Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. marec 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 16Co/15/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111214049
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kovaľová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8111214049.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci navrhovateľov: 1. O. G., bytom V., J. P. XX, právne zastúpený JUDr.
Lýdiou Farbakyovou, advokátkou so sídlom v Prešove, Floriánova 12, 2. H. H., bytom J., Z. XX, právne
zastúpená JUDr. Lýdiou Farbakyovou, advokátkou so sídlom v Prešove, Floriánova 12 a 3. C. G., bytom
V., H. XX proti odporcovi: POLYTRANS, s. r. o., IČO: 31 773 085, so sídlom v Prešove, Bardejovská 24,
právne zastúpená JUDr. Antonom Hajdukom, advokátom so sídlom vo Vranove nad Topľou, Štúrova 101

v konaní o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní navrhovateľov v 1. - 3. rade proti rozsudku Okresného
súdu Prešov, č. k. 28C 113/2011-216 zo dňa 08. 10. 2012 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a v e c v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh zamietol a vyslovil, že o trovách konania rozhodne
súd osobitným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že dospel k záveru, že návrh postráda aktívnu legitimáciu v spore.
Uviedol, že navrhovatelia v 1. - 3.rade svoj návrh odôvodňovali tým, že predmetné nehnuteľnosti mali
podediť v dedičskom konaní, kde okrem navrhovateľov v 1. - 3.rade je uvedený aj E. G., ktorý ale
nefiguroval ako účastník konania, napriek tomu, že od počiatku ho navrhovatelia v návrhu uviedli.
O tejto skutočnosti na strane navrhovateľov bola vedomosť, napriek tomu návrh bol neupravený

a n tento nedostatok nezhojený aj napriek tomu, že priestor na to navrhovatelia mali. Samotný
návrh nikdy nebol upravený a od začiatku znel o určenie vlastníckeho práva k navrhovateľov v 1. -
4.rade, hoci navrhovatelia boli v tomto konaní iba traja. Túto zmätočnosť navrhovatelia neodstránili.
Vzhľadom k tomuto nedostatku aktívnej, resp. pasívnej legitimácie návrh zamietol. Len z dôvodu právnej
istoty uviedol aj ďalšie skutočnosti, a to, že ohľadom identifikácie parciel, ktorá nebola navrhovateľmi
predložená,zmätočnýmsajavilajvýrokpetituohľadneparcieltamuvedených,pretoženekorešpondoval

sostavomvkatastrinehnuteľnosti,vkatastrálnychmapáchanebolozrejmé,nazákladečohopredmetné
parcely, ktoré uvádzali v návrhu korešpondovali s parcelami, ktoré boli uvedené vo výmere ich
právnych predchodcov. Preto konštatoval, že navrhovatelia neuniesli dôkazné bremeno. Tiež poukázal,
že nezapísanie výmeru do pozemkovej knihy, ktoré malo v čase do roku 1950 právotvorný účinok
a o zápisoch, v ktorých rozhodoval ľudový súd, neznamená odňatie vlastníckeho práva právnym
predchodcom navrhovateľov, ktorým svedčil výmer z roku 1948, ale na druhej strane spôsobuje

dobromyseľnosť nadobúdania ďalšími vlastníkmi, ktorí sa riadili zápisom katastra nehnuteľností, kde
figuroval štát, následkom čoho dochádzalo k dobromyseľnosti prechádzajúcich právnych predchodcov
odporcov, ktorí nadobúdali tieto vlastnícke práva od roku 1971, kedy boli hospodárskou zmluvou
prevedené na Piloimregnu, z vlastníctva štátu.

Výrok o trovách konania odôvodnil podľa ust. § 151 ods. 3 O. s. p.Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie navrhovatelia v 1. - 3.rade. Navrhli,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil, vec vrátil súdu na ďalšie konanie, resp. zmenil a návrhu
vyhovel. Uviedli, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, nevykonal navrhnuté dôkazy,

dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Súd nesprávne vec právne posúdil, ak ju zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej, resp.
pasívnej legitimácie. Predložili LV č. XXXX, ku ktorým sa žalobou domáhali určenia vlastníckeho práva
pre navrhovateľov v 1. - 3.rade, každý v podiele 1, kde je vedená obchodná spoločnosť POLYTRANS, s.
r. o.. Tento subjekt je zapísaný na liste vlastníctva ako vlastník týchto nehnuteľností, a preto je pasívne

legitimovaným v spore. Ak súd zamietol návrh s poukazom na to, že napriek tomu, že z pripojeného
listu vlastníctva registra „E“ vyplýva, že dedičom je aj E. G., ktorý ale nefiguroval ako účastník konania
od počiatku, je nesporné, že právne pochybil. Nekonkretizoval totiž, prečo žalobu zamietol práve z
tohto dôvodu. Zamietavý rozsudok súdu je preto nepreskúmateľný v tejto súvislosti. Nestotožnili sa s
názorom súdu, ak žalobu zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej, resp. pasívnej legitimácie. Takýmto
postupom im odňal právo konať pred súdom. V tejto súvislosti poukazovali na ust. § 80 písm. c)

O. s. p. a ich určovací návrh, ktorým sa domáhali určenia vlastníctva, pre každého navrhovateľa vo
výške podielu 1. Spoluvlastník ako každý právny subjekt má právo na ochranu proti tretím osobám,
a preto môže uplatňovať nárok na ochranu práv vyplývajúcich z jeho podielu. Neexistuje žiaden
dôvod pre nepripustenie určovacieho návrhu podaného hoci len jedným z viacerých spoluvlastníkov
proti subjektu, ktorý tvrdí, že je výlučným vlastníkom a je ako výlučný vlastník zapísaný na liste

vlastníctva. Ako podieloví spoluvlastníci sa domáhajú iba určenia svojich spoluvlastníctiev k predmetnej
nehnuteľnosti. Na pojednávaní dňa 22. 02. 2012 uviedli, že žiadajú, aby súd určil, že sú vlastníkmi
žalovaných nehnuteľností, každý v podiele 1, a keďže E. G. nesplnomocnil právnu zástupkyňu na
podaniežalobyanavýzvusúdutiežnereagoval,bolopovinnosťousúdusastoutoskutočnosťounáležite
procesne vyporiadať. Dali do pozornosti rozsudok Okresného súdu Prešov, sp zn. 13C 199/2002,

kde v podobnej veci nevystupovala len jedna podielová spoluvlastníčka, ktorá sa domáhala určenia
vlastníckeho práva k svojmu podielu, pričom súd žalobu nezamietol z dôvodu nedostatku aktívnej
alebo pasívnej legitimácie. Preto im rozhodnutím súdu im bola odňatá možnosť konať pred súdom,
keďže súd neodôvodnil svoje rozhodnutie dostatočným spôsobom, zrozumiteľne neobjasnil z akého
hmotnoprávneho predpisu vyvodil nedostatok tejto aktívnej legitimácie. Konajúci súd aj neúplne zistil

skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy. Na pojednávaní dňa 23. 05. 2012 navrhovali
vykonanie znaleckého dokazovania vypracovaním znaleckého posudku, z geometrického plánu, za
účelom identifikácie sporných nehnuteľností. Súd je povinný vykonať navrhovateľmi navrhnutý dôkaz,
ak takýto dôkaz je právne relevantný a jeho vykonanie je nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. To,
či súd vykoná dôkazy navrhnuté účastníkmi, nemôže byť ľubovôľou súdu, pretože kritériom musí byť

zistenie, či skutkové závery vyplývajúce z vykonaného dokazovania umožňujú prijať záver, ktorý bude
zodpovedať cieľu sledovanému v ust. § 1, 6 O. s. p.. Jedine súdny proces, ktorý je v súlade so
základnými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku je možné označiť za konanie zabezpečujúce
právo na súdnu ochranu. Súd zamietol návrh na vykonanie dôkazu spracovaním znaleckého posudku z
dôvodu, že ho mali dať vypracovať. Pritom vykonanie tohto dôkazu môže mať rozhodujúci význam pre

objasnenie skutkového stavu. Z tohto pohľadu je rozhodnutie konajúceho súdu za nepreskúmateľné,
arbitrárne, pretože absentuje súdom podaný výklad opodstatnenosti a zákonnosti svojho rozhodnutia,
ak sa nevyporiadal s rozhodujúcimi skutočnosťami.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný. Rozhodnutie súdu považuje za vecne správne.

Predmetné nehnuteľnosti nadobudol na základe kúpnej zmluvy zo dňa 27. 07. 1998. V čase kúpy
neviazala žiadna poznámka obmedzujúca vlastníctvo v prospech navrhovateľov. Navrhovatelia a ich
právni predchodcovia potvrdili, že odporca, ako aj jeho predchodcovia užívali pozemky od roku 1972
v dobrej viere, že im patria. Oprávnene sa riadili od roku 1950 zápisom v katastri nehnuteľností,
pričom vo vložke č. 49 právni predchodcovia navrhovateľov nikdy ako vlastníci uvedení neboli. Pozemky

nadobudol kúpou v konkurze a navrhovatelia si neúspešne uplatnili nárok na vyňatie z konkurznej
podstaty podľa zákona o konkurze a vyrovnaní. Uplatnili si aj reštitučné nároky, ale zároveň si uplatňujú
vlastníctvo aj súdnou cestou. Svoj nárok neustálili, čo je predmetom žaloby, reštitúcie a čoho sa
domáhajú na súde. Nepredložili aktuálnu identifikáciu svojho nároku, preto je predmet žaloby neurčitý,
nezrozumiteľný. Parcely nie sú identifikované. Poukazoval na ust. § 91 O. s. p., o ktoré rozsudok

