Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. január 2013

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 3T/101/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1412010244
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Alman

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2013:1412010244.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV, samosudcom JUDr. Ivanom Almanom, v trestnej veci proti obžal. U. G. na

hlavnom pojednávaní konanom dňa 24. januára 2013 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný

U. G., nar. XX.XX.XXXX/XXXX v Bratislave, trvale bytom W., D.Ľ. W. XXX,

s a u z n á v a z a v i n n é h o,

ž e

v čase okolo 11.45 hod. dňa 18.10.2011 v Bratislave - Devínskej Novej Vsi, v lovnom kaprovom revíri
Slovenského rybárskeho zväzu č. 1-040-1-1 „Morava“ , lovil ryby spôsobom na plávanú, pričom bol
kontrolovaný hliadkou OKP BA IV, ktorá počas kontroly zistila, že obvinený nemá vydané platné doklady
oprávňujúce ho na výkon rybárskeho práva, čím porušil ustanovenie § 10 ods. 1 zákona č. 139/2002 Z. z.

o rybárstve v znení neskorších predpisov, pričom takýmto spôsobom neulovil žiadnu rybu a poškodenej
organizácii Slovenskému rybárskemu zväzu nespôsobil žiadnu škodu, pričom tohto skutku sa dopustil
napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda, sp. zn. 1T 248/2010 zo dňa 15.12.2010,
právoplatným dňa 15.12.2010 bol odsúdený pre prečin pytliactva podľa § 310 ods. 1, ods. 2 písm. a/
Trestného zákona,

t e d a

neoprávnene zasiahol do výkonu rybárskeho práva tým, že bez povolenia lovil ryby a bol už za taký
čin odsúdený,
čím spáchal

prečin pytliactva podľa § 310 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona.

Za to sa
o d s u d z u j e

Podľa § 310 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 37 písm. m/, § 38 ods. 4 Trestného zákona s
poukazom na § 49 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 2(dva) roky a 6 (šesť)
mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona ho súd pre výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. o d ô v o d n e n i e :

V trestnej veci proti obžal. U. G. bolo na hlavnom pojednávaní vykonané dokazovanie výsluchom
obžalovaného, výsluchom svedkov C. K., M. Q., N. Y., prečítaním výpovede svedka V.. M. Y.,

oboznámením listinných dôkazov.

Obžalovaný U. G. po zákonnom poučení podľa § 257 Tr. por. a po porade s obhajcom urobil vyhlásenie,
že sa cíti byť nevinným zo spáchania skutku v zmysle podanej obžaloby.
K veci uviedol, že v uvedený deň viezol svojho brata a Y., na ryby, lebo jeho brat bol po chemoterapii a Y.
nemal vodičský preukaz. Po príchode na miesto jeho brat a Y. sa riadne zapísali do lístka a každý z nich

nahodil po dve udice. Sedeli od seba asi 2 metre. On ryby nechytal, sedel od nich asi vo vzdialenosti 1
meter, sedel za nimi. Potom prišli policajti, ktorí skontrolovali jeho brata a Y., a potom odišli. Asi po pol
hodine na to ho Y. požiadal aby mu vytiahol jednu z jeho udíc, lebo Y.Ö. mal na druhej udici záber, aby
sa udice nezamotali. On sa postavil, zobral do ruky jeho udicu a vyťahoval ju von. Keď udicu vyťahoval
stál. Stolička na ktorej predtým sedel bola od brehu asi 2-2,5 metra. Ako on vyťahoval Y. udicu, prišli

znova tí policajti a jeden z nich ho začal natáčať na telefón. Potom si od neho vypýtali občiansky preukaz
a nakoniec im povedali, aby z miesta, kde chytali odišli.
On ryby nechytal, nemal ani rybársky lístok. Okrem toho, ako na požiadanie Y. udicu vyťahoval inak s
ňou nemanipuloval, nenahadzoval ju, nedával na ňu návnady. Bol v minulosti súdne trestaný v súvislosti
s porušením predpisov o rybolove.

Keď tam policajti boli, tak si zapisovali aj jeho meno, aj meno jeho brata a Y..
K fotodokumentácii uviedol, že na fotkách je on a Y., uviedol, že podľa neho Y. drží v ruke udicu, ale
záber na jeho udici nevidí.

Svedok C. K. vypovedal na hlavnom pojednávaní po zákonom poučení a zložení prísahy zhodne ako

v prípravnom konaní a uviedol, že videli dve osoby mužského pohlavia aktívne loviť ryby. Obžalovaný
držal udicu v ruke, aktívne ju vyťahoval a opätovne nahadzoval do vody. Nevideli, že by niekto z nich
mal na udici záber. Nevidel, že by počas kontroly jedna z kontrolovaných osôb pomáhala tej druhej
pri manipulácii s udicou. Preukázali sa služobným preukazom a odznakom kriminálnej polície a vyzvali
ich aby predložili občianske preukazy a rybárske lístky. Y. predložil občiansky preukaz aj rybársky

lístok, obžalovaný uviedol, že on rybársky lístok nemá, že loví ryby na kamarátovu udicu. Q. vysvetlil
obžalovanému že porušil zákon o rybárstve a bolo podozrenie z prečinu pytliactva. Obžalovaný k tomu
uviedol, si je toho vedomí. Na mieste vyhotovili 4 ks fotografií. Iné osoby ako tieto dve na mieste neboli.

Osoby kontrolovali len jeden krát, pred kontrolou tieto osoby sedeli, alebo kľačali, nemenili svoje miesta,
kontrolované osoby sedeli od seba asi od 2,5 do 5 metrov, každý z nich mal pred sebou jednu udicu.
Kontrolovali na mieste len uvedené dve osoby. Ak by kontrolovali aj tretiu osobu a táto by im predložila
doklady, nebol dôvod neuviesť túto osobu do záznamu. Počas kontroly nevideli žiadnu ťažko chorú
osobu.

Svedok zotrval na svojej výpovedi aj pri konfrontácii s obžalovaným.
Svedok M. Q. vypovedal na hlavnom pojednávaní po zákonom poučení a zložení prísahy zhodne ako
v prípravnom konaní a uviedol, že videli dve osoby aktívne loviť ryby, každý z nich lovil na jednu udicu.
U týchto osôb vykonali kontrolu po preukázaní sa k príslušnosti PZ. Jeden z kontrolovaných, N. Y.,
predložil platný rybársky lístok a občiansky preukaz, druhý kontrolovaný, U. G., ktorý lovil asi 2 metre

od neho uviedol, že nie je držiteľom rybárskeho lístka. Tento druhý muž v čase kontroly lovil ryby
aktívne, spôsobom na plávanú, na háčiku mal návnadu, čo videli pri vyťahovaní a nahadzovaní plaváku
s háčikom. Tento spôsob lovu vylučuje, aby sa jednalo len o podržanie udice kamarátovi alebo o nejaké
chvíľkové manipulovanie s udicou. Obžalovaný uviedol, že ryby takto loví od rána na udicu Y. a dúfal, že
ho nikto nechytí. Vysvetlili mu potom, že rybársky lístok je neprenosný na inú osobu a to že má rybársky

lístok Y.G., neoprávňuje obžalovaného chytať ryby na jeho udicu. Na mieste urobili 4 kusy fotografií,
obžalovaného nepredvádzali, nakoľko vykonávali šetrenie v inej veci. Okrem týchto kontrolovaných osôb
sa iné osoby na mieste nenachádzali.
Uvedené osoby kontrolovali len jeden krát, od seba boli vzdialené tieto osoby asi 3-4 metre, sedeli,
nepresúvali sa, každý z nich mal pred sebou jednu udicu. Iné osoby v ich blízkosti nevideli, ale pripustil,

že tam ešte niekto mohol byť, lebo je to tam husté. Fotodokumentáciu vykonávali počas kontroly.Obžalovaný im pri kontrole povedal, že sa nedopustil trestného činu, lebo chytal na kamarátovu udicu,
Keď mu to však vysvetlili, tak to, že trestný čin spáchal nepopieral. Nepamätá sa na to, že by sa na
mieste činu rozprávali aj s nejakou inou treťou osobou. Na úseku, kde chytal ryby obžalovaný nevideli

inú osobu, ktorá by bola chorá, unavená, alebo by jej bolo zjavne zle.
Na svojej výpovedi zotrval aj pri konfrontácii s obžalovaným.
Svedok N. Y. vypovedal na hlavnom pojednávaní po zákonom poučení a zložení prísahy zhodne ako v
prípravnom konaní a uviedol, že na ryby išiel on, obžalovaný a jeho brat U. G.. Išli na aute Škoda Felícia,
auto riadil obžalovaný. On a aj brat obžalovaného mali platné povolenie na rybolov. Na miesto prišli ráno

asi okolo 08.00 hod. Obžalovaný udice nemal, lebo bol len šofér. Potom k nim prišli dva muži vypýtali si
rybárske lístky. On aj U. G. im ukázali doklady. Doklady pýtali aj od obžalovaného, ten im povedal, že
on ryby nechytá. Potom tí dvaja muži odišli. On mal nahodené dve udice na plavák, bol mierny vietor,
mal záber. Vtedy zasekol a povedal obžalovanému, aby mu vytiahol druhú udicu, aby sa mu úlovok
nezamotal do druhej udice. Obžalovaný udicu chytil a ťahal ju von. U. G. mu udicu nemohol vybrať, lebo
aj on mal záber. Potom k nim pribehli znova tí dvaja muži a povedali, že pytliačia.

Pri vode on sedel od brata obžalovaného asi vo vzdialenosti 2 metre, obžalovaný sedel za ním na
rybárskej stoličke asi v o vzdialenosti 1 meter. Keď poprosil obžalovaného aby mu vytiahol udicu,
obžalovaný sa postavil a postojačky udicu vytiahol. Po príchode polície, udicu položil dole. Pri kontrole
policajti kontrolovali aj jeho, aj brata obžalovaného a obaja predložili platené povolenie na lov.
Obžalovaný predtým, ako na jeho žiadosť vyťahoval udicu, aktívne ryby nelovil, ani udicu nenahadzoval,

ani tam neupevňoval násady. On pri rozhovore obžalovaného s policajtmi nebol, nepočul teda, že by sa
priznal k tomu, že chytal ryby, alebo že by to oľutoval.
Na záber na svoje udici reagoval tak, že udicu zasekol. Pri zasekávaní sa udica dvíha špičkou dohora,
takto aj on pri zábere zdvihol udicu. Cítil kontakt s rybou ale bolo to len na sekundu, potom sa mu
ryba z háčiku odkvačila. Nevie ako obžalovaný vyťahoval jeho udicu, či tak ako on pri záseku a zábere,

nesledoval ho. Nevie či v tom čase ako mal on záber mal záber aj brat obžalovaného, ale tohto nežiadal
o pomoc, lebo by mu to dlho trvalo. Brat obžalovaného bol na tom zdravotne zle, boleli ho ruky, ale
udicu vedel nahodiť.
K fotodokumentácii svedok uviedol, že fotkách je on a obžalovaný. Ku konaniu obžalovaného s udicou
uviedol, že tento asi vyťahuje udicu, on mal vtedy udicu položenú na vidličke a záber na udicu nemal.

Súd po splnení zákonných podmienok prečítal výpoveď zosnulého svedka N. G. z predsúdneho
konania, kde svedok, ako brat obžalovaného po zákonnom poučení využil svoje právo a odmietol voči
obžalovanému vypovedať.
Súd po splnení zákonných podmienok prečítal výpoveď svedka V.. M. Y. z predsúdneho konania, ktorý
viedol,žeobžalovanýnemalodichorganizácieSRZ-Záhorievydanépovolenienarybolov.Povoleniena

rybolov vydáva užívateľ revíru a na danom mieste činu sa jedná aj o revír na ktorom platia i celozväzové
povolenia vydávané ostatnými organizáciami SRZ. Osoba loviaca ryby je povinná mať pri sebe okrem
povolenia na rybolov aj platný rybársky lístok. Tým, že obžalovaný nebol držiteľom povolenia na rybolov
a ani rybárskeho lístka, neoprávnene zasiahol do rybárskeho práva. Konaním obžalovaného organizácii
žiadna škody nevznikla.

Z listinných dôkazov súd oboznámil fotodokumentáciu, zákon č. 139/2002, policajný záznam z kontroly z
ktorého vyplýva, že pri kontrole políciou boli na mieste činu kontrolované len dve osoby a to obžalovaný a
N. Y.. Iná osoba na uvedenom mieste kontrolovaná nebola. Zo správy SRZ Žilina vyplýva, obžalovanému
na rok 2011 nebolo vydané platné povolenie na rybolov. Toto vyplýva aj zo správy SRZ - Mestská
organizácia Záhorie. Zo správy o úmrtí vyplýva, že svedok N. G. zomrel dňa 21.07.2012.

Súd oboznámil aj rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda č. 1T/248/2010, z ktorého vyplýva, že
obžal. U. G. bol týmto rozsudkom zo dňa 15.12.2010, právoplatným dňa 15.12.2010 uznaný vinným z
prečinu pytliactva podľa § 310 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr.zák., za čo mu bol uložený podmienečný trest
odňatia slobody v trvaní 2 roky, so skúšobnou dobou v trvaní 5 rokov a trest prepadnutia veci. Z registra
trestov a posudkov na obžalovaného vyplýva, že tento bol v minulosti dvanásť krát súdne trestaný, z

toho štyri krát sa na nebo hľadí akoby nebol odsúdený.
Súd zamietol návrh obžalovaného na doplnenie dokazovania o výsluch svedka N. G. mladšieho, ktorý
by sa mal podľa obžalovaného vyjadriť k tomu, že mu jeho otec povedal, že vyšetrovateľ jeho otca pred
výsluchom postrašil, že by mohol svojou výpoveďou obžalovanému ublížiť a opreto on nevypovedal.
Obžalovaný po doručení výzvy na návrh dôkazov, ktoré majú byť na hlavnom pojednávaní výsluch

tohto svedka nenavrhol a prokurátorka nesúhlasila s výsluchom tohto svedka na hlavnom pojednávaní.
Nakoľko obvinený nesplnil podmienky na výsluch tohto svedka podľa § 240 ods. 3, ods. 4 Trestného
poriadku a nebol daný súhlas prokurátora na výsluch svedka podľa § 240 ods. 5 Trestného poriadku atento svedok nebol svedkom činu, ktorý je predmetom konania, súd návrh obžalovaného na doplnenie
dokazovania o výsluch tohto svedka zamietol.
V predmetnej veci bolo vykonané kontradiktórne dokazovanie všetkými dostupnými a vykonateľnými

dôkazmi, ktoré súd po ich vykonaní vyhodnotil jednotlivo aj v ich súhrne a dospel k jednoznačnému
záveru, že obžalovaný svojim konaním naplnil všetky znaky žalovanej skutkovej podstaty prečinu
pytliactva podľa § 310 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona, ktorého sa dopustil tak, ako je to
uvedené v podanej obžalobe a výrokovej časti tohto rozsudku.
Skutkové zistenia podľa obžaloby sú opreté predovšetkým o výpovede svedkov C. K. a M. Q., ktorí

vypovedali po zákonnom poučení, po zložení prísahy identicky ako v prípravnom konaní, tak i na
hlavnom pojednávaní a jednoznačne potvrdili to, že obžalovaný v uvedenom čase na uvedenom mieste
bez platného povolenia na lov rýb a rybárskeho lístka aktívne chytal ryby trak, že s udicou manipuloval,
nahadzoval udicu, vyťahoval udicu, manipuloval s návnadou.
Táto ich výpoveď je potvrdená vyhotovenou fotodokumentáciou a úradným záznamom. Skutočnosť,
že obžalovaný nemal v rozhodnom čase platené povolenie na lov rýb je potvrdená správami zo SRZ.

Skutočnosť, že obžalovaný sa žalovaného prečinu dopustil opakovane po tom, čo bol za taký čin
odsúdený je potvrdená výpisom z registra trestov a vyššie uvedeným rozsudkom Okresného súdu
Dunajská Streda.
Na druhej strane stojí druhá skupina dôkazov a to výpoveď obžalovaného, ktorý poprel, že by s udicou
aktívne ryby chytal, pripustil, že s udicou manipuloval, ale len na požiadanie svedka Y. udicu vyťahoval,

aby sa mu nezamotala. V tomto smere tvrdenie obžalovaného potvrdzuje aj svedok Köszeghy.
Súd pri hodnotení tejto skupiny dôkazov však poukazuje na rad nelogickostí, ktoré túto skupinu dôkazov
spochybňujú.
Pokiaľ obžalovaný tvrdil, že udicu vyťahoval v tom čase, kedy mal svedok Y. záber, toto je vyvrátené
fotodokumentáciou, z ktorej vyplýva, že keď obžalovaný držal udicu v rukách, špičkou udice dohora,

svedok Köszeghy na svojej udici záber nemal, udicu mal voľne položenú vo vidličke a so svojou udicou
svedok Y. vôbec nemanipuloval. Skutočnosť, že na fotodokumentácii svedok Köszeghy so svojou udicou
nemanipuloval a záber nemal potvrdil aj tento svedok na hlavnom pojednávaní po konfrontovaní s
fotodokumentáciou.
Pokiaľ svedok Y. uvádzal, že keď obžalovaný na jeho požiadanie udicu vyťahoval, tak stál, je v rozpore

s fotodokumentáciou, z ktorej vypláva, že obžalovaný s udicou manipuloval posediačky.
Svedok Y. na žiadosť súdu popísal, ako sa zasekáva udica pri zábere a jednoznačne uviedol, že pri
zábere sa udica zasekáva tak, že špička udice smeruje dohora a aj on tak pri zábere, ktorý mal takto
zdvihol udicu. Toto je však v rozpore s fotodokumentáciou, z ktorej vyplýva, že v čase kedy obžalovaný
s udicou manipuluje, je udica svedka Y. vo vidličke a tento na nej záber nemá, udicu nedvíha špičkou

dohora.
Skutočnosť, že pri love rýb mal byť aj brat obžalovaného je vyvrátená výpoveďami svedkov K. a Q.
a úradným záznamom. Je nelogické, ak by na mieste policajti kontrolovali aj brata obžalovaného, že
by jeho meno do záznamu neuviedli, keď tam uviedli meno obžalovaného aj svedka Y.. Rovnako aj z
výpovedí svedkov, policajtov, vyplýva, že na mieste, kde mal byť brat obžalovaného žiadnu osobu v zlom

zdravotnom stave, v akom by mal byť brat obžalovaného ako to popisuje obžalovaný a svedok Y., tam
nevideli. Je tiež nelogické brať na ryby osobu, ktorú bolia ruky, a ktorá vie len nahodiť udicu, nakoľko je
všeobecne známe, že pri love rýb, môže dôjsť k takému záberu ryby, že je potrebná aj značná fyzická
sila rybára pri zdolávaní ryby a v takom stave po chemoterapii, kedy brat obžalovaného nebol schopný
ani viesť motorové vozidlo, by takto loviť ryby nebol schopný.

Z fotodokumentácie na č.l. 30 je záber na obžalovaného v typickej polohe po nahodení udice a nie pri
vyťahovaní udice. Zásadný rozdiel medzi nimi je v tom, že pri nahadzovaní udice na menšiu vzdialenosť
môže rybár sedieť, čo robí aj obžalovaný. Naopak pri vyťahovaní udice pri takom profile dna, ako to
popísal obžalovaný (korene) je nevyhnutné, aby rybár stál a držal udicu špičkou čo najviac dohora. Pred
vyťahovanímurobilzásek,abysasystémsháčikomdostalčonajviackhladine,abynedošlokzachyteniu

háčika o korene na dne. Je typické, že pri love na plávanú, po nahodení udice, ktorú obžalovaný drží v
pravej ruke, ľavou rukou pritiahne silón udice stranou, aby tak uvoľnil nahodený plavák vo vode, aby sa
tento na hladine postavil. Toto sa robí len potiahnutím silónu do strany, ako to robí obžalovaný, nerobí
sa to navíjaním silónu na cievku. Tento pohyb obžalovaného, ktorý je zachytený na č.l. 30 je teda typický
pre pohyb rybára bezprostredne po nahodení udice na lov a nie pre pohyb pri vyťahovaní udice.

Z predloženej fotodokumentácie ako na č.l. 29, tak aj na č.l. 30, 31 jasne vidieť, že obžalovaný má
pred sebou v zemi zapichnutý drevený kolík s typickou vidličkou. Je to kolík, ktorý slúži na položenie
udice, ktorá je nahodená vo vode na lov. Ako vyplýva zo spôsobu sedenia svedka Y. a obžalovaného,
udica, s ktorou obžalovaný manipuluje je položená pred obžalovaným a nie pred svedkom Y.. V prípadezáberu na udicu, ktorá je pred obžalovaným, nemôže svedok Y. na záber včas zareagovať. Je logické
a je bežnou rybárskou praxou, že rybár, ktorý podľa zákona môže loviť na dve udice ich musí mať v
dosahu tak, aby mohol včas reagovať na záber na každej z nahodených udíc. To svedčí tomu, že na

udici s ktorou manipuluje obžalovaný lovil obžalovaný a na druhej udici, ktorú má pred sebou svedok
Y., lovil tento svedok.
Súd vzhľadom na to, že výpovede obžalovaného a svedka Y. si navzájom odporujú, sú nelogické
a sú v rozpore s vyhotovenou fotodokumentáciou, výpoveďami svedkov a listinnými dôkazmi, súd
obžalovanému a svedkovi Y. neuveril. Súd poukazuje na to, že svedok Köszeghy je v priateľskom vzťahu

s obžalovaným, ako vyplýva z vyššie citovaného rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda, spolu boli
ajvminulostisúdnetrestaný.Svedokmátedazáujemsvojouvýpoveďoupotvrdiťtvrdeniaobžalovaného,
aj keď sa nezakladajú na pravde.
Súd po zhodnotení oboch skupín dôkazov jednoznačne konštatuje, že vykonané dôkazy preukazujú
tvrdenia obžaloby o spáchaní žalovaného skutku obžalovaným v zmysle podanej obžaloby a preto ho
súd uznal vinným v zmysle podanej obžaloby v celom rozsahu.

Súd pri ukladaní druhu a výmery trestu obžalovanému vychádzal zo základnej trestnej sadzby pre prečin
z ktorého bol uznaný vinným a ktorá je pri treste odňatia slobody vo výmere od 1 do 5 rokov.
Súd nezistil žiaden poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36 Trestného zákona, ktoré by mali vplyv na
ukladanie trestu obžalovanému. Za priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. m/ Trestného zákona
súd vyhodnotil to, že obžalovaný bol už v minulosti za trestný čin odsúdený. Nakoľko prevažuje pomer

priťažujúcich okolností, súd v zmysle § 38 ods. 4 Trestného zákona zvýšil dolnú hranicu zákonom
ustanovenej sadzby o jednu tretinu a ukladal obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 2 roky a
4 mesiace až 5 rokov.
Súd vzhľadom k tomu, že nebola konaním obžalovaného spôsobená škoda, uložil tomuto trest pri
spodnej hranici trestnej sadzby v trvaní 2 roky a 6 mesiacov.

Nakoľko obžalovaný spáchal žalovaný skutok počas plynutia skúšobnej doby podmienečného
odsúdenia, súd podľa § 49 ods. 2 Trestného zákona nemohol uložiť obžalovanému trest odňatia slobody
s podmienečným odkladom jeho výkonu.
Nakoľko obžalovaný bol pred spáchaním žalovaného skutku v posledných desiatich rokoch vo výkone
trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin, zaradil súd obžalovaného pre výkon uloženého trestu

do ústavu so stredným stupňom stráženia.
Takto uložený trest ako je vyššie uvedený, splní dostatočne svoju ochrannú aj výchovnú funkciu trestu,
ako to má na mysli Trestný zákon.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

oznámenia, cestou Okresného súdu Bratislava IV, na Krajský súd v
Bratislave.