Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. február 2013

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/105/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1411200739
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Šramková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1411200739.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Šramkovej a členov

senátu JUDr. Beáty Jurgošovej a JUDr. Romana Bolebrucha v právnej veci navrhovateľa : K.. K. C., D.,
V. Č.. XX zastúpený JUDr. Petrom Tóthom, advokátom, Bratislava, Bartoškova č. 7 proti odporcom :
1) IR.. K. Š., D., D. Č.. X, 2) X.. K. Š., D., Z. Č.. XX obaja zastúpení spoločnosťou SHM Partners, s. r.
o., Bratislava, Špitálska č. 25 o určenie, že navrhovateľ je dedičom na odvolanie odporcov 1) a 2) proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č. k. 11C/52/2011 - 95 zo dňa 10.12.2012

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením č. k. 11C/52/2011 - 107 zo dňa 7.1.2013
sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutýmrozsudkomsúdprvéhostupňazamietolnávrhnavrhovateľa,ktorýmsadomáhalurčenia,že

je dedičom po nebohom X.. S. Š. R.. XX.X.XXXX, zomrelom 27.10.2010. Ďalej určil, že závet a listina o
vydedeníspísanévBratislavedňa21.8.2009formouNotárskejzápisniceč.N399/2009;Nz28384/2009;
NCrls28827/2009notáromJUDr.MiloslavomKováčom,notáromsosídlomvBratislaveazávetalistinao
vydedeníspísanévBratislavedňa31.8.2009formouNotárskejzápisniceč.N406/2009;Nz29277/2009;
NCrls 29731/2009 notárom JUDr. Miloslavom Kováčom, notárom so sídlom v Bratislave sú neplatné.
O trovách konania rozhodol tak, že o týchto rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej.

V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že navrhovateľ je synom poručiteľa. Navrhovateľ a poručiteľ
nežili v spoločnej domácnosti. Práva a povinnosti poručiteľa ako rodiča k navrhovateľovi ako k
maloletému dieťaťu bola určená rozhodnutiami súdov. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané,
že navrhovateľ sa s otcom - poručiteľom v období keď bol navrhovateľ maloletý nekontaktovali,
nestretávali, nekomunikovali, ich komunikácia bola obmedzená na viac menej platenia výživného.
Samotní odporcovia uviedli, že o existencii navrhovateľa ako ich nevlastného súrodenca sa dozvedeli
až v dospelosti, po smrti ich matky v roku 2009. Ani po dosiahnutí plnoletosti navrhovateľa sa vzťahy

poručiteľa a navrhovateľa nezmenili, nestretávali sa. Poručiteľ v 90. rokoch mal zdravotné problémy,
ku ktorým sa pridali zdravotné problémy v poslednom roku života. Bol však sebestačný, samostatný,
nevyžadoval si každodennú starostlivosť pomoc a opateru zo strany ďalších osôb. Poručiteľ sa na
navrhovateľa počas svojho života neobracal.
V časti žalobného návrhu v prvom výroku návrh zamietol z dôvodov, že navrhovateľ nepreukázal
naliehavý právny záujem na takomto určení. Uznesením súdu v konaní o prejednaní dedičstva nebol ani
odkázaný na podanie takéhoto návrhu. Kto je dedičom je priamo upravené v Občianskom zákonníku.

V ďalšej časti žalobného návrhu dospel k záveru, že návrh je dôvodný v oboch dôvodoch vydedenia.
Skutočnosti uvedené poručiteľom ako dôvod vydedenia potomka podľa § 469a písm. a) Občianskeho
zákonníka v listinách neboli bližšie časovo ani miestne špecifikované, nebol konkrétnejšie rozvedenýdôvod vydedenia, zostal len vo všeobecnej formulácii uvedenej v zákonnom ustanovení. Z vykonaného
dokazovania dospel k záveru, že neboli splnené podmienky pre vydedenie.
O neposkytnutie pomoci pôjde najmä vtedy, ak dedič poručiteľovi odkázanému na pomoc v chorobe

a starobe túto neposkytol, hoci o odkázanosti poručiteľa vedel so zreteľom na objektívne možnosti
a schopnosti mu pomoc poskytnúť mohol. Musí byť preukázané, že vydedenému bola daná v
inkriminovanom období príležitosť, aj reálna možnosť poručiteľovi potrebnú pomoc tiež poskytovať, že
poručiteľ túto pomoc neodmietal, mal záujem sa s vydedeným stýkať a udržovať bežné príbuzenské
vzťahy. Potrebnosť pomoci sa musí posudzovať aj s ohľadom na nemohúcnosť alebo neschopnosť

poručiteľa súvisiacu s jeho chorobou alebo starobou, pre ktorú je odkázaný na pomoc inej osoby.
Poručiteľ v poslednom období života nežil v spoločnej domácnosti so svojimi deťmi z manželstva, nebolo
preukázané, že by psychicky negatívne pociťoval neposkytovanie potrebnej pomoci v starobe, v chorobe
od navrhovateľa. Poručiteľ sa ani neobrátil na navrhovateľa so žiadosťou o pomoc a podporu v žiadnom
životnom období, nevyvinul v tomto smere žiadnu aktivitu.
Neboli preukázané ani dôvody vydedenia podľa § 469a písm. b) Občianskeho zákonníka a to, že

navrhovateľ trvalo neprejavoval skutočný záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať. Pri skúmaní,
či navrhovateľ mal reálnu možnosť o poručiteľa prejaviť skutočný záujem, ktorý ako potomok mal
prejavovať, či poručiteľ mal sám záujem sa s navrhovateľom ako dieťaťom stretávať a udržiavať s ním
bežné príbuzenské vzťahy. Vydedenie v tomto prípade prichádza do úvahy len tam, ak poručiteľ o tento
blízky príbuzenský vzťah stojí, kde sa ho nezáujem potomka osobne citovo dotýka a nie vtedy, kedy mu

tento stav je ľahostajný, prípadne k nemu i podstatne prispel.
Pokiaľ ide o trovy uviedol, že o týchto rozhodne podľa § 151 ods. 3 O. s. p..
Proti tomuto rozhodnutiu (výroku II.) prostredníctvom právneho zástupcu včas podali odvolanie
odporcovia 1) a 2). Vo svojom odvolaní uviedli, že majú za to, že vykonaným dokazovaním, najmä
samotnou výpoveďou navrhovateľa ako aj inými dôkazmi bolo preukázané, že dôvody vydedenia

navrhovateľa sú dané.
Vo výpovedi svedkyňa X.. E. C. - matka navrhovateľa, potvrdila skutočnosti, ktoré sú v neprospech
navrhovateľa a to, že navrhovateľ tvrdil nepravdy, resp. zavádzal súd, keď už vo svojom návrhu na
začatie konania, resp. vo svojej výpovedi tvrdil, že nemal vedomosť o poručiteľovi, o adrese trvalého
pobytu poručiteľa, o adrese zamestnania poručiteľa, o kontaktných údajoch poručiteľa, o zdravotnom

stave/chorobe poručiteľa, o svojich nevlastných súrodencoch.
Za nepravdivé, resp. žiadnym spôsobom preukázané sú tvrdenia svedkyne X.. E. C., že poručiteľ urobí
všetko, aby nemusel platiť výživné, že poručiteľ komunikoval iba prostredníctvom súdu a právnych
zástupcov, lebo tak si to poručiteľ želal, že poručiteľ nemal záujem stretnúť sa, že poručiteľ nedal
navrhovateľovi na seba kontakt, že poručiteľ telefonoval navrhovateľovi z utajeného čísla.

