoľko mu v nohách nefungujú žily. Psychiatra nenavštevuje, pretože tam vozí svoju manželku. V
začiatkoch sa stretávali aj s kamarátmi a manželkami, ale postupom času to bolo menej a teraz už

vôbec. Chodievali každý týždeň tancovať, do divadla, avšak keď prišla choroba, už ich to tlačilo nabok.
Kedysi ovládal viaceré jazyky a to maďarsky, rómsky a slovensky, avšak teraz má problém hovoriť po
slovensky. Navštevujú sa so synmi a vnúčatami s tým, že synovia k nim chodia častejšie, pretože robia
taxikárov. V súčasnej dobe ho už nič nebaví a rozčuľuje sa pre každú maličkosť. Z televízie sleduje
len začiatky, ale následne ho vypne, pretože ho to nebaví. Na kontrolu na Kliniku pracovného lekárstva

nechodilpravidelne,boltam2krát.NaKramárenechodil,pretoženepotrebovaltamchodiť,keďchodilku
kardiológovi a k neurológovi a išiel tam, až keď ho volali. Po priznaní starobného dôchodku nepracoval,
aj keď chcel robiť brigádnika, ale nezobrali ho. Ďalej uviedol, že manželka je zdravotne ťažko postihnutá
s tým, že sa o seba navzájom starajú. Raz do mesiaca šoféruje, avšak častejšie chodievajú autobusom.
Ďalej uviedol, že má iba základné vzdelanie a neštudoval preto, že mu to z hľadiska času nevychádzalo.

Bolo to z toho dôvodu, že sa oženil a prišli deti.

Odporca žiadal návrh zamietnuť. Nespochybňuje, že navrhovateľ trpí chorobou z povolania. Jeho
sťaženie spoločenského uplatnenia ako dôsledok choroby z povolania bolo podľa tvrdenia navrhovateľa
ohodnotené prvotne v lekárskom posudku Kliniky pracovného lekárstva toxikológie základným počtom

300 bodov a to lekárskym posudkom z roku 1991. Následne v roku 2012 bol dobodovaný z dôvodu
zhoršenia zdravotného stavu navrhovateľa najmä v kardiovaskulárnej zložke o ďalších 300 bodov v
zmysle lekárskeho posudku zo dňa 19.3.2012. Čiže ide o celkový počet 600 bodov, čo je značne pod
hranicou maximálnou, ktorá predstavuje 1000 bodov. Má za to, že zdravotné ťažkosti navrhovateľaa jednotlivé zdravotné znaky choroby z povolania vrátane možnej progresivity boli zohľadnené už v
spomínaných lekárskych posudkoch Kliniky prac. lekárstva, na základe ktorých bolo jeho sťaženie
spoločenského uplatňovania na celkovú hranicu 600 bodov. Tieto zdravotné znaky a s tým súvisiace

obmedzenia navrhovateľa v jeho pracovnom, rodinnom, spoločenskom, športovom živote nemôžu byť
podkladom pre rozhodovanie v tejto veci. Navrhovateľova choroba z povolania tak ako ju popisuje v
žalobe zo dňa 4.9.2012 nemá žiadny špecifický dopad na navrhovateľa a následne na jeho život, ktorý
by sa svojou výnimočnosťou odlišoval od postihnutia iných prípadov ochorení na tú istú chorobu. Navyše
navrhovateľ v žalobe uviedol, že aj napriek dodržiavaniu liečebného režimu a medikamentoznej liečby,

jeho zdravotný stav sa zhoršuje. S daným tvrdením nemôže súhlasiť, nakoľko z lekárskej prepúšťacej
správy zo dňa 24.11.2011 vyplýva, že navrhovateľ po dobu 20 rokov sa nezúčastnil vyšetrenia na
klinike prac. lekárstva. Navyše okrem choroby z povolania trpí aj ďalšími ochoreniami, ktoré súvis s
chorobou z povolania nemajú, avšak jeho zdravotný stav zhoršujú ako je napr. chronická obličková
choroba 2. stupňa, difúzna hepatopatia, benigma, hyperplazia prostaty a pod. tak ako je uvedené v
lekárskej prepúšťacej správe zo dňa 24.4.2011. Pokiaľ ide o výlučnú príčinnú súvislosť medzi zhoršením

zdravotného stavu vplyvom choroby z povolania a z toho plynúcimi obmedzeniami navrhovateľa v
jednotlivých oblastiach života má zato, že v konaní bolo preukázané výsluchom svedkov (konkrétne ide
o výsluch navrhovateľa zo dňa 3.10.2012, výpoveď manželky p. J. a syna p. J. zo dňa 7.11.2012), ktorí
zhodnepotvrdili,ženajväčšímzdravotnýmpostihnutímnavrhovateľa,ktoréhovživotepostihujejebolesť
nôh, kŕčové žili na nohách, bolesť chrbtice a kĺbov, pričom tieto zdravotné ťažkosti navrhovateľa nemajú

súvis s chorobou z povolania, čo vyplýva z odborného vyjadrenia KPLT zo dňa 9.1.2013, keď konkrétne
ide o odpoveď na otázku č. 6. Pokiaľ ide o kardiovaskulárne ochorenie navrhovateľa, navrhovateľ bol
v roku 2012 dobodovaný na ďalších 300 bodov a v konaní bolo preukázané, že dané ochorenie nie
je vo výlučnej príčinnej súvislosti s chorobou z povolania. Konkrétne ide o odpoveď na otázku č. 16
odborného posúdenia, kedy samotný J.. U. uvádza, že kardiovaskulárne ochorenia majú multifaktoriálny

pôvod, ktorý sa komplexne ťažko deteguje u jednotlivca, pričom konštatuje, že sírouhlík bol dominantnou
príčinou poškodenia srdca, avšak neuvádza, že jedinou výlučnou. Navrhovateľom predložená lekárska
správa Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb zo dňa 8.10.2002 neobsahuje ani zmienku o
chorobe z povolania. Poukázal aj na vysoký vek navrhovateľa, t.j. 74 rokov. Samotný MUDr. Bátora
v odpovedi na otázku 18 odborného vyjadrenia uvádza, že nemožno jednoznačne vylúčiť skutočnosť,