opiera preukázanie aktívnej legitimácie, keď na podanie takejto žaloby je potrebný súhlas všetkých
účastníkov vystupujúcich na jednej strane. Nezdieľa názor, aby rozhodnutie bolo nepreskúmateľné a boli
porušené práva navrhovateľov na spravodlivý proces. Navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať
trovy odvolacieho konania.Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad
uvedených v ust. § 212 O. s. p., vec prejednal v súlade s ust. § 214 ods. 2 O. s. p. a zistil, že odvolanie

navrhovateľovjedôvodnéarozhodnutiesúduprvéhostupňajenepreskúmateľnévotázkach nedostatku
aktívnej či pasívnej legitimácie, v otázkach nedostatočnej identifikácie nehnuteľností, ako aj záverov
súvisiacich s dobromyseľnosťou tretích osôb.

Podľa ust. § 157 ods. 2 O. s. p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca)

domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania,
stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých
dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu a inú právnu ochranu

vyžaduje, aby súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom sa vyrovnal so všetkými
skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne
významné (ZSP 56/2008).

Nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa uskutočňuje v ústavnom, procesnoprávnom a

hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a
spravodlivého procesu. Jedným z týchto princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces
a vylúčením ľubovôle pri rozhodovaní je povinnosť súdu svoje rozhodnutie odôvodniť (§ 157 ods. 1 O.
s. p.), spôsobom zakotveným v ust. § 157 ods. 2 O. s. p. Z odôvodnenia musí vyplývať vzťah medzi
skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane

druhej (nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. US 36/2010).

Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je
povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného
vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská.

Porušením práva na spravodlivý proces môže byť aj situácia, kedy v hodnotení skutkových zistení
absentuje určitá časť skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo, ale súd ich náležitým spôsobom v celom
súhrne posudzovaných skutočností nezhodnotil (nález Ústavného súdu, sp. zn. III. ÚS 36/2010).

Účastník konania má právo na také odôvodnene súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva
odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.
j. uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Úvahy súdu o skutkových, ale aj právnych
záveroch musia byť riadne a zrozumiteľne odôvodnené tak, aby nevznikali pochybnosti o zákonnosti
rozhodnutia, najmä zo strany účastníkov konania, ktorým je takéto rozhodnutie určené (uznesenie NS

SR sp. zn. 2 M Cdo 7/2009).

Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie o tom, že návrh zamieta založil predovšetkým na tom závere,
že vzhľadom k nedostatku aktívnej legitimácie v spore účastníkov konania a neodstránenia tohto
nedostatku aktívnej, resp. pasívnej legitimácie a tiež zmätočnosti a neurčitosti samého petitu, návrh

zamietol.

Tento právny záver súdu prvého stupňa je nejasný.

Zo žalobného návrhu vyplýva, že navrhovatelia sa domáhajú určenia vlastníckeho práva, keď výrok

žalobného výroku znie na určenie vlastníckeho práva pre navrhovateľov v 1. - 4.rade, každému po
1 k celku. Zo zápisnice z pojednávania zo dňa 22. 02. 2012 však vyplýva, že právna zástupkyňa
navrhovateľov navrhovala, aby súd vyhovel ich žalobe tak, že navrhovateľom, ktorí ostali (teda
navrhovateľom v 1. - 3.rade), aby určil, že sú vlastníkmi nehnuteľností, a to vo svojich podielových v
1 k celku.

Tento prednes právnej zástupkyne bolo potrebné posudzovať podľa jeho obsahu a z neho nepochybne
vyplýva, že žiadala určiť vlastníctvo iba pre navrhovateľov v 1. - 3.rade (bez ďalšieho spoluvlastníka E.
G.) a vo vzťahu k týmto žiadala určiť vlastníctvo v 1. Preto došlo k spresneniu návrhu, podľa ktorého bysa mal žalobný návrh pre navrhovateľov odvíjať. Súd prvého stupňa mal na túto skutočnosť prihliadať
a procesne reagovať. V tejto nadväznosti túto skutočnosť opomenul vyhodnotiť, a preto jeho právny
záver, že návrh nikdy nebol upravený a od začiatku znel o určenie vlastníckeho práva k navrhovateľom

v 1. - 4.rade, hoci boli v konaní iba traja, považoval za nepresný a nedôvodný.

