Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. apríl 2013

Súd: Okresný súd Považská Bystrica
Spisová značka: 2T/70/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3712010141
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Číž

ECLI: ECLI:SK:OSPB:2013:3712010141.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Považskej Bystrici na hlavnom pojednávaní konanom dňa 9. apríla 2013 trestnej veci

obžalovaného U. Y. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, 3 písm. b) Tr. zák. s
poukázaním na ustanovenie § 138 písm. b) Tr. zák., samosudcom JUDr. Miroslavom Čížom takto

r o z h o d o l :

obžalovaný U. Y. , nar. X.X.XXXX v C., trvale bytom G. E., prechodne bytom G. E., F. Y. XX/X,
nezamestnaný,

s a

podľa § 285 písm. c) Tr. por., spod obžaloby pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2,
3 písm. b) Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak,

ž e

hoci bol podľa Zákona o rodine a tiež na základe rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica, sp. zn.
7C 164/04-22, zo dňa 14.3.2005, právoplatného dňa 5.5.2005, povinný ako otec prispievať na výživu

svojich detí Y. - P., nar. XX.XX.XXXX, sumou vo výške 49,79 Eur (1.500,- Sk) a U., nar. X.X.XXXX,
sumou vo výške 49,79 Eur (1.500,- Sk) a výživné mal zasielať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred matke
detí B. Y., nar. X.X.XXXX, bytom G. E., F. XXX/XX, svoju vyživovaciu povinnosť si neplnil ani v mieste
bydliska detí, ani na inom mieste, pričom plneniu svojej vyživovacej povinnosti sa úmyselne vyhýbal tým,
že napriek tomu, že pracoval v obdobiach od 29.5.2006 do 29.8.2006 na základe dohody o vykonaní
práce u E. P. G. E., následne na základe pracovnej zmluvy od 25.8.2006 do 22.1.2008 u E. P. - T. P.,
od 1.2.2008 do 10.9.2010 v spoločnosti Q. N. F., s.r.o., G. E. a od 21.9.2010 do 28.9.2010 v spoločnosti
W. Z. P., kde mal pravidelné mesačné príjmy, z ktorých mohol plniť vyživovaciu povinnosť na svoje

deti, vyživovaciu povinnosť zamestnávateľom nenahlásil ani nepožiadal o zrážky zo mzdy na výživné a
vyživovaciu povinnosť si neplnil ani iným spôsobom, čím mu za kritické obdobie od apríla roku 2006 do
konca septembra roku 2010 vznikol dlh na výživnom voči matke detí B. Y. vo výške 5.377,32 Eur,

o s l o b o d z u j e ,

nakoľko nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

o d ô v o d n e n i e :

RozsudkomOkresnéhosúduPovažskáBystrica,zodňa31.5.2012, č.k.2T/70/2012-122bolobžalovaný
uznaný za vinného prečinom zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, 3 písm. b) Tr. zák. spoukázanímnaustanovenie§138písm.b)Tr.zák.natomskutkovomzákladeakojeuvedenévovýroku.
Za to mu bol uložený súhrnný trest dvadsaťosem mesiacov odňatia slobody.

Na základe odvolania obžalovaného Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd zrušil rozsudok okresného
súdu a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie.

V zrušujúcom uznesení krajský súd poukazuje, že súd prvého stupňa sa nevysporiadal so všetkými
okolnosťami významnými pre rozhodnutie. V uznesení krajského súdu okrem iného uvádza, že
obžalovaný v rámci obhajobných dôvodov uviedol, že po návrate z výkonu trestu sa vrátil k bývalej
manželke, kde v období od 31.03.2006 do 29.09.2010 obnovili spoločnú domácnosť a žili po všetkých
stránkach ako rodina, vrátane spoločného hospodárenia. Túto okolnosť potvrdila aj poškodená B.
Y. na verejnom zasadnutí. Obžalovaný uviedol, že s bývalou manželkou mal dohodu, že jej bude

odovzdávať celú výplatu a že ona bude s týmito peniazmi hospodáriť a taktiež, že tam bude zahrnuté aj
plnenie jeho vyživovacej povinnosti. Z výpovede poškodenej B. Y. vyplýva, že obžalovaný jej počas
spolužitia prispieval finančnými prostriedkami aj na domácnosť, a to v dobe, keď bol zamestnaný.
Preto nie je možné obžalovanému klásť za vinu aj tie mesiace, keď poškodenej prispieval na
domácnosť,čoajmenšoufinančnoučiastkou.PodľatvrdeniapoškodenejB. Y.,obžalovaný vniektorých