že na progresii navrhovateľovho zdravia sa môže podieľať samotná staroba. Pokiaľ ide o obmedzenia
navrhovateľa v rodinnom živote nie je pravdou, že je sociálne izolovaný, nakoľko z výpovede p. J.
vyplýva, že sa stretáva so svojimi synmi a vnúčatami, že sa z nich teší a pri návštevách sa zapája
do rozhovorov. Rovnako nie je pravdivé tvrdenie, že navrhovateľ nemá žiadne koníčky a nemá žiadny
záujemodianievokolí.Danétvrdenia,resp.tietosúvrozporestvrdeniamisvedkynep.J.,ktorávosvojej

výpovedi uviedla, že navrhovateľ má záujem o politiku, dokonca je jeho koníčkom, pozerá TV, telenovely
a večerné správy. Pokiaľ ide o tvrdenie navrhovateľa, že je odkázaný na pomoc svojej manželky, je
takisto v rozpore s tvrdením p. J., aj samotného navrhovateľa, ktorí zhodne potvrdili, že navrhovateľ
vozí svoju manželku autom na vyšetrenie k psychiatrovi, že sám jej musí doma pomáhať pri domácich
prácach, nakoľko jeho manželka je zdravotne ťažko postihnutá. Pokiaľ ide o navrhovateľom tvrdené

ťažkosti v pracovnej oblasti má zato, že navrhovateľova schopnosť vykonávať prácu je obmedzená
len na prostredie bez vplyvu toxickej látky ako aj na práce, ktoré nenamáhajú chrbticu, (ťažkosti s
chrbticou navrhovateľa nie sú v príčinnej súvislosti s chorobou z povolania). Rovnako ako ťažkosti
s chrbticou, obmedzujú navrhovateľa vykonávať prácu jeho dosiahnuté základné vzdelanie, ako aj
súčasný stav na trhu práce, navyše v konaní bolo preukázané, že navrhovateľ aj po priznaní starobného

dôchodku pracoval u niektorých podnikateľských subjektoch ako strážnik a to až do svojho 71 roku.
Vzhľadom aj na uvedené má zato, že u navrhovateľa sa nejedná o prípad hodný osobitného zreteľa.
K opätovnému dobodovaniu na 300 bodov na základe posudku KPLaT z roku 2012 došlo až po
vyše 20-tich rokoch od prvotného dobodovania. Navyše zdravotné ťažkosti a ich následky na život
navrhovateľa vrátane progresie boli zohľadnené už v spomínaných 2 posudkoch KPLaT, čo vyplýva aj z

odbornéhovyjadreniaKPLTaidekonkrétneoodpoveďnaotázkuč.8,kedyJ..U.konštatuje,ženásledky
choroby z povolania a jej progresia boli zohľadnené podľa aktuálneho zdravotného stavu v zmysle
aktuálne platnej legislatívy, pričom navrhovateľa choroba z povolania svojimi príznakmi a následkami
sa nijak neodlišuje od štandardných príznakov choroby z povolania, čo vyplýva z odpovede na otázku
č. 14 odborného vyjadrenia KPLT. Vzniesol aj námietku premlčania v časti navrhovateľom uplatneného

nároku na odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia a to v časti nároku na zvýšenie náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia za základné prvotné bodové ohodnotenie podľa prvého posudku
Kliniky pracovného lekárstva. Právo uplatniť si tento nárok na súde sa premlčalo v 2 ročnej subjektívnej
premlčacej dobe odo dňa, keď sa navrhovateľ o škode dozvedel a o tom kto za ňu zodpovedá. Napodporu svojich tvrdení o premlčaní časti uplatneného nároku poukazuje na rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 4Cdo/152/2010 ako aj rozsudok KS v Trnave v obdobnej veci zo dňa 25.4.2012
sp. zn. 11Co/72/2012 v spojitosti s rozsudkom OS Galanta sp.zn. 25C/251/2010. Vzhľadom na to, že

navrhovateľ si nárok na mimoriadne odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia si uplatnil až
žalobou zo dňa 6.9.2012 a prvotný posudok pracovného lekárstva bol vydaný v roku 1991, tento nárok
je v tejto časti premlčaný.

Vedľajší účastník na strane odporcu žiadal návrh zamietnuť. Uviedol, že nespochybňuje tú skutočnosť,

že navrhovateľ trpí chorobou z povolania, avšak je toho názoru, že počas konania nebolo zo strany
navrhovateľa preukázané, že v osobe navrhovateľa sa jedná o prípad hodný osobitného zreteľa tak ako
to má na mysli ust. § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965. Sťaženie spoločenského uplatnenia navrhovateľa bolo
ohodnotené lekárskymi posudkami celkovo na 600 bodov, čiže značne pod legislatívnym maximom.
Napriek tejto skutočnosti sa navrhovateľ odvolával na maximálne bodové ohodnotenie choroby z
povolania ako na skutočnosť, ktorá sama o sebe svedčí o mimoriadnom rozsahu prejavov choroby z

povolania a s tým spojených rozsiahlych obmedzení v živote navrhovateľa. Keďže samotný posudzujúci
lekár nepristúpil k dobodovaniu SSU v zmysle stanovenej sadzby pri danej chorobe z povolania
na maximálnu hodnotu 1000 bodov, resp. nevyužil ust. § 6 ods. 2 vyhl. č. 32/1996 Zb. je toho
názoru, že nepovažoval zdravotný stav navrhovateľa za tak závažný, ako to v žalobe uvádza sám
navrhovateľ. Zo svedeckej výpovede navrhovateľa vyplývali tie skutočnosti, že navrhovateľ sa dokáže

o seba postarať, psychiatra nenavštevuje, s priateľmi postupne strácal kontakt ešte pred chorobou z
povolania, navštevuje sa s rodinou, nenavštevoval Kliniku pracovného lekárstva a toxikológie napriek
tomu, že pociťoval problémy. Po priznaní starobného dôchodku využíval svoj pracovný potenciál, stará
sa o manželku a pomáha jej v domácnosti a taktiež nemal záujem o ďalšie vzdelávanie z dôvodu
nedostatku času. Z výpovede svedkyne Z. J.Č. vyplýva, že navrhovateľ sleduje televízor, väčšinou

telenovely, má rád politiku a večerné správy, pričom v žalobe sa uvádza, že sledovanie televízie
navrhovateľa psychicky dráždi. Z výpovede manželky možno tiež vyvodiť, že zdravotným problémom
a to najmä v oblasti psychiky prispelo úmrtie viacerých príslušníkov rodiny, že je schopný prežívať
základné ľudské pocity - pocit radosti a šťastia, že bol vždy utiahnutým človekom, a že napriek poruchy
sústredenia, nervozity a skutočnosti, že sám je odkázaný na pomoc iných, do dnešného dňa riadi osobné

motorové vozidlo. Taktiež navrhovateľ vedel o potrebe navštevovania Kliniky pracovného lekárstva
a toxikológie, ktorá skutočnosť taktiež vyplýva z výsluchu Z. J.. Zo zápisnice posudkovej komisie
sociálneho zabezpečenia zo dňa 8.4.1977 jednoznačne vyplýva, že k invalidizácii navrhovateľa sa
pristúpilo nielen z dôvodu zdravotných ťažkostí vyvolaných chorobou z povolania ale aj v spojitosti s
diagnózou - deformujúca spondilóza distálnej polovice cervikálnej chrbtice. Samotná skutočnosť, že

rozsah navrhovateľovej choroby z povolania v spojitosti s ďalšou inou diagnózou neumožňoval v zmysle
platnej legislatívy priznanie plnej invalidity preukazuje, že v prípade navrhovateľa nemožno hovoriť
ako o prípade hodného osobitného zreteľa podľa ust. § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965. Rovnako nebolo
preukázané tvrdenie navrhovateľa, že požiadal pre progresiu ochorenia o vydanie preukazu zdravotne
ťažko postihnutej osoby a to konkrétne z dôvodu prehĺbenia miery funkčnej poruchy. Navrhovateľ

po ukončení pracovného pomeru u odporcu bol zamestnaný minimálne u troch podnikateľských
subjektov už ako poberateľ starobného dôchodku (podľa údajov uvedených v prepúšťacej správe
13 rokov pracoval ako zamestnanec SBS, 10 rokov v teplárni a 3 roky v pekárni), preto považuje
skutočnosti týkajúce sa nevyužitia pracovného potenciálu za účelové. Navrhovateľ okrem choroby z
povolania trpí aj ďalšími chorobami neprofesionálneho charakteru, ktoré jeho zdravotný stav zhoršujú. Z

prepúšťacej správy Kliniky pracovného lekárstva a toxikológie jednoznačne vyplýva, že navrhovateľov
brat zomrel vo veku 50 rokov na zlyhanie srdca, resp. matka ako 74 ročná zomrela na starobu. Lekársky
posudok Kliniky pracovného lekárstva toxikológie z roku 2012 hovorí o zhoršení zdravotného stavu
najmä z dôvodu progresie v kardiovaskulárnej zložke, avšak prepúšťacia správa Národného ústavu
srdcových a cievnych chorôb vôbec nespomína chorobu z povolania. Odborné stanovisko D.. J.. U.

jednoznačne preukázal, že nie je možné vylúčiť, že súčasný zdravotný stav navrhovateľa je ovplyvnený
tzv. neprofesionálnymi ochoreniami a že vyše 20 ročná absencia kontrol na Klinike pracovného
lekárstva a toxikológie mohla mať nepriaznivý efekt na vývoj celého ochorenia intoxikácie sírouhlíkom.
Príznakyanásledkynavrhovateľovejchorobyzpovolaniasaneodlišujúodštandardnýchpríznakovtohto
ochorenia a kardiovaskulárne ochorenia vo všeobecnosti majú multifaktorálny pôvod, preto nie je možné

skonštatovať ani u navrhovateľa, že sírouhlík bol jedinou príčinou poškodenia ciev a srdca navrhovateľa.
Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav navrhovateľa a následná invalidizácia v 70-tich rokoch nebola
vyvolaná výlučne chorobou z povolania ale aj ďalšou chorobou, ktorá nespadá pod diagnózu chronickej
intoxikácie sírouhlíkom. V súvislosti s vysokým vekom navrhovateľa nie je možné vylúčiť, že na progresiipoškodenia sa podieľa aj samotná staroba ako prirodzený biologický proces. Samotné poškodenie
zdravia navrhovateľa vo vzťahu k nepriaznivým dôsledkov pre jeho životné úkony, ako aj možná
progresivita ochorenia boli v plnej miere zohľadnené v lekárskych posudkoch Kliniky pracovného

lekárstva a toxikológie pri stanovení základného počtu bodov. Nemožno prehliadnuť, že odškodnenie
za sťaženie spoločenského uplatnenia samo o sebe predstavuje náhradu za preukázateľné nepriaznivé
dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb,
alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh. Nebolo preukázané, že navrhovateľ sa výnimočným
spôsobom angažoval v politickom, kultúrnom, športovom či pracovnom živote pred zistením choroby

z povolania, t. j. nemožno tvrdiť, že práve dôsledkom choroby z povolania stratil predpoklady na
uplatnenie sa v jednotlivých oblastiach života. Má zato, že navrhovateľ nepreukázal potrebnú osobitosť
ako základný predpoklad pre zvýšenie odškodnenia v zmysle ust. § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. ako
aj samotnú výlučnú príčinnú súvislosť medzi zdravotnými ťažkosťami a chorobou z povolania. Nárok
navrhovateľa v časti uplatneného nároku na základe posudku SSU zo dňa 11.10.1991 považuje za
premlčaný. Plynutie premlčacej doby je viazané na subjektívny moment, ktorý spočíva vo vedomosti

poškodeného o spôsobenej škode a o tom kto zodpovedá za škodu. Subjektívna premlčacia doba na
uplatnenie nároku začala plynúť dňom, kedy možno zdravotný stav hodnotiť ako trvalý a navrhovateľ
preto mohol svoje právo na uplatnenie náhrady mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského
uplatnenia vykonať prvý krát dňa 11.10.1991, pričom subjektívna premlčacia lehota v zmysle § 106
ods. 1 OZ uplynula dňom 11.10.1993. Navrhovateľ si svoj návrhu uplatnil až 6.9.2012, teda po uplynutí

premlčacej lehoty. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutia Krajského súdu v Trnave sp. zn.
11Co/72/2012, Krajského súdu v Nitre 7Co/228/2007 a Krajského súdu v Nitre sp. zn. 9Co/249/2009.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom navrhovateľa, svedkov
Z. J. a J. J., oboznámením sa s posudkom z 23.3.2012, prepúšťacou správou UN Bratislava,

Klinikou pracovného lekárstva a toxikológie o hospitalizácii navrhovateľa od 21.11.2011 do 24.11.2011,
prepúšťacou správou Národného ústavu srdcovo-cievnych chorôb, rozsudkom KS BA 4Co/480/05-179
zo dňa 28.2.2007, vyjadreniami odporcu a vedľajšieho účastníka, rozsudkom NSSR 4Cdo/152/2010 z
28.2.2011, rozsudkom KSTT 11Co/72/2012-320 z 25.4.2012, prehľadom o zamestnávateľoch odporcu,
posudkom o odškodnení bolesti a spoločenského uplatnenia, uplatnenie nároku na náhradu škody z

25.11.1991, rozhodnutím komisie pre odškodnenie, stanoviskom p. H. A. hlavného majstra a ďalších,
rozhodnutím SP z 24.7.2012, 17.5.2012, vyjadrením navrhovateľa, zápisnicou o rokovaní zo dňa
Obvodného národného výboru Bratislava 4, judikátom č. 54/97, rozsudkom NSSR 7Sžso/56/2008 z
19.11.2008, odborným posúdením D.. J.. U. R. a prednostu KPLT ako aj ďalším náležitým obsahom
spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľdňa19.03.1965uzatvorilsospoločnosťouChemickézávodyJurajaDimitrovan.p.pracovnú
zmluvu, kde do r. 1976 pracoval na pozícii spriadača kordu na prevádzke na výrobu viskózového
hodvábu v divízii viskózového vlákna. Všetky záväzky zamestnávateľa vyplývajúce z pracovného
pomeru neskôr po privatizácii podniku prešli na právneho nástupcu spoločnosť Istrochem, a.s. a

následne na navrhovateľa. 25.09.1991 bola hlásená choroba z povolania s diagnózou chronická
intoxikácia CS2 s tým, že Fakultná nemocnica akad. L. Dérera, Klinika pracovného lekárstva a
toxikológie v Bratislave vypracovala na žiadosť navrhovateľa posudok o odškodnení bolesti a sťaženia
spoločenského uplatnenia v znení počtu bodov 300 v súvislosti so zistenou chorobou, pričom brali
do úvahy zdravotný stav a ťažkosti uvádzané v dokumentácii v r. 1976 a 1977. Posudkom KPLaT o

odškodnení bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia zo dňa 23.03.2012 na žiadosť navrhovateľa
na základe celkového zhoršenia zdravotného stavu najmä progresie v kardiovaskulárnej zložke bolo
sťaženie spoločenského uplatnenia navrhovateľa zvýšené o 300 bodov, to znamená na celkový počet
600 bodov.

Navrhovateľsivr.1991uplatnilnároknanáhraduškodyzachorobuzpovolaniaunavrhovateľazdôvodu
chronickej intoxikácie sírouhlíkom, ktorú utrpel dňa 23.07.1991, pričom listom zo dňa 04.11.1991 vedúci
odboru O a BP Z.. N. uviedol, že Komisia pre odškodňovanie pracovných úrazov a chorôb z povolania na
svojom zasadnutí dňa 18.11.1991 rozhodla predmetnú chorobu z povolania odškodniť v plnom rozsahu
v počte 300 bodov, celkom aj za stratu na zárobku od 23.07.1991 do 28.08.1991 v sume 5236 Kčs.

Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Galanta zo dňa 17.05.2012 bol navrhovateľovi priznaný
nárok na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia v dôsledku choroby z povolania zistenú dňa
23.07.1991 v sume 298,75 Eur.Navrhovateľ je od r. 1996 poberateľom starobného dôchodku.

Podľa prehľadu vedľajšieho účastníka o zamestnávateľoch navrhovateľa, bol navrhovateľ v období
od 01.01.1993 do 30.04.1996 zamestnancom spoločnosti Istrochem, a.s., v období od 01.01.1998 do
31.10.1998 spoločnosti Galaxy-bezpečnostná služba, s.r.o., od 01.07.2003 do 31.01.2004 spoločnosti
Ochranná služba, s.r.o. a od 01.02.2004 do 21.01.2006 spoločnosti DAST Security, s.r.o..

Podľa odborného vyjadrenia Kliniky pracovného lekárstva a toxikológie Fakultnej nemocnice s
poliklinikou vyplýva, že u navrhovateľa ide o organické poškodenie centrálneho a periférneho nervstva
v dôsledku expozície neurotoxického sírouhlíka s tým, že symptómy a ťažkosti navrhovateľa sú v
príčinnej súvislosti s chronickou intoxikáciou sírouhlíka. Vyliečenie chronickej intoxikácie CS2 nie
je možné. Cyklické hospitalizácie sú v rámci dispenzarizácie týchto ochorení, sledovania vývoja
ochorenia a podľa potreby ad hoc eventuálne odškodňovania choroby. S ohľadom na zdravotný

stav vyvolaný chronickou intoxikáciou CS2 v súvislosti s dostupnými medicínskymi postupmi nie je
možné dosiahnuť úplné vymiznutie prejavov špecifikovaného ochorenia a navrátenia do normálneho
pracovného a spoločenského života. Chronická intoxikácia CS2 spôsobuje, že kombinácia žilovej
insuficiencie a polyneuropatie dolných končatín spôsobuje skorú únavu až bolesť pri chôdzi. Komplex
odporúčaných liekov na liečbu prejavov chronickej intoxikácie sírouhlíkom môže mať nepriaznivý

efekt na „iné“ sprievodné diagnózy ako je zníženie obličkových funkcií a porucha pečene. Následky
choroby z povolania a jej progresia v plnej miere boli zohľadnené pri stanovení základného bodového
ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia v zmysle aktuálne platnej legislatívy. Zdravotné
problémy navrhovateľa (neprofesionálne ochorenia) sa v porovnaní s typickými symptómami chronickej
intoxikácie sírouhlíkom podieľajú na zdravotnom stave navrhovateľa len minimálne. Choroby ako

chronická obličková choroba 2. Stupňa K/DOQI v.s. pri nefroskleróze, chronická vénová choroba s
insuficienciou na DK, hepatopatia a benígna hyperplázia prostaty nemajú súvis s chronickou intoxikáciou
sírouhlíkom. Evidentná rodinná záťaž v zmysle kardiovaskulárneho ochorenia sa v rodinnej anamnéze
nenachádza. Možno však predpokladať, že častejšie kontroly na KPLaT mohli čiastočne, nie však
zásadneovplyvniťpriebehniektorýchsymptómovochorenia.Rozsahtohtoovplyvnenianemožnopresne

určiť. Možno, ale konštatovať, že už v 70-tych rokoch pri prvých hospitalizáciách na KPLaT vykazoval
klinický stav navrhovateľa evidentné zhoršujúce sa typické znaky poškodenia zdravia z expozície CS2
v zmysle poškodenia nervového systému. Navrhovateľova choroba z povolania svojimi príznakmi a
následkami sa neodlišuje od štandardných príznakov a následkov choroby z povolania - chronickej
intoxikácie otravy sírouhlíkom. Informácie o dožívaní pacientov s chronickou intoxikáciou nemajú. Z

rodinnej anamnézy je známe, že matka navrhovateľa sa dožila 74 rokov. Kvalita života je od 70-tych
rokov, keď mal navrhovateľ 40 (a viac) rokov významne znížená - v r. 1976 bol v čiastočnom invalidnom
dôchodku pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Ďalej uviedol, že kardiovaskulárne ochorenia vo
všeobecnosti majú multifaktoriálny pôvod, ktorý sa komplexne ťažko deteguje u jednotlivca. Tieto
ochorenia však predstavujú typickú formu poškodenia z expozície sírouhlíka, preto možno konštatovať,

že sírouhlík bol dominantnou príčinou poškodenia srdca a ciev u navrhovateľa. Neprofesionálne
choroby u navrhovateľa majú nepodstatný vplyv na jeho každodenný život. Uviedol tiež, že nemožno
jednoznačne vylúčiť skutočnosť, že na progresii poškodenia navrhovateľovho zdravia sa môže podieľať
samotná staroba, ako prirodzený proces u každého tvora. Podstatné je to, že aktuálny zdravotný stav
navrhovateľa v dôsledku poškodenia zdravia z práce nezodpovedá štandardnému zdravotnému stavu

v danom veku.

Svedkyňa Z. J. uviedla, že s manželom mali krásne manželstvo keď mali tri deti. Ako postupne pribúdali
roky manžel začal byť nervózny. V minulosti chodili tancovať a chodili na návštevy, nakoľko má 7
súrodencov, avšak teraz ju na návštevu len odvezie a potom sa vráti domov. Veľmi rád pracoval v

záhrade, ale keď sa začala prejavovať choroba, začal byť smutný a sexuálne zlyhával. V poslednom
čase je veľmi výbušný, asi za posledný rok, pričom takto reaguje iba voči nej. V čase, keď mali tretieho
syna, jej manžel bol už na dôchodku a vtedy sa to zlepšilo. V súčasnosti chodí s ňou do obchodu,
ale dnu nejde a choroba z povolania sa prejavuje tým, že je stále ticho, keď pozerajú televízor nesmie
nič povedať, nenávidí ľudí. Odporca vo voľnom čase sleduje televízor, väčšinou telenovely, majú radi

politiku, ktorú pozerajú a počúvajú aj večerné správy. Myslí si, že k problémom navrhovateľa prispelo
aj to, že mu zomrel o 10 rokov mladší brat, o pol roka sestra a po pol roku po jej smrti aj sestrin syn.
Pocit radosti a šťastia nevie pociťovať, iba keď príde vnučka. Ďalej uviedla, že manžel aj šoféruje, keď ju
občas zoberie autom k lekárovi čo i len kúsok, ale keď sa necíti dobre, za volant nesadne. V domácnostijej manžel pomáha iba málo a navštevuje geriatra, obvodnú lekárku a neurologičku. Manžel mal každý
rok chodiť na Kliniku pracovného lekárstva, ale keď mu zistili chorobu z povolania bol tam asi raz. So
synmi a vnúčatami si manžel vychádza dobre a všetkých veľmi miluje.

Svedok J. J. uviedol, že jeho otec býval veselší a kľudnejší, avšak keď chodil iba na základnú školu,
jeho nervozita sa časom stupňovala. Rodičia sa často hádali, otec sa s ním nedokázal učiť a nevedel
mu venovať čas keď bol dosť nervózny a mal zdravotné problémy. Otec sa sťažoval na tieto zdravotné
problémy a to na srdce a bol utiahnutý. Keď prišli dvaja starší bratia, ktorí mali na návšteve deti, týmto sa

nejaký čas venoval, ale s inými ľuďmi to bolo slabé. Teraz je to ešte horšie a je veľmi uzavretý. Od matky
vie, že je na ňu agresívny a že sa často hádajú. Ďalej uviedol, že otec má dosť veľké výpadky pamäte,
nakoľko matka ho musí dosť často sprevádzať a ani v byte si nevie nájsť veci, ktoré si sám uložil. Má
problémy so žilami, kĺbom a chrbticou. Dlhodobo navštevoval aj psychiatričku. Uviedol, že pracoval v
teplárni a koníčkov nemá žiadnych, celý deň pozerá televízor.

Podľa ust. § 190 ods. 1 Zákonníka práce, ak u pracovníka došlo pri plnení pracovných úloh alebo v
priamej súvislosti s ním k poškodeniu na zdraví alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá
za škodu tým vzniknutú organizácia, v ktorej bol pracovník v čase úrazu v pracovnom pomere.

Podľa ust. § 193 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, pracovníkovi, ktorý utrpel pracovný úraz alebo u

ktorého sa zistila choroba z povolania, je organizácia povinná v rozsahu, v ktorom za škodu zodpovedá,
poskytnúť náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia.

Podľa ust. § 196 Zákonníka práce, náhrada za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré
pracovníkovi vznikli následkom pracovného úrazu alebo choroby z povolania, poskytujú sa jednorazove

Podľa ust. § 203 Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky ustanoví po dohode s Ministerstvom
práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky vyhláškami výšku, do ktorej možno poskytnúť
náhradu za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia, a určovanie výšky náhrady v jednotlivých
prípadoch.

Podľa ust. § 2 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského
uplatnenia v platnom znení, účinnom do 31.7.2004, odškodnenie za bolesť sa poskytuje za bolesti
spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov, a to podľa zásad
a sadzieb ustanovených v prílohe tejto vyhlášky. Odškodnenie za bolesť musí byť primerané povahe

poškodenia na zdraví a priebehu liečenia.

Podľa ust. § 4 ods. 1 citovanej vyhlášky, sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak
poškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre
uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh

(ďalej len "následky"). Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe
následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného
uplatniť sa v živote a spoločnosti.

Podľa ust. § 7 ods. 1, 3, výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje

sumou 15 Kčs za jeden bod. V celkom výnimočných prípadoch hodných mimoriadneho zreteľa môže
rozhodcovský orgán alebo súd odškodnenie primerane zvýšiť, a to i nad ustanovené najvyššie výmery
odškodnenia.

Podľa § 9 ods. 1 cit. vyhlášky, posúdenie sa vykoná, len čo stav poškodeného možno považovať za

ustálený.

Podľaust.§11ods.1zákonač.437/2004Z.z.onáhradezabolesťanáhradezasťaženiespoločenského
uplatnenia a o zmene iných právnych predpisov, účinného od 1.8.2004 na bolesť a sťaženie
spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred

nadobudnutím účinnosti tohto zákona, a ak ide o chorobu z povolania z takej choroby, ktorá bola zistená
pred týmto dňom, sa vzťahujú doterajšie predpisy.Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než
zabezpečená pohľadávka.

Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky,
a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda
vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Ustanovenie § 100 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka ustanovuje, ktoré práva sa nepremlčujú.
Premlčaniu podliehajú všetky majetkové práva, najmä práva na peňažné plnenie. Nárok uplatnený
navrhovateľom možno charakterizovať ako nárok na náhradu škody. Pri premlčaní práva na náhradu
škody je ustanovená kombinovaná premlčacia lehota a to subjektívna v § 106 ods. 1, a objektívna v

ods. 2 cit. § 106 Občianskeho zákonníka. Subjektívna premlčacia lehota je dvojročná a pre začiatok
jej plynutia je významný subjektívny prvok pozostávajúci z dvoch zložiek a to a) kedy sa poškodený
dozvie o škode, pričom sa vyžaduje preukázaná vedomosť poškodeného o vzniknutej škode určitého
druhu a rozsahu do takej miery, aby mohol svoj nárok uplatniť - vyčísliť v žalobe. Okamih vedomosti
poškodeného o tejto škode sa pritom nemusí kryť s okamihom škodnej udalosti, či s protiprávnym

úkonom a za b) kedy sa poškodený dozvie o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá.

Súd v danej veci je toho názoru, že nárok navrhovateľa je nárokom na náhradu škody a jeho vyjadrenie
peňažným ekvivalentom spôsobu, že ide o právo majetkovej povahy. Ak obsahom nároku je požiadavka
na zaplatenie peňažnej sumy, princíp právnej istoty vylučuje, aby plynutiu času neboli priznané žiadne

právnej účinky. Preto právo navrhovateľa na podanie žaloby podlieha premlčaniu a v danom prípade je
rozhodujúcim okamžik, kedy sa po liečení choroby z povolania ustálil zdravotný stav poškodeného a to
natoľko, že bolo známe, či a v akom rozsahu došlo k sťaženiu spoločenského uplatnenia.

Tu súd poukazuje na rozhodnutie KS v Trnave č.k. 11Co 72/2012 - 320 zo dňa 25.04.2012. O

škode spočívajúcej v sťažení spoločenského uplatnenia sa poškodený dozvie v dobe, kedy možno
objektívne vykonať ohodnotenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, lebo až vtedy má
poškodený k dispozícii skutkové okolnosti, z ktorých možno škodu zistiť. Podľa ust. § 9 ods. 1 vyhl. č.
32/1965 Zb. sa posúdenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia vykoná hneď ako je možné
považovať zdravotný stav poškodeného za ustálený. Za deň kedy sa poškodený dozvie o nároku na

mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia, s prihliadnutím na to, už predtým vedel kto za
ňu zodpovedá, v zmysle § 106 OZ je potrebné považovať deň, kedy sú preukázané nepriaznivé trvalé
následky pre životné úkony poškodeného a to pre jeho životné a spoločenské uplatnenie, t.j. kedy došlo
k ustáleniu zdravotného stavu navrhovateľa a kedy je možné objektívne urobiť bodové ohodnotenie
sťaženia spoločenského uplatnenia. Poškodenému totiž môže vzniknúť i ďalší nárok na náhradu za

sťaženie spoločenského uplatnenia a to z dôvodu neskoršieho zhoršenia už ustáleného zdravotného
stavu (pozri R 9/1986). V ďalšom poukázal aj na rozhodnutia NS SR sp. zn. MCdo 37/2000 pod R
68/2003 a rozhodnutie NS ČR sp. zn. 25 CDo 1256/2006.

Z vyššie uvedeného je teda za deň počiatku plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty v zmysle

§ 106 OZ nevyhnutné považovať deň ustálenia zdravotného stavu poškodeného, kedy už možno
objektívne urobiť bodové ohodnotenie, ktorý závisí od vyjadrenie lekára.

V danom prípade Lekárskym posudkom o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa
11.10.1991 došlo k obodovaniu sťaženia spoločenského uplatnenia o 300 bodov a za deň ustálenia

zdravotného stavu navrhovateľa je potrebné považovať deň 11.10.1991. Navrhovateľ mal možnosť
oboznámiť sa s týmto posudkom, o čom svedčí aj jeho výpoveď a to, že si voči svojmu zamestnávateľovi
uplatnil nárok na náhradu škody z choroby z povolania (č.l. 65 spisu), ktorému bolo vyhovené.
Subjektívna dvojročná premlčacia lehota na uplatnenie nároku tak začala plynúť dňom, kedy možnozdravotný stav hodnotiť ako trvalý a navrhovateľ preto mohol svoje právo na uplatnenie mimoriadneho
zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia v zmysle ust. § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. vykonať
prvý krát 11.10.1991 a v zmysle ust. § 106 ods. 1 OZ tým, že začala plynúť 11.10.1991, uplynula

dňom 11.10.1993. Navrhovateľ si uplatnil svoj nárok na súde podaním došlým 06.09.2012, teda po
uplynutí premlčacej lehoty a došlo tak uplatneniu práva na mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia oneskorene, po uplynutí premlčacej lehoty. Z tohto dôvodu mu súd nemohol
priznať za splnenia podmienok § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. sumu titulom mimoriadneho zvýšenia za
sťaženie spoločenského uplatnenia vyplývajúcemu na základe posudku KPL z 11.10.1991.

Na základe vyššie uvedeného, preto súd posudzoval nárok navrhovateľa na zvýšenie sťaženia
spoločenského uplatnenia na základe posudku z r. 2012.

Súd z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že navrhovateľ bol v čase vzniku jeho choroby
z povolania v pracovno-právnom vzťahu u právneho predchodcu odporcu na základe uzatvorenej

pracovnej zmluvy a pracoval vo funkcii spriadača kordu na prevádzke na výrobu viskózového hodvábu
v divízii viskózového vlákna. Navrhovateľ počas výkonu pracovnej činnosti pre odporcu bol vystavený
pôsobeniu sírouhlíka ako dôsledok práce v prostredí prevádzky na výrobu chemických vlákien. V
dôsledku takéhoto plnenia si pracovných povinností, bola u neho zistená a hlásená choroba z
povolania ako chronická otrava sírouhlíkom a posudkom o odškodnení bolesti a sťaženia spoločenského

uplatnenia KPL zo dňa 11.10.1991 mu bolo priznaných 300 bodov.

Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia samo vo svojej podstate už v základnej výmere
predstavuje náhradu za preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre
uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb a pre plnenie jeho spoločenských úloh. Priznanie

takéhoto základného odškodnenia samotného teda predpokladá, že doterajšie možnosti poškodeného
uplatniť sa v živote a v spoločnosti sú v dôsledku choroby z povolania objektívne obmedzené. Zvýšenie
náhrady podľa § 6 ods. 2 vyhlášky predpokladá existenciu ďalších skutočností umožňujúcich záver,
že obmedzenie poškodeného nie je možné vyjadriť len základným odškodnením. Postup podľa § 7
ods.3 vyhlášky potom prichádza do úvahy iba v skutočne výnimočných prípadoch hodných osobitného

zreteľa, kedy ani zvýšenie základného odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia podľa § 6
ods. 2 vyhlášky dostatočne nevyjadruje následky, ktoré sú do budúcna v dôsledku poškodenia trvale
obmedzené alebo stratené.

Z lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 23.03.2012 , ktorým

bolo navrhovateľovi priznaných ďalších 300 bodov má súd za preukázané, že u navrhovateľa došlo
k zhoršeniu jeho zdravotného stavu pre progresiu v kardiovaskulárnej zložke. Tak ako je už vyššie
uvedené, zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia prichádza do úvahy iba v skutočne
výnimočných prípadoch hodných osobitného zreteľa. Je teda nepochybné, že navrhovateľ trpí chorobou
z povolania, ktorá má progredujúci charakter najmä v kardiovaskulárnej oblasti. Pri hodnotení a

posudzovaní nároku navrhovateľa však súd musí brať do úvahy všetky aspekty, ktoré predmetná
choroba vyvolala u navrhovateľa pri uspokojovaní jeho životných a spoločenských potrieb a pri plnení
jeho spoločenských úloh, ale je potrebné zohľadniť aj aký podiel na uvedených dôsledkoch má sám
poškodený (§ 441 OZ). Vykonaným dokazovaním súd nemal za preukázané také skutočnosti, ktoré by
odôvodňovali postup podľa § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb., a teda, že na strane navrhovateľa by boli

dôvody hodné osobitného zreteľa.

Zo svedeckej výpovede navrhovateľa vyplývali tie skutočnosti, že navrhovateľ sa dokáže o seba
postarať, psychiatra nenavštevuje, s priateľmi postupne strácal kontakt ešte pred chorobou z povolania,
navštevuje sa s rodinou, nenavštevoval Kliniku pracovného lekárstva a toxikológie napriek tomu, že

pociťoval problémy. Z výsluchu svedkyne Z. J. vyplynulo, že odporca rád sleduje televíziu, politické
relácie, večerné správy, taktiež že k problémom navrhovateľa prispelo aj to, že mu zomrel o 10 rokov
mladší brat, o pol roka sestra a po pol roku po jej smrti aj sestrin syn. Navrhovateľ nepochybne má
symtómy, aké sú typické pre chronickú intoxikáciu sírouhlíkom, ale tiež je potrebné zobrať do úvahy
tú skutočnosť, že navrhovateľ má v súčasnosti 74 rokov, je na starobnom dôchodku a samotný D..

J.. Z. U. vo svojom odbornom vyjadrení uviedol, že nemožno jednoznačne vylúčiť skutočnosť, že
na progresii poškodenia navrhovateľovho zdravia sa môže podieľať samotná staroba, ako prirodzený
proces u každého tvora. Súd zobral do úvahy aj tú skutočnosť, že navrhovateľ nenavštevoval KPLaT
po tom, ako mu bola zistená choroba z povolania v 1991, o tom, že je potrebné KPLaT pravidelnenavštevovať vedel, čo potvrdila aj jeho manželka. Z vyjadrenia D.. J.. Z. U. taktiež vyplýva, že možno
predpokladať, že častejšie kontroly na KPLaT mohli čiastočne, nie však zásadne ovplyvniť priebeh
niektorých symptómov ochorenia, keď rozsah tohto ovplyvnenia nemožno presne určiť. K tomu, aby súd

mohol priznať nárok navrhovateľovi titulom zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia je potrebné,
abybolipreukázanépôvodnenepredpokladanénásledkychorobyzpovolania,tojetaké,ktorétuneboliv
čase keď navrhovateľovi bolo priznané odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia v r. 1991. Tieto
byvšakmalibyťvtakomrozsahu,abyišloodôvodyhodnéosobitnéhozreteľa, pričomodškodneniemusí
byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené

možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti.

Zvyššieuvedenéhotedavyplýva,žeikeďnavrhovateľtrpíchorobouzpovolaniaamátypickésymptómy,
ktoré spôsobuje otrava sírouhlíkom, súd u navrhovateľa nevidel dôvody hodné osobitného zreteľa, pre
ktoré by mu priznal nárok, ktorý si uplatnil (uplatňoval si až 100 násobok zo základu 300 bodov pri sume
30,- Sk za jeden bod, samozrejme ak vychádzame z posudku KPLaT z r. 2012) titulom zvýšenia sťaženia

spoločenského uplatnenia. Vychádzal pri tom z toho, že následky choroby z povolania pre životné
úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb a pre plnenie jeho
spoločenskýchúlohnebolitakými,akosanavrhovateľsnažilprezentovať.Svedčíotom,ajtáskutočnosť,
že od ukončenia pracovného pomeru u odporcu pracoval až do r. 2006 u troch zamestnávateľov.
Tvrdenia navrhovateľa vyvracajú výpovede svedkov a to manželky a tiež syna (najmä to o jeho

izolovanosti, prežívaní, nezáujmu o dianie v okolí, strate priateľov atď.). Za zhoršenie jeho zdravotného
stavu, ktorý súvisí s chorobou z povolania môže tiež jeho vek, ale i to, že sa pravidelne nedostavoval na
kontroly na KPLaT, keď rozsah tohto ovplyvnenia nie je možné presne určiť. Navrhovateľ trpí aj inými
neprofesionálnymi chorobami, ktoré tiež túto chorobu z povolania ovplyvnili.

Na základe vyššie uvedeného je potom súd toho názoru, že nárok navrhovateľa nie je dôvodný a preto
rozhodol spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia.

Nakoľko navrhovateľ bol oslobodený od povinností zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie konania
(§ 4 ods. 2 Zákona č. 71/1992 Zb.o súdnych poplatkoch v znení zmien a doplnkov), a odporca bol v

konaní úspešný, súd o povinnosti zaplatiť súdny poplatok nerozhodoval.

O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu

na Krajský súd v Trnave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods.1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže
oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších
predpisov.