Na druhej strane žalobný petit navrhovateľov, čo do určitosti je nepresný aj napriek ich právnemu
zastúpeniu, okolností, je potrebné vyhodnocovať tak, že každý navrhovateľ si v spore musí strážiť tieto
skutočnosti, pretože tým vyvodzuje účelovosť toho, o čom žiada rozhodnúť. Napriek tomu bol názoru,

že len nedostatočné spresnenie navrhovateľmi výroku, že žiadajú určiť, že sú vlastníkmi k určitej veci
(namiesto spoluvlastníkmi), v určitom podiele, nemôže táto vada sama o sebe spôsobiť zamietnutie
návrhu, pretože, z obsahu spresneného návrhu je možné vymedziť čoho sa domáhajú. V opačnom
prípade, by došlo k odmietnutiu spravodlivosti podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.

Odvolací súd sa však nestotožnil s právnym záverom súdu o nedostatku aktívnej, resp. pasívnej

legitimácie. Tento záver žiadnym spôsobom bližšie neozrejmil a neodôvodnil takým spôsobom, aby
bolo zrejmé, v čom vidí nedostatok aktívnej, resp. pasívnej legitimácie, s poukazom aj na príslušné
hmotnoprávne normy. V závislosti od toho potom ním prijatý záver je v tejto otázke nepreskúmateľný.

V otázke pasívnej, resp. aktívnej legitimácie účastníkov, resp. okruhu účastníkov v prípade určenia

spoluvlastníctva, dospela doterajšia súdna prax k názoru, v rámci ktorej rešpektuje zásadu, že vlastnícku
žalobu proti tretej osobe môže podať i jeden z podielových spoluvlastníkov veci, o ochranu ktorého ide.

Ak z dôvodu právnej istoty poukázal, že zmätočným sa javí aj výrok petitu ohľadne parciel tam
uvedených, keďže nie je zrejmé, či korešponduje s parcelami, ktoré boli uvedené vo výmere právnych

predchodcov navrhovateľov, a aj z dôvodu, že nebola identifikácia navrhovateľmi predložená a žalobu
aj preto zamietol, nepovažoval odvolací súd tento postup za správny. Len okolnosť týkajúca sa toho,
že žalobca nepredložil identifikáciu parciel, nemôže byť dôvodom na zamietnutie žaloby, ak súd vie z
doterajších skutkových zistení posúdiť a ujasniť, či dôkaz, ktorý navrhuje žalobca vykoná alebo nie.
Zaiste nemusí každý dôkaz vykonať, ktorý účastníci navrhujú, ale môže vykonať aj také dôkazy, ktoré

účastníci nenavrhujú a tie ktoré by napomohli k objasneniu stavu veci. Takýto dôkaz navrhovatelia na
pojednávaní dňa 25. 05. 2001 navrhli. Nevedno však ako sa súd vyrovnal s týmto návrhom. Neodôvodnil
to ani v rozhodnutí samotnom. Ak sa rozhodol navrhnutý dôkaz nevykonať, mal to jasne zdôvodniť v
odôvodnení svojho rozhodnutia (§ 157 ods. 2 O. s. p). Z doterajšej súdnej praxe je zrejmé, že navrhnutý
dôkaz predovšetkým nevykoná súd vtedy, ak pôjde o dôkaz, ktorý nemôže smerovať k preukázaniu

spornej skutočnosti, a teda sa týka skutočnosti právne bezvýznamnej.

Keďžezobsahuodôvodneniarozhodnutiasúduprvéhostupňavyplýva,ženávrhzamietolpredovšetkým
z dôvodu nedostatku aktívnej, resp. pasívnej legitimácie a neurčitosti samotného petitu, bol odvolací
súd názoru, že jeho rozhodnutie nie je správne a odvolanie navrhovateľov ohľadom týchto okolností je

dôvodné.

Otázku dobromyseľnosti vlastníctva tretích osôb, považoval odvolací súd za nepreskúmateľnú, keďže z
odôvodnenia rozhodnutia je zrejmé, že o nej bližšie nepreviedol žiadne dokazovanie, vo vzťahu k veci
samej.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p. zrušil
a vec vrátil na ďalšie konanie.

V novom konaní súd prvého stupňa vykoná dokazovanie v naznačenom smere. Všetky svoje zistenia

a úvahy premietne aj do odôvodnenia rozhodnutia tak, aby bolo preskúmateľné, predovšetkým sa
jasne vyporiada s obsahom pasívnej či aktívnej legitimácie účastníkov konania, ďalej určením ktorého
sa navrhovatelia domáhajú, oboznámi sa s konaním ohľadom uplatnených nárokov navrhovateľmi v
rámci reštitúcie a v tej súvislosti vyhodnotí aj preukázaný právny záujem na predmetnej žalobe. Bude
sa zaoberať aj identifikáciou nehnuteľností, vo vzťahu ktorej navrhovatelia nie sú zbavení povinnosti

preukázať, že nehnuteľnosti, ku ktorým sa domáhajú určenia, patrili ich právnym predchodcom, k tomu
sú v spise zabezpečené potrebné listiny z katastra.

V novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.