mesiacoch prehral na hracích automatoch aj celú výplatu a v tejto dobe jej nedal žiadne finančné
prostriedky. Preto poškodená by sa mala bližšie vyjadriť k tejto otázke, aby súd prvého stupňa mohol
objektívne stanoviť výšku dlžného výživného. Pretože na naplnenie znakov skutkovej podstaty prečinu
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, 3 písm. b) Tr. zák. musí ísť o úmyselné vyhýbanie sa
plneniu zákonnej povinnosti vyživovať iného, najmenej tri mesiace v období dvoch rokov. Bude preto

potrebné, aby súd prvého stupňa dopočul poškodenú B. Y. na hlavnom pojednávaní k tejto otázke a
takýmto spôsobom ustálil dlžnú čiastku na výživnom.

Súd doplnil dokazovanie v naznačenom smere. Dopočul obžalovaného a poškodenú B. Y..

Obžalovaný zotrval na svojich výpovediach a v podstate neuviedol žiadnu novú skutočnosť. Znovu
zopakoval, že na výživnom nemá žiadny dlh, s matkou detí žil v spoločnej domácnosti, dával jej celý
príjem a bol v domnení, že si zároveň plní aj svoju vyživovaciu povinnosť.

Matka detí ako svedkyňa tak isto zotrvala na svojej výpovedi a znova zopakovala, že pokiaľ jej
obžalovaný dával peniaze na spoločnú domácnosť, tak tieto peniaze aj na to použila. Na výživné jej
však už z týchto peňazí nezostalo.

Pokiaľ ide o prečítanú svedeckú výpoveď svedkyne Y. Z., táto nepriamo potvrdzuje výpoveď svedkyne
B. Y..

Z rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica, sp. zn. 7C/164/2004, bola zistená výška, ktorú mal
obžalovaný ako výživné určené.

Vzhľadom na takto prevedené dokazovanie potom súd v konaní obžalovaného nevidel prečin
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, 3 písm. b) Tr. zák. teda, že najmenej tri mesiace v období
dvoch rokov sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať iného a taký čin spáchal
závažnejšímspôsobomkonania-podlhšíčas.Vykonanýmdokazovanímbolojednoznačnepreukázané,
že obžalovaný prispieval do domácnosti v kritickom čase žil s matkou detí, tiež v spoločnej domácnosti

a celý príjem odovzdával matke detí. Bolo preukázané, že matka detí tieto peniaze preberala a použila
na chod domácnosti, resp. ďalšie výdavky a na výživné jej už nezostalo. Nebola vyvrátená obrana
obžalovaného, že si bol vedomý, že zároveň si plní aj svoju vyživovaciu povinnosť. Súd v tomto smere
musí konštatovať, že je všeobecne známe, že vyživovacia povinnosť, resp. jej plnenie má prednosť predostatnými plneniami a preto bolo povinnosťou matky detí "strhnúť" si z príjmu obžalovaného výživné a
až potom ostatné peniaze použiť na ostatné výdavky. S ohľadom na túto skutočnosť potom súd nevidel
v konaní obžalovaného žiadne protiprávne konanie a preto ho spod obžaloby oslobodil, nakoľko nebolo

dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Poučenie:

Tento rozsudok môže odvolaním napadnúť:

a) p r o k u r á t o rpre nesprávnosť, ktoréhokoľvek výroku,

b) o b ž a l o v a n ý pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v
rozsudku, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie
skutku uvedeného v obžalobe,

c) p o š k o d e n ý pre nesprávnosť výroku o náhrade škody,

d) z ú č a s t n e n á o s o b a pre nesprávnosť výroku o zhabaní vecí.

Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku, môže ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo, že chýba (§ 307 Tr. por.).

V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor; len čo do povinnosti na
náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

V prospech obžalovaného môže rozsudok odvolaním napadnúť okrem obžalovaného a prokurátora i
príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor
môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného (§ 308 ods. 2 Tr. por.).

Odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje a to do 15 dní od oznámenia rozsudku.

Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1
Tr. por.).