Navrhovateľ prejavil záujem stretnúť sa s poručiteľom iba 1 x v živote, navrhovateľ poručiteľa nikdy
v živote ani v čase svojej dospelosti nenavštívil ani v domácnosti, ani v zamestnaní, pričom mal
vedomosť o adrese domácnosti aj zamestnávateľa poručiteľa. Sám navrhovateľ nemal záujem riešiť
vzťahy ohľadom výživného inou formou po dovŕšení plnoletosti. Svedkyňou boli spochybnené tvrdenia
navrhovateľa, že by mu poručiteľ zakázal ho kontaktovať, ako svedkyňa ani nevyvrátila, že navrhovateľ

nevedel o zdravotnom stave a chorobách poručiteľa.
Z vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že sám navrhovateľ nemal a neprejavoval
trvalo záujem o poručiteľa, ktorý ako potomok prejavovať mal a ani neposkytol potrebnú pomoc v
chorobe.
Občiansky zákonník svojimi ustanoveniami obsahujúcimi právnu úpravu chráni potomkov poručiteľa ako

neopomenuteľných dedičov, ale taktiež chráni vôľu samotného poručiteľa. Závet je poslednou vôľou
poručiteľa, prostredníctvom ktorého disponuje svojim majetkom pre prípad svojej smrti.
Počas určitej etapy života bol poručiteľ povinný navrhovateľovi ako svojmu synovi platiť výživné, tak
aby bolo naplnené navrhovateľove právo podieľať sa na životnej úrovni svojho otca, a to napriek
navrhovateľovmu nezáujmu o poručiteľa. Avšak závetom a listinou o vydedení má poručiteľ právo na to,

aby tento záujem navrhovateľa o poručiteľa bol zohľadnený pri rozdeľovaní jeho majetku dedením.
Ak nerešpektujeme vôľu poručiteľa, spísanú v notárskej zápisnici, narúšame právnu istotu v inštitút
vydedenia ako takého. Majú za to, že poručiteľom uvedený dôvod vydedenia je daný, pokiaľ sa
jednoznačne a bezpochyby nepreukáže jeho neexistencia.
Tvrdenie navrhovateľa, že jeho záujem o svojho otca bol zapríčinený samotným poručiteľom neobstoja,

pretože kvalitu vzájomného vzťahu určujú vždy minimálne dve osoby.
Žiadali, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti tak, že návrh zamietne
v celom rozsahu ako nedôvodný.K odvolaniu odporcov 1) a 2) sa vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhovateľ. Žiadal
rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.
Vo svojom vyjadrení poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/239/2009, v ktorom

sa konštatuje : „Pre všetky dôvody vydedenia je charakteristické negatívne správanie sa potomka v
rozpore s dobrými mravmi. Zákonný dôvod vydedenia uvedený v § 469a ods. 1 písm. b) Občianskeho
zákonníka totiž vyžaduje, aby neprejavenie opravdivého záujmu bolo potomkom zavinené, nestačí len
samotná existencia takéhoto stavu. Záujem, ktorý by potomok mal prejavovať o poručiteľa je treba
posudzovať s prihliadnutím k okolnostiam konkrétneho prípadu. Pokiaľ je skutočnosť, že potomok trvale

neprejavuje o poručiteľa opravdivý záujem, dôsledkom toho, že poručiteľ neprejavuje záujem o potomka,
nemožno bez ďalšieho dôvodiť, že by neprejavenie tohto záujmu potomkom mohlo byť dôvodom k jeho
vydedeniu...Navrhovateľ preto nemôže spravodlivo znášať zákonné dôsledky vydedenia, keď situáciu,
že o poručiteľa neprejavil opravdivý záujem, spôsobil v značnej miere sám poručiteľ tým, že ho ako
potomka zavrhol hneď po jeho narodení.“.
Tiež poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR 21Cdo/1912/2008.

Pre posúdenie prvého dôvodu, t. j. neposkytnutie potrebnej pomoci je nutné zohľadniť súlad resp.
rozpor s dobrými mravmi a objektívne posúdiť okolnosti situácie, kedy poručiteľ potreboval pomoc a
reálne možnosti potomka túto pomoc poskytnúť. Navrhovateľ nemal vedomosť o zlom zdravotnom stave
poručiteľa ani nikdy nebol o pomoc zo strany poručiteľa požiadaný. Jeho pasívne správanie nemožno
v tejto situácii hodnotiť ako správanie v rozpore s dobrými mravmi. Aj z výpovedí odporcov možno

konštatovať, že poručiteľ bol vládny, nevyžadoval si každodennú starostlivosť, mohol chodiť aj šoférovať.
Poručiteľ bol sebestačný a nikdy pred odporcami sa nevyjadril, že pociťuje ujmu, alebo ľútosť nad tým, že
nie je v kontakte so svojim druhým synom, alebo že by od neho potreboval pomoc v starobe a chorobe.
Sami odporcovia po tom, čo im poručiteľ oznámil, že navrhovateľa vydedil ani nemali záujem zisťovať
dôvody tohto rozhodnutia, poručiteľ im nepovedal, že je to kvôli neposkytnutiu pomoci a neprejavovaniu

úcty. Odôvodnenie odporcu sa vzťahovalo na jednoduché konštatovanie ako uviedli odporcovia vo svojej
výpovedi, že sa tak poručiteľ rozhodol spolu so svojou manželkou. Keď sa navrhovateľ narodil, mal
poručiteľ 36 rokov a tiež už mal dieťa. Bol dostatočne dospelý na to, aby si uvedomoval dôležitosť
emocionálnych väzieb medzi otcom a dieťaťom. Toto si navrhovateľ ako dieťa uvedomovať nemohol,
preto nevytváranie emocionálneho vzťahu s poručiteľom mu nemožno klásť za vinu.

Vyjadrenie odporcov o účelovosti výpovede a zaujatosti svedkyne X.. E. C. považuje za urážajúce a
dehonestujúce. Ako matka navrhovateľa mala pomer s poručiteľom a ako jediná mohla svedčiť o vzťahu
s poručiteľom pred i po narodení navrhovateľa.
Odvolanie odporcov považuje za zmätočné a jeho odôvodnenie nejasné.
Odvolací súd prejednal odvolania podľa § 214 ods. 2 a 3 O. s. p.. Preskúmal napadnutý rozsudok podľa

§ 212 ods. 1 a 2 O. s. p. a dospel k záveru že odvolanie odporcov nie je dôvodné.
Predmetom odvolacieho konania zostal nárok navrhovateľa, ktorým sa domáhal určenia, že závet -
listina o vydedení č. N 399/2009; Nz 28384/2009; NCrls 28827/2009 z 21.8.2009 a č. N 406/2009; Nz
29277/2009; NCrls 29731/2009 z 31.8.2009 je neplatný.
Ing. Július Šimo, nar. 30.7.1942, poručiteľ zomrel dňa 27.10.2010.

Podľa notárskej zápisnice č. N 399/2009; Nz 28384/2009; NCrls 28827/2009 spísanej dňa 21.8.2009
notárom JUDr. Miloslavom Kováčom, notárom so sídlom v Bratislave X.. S. Š., R.. XX.X.XXXX spísal
závet a listinu o vydedení. Touto listinou vydedil svojho nemanželského syna K. C., R.. X.X.XXXX
nakoľko mu v rozpore s dobrými mravmi neposkytol a neposkytuje potrebnú pomoc v chorobe a starobe,
čo psychicky veľmi negatívne pociťuje. Podľa uvedenej notárskej zápisnice je uvedené . „Ďalej o mňa

dlhodobo neprejavuje záujem, ktorý by mal ako môj potomok prejavovať. Vôbec sa so mnou nestýka,
ani osobne, ani písomne ani telefonicky hoci bývame v rovnakom meste a naposledy sa so mnou stretol
asi pred 5 rokmi na súdnom pojednávaní ohľadne zvýšenia výživného.“.
Podľa notárskej zápisnice č. N 406/2009; Nz 29277/2009; NCrls 29731/2009 spísanej dňa 31.8.2009
notárom JUDr. Miloslavom Kováčom, notárom so sídlom v Bratislave X.. S. Š.X., R.. XX.X.XXXX spísal

ďalší závet a listinu o vydedení. Touto listinou vydedil svojho nemanželského syna K. C., R.. X.X.XXXX
nakoľko mu v rozpore s dobrými mravmi neposkytol a neposkytuje potrebnú pomoc v chorobe a starobe,
čo psychicky veľmi negatívne pociťuje. Podľa uvedenej notárskej zápisnice je uvedené . „Ďalej o mňa
dlhodobo neprejavuje záujem, ktorý by mal ako môj potomok prejavovať. Vôbec sa so mnou nestýka,
ani osobne, ani písomne ani telefonicky hoci bývame v rovnakom meste a naposledy sa so mnou stretol

asi pred 5 rokmi na súdnom pojednávaní ohľadne zvýšenia výživného.“. Podľa tejto notárskej zápisnice
vydedenia sa vzťahuje aj na potomkov vydedeného.
Podľa § 469a ods. 1 písm. a) a b) Občianskeho zákonníka poručiteľ môže vydediť potomka, aka) v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v
iných závažných prípadoch,
b) o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať.

Podľa § 469a ods. 2 O. z. pokiaľ to poručiteľ v listine o vydedení výslovne určí, vzťahujú sa dôsledky
vydedenia aj na osoby uvedené v § 473 ods. 2.
Z vykonaného dokazovania, ako aj so súhlasného vyjadrenia odporcov bolo nesporné, že navrhovateľ je
nemanželským synom poručiteľa. Samotní odporcovia 1) a 2) uviedli, že o existencii svojho nevlastného
brata sa dozvedeli v roku 2009 bezprostredne po smrti svojej matky, keď im poručiteľ túto skutočnosť

sám oznámil. Dovtedy nemali o jeho existencii žiadnu vedomosť, rovnako nemali vedomosť o tom, že
by sa poručiteľ a navrhovateľ stýkali alebo boli v nejakom bližšom kontakte.
Z vyjadrenia navrhovateľa bolo preukázané, že navrhovateľ sa s poručiteľom nestýkal celý život. Rodičia
sa spočiatku súdili, či navrhovateľ je synom poručiteľa, čo súd uznal. Od matky mal vedomosť, že
má súrodencov. Po ukončení vysokej školy mu poslal oznámenie, na čo prostredníctvom advokátky
poručiteľa mu bolo oznámené že sa môže s otcom (poručiteľom) stretnúť u nej v kancelárii. Navrhovateľ

však chcel, aby sa stretli len oni dvaja, čo sa realizovalo v mesiaci jún 2004 v hoteli Junior. Pri stretnutí
sa bavili všeobecne o tom kde by chcel navrhovateľ pracovať. Pri tomto stretnutí prišiel do hotela aj
jeden známy otca (poručiteľa), ktorého poručiteľ predstavil ako svojho známeho a nie ako syna. Otec o
súrodencoch navrhovateľa nemal záujem hovoriť. Napriek žiadosti o telefonický kontakt s poručiteľom
tento mu ho odmietol dať s tým, že ho nepotrebuje, že ho bude kontaktovať sám. Navrhovateľ mu nechal

svoj kontakt na mobilný telefón. Otec mu 2 x volal vždy zo nezverejneného čísla. Stretli sa ešte raz z
dôvodu dohody o výživnom, ktoré v tom čase ešte prebiehalo.
Odporcovia vo svojom vyjadrení tiež uviedli, že navrhovateľ je dospelým 33-ročným človekom, ktorý si
sám utvára svoje vzťahy. Mal kontakt na poručiteľa, vedel, kde žije a akým spôsobom žije. Bolo len na
vôli navrhovateľa, akým spôsobom si bude budovať svoj vzťah k svojmu otcovi a či sa bude o neho

aktívne zaujímať. Navrhovateľ poručiteľa poznal dostatočne dobre na to, aby mohol predvídať, že v jeho
veku mal určité zdravotné problémy, ktorého obmedzujú v bežnom živote. Choroba, na ktorú poručiteľ
skonal u neho trvala viac ako rok, bola potvrdená v lete 2009 krátko pred smrťou ich matky, pričom
poručiteľ skonal v októbri 2010.
Z výsluchov odporcov bolo preukázané, že odporcovia sa o navrhovateľovi dozvedeli po smrti ich

matky, dovtedy o existencii navrhovateľa nemali vedomosť. Otec im povedal, že má syna. Otec sa
s navrhovateľom nekontaktoval, sám uviedol, že navrhovateľa videl naposledy pred piatimi rokmi.
Otcovstvo bolo určené súdnym rozhodnutím, no otec si nebol istý či navrhovateľ je jeho synom. Odporca
2) sa jeden krát rozprával s poručiteľom o navrhovateľovi , otec mu povedal ako sa volá, kde býva, ale nič
bližšie neuviedol. Asi dva týždne potom ako poručiteľ oznámil odporcom, že má syna povedal odporkyni

1) že bol u notára a spísal závet a že navrhovateľa vydedil.
Z vyjadrenia odporcov bolo tiež preukázané, že v roku 1987 bola otcovi vyoperovaná jedna ľadvina,
neskôr dostal cukrovku, bol operovaný na bajpas. Otec sa liečil, bol sebestačný, nevyžadoval si opateru.
V posledných rokoch sa liečil pre nález na pľúcach. Všetky listinné doklady v súvislosti s navrhovateľom
poručiteľ mal uložené v kufri, ktorý bol uložený v trezore u jeho právnej zástupkyni.

Pokiaľ dôvodom vydedenia je neposkytnutie pomoci v chorobe, v starobe, alebo v iných závažných
prípadoch treba posudzovať jednak potrebnosť takejto pomoci na strane poručiteľa a jednak objektívnu
možnosť toho, kto bol poručiteľom vydedený, poskytnúť poručiteľovi potrebnú pomoc.
Vydedenie je jednostranný výslovný prejav poručiteľovej vôle, ktorým sa odníma potomkovi ako
neopomenuteľnému dedičovi právo, ktoré by mu inak patrilo podľa zákona. Vydedenie ako jednostranný

právny úkon poručiteľa musí spĺňať materiálne a formálne náležitosti. Materiálnou náležitosťou
vydedenia je existencia konkrétneho dôvodu vedenia uvedeného v zákone.
Z formulácie dôvodov vydedenia uvedených v písmenách a) a b) vyplýva, že na ich základe možno
postihnúť široký okruh negatívnych skutočností existujúcich vo vzťahoch poručiteľa a potomka.
Formálnou náležitosťou vydedenia je listina o vydedení, ktorá musí mať formu potrebnú pre závet a musí

obsahovať dôvod vydedenia. Inak by vydedenie bolo neplatné. K platnému vydedeniu môže dôjsť len
za splnenia dôvodov uvedených v § 469a Občianskeho zákonníka.
Z vykonaného dokazovania pred súdom prvého stupňa z výpovedí účastníkov konania bolo preukázané,
že navrhovateľ je synom poručiteľa. Otcovstvo navrhovateľa voči poručiteľovi bolo určené súdnym
rozhodnutím. Bolo tiež nesporné, že kontakty medzi poručiteľom a navrhovateľom boli veľmi ojedinelé.

Je nesporné, že rozhodujúcu úlohu na výchove detí majú rodičia. O výchovu deti by sa mali v nerozlučnej
jednote starať obaja rodičia. Majú byť osobným životom a správaním príkladom pre svoje deti. Zákon o
rodine aj v minulosti zdôrazňoval výchovný význam chovania rodičov v osobnom i spoločenskom živote
ako príklad svojim deťom. Prvoradou výchovnou úlohou je (bolo) pôsobiť na citový, rozumový a mravnývývoj detí. Pri výkone rodičovských práv a povinností sú obaja rodičia rovnoprávni. Nezáleží na to, či
sú rodičia manželmi ani na tom, či ide i ich deti narodené v manželstve alebo mimo neho. Rovnaké
rodičovské práva a povinnosti má aj ten, koho otcovstvo bolo určené súdom.

Z vykonaného dokazovania je nesporné, že poručiteľ k navrhovateľovi takto nepostupoval. Nie je možné
zamieňať si, prípadne zúžiť vyššie popísanú starostlivosť rodiča o dieťa na púhu povinnosť plnenia
si vyživovacej povinnosti. Je nesporné, že vzťah medzi dieťaťom a rodičom sa vytvára v prvom rade
prístupom rodiča k dieťaťu. Ak tento vzťah rodiča voči dieťaťu absentuje nie je možné vyžadovať od
dieťaťa, aby ono spravilo prvý krok, prípadne ďalšie kroky na zblíženia sa s rodičom. Táto iniciatíva musí

vyjsť v prvom rade od rodiča od najútlejšieho veku dieťaťa, lebo prístup rodiča buduje v dieťaťu vzťah k
jeho rodičovi. Poručiteľ sa však takto nesprával. Jeho rodina, zrejme okrem manželky nemala vedomosť
o navrhovateľovi. Poručiteľ všetky listinné dôkazy vzťahujúce sa k navrhovateľovi sústredil v trezore
u svojej právnej zástupkyne. Z vyjadrenia navrhovateľa, ale aj z vyjadrení odporcov bolo nesporné,
že poručiteľ nemal záujem sa stretávať s navrhovateľom. Navrhovateľ po ukončení vysokoškolského
vzdelania prejavil záujem o kontakt s poručiteľom (otcom), ale tento naďalej zotrval na svojom pôvodnom

prístupe k navrhovateľovi. Aj po oznámení poručiteľa odporcom, že majú ďalšieho súrodenca neoznámil
na neho bližší kontakt a ani nemal záujem o tejto téme rozprávať.
Odvolací súd preto na základe vykonaného dokazovania pred súdom prvého stupňa dospel k záveru,
že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny a preto rozsudok podľa § 219 O. s. p. potvrdil.
Na záver odvolací súd poukazuje na to, že poručiteľ spísal listinu o vydedení v mesiaci august 2009.

Z vyjadrení odporcov vyplynulo, že poručiteľ dovtedy (a ani následne) nepotreboval žiadnu pomoc v
chorobe, bol sebestačný. Zhoršenie zdravotného stavu zistil poručiteľ po smrti manželky v mesiaci
august 2009. Ak teda došlo k zhoršeniu zdravotného stavu poručiteľa, ktorý by vyžadoval prípadnú
starostlivosť, tak táto skutočnosť mohla prípadne nastať až po auguste 2009, kedy už došlo k vydedeniu
navrhovateľa.

Otrováchodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdpodľa§224a§142ods.1a§151ods.1,2O.s.p..
Navrhovateľmalvodvolacomkonaníúspech,trovykonaniasivovyjadreníkodvolaniuuplatnil,tietovšak
nevyčíslil. Odvolací súd preto rozhodol, že navrhovateľovi sa trovy odvolacieho konania nepriznávajú.
Zavedenie rozhodovania o trovách konania len na návrh a povinnosť špecifikácie trov právneho
zastúpenia privodili v otázke trov konania zvýšenú aktivitu účastníkov. Požiadavka navrhovateľa

uskutočnená prostredníctvom právneho zástupcu uplatnená vo vyjadrení k odvolaniu predstavuje síce
ešte definitívne nešpecifikovaný, ale predsa len relevantný návrh na ďalší postup podľa § 151 O. s. p..
Avšak tento úkon nemôže suplovať podmienku v § 151 ods. 1 O. s. p., a to povinnosť vyčísliť trovy
po vyhlásení rozhodnutia. Ak účastník konania zastúpený advokátom trovy nešpecifikuje v lehote 3 dní,
súd prizná účastníkovi trovy vyplývajúce zo spisu s výnimkou trov právneho zastúpenia. ( § 151 ods.

1 O. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.