Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. január 2013

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 5C/149/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2311210095
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2013:2311210095.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci

navrhovateľa: Rímskokatolícka cirkev Trnavská arcidiecéza, so sídlom 917 66 Trnava, Hollého 10, IČO:
00 419 702, zastúpeného advokátskou kanceláriou MAPLE & FISH, s.r.o., so sídlom 811 08 Bratislava,
Rajská 15/A, proti odporcovi: Slovenský pozemkový fond, so sídlom Bratislava, Búdkova 36, IČO: 17
335 345, o návrhu na vydanie nehnuteľných vecí, takto

r o z h o d o l :

I. Odporca je povinný vydať a navrátiť navrhovateľovi vlastníctvo k nehnuteľnosti v podiele 1/1 vzhľadom
k celku, a to :

a/
- pozemok, parcela č. XX/X, parcela registra "O.", záhrady o výmere 2 730 m2, pre katastrálne územie
X. U., obec X. U., okres E., zapísaný na liste vlastníctva č. X vydanom Katastrálnym úradom v Trnave,
Správou katastra Galanta,

b/
- novovytvorený pozemok, parcela č. XXX/XX, parcela registra "O., orná pôda o výmere 58 248 m2,

- novovytvorený pozemok, parcela č. XXX/XX, parcela registra "O.", orná pôda o výmere 130 808 m2,
- novovytvorený pozemok, parcela č. XXX/XX, parcela registra "O.", zastavané plochy a nádvoria o
výmere 698 m2,
- novovytvorený pozemok, parcela č. XXX/XX, parcela registra "O.", orná pôda o výmere 94 838 m2,
- novovytvorený pozemok, parcela č. XXX/X, parcela registra "O.", zastavané plochy a nádvoria o
výmere 3 656 m2,
- novovytvorený pozemok, parcela č. XXX/X, parcela registra "O.", zastavené plochy a nádvoria o
výmere 2 612 m2,

vytvorené na základe geometrického plánu č. XX/XXXX, vyhotoveného dňa 1.5.2012 Z.. J. J., ktorý dňa
1.5.2012 autorizačne overil Z.. J. J., autorizovaný geodet a kartograf, a ktorý dňa 11.5.2012 úradne
overila Správa katastra Galanta pod číslom XXX/XXXX, pre katastrálne územie X. U., obec X. U., okres
E.,

c/

- novovytvorený pozemok, parcela č. X/X, parcela registra "O.", ovocné sady o výmere 693 m2,
vytvorený na základe geometrického plánu č. XX/XXXX, vyhotoveného dňa 23.4.2012 Z.. J. J., ktorý dňa
23.4.2012 autorizačne overil Z.. J. J., autorizovaný geodet a kartograf, a ktorý dňa 24.5.2012 úradne
overila Správa katastra Galanta pod číslom XXX/XXXX, pre katastrálne územie X. U., obec X. U., okres
E.,

a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd konanie v časti vydania prislúchajúcej dokumentácie k pozemkom zastavuje.III. O náhrade trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 20.4.2007 navrhovateľ žiadal súd o vydanie rozhodnutia, ktorým uloží odporcovi
povinnosťvydaťnehnuteľnostianavrátiťnavrhovateľovivlastníctvokvšetkýmnehnuteľnostiampôvodne
vedeným v Pozemkovoknižnej vložke číslo X v katastrálnom území X. U. spolu s dokumentáciou,
ktorá k nim prislúcha a nahradiť navrhovateľovi trovy konania. Navrhovateľ žiadal súd o vydanie
nehnuteľností z PK vložky č. X a to parc. č. X, XX/X, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX a XXX.
Pôvodným výlučným vlastníkom uvedených nehnuteľností bola Slovenská univerzitná základina, resp.

Československý univerzitný fond.

Uvedené odôvodnil s poukazom na § 2 ods. 2 a § 3 ods. 1 písm. c/ zák. č. 161/2005 Z.z., nakoľko
vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam bolo právnemu predchodcovi navrhovateľa odňaté bez
náhrady, o čom svedčí zápis v PKV č. X zo dňa 8.4.1948.

V priebehu konania, podaním zo dňa 29.10.2008, navrhovateľ čiastočne vzal svoj návrh na začatie
konania späť a spresnil petit návrhu (č.l. 152). S čiastočným späťvzatím súhlasil právny zástupca
odporcu, ako to vyjadril na pojednávaní dňa 5.11.2008 (č.l. 183). V dôsledku toho súd konanie v
časti vydania nehnuteľných vecí a to parc. č. XX/X, XXX, XXX, XXX, XXX spolu s prislúchajúcou

dokumentáciou zastavil s poukazom na § 96 ods. 1 a 2 O.s.p. o čom súd rozhodol rozsudkom pod
č.k. XXC/XXX/XXXX - XXX zo dňa X.XX.XXXX výrokom I., ktorý nadobudol právoplatnosť v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Trnave pod č.k. 10Co/65/2009 - 346 zo dňa 26.5.2009 a to dňa 9.7.2009.

Po spresnení návrhu navrhovateľ žiadal vydať nehnuteľnosti pôvodne vedené v PKV č. X v katastrálnom

území X. U. spolu s dokumentáciou, ktorá k nim prislúcha a to parc. č. XX, XXX, XXX a XXX.

Uznesením pod č.k. XC/XXX/XXXX - XXX zo dňa 20.7.2012 súd pripustil zmenu petitu na základe
vypracovaných geometrických plánov, keď navrhovateľ upresnil podaním zo dňa 29.5.2012, ku ktorým
nehnuteľnostiam žiada prinavrátiť vlastníctvo. Tieto nehnuteľnosti špecifikoval na parcely tak, ako sú

uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Na pojednávaní dňa XX.X.XXXX navrhovateľ vzal návrh v časti vydania prislúchajúcej dokumentácie
k nehnuteľnostiam späť, s ktorým späťvzatím odporca vyjadril súhlas a preto súd v tejto časti konanie
zastavil s poukazom na § 96 ods. 1 a 2 O.s.p. (výrok II. tohto rozsudku).

Odporca sa k návrhu vyjadril v tom čase prostredníctvom svojho právneho zástupcu, pričom žiadal návrh
zamietnuť s poukazom na nedostatok aktívnej legitimácie navrhovateľa, nakoľko aktívne legitimované
sú farnosti, v obvode ktorých sa nachádzajú dotknuté nehnuteľnosti a s poukazom na tú skutočnosť,
že odporca spravuje v k.ú. X. U. nehnuteľnosti, ktoré nie sú predmetom výzvy zo dňa 18.4.2006,

ktorá bola odporcovi doručená 21.4.2006. Výzva je len fikciou, a ak by aj odporca uznal aktívnu
legitimáciu navrhovateľa, doručená výzva nie je v súlade s § 5 ods. 1 zák. č. 161/2005 Z.z. Z uvedenej
výzvy nie je možné určiť, ktoré nehnuteľnosti sa majú vydať. Okrem toho odporca spochybnil jeho
pasívnu legitimáciu, nakoľko navrhovateľ nepreukázal, že odporca je vlastníkom nehnuteľností, alebo
či tieto sú vo vlastníctve štátu, kedy odporca nehnuteľnosti spravuje a preto navrátenie vlastníctva k

nehnuteľnostiam možno žiadať v lehote do 30.4.2006 len od vlastníka a nie správcu. Právny zástupca
odporcu poukázal na to, že výzva zo dňa 18.4.2006 nie je perfektná, pretože na jej základe nemohlo
dôjsť k uzatvoreniu dohody o navrátení vlastníctva, pretože takáto dohoda by nebolo spôsobilá na zápis
do katastra nehnuteľností a uvedenou výzvou navrhovateľ nepreukázal skutočnosti podľa § 3 ods. 1
písm. c/ zák. č. 161/2005 Z.z. Výzva je neurčitá a z tohto dôvodu neplatná, nakoľko nešpecifikovala

nehnuteľnosti, ku ktorým vlastníctvo sa má navrátiť. Právny zástupca odporcu ďalej vyslovil názor, že
pôda bola odňatá ešte pred rozhodným obdobím podľa § 2 ods. 2 zák. č. 161/2005 Z.z. a to na základe
poznámky č. 6 v PKV č. X (č.l. 129). K odňatiu došlo podľa zák. č. 215/1919 a za takto odňatú pôdu bola
poskytovaná náhrada. Zák. č. 147/1947 Zb. je len pokračovaním zákona č. 215/1919 a jedná sa len o
zbytkovú pôdu (tzv. zbytkové statky), ktorá bola vytvorená zo zabratej pôdy podľa zák. č. 215/1919 Zb.z.Súd sa oboznámil s obsahom spisu a listinnými dôkazmi v ňom založených - potvrdenie o právnej
subjektivite navrhovateľa z č.l. 8, potvrdenie o pridelení IČO z č.l. 9, výzva na navrátenie vlastníctva
k nehnuteľným veciam v zmysle z.č. 161/2005 Z.z. z 18.4.2006 z č.l. 27, výpis z PKV č. X z č.l. 29,

objednávka identifikácie zo dňa 15.5.2007 z č.l. 42, doplnenie objednávky zo dňa 30.1.2006 z č.l. 53,
listiny z č.l. 117, vyjadrenie Správy katastra Galanta zo dňa 24.9.2008 z č.l. 128, PKV č. X z č.l. 129-130,
grafická identifikácia parciel z č.l. 145, identifikácia parciel z č.l. 146-149, vyjadrenie Správy katastra
Galanta zo dňa 20.11.2008 z č.l. 186, Nálezom Ústavného súdu SR pod I. ÚS 206/2010-42 zo dňa
24.11.2010 z č.l. 383, rozsudkom NS SR pod sp. zn. 2Cdo/201/2009 zo dňa 30.11.2010 z č.l. 425,

rozsudok NS SR pod sp. zn. 2Cdo/208/2009 zo dňa 30.11.2010 z č.l. 442, vyjadrením odporcu pre
Správu katastra Galanta z 29.6.2009 z č.l. 490, zápisnica z 30.12.1949 z č.l. 508, vyjadrenie Krajského
národného výboru v Bratislave z 25.7.1951 z č.l. 556 a z 29.5.1951 z č.l. 562, zápisnica z 20.10.1949 z
č.l. 557, uznesenie Okresného súdu Galanta č. 4086/36 z 12.8.1936 z č.l. 566, potvrdenie Ministerstva
kultúry SR z 17.1.2006 o právnom nástupníctve z č.l. 634 a z 11.11.2008 z č.l. 635, LV č. X pre
katastrálne územie X. U., obec X. U., okres E., vydaný Katastrálnym úradom v Trnave, Správou katastra

Galanta z č.l. 639, geometrické plány č. XX/XXXX, vyhotoveného dňa 1.5.2012 Z.. J. J. a č. XX/XXXX,
vyhotoveného dňa 23.4.2012 Z.. J. J. z č.l. 652, vykonal dokazovanie vyjadreniami právnych zástupcov
účastníkov konania, resp. výsluchom účastníkov konania a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Navrhovateľ si uplatnil nárok na vydanie vyššie špecifikovaných nehnuteľností a navrátenie vlastníctva k

nehnuteľnostiam v zmysle ust. § 5 ods. 3 z.č. 161/2005 Z.z., nakoľko odporca po postupe navrhovateľa
podľa § 5 ods. 1 cit. zák. nevyhovel výzve navrhovateľa podľa § 5 ods. 2 cit. zák. tak, že neuzavrel v
lehote 60 dní od doručenia písomnej výzvy navrhovateľa s navrhovateľom dohodu o vydaní nehnuteľnej
veci. Navrhovateľ mal za to, že splnil všetky predpoklady na vydanie nehnuteľností uvedené v zákone
č. 161/2005 Z.z., avšak odporca mu neposkytol súčinnosť, na ktorú bol povinný podľa § 8 cit. zák. Pod

súčinnosťou, na ktorú bol odporca povinný mal navrhovateľ na mysli postup odporcu po podaní výzvy na
navrátenie vlastníctva, kedy by tento, podobne ako v obdobných prípadoch (farnosť S., K. ...) zaslal na
výzvu vyjadrenie, v ktorom by navrhovateľovi uviedol, ktoré z požadovaných nehnuteľností je schopný
resp. ochotný vrátiť a vydať navrhovateľovi, ktoré nie a z akého dôvodu, prípadne, ktoré dokumenty a
úkony treba zo strany navrhovateľa vykonať, aby bolo v konečnom dôsledku jeho výzve vyhovené a

dohoda o vydaní nehnuteľností by bola možná. Navrhovateľ sa vyjadril k subjektivite Rímskokatolíckej
cirkvi ako celku, ako i k subjektivite jednotlivých jej zložiek vrátane farností, a to najmä odkazom na
Základnú zmluvu so Svätou stolicou, ktorú uzavrela SR a bola uverejnená v Zbierke zákonov SR pod
č. 326/2001 Z.z.

Z výzvy navrhovateľa na vydanie nehnuteľností zo dňa 18.4.2006 adresovanej odporcovi a doručenej
odporcovi dňa 21.4.2006 súd zistil, že navrhovateľ si uplatnil navrátenie vlastníctva k nehnuteľnostiam
(poľnohospodársku pôdu, hospodárske budovy a iné stavby patriace k pôvodnej hospodárskej usadlosti)
pôvodne zapísaných na PKV č. X v katastrálnom území X.K. U. s odôvodnením, že uvedené
nehnuteľnosti prešli do vlastníctva štátu s poukazom na § 3 ods. 1 psím. c/ zák. č. 161/2005 Z.z. Iné

skutočnosti ohľadne nehnuteľností uvedené vo výzve neboli. Navrhovateľ ďalej uviedol, že výzva sa
vzťahuje aj na tie hospodárske budovy a iné stavby patriace k pôvodnej hospodárskej usadlosti, ktoré
neboli zapísané v PK ani v katastri nehnuteľností (bez ďalšej bližšej špecifikácie). Prílohou výzvy bola
PKV č. X.

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 142/1947 Sb. o revízii prvej pozemkovej reformy, súpisom sa zistí jednak
stav pozemkového majetku, ktorý je predmetom revízie podľa § 1, v deň, kedy bolo rozhodnuté o jeho
vylúčení, prepustení, ponechaní, prídele alebo odpredaji, jednak jeho stav ku dňu súpisu. Na návrh
ministerstva poľnohospodárstva, na Slovensku povereníctva poľnohospodárstva a pozemkovej reformy,
sa vyznačí vo verejných knihách, že ide o majetok, ktorý je predmetom revízie.

Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 142/1947 Sb. o revízii prvej pozemkovej reformy, ministerstvo
poľnohospodárstva prevezme zvyškové statky [§ 1, ods. 1, písm. d), ak sú dané predpoklady uvedené
ďalej. Prevzatím prechádzajú tieto nehnuteľnosti do vlastníctva štátu. Pre prevzatie platia primerane
ustanovenia náhradového zákona.

Podľa § 7 vl. nar. č. 194/1947 Sb. o súpise pozemkového majetku pre revíziu prvej pozemkovej
reformy a o jej vyznačení vo verejných knihách, na návrh ministerstva poľnohospodárstva, na Slovensku
povereníctva poľnohospodárstva a pozemkovej reformy, poznamenajú knihovné súdy vo verejnýchknihách na liste vlastníctva, že ide o majetok, ktorý je predmetom revízie podľa zákona, a zároveň
vyznačí túto okolnosť na liste statkovej podstaty.

Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 161/2005 Z.z., vlastnícke právo sa vracia k nehnuteľným veciam, ktoré tvoria

a) poľnohospodársku pôdu,
b) hospodárske budovy a iné stavby patriace k pôvodnej hospodárskej usadlosti,
c) lesný pôdny fond, hospodárske stavby a ostatné stavby súvisiace s ním,

d) podiely spoločnej nehnuteľnosti.

Podľa § 2 ods. 2 cit. zák., právo na navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam podľa odseku 1 môže
uplatniť oprávnená osoba, ktorou je registrovaná cirkev a náboženská spoločnosť so sídlom na území
Slovenskej republiky vrátane ich útvarov, ktoré majú právnu subjektivitu, ktorých nehnuteľná vec prešla
do vlastníctva štátu, obce v období od 8. mája 1945, židovským náboženským obciam od 2. novembra

1938 do 1. januára 1990 spôsobom uvedeným v § 3.

Podľa § 3 ods. 1 cit. zák., oprávnenej osobe sa navráti vlastníctvo k nehnuteľným veciam, ktoré prešli
do vlastníctva štátu alebo obce na základe

a) odňatia bez náhrady postupom podľa nariadenia Slovenskej národnej rady č. 34/1945 Zb. SNR o
poštátneníškolstvanaSlovensku,nariadeniaSlovenskejnárodnejradyč.47/1945Zb.SNRopoštátnení
majetkupriškoláchpoštátnenýchnariadenímSlovenskejnárodnejradyč.34/1945Zb.SNRanariadenia
Slovenskej národnej rady č. 80/1945 Zb. SNR o poštátnení internátov,
b) odňatia bez náhrady postupom podľa zákona č. 185/1948 Zb. o poštátnení liečebných a ošetrovacích

ústavov a o organizácii štátnej ústavnej liečebnej starostlivosti,
c) odňatia bez náhrady postupom podľa zákona č. 142/1947 Zb. o revízii prvej pozemkovej reformy
alebo podľa zákona č. 46/1948 Zb. o novej pozemkovej reforme (trvalej úprave vlastníctva k
poľnohospodárskej a lesnej pôde),
d) darovacích zmlúv o prevode nehnuteľností uzavretých darcom v tiesni,

e) kúpnych zmlúv o prevode nehnuteľností uzavretých v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok,
f) vyvlastneniazanáhradu,aknehnuteľnosťexistujeanikdyneslúžilanaúčel,naktorýbolavyvlastnená,
g) vyvlastnenia bez vyplatenia náhrady,
h) prevzatia bez právneho dôvodu,
i) prevzatia podľa opatrenia Povereníctva financií a Povereníctva školstva a kultúry z 20. apríla 1960

č. 53/774/60 a rozhodnutia Mestského národného výboru v Bratislave, finančného odboru z 10. januára
1961 č. 293/1961 v spojení s rozhodnutím Obvodného národného výboru Bratislava-Staré Mesto z 27.
februára 1961,
j) zákona č. 81/1949 Zb. SNR o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov,
komposesorátov a podobných právnych útvarov a zákona č. 2/1958 Zb. SNR o úprave pomerov

a obhospodarovaní spoločne užívaných lesov bývalých urbarialistov, komposesorátov a podobných
útvarov.

Podľa § 4 ods. 1 cit. zák., povinnou osobou je právnická osoba, ktorá ku dňu účinnosti tohto zákona
spravuje nehnuteľné veci vo vlastníctve Slovenskej republiky, obce alebo nehnuteľnú vec drží.

Podľa § 5 ods. 1 cit. zák., právo na navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam môže uplatniť
oprávnená osoba písomnou výzvou voči povinnej osobe do 30. apríla 2006, ak v tejto lehote preukáže
skutočnosti podľa § 3. Neuplatnením práva v tejto lehote právo zaniká.

Podľa § 5 ods. 2 cit. zák., povinná osoba uzavrie s oprávnenou osobou do 60 dní od doručenia písomnej
výzvy dohodu o vydaní nehnuteľnej veci. Ak k prechodu vlastníctva bude potrebné vykonať úkony podľa
osobitného predpisu, začína plynúť táto lehota po vykonaní týchto úkonov.

Podľa § 5 ods. 3 cit. zák., ak povinná osoba nevyhovie písomnej výzve podľa odseku 2 alebo ak jej sídlo

nie je známe, môže oprávnená osoba uplatniť svoje nároky na súde v lehote 12 mesiacov od doručenia
písomnej výzvy, inak právo zaniká.

Podľa § 6 cit. zák., vlastníctvo sa nenavracia ka) pozemku, na ktorom bol po prevode alebo prechode do vlastníctva štátu zriadený cintorín,
b) pozemku, ktorý bol po prechode alebo prevode do vlastníctva štátu zastavaný; ak bol pozemok

zastavanýstavbou,ktoráslúžizariadeniamtelesnejkultúry,zdravotníctva,kultúry,naposkytnutieslužieb
sociálnej starostlivosti alebo sociálnych služieb na pracovnú rehabilitáciu a zamestnávanie telesne
postihnutých osôb a na školské účely, nemožno vydať ani priľahlé pozemky slúžiace na tieto účely,
c) pozemku, na ktorom bola zriadená záhradková alebo chatová osada,
d) pozemku, na ktorom sú telovýchovné a športové zariadenia,

e) pozemku, ktorý slúži na účely obrany štátu, ťažbu vyhradených nerastov, chráneného areálu,
národnej prírodnej pamiatky, chráneného krajinného prvku alebo ich ochranného pásma s tretím
stupňom alebo štvrtým stupňom ochrany.

Podľa § 34 ods. 3 a 14 zák. č. 330/1991 Zb., Pozemkový fond spravuje poľnohospodárske nehnuteľnosti
vo vlastníctve štátu ustanovené osobitným predpisom a podiely spoločnej nehnuteľnosti vo vlastníctve

štátu. Pozemkový fond nakladá s pozemkami, ktorých vlastník nie je známy okrem pozemkov, ktoré sú
lesnými pozemkami, ako aj s podielmi spoločnej nehnuteľnosti, ktorých vlastník nie je známy.

Pozemkový fond za štát a neznámych vlastníkov koná pred súdom vo veciach nehnuteľností vo
vlastníctve štátu uvedených v osobitnom predpise, podielov spoločnej nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu

a poľnohospodárskych pozemkov, ktorých vlastník nie je známy, a to aj vtedy, ak vlastnícke právo
štátu a neznámych vlastníkov je sporné; obdobne postupuje správca vo veciach lesných pozemkov vo
vlastníctve štátu a lesných pozemkov, ktorých vlastník nie je známy.

Čo sa týka námietok odporcu ohľadne aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie účastníkov konania, v

danom prípade súd poukazuje na rozsudok NS SR pod sp. zn. 2Cdo/201/2009 zo dňa 30.11.2010 (v
spise založený na č.l. 425), ako aj rozsudok NS SR pod sp. zn. 2Cdo/208/2009 zo dňa 30.11.2010 (v
spise založený na č.l. 442), v ktorých súd vyriešil otázku aktívnej a pasívne vecnej legitimácie účastníkov
konania. Súd poukázal na to, že vecná legitimácia účastníkov konania je daná, u navrhovateľa s
poukazom na právne nástupníctvo a u odporcu s poukazom na § 4 ods. 1 zák. č. 161/2005 Z.z. ako

správcu nehnuteľností.

Súd posudzoval naplnenie podmienok pre uplatnenie nároku a uzavretie dohody o navrátení
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti definované v cit. ust. § 5 zák. č. 161/2005 Z.z., pričom v rámci
vykonaného dokazovania zistil, že kompletnú korešpondenciu medzi oprávnenou a povinnou osobou

podľa daného zákona ohľadne žiadaných nehnuteľností predstavuje výzva na navrátenie vlastníctva k
nehnuteľným veciam z 18.4.2006, čím bola splnená jedna, nie však jediná, z podmienok § 5 ods. 1,
obsahom ktorej výzvy bola žiadosť navrhovateľa o navrátenie vlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaným
na PKV č. X, ktoré prešli do vlastníctva štátu alebo obce na základe dôvodu uvedeného v § 3 ods. 1
písm. c/ zák. č. 161/2005 Z.z., o čom svedčí zápis na pripojenej PK vložke. Prílohu podania - výzvy -

tvorila PKV č. X. Ust. § 5 cit. zák. