Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 26. apríl 2013

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 2T/24/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112010495
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Schmidtová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2013:3112010495.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín na hlavnom pojednávaní konanom dňa 26.04.2013 v Trenčíne samosudkyňou

JUDr. R. E. takto

rozhodol:

r o z h o d o l :

Obžalovaný
G. W. - nar. XX.XX.XXXX v Poprade, trvale bytom Poprad, ul. Mládeže 2348/3, t.č. vo výkone trestu
odňatia slobody v ÚVTOS Ružomberok

j e v i n n ý , ž e

v zápisnici o trestnom oznámení zo dňa 26.10.2010 zapísanej v Ilave pod ČVS: ORP-779/OO-RK-2010,
v zápisnici o výsluchu svedka zo dňa 17.12.2010 zapísanej v Ilave pod ČVS: ORP-779/OO-RK-2010
a v zápisnici o konfrontácii medzi obvineným ml. Jozefom Puškom a svedkom zo dňa 17.12.2010
zapísanej v Ilave pod ČVS: ORP-779/OO-RK-2010 uviedol, že v trestnej veci vedenej proti obvinenému
Miroslavovi W. pod ČVS: ORP-907/OO-RK-2009, v ktorej bol dňa 10.02.2010 právoplatne odsúdený

rozsudkom Okresného súdu Ružomberok sp. zn. 1T 12/10 za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2, písm.
a) , ods. 3 písm. b) Tr. zákona a prečin porušovanie domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zákona,
bol jeho spolupáchateľom ml. Jozef Puška, nar. 22.07.1994, trv. bytom Ružomberok, Považská 1386/8
v dôsledku čoho bolo ml. Jozefovi Puškovi dňa 10.11.2010 vznesené obvinenie pod ČVS: ORP-779/2-
OO-RK-2010 za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2, písm. a), ods. 3 písm. b) Tr. zákona, pričom Miroslav
Čonka v procesnom postavení svedka na hlavnom pojednávaní Okresného súdu Ružomberok č. k.
1T/96/2011 vedenom proti obžalovanému ml. Jozefovi Puškovi dňa 30.03.011 uviedol, že v trestnej veci,
v ktorej bol dňa 10.02.2010 právoplatne odsúdený rozsudkom Okresného súdu Ružomberok sp. zn. 1T

12/10 nebol jeho spolupáchateľom ml. Jozef Puška, že uvedeného skutku sa dopustil sám, nikto iný pri
tom nebol, na základe čoho Okresný súd Ružomberok dňa 30.03.2011 v konaní č. 1T/6/2011 vedenom
proti ml. C. D., ml. C. D. oslobodil spod obžaloby, pričom nepravdivé obvinenia proti Jozefovi D. uviedol
v úmysle privodiť jeho trestné stíhanie, nakoľko sa na neho hneval,

t e d a

- iného lživo obvinil z trestného činu v úmysle privodiť jeho trestné stíhanie,
- ako svedok v trestnom konaní uviedol nepravdu o okolnosti, ktorá mala podstatný význam pre
rozhodnutie,
-

č í m s p á c h a l

- prečin krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1 Tr. zákona,
- prečin krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1 Tr. zákonaPodľa § 44 Tr. zákona súd u obžalovaného G. W. u p ú š ť a od uloženia súhrnného trestu, nakoľko
považuje trest uložený mu skorším rozsudkom Okresného súdu Ružomberok sp.zn. 8T/28/2012 zo
dňa 19.03.2012 právoplatný 19.03.2012 v trvaní 2 roky nepodmienečne so zaradením pre výkon trestu
odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia na ochranu spoločnosti a
nápravu páchateľa za dostatočný.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trenčín na hlavnom pojednávaní zistil skutkový stav veci tak, ako je uvedený vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

Obžalovaný G. W. požiadal, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti. Z tohto dôvodu bola na hlavnom
pojednávaní v súlade s § 258 ods. 4 Tr. poriadku prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania, v

ktorej sa k spáchaniu skutku v celom rozsahu priznal, jeho spáchanie oľutoval a dotknutým subjektom
sa ospravedlnil.

V súlade s § 263 ods. 2 Tr. poriadku ďalej boli na hlavnom pojednávaní prečítané výpovede svedkov -
poškodeného C. D. a svedkyne K. D. z prípravného konania.

Poškodený C. D. v prípravnom konaní vypovedal, že niekedy v priebehu roka 2010, mu vyšetrovateľ z
Ružomberka vzniesol obvinenie pre krádež, ktorú nespáchal, na základe výmyslu Miroslava W.. Tento
uvedené tvrdil aj pri konfrontácii, ktorá sa uskutočnila v Ústave na výkon väzby v Žiline, kde bol v tom
čase obžalovaný umiestnený. Až na pojednávaní na Okresnom súde v Ružomberku povedal sudcovi

pravdu a síce, že poškodený s ním krádež nevykonal. Ako dôvod predchádzajúcich klamstiev uviedol,
že sa mu chcel pomstiť za to, že počas toho, ako bol obžalovaný v base chodil s jeho družkou, čo však
nebola pravda. Následne bol poškodený oslobodený spod obžaloby.

Svedkyňa K. D., matka poškodeného v prípravnom konaní vypovedala zhodne ako jej syn, keď uviedla,

že v priebehu roka 2010 dostal jej syn a ona ako jeho zákonná zástupkyňa uznesenie o vznesení
obvinenia, kde vyšetrovateľ stíhal jej syna ako obvineného za nejakú krádež. Syn jej povedal, že to nie
je pravda, že si to na neho W. vymyslel, z dôvodu ktorý vtedy ešte nepoznal. Na svojich tvrdeniach
Čonka zotrval aj pri konfrontácii vo väzbe, pravdu povedal až na hlavnom pojednávaní. Následne sudca
jej syna spod obžaloby oslobodil.

Ďalej boli na hlavnom pojednávaní oboznámené nasledovné listinné dôkazy:

Rozsudkom Okresného súdu Ružomberok č.k. 1T/12/2010 - 169 zo dňa 10.02.2010 bol G. W., nar.
XX.XX.XXXX uznaný vinným z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. b) Tr. zákona

v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zákona a iné, za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody
v trvaní 11 mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia.

Zo zápisnice o trestnom oznámení zo dňa 26.10.2010 spísanej v ÚVV a UVTOS Ilava vyplýva, že

obžalovaný pred povereným príslušníkom PZ SR uviedol, že dňa 19.07.2010 napísal podanie na
GenerálnuprokuratúruSRvBratislave,vktoromokreminéhouviedol,žeskutok,zaktorýbolprávoplatne
odsúdený Okresným súdom Ružomberok sp. zn. 1T/12/2010 zo dňa 10.02.2010 spáchal spoločne s ml.
Jozefom D., bytom Ružomberok, Považská 8, uviedol bližšie údaje k jeho osobe ako aj skutočnosť, že už
minulosti spolu boli odsúdení za krádeže. Následne popísal priebeh skutku, ktorého sa mali spoločným

konaním dopustiť, pričom týmto konaním by chcel uviesť všetko na pravú mieru, aby bol za spoločne
spáchaný skutok odsúdený aj Jozef D..

Skutočnosť, že obžalovaný ako svojho spolupáchateľa z krádeže v trestnej veci sp. zn. 1T/12/2010
uvádza C. D. vyplýva aj z oznámenia obžalovaného zo dňa 19.07.2010 adresovaného Generálnej

prokuratúre SR.Ako vyplýva zo zápisnice o konfrontácii medzi obvineným a svedkom zo dňa 17.12.2010 obžalovaný
zotrval na svojich tvrdeniach ohľadom spolupáchateľstva C. D. pri krádeži zo dňa 30.10.2009 aj pri ich

vzájomnej konfrontácii, pri ktorej tento jeho tvrdenia označil za úplný nezmysel.

Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní uskutočnenom dňa 30.03.2011 na Okresnom súde Ružomberok
vo veci vedenej pod sp. zn. 1T/6/2011 vyplýva že obžalovaný v procesnom postavení svedka uviedol, že
dňa 30. 10.2009, kradol sám. Poškodeného označoval ako svojho spolupáchateľa preto, že si myslel,

že mal pomer s jeho priateľkou, potom ako sa dozvedel pravdu a síce, že toto sa nestalo, chcel by všetko
uviesť na pravú mieru, vedomý si následkov - nebezpečenstva krivej výpovede a krivého obvinenia.

Rozsudkom Okresného súdu Ružomberok sp. zn. 1T/6/2011 zo dňa 30.03.2011 súd oslobodil
obžalovaného Jozefa D. spod obžaloby podľa § 285 písm. f) Tr. poriadku nakoľko prokurátor na hlavnom
pojednávaní odstúpil spod obžaloby.

Súd vzhľadom na vyššie uvedené po zhodnotení všetkých dôkazov, podľa vnútorného presvedčenia
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od
toho, ktorá z procesných strán tieto dôkazy navrhla či obstarala, mal za preukázané, že obžalovaný G.
W. spáchal skutok, ktorý je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Z jeho spáchania je okrem vlastného priznania usvedčovaný aj svedeckými výpoveďami poškodeného
C. D. a svedkyne K. D., ktoré výpovede v kontexte s celým radom vykonaných listinných dôkazov, a
to najmä zápisnicou o doplnení trestného oznámenia zo dňa 26.10.2010, zápisnicou o konfrontácii zo
dňa 17.12.2010 a zápisnicou z hlavného pojednávania uskutočneného na Okresnom súde Ružomberok

dňa 30.03.2011 sa navzájom podporovali, dopĺňali a vytvárali ucelený a logický reťazec usvedčujúci
obžalovaného zo spáchania žalovaného skutku. Z vykonaných dôkazov mal súd jednoznačne
preukázané, že obžalovaný vedome opakovane klamlivo označoval poškodeného ako spolupáchateľa
krádeže za ktorú bol on sám odsúdený rozsudkom Okresného súdu Ružomberok č.k. 1T/12/2010 -
169 zo dňa 10.02.2010, v úmysle privodiť mu trestné stíhanie, následkom čoho bolo poškodenému

skutočne pre tento skutok vznesené obvinenie. Na svojich nepravdivých tvrdeniach obžalovaný zotrval
ajprikonfrontáciimedzinímapoškodeným,ktorákonfrontáciaprebehladňa 17.10.2012.Ažnahlavnom
pojednávaní vedenom na Okresom súde Ružomberok dňa 30.03.2011 uviedol, že poškodený nebol
jeho spolupáchateľom a že sa predmetného skutku dopustil sám, následkom čoho súd poškodeného
oslobodil spod obžaloby. Ako motív svojho konania uviedol pomstu za to, že sa mylne domnieval, že

poškodený má pomer s jeho družkou.

Súd po právnej stránke obžalobný skutok bez jeho modifikácie vyhodnotil rovnako ako prokurátor
v obžalobe ako prečin krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1 Tr. zákona a prečin krivej prísahy
podľa § 346 ods. 1 Tr. zákona. Boli naplnené všetky znaky objektívnej stránky skutkovej podstaty

týchto prečinov, teda konanie obžalovaného, ktorý poškodeného nepravdivo obvinil zo spáchania
konkrétneho trestného činu čím privodil poškodenému trestné stíhanie v priebehu ktorého následne
v procesnom postavení svedka uvádzal nepravdivé údaje o okolnosti ktorá má podstatný význam
pre rozhodnutie. Obžalovaný ako subjekt spĺňal podmienky trestnej zodpovednosti z hľadiska veku
a neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali jeho nepríčetnosti alebo prípadne jeho

zmenšenej príčetnosti. V prípade prečinu krivej výpovede navyše páchateľ spĺňal aj zákonnú podmienku
špeciálneho postavenia, keďže bol v konaní v ktorom spáchal tento prečin procesnom postavení svedka.
Z hľadiska subjektívnej stránky, t.j. zavinenia, konal obžalovaný preukázateľne vo forme priameho
úmyslu, t.j. chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto
zákonom, pričom jeho úmysel sa v prípade prečinu krivej výpovede vzťahoval aj na skutočnosť že

nepravdivé okolnosti, ktoré uvádza sú okolnosťami, ktoré majú podstatný význam pre rozhodnutie súdu.
Motívom takéhoto konania obžalovaného bola podľa vlastného priznania pomsta za domnelú neveru
svojej partnerky. Objektom konania obžalovaného, záujmom chráneným trestným zákonom, ktorý
obžalovaný svojim konaním porušil boli tak záujem na ochrane poškodeného pred lživým obvinením z
trestného činu ako aj dôvodná činnosť orgánov činných v trestnom konaní a súdu (v prípade prečinu

krivého obvinenia ) ako aj záujem, aby sa v trestnom konaní rozhodovalo na základe pravdivého a
správne zisteného skutkového stavu (v prípade prečinu krivej výpovede).Z odpisu registra trestov obžalovaného bolo zistené, že obžalovaný bol doposiaľ 6 krát súdne trestaný,
prevažne pre majetkovú trestnú činnosť, ostatný krát pre trestný čin lúpeže, v roku 2011 bol jeden krát
priestupkovo riešený pre priestupok voči majetku. V správe Mestského úradu Poprad sa negatívne

hodnotenie obžalovaného nevyskytlo.

V súčasnosti obžalovaný vykonáva trest uložený mu rozsudkom Okresného súdu Ružomberok sp. zn.
8T/28/2012 zo dňa 19.03.2012 právoplatný 19.03.2012 pre trestný čin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr.
zákona v trvaní 2 roky nepodmienečne so zaradení pre výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon

trestu so stredným stupňom stráženia.

Po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu, s
prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, spôsob spáchania trestnej činnosti, jeho následok, zavinenie,
naosobuobžalovaného,najehopomeryanamožnosťjehonápravy,súdpodľa§44Tr.zákonaupustilod
uloženiasúhrnnéhotrestu,nakoľkotrestnaposledyuloženýobžalovanémuvyššieuvedenýmrozsudkom

pokladal za dostatočný pre ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa.

S predmetným trestným konaním tzv. adhézne konanie, t.j. konanie o náhrade škody nebolo spojené.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní od jeho oznámenia

prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží
tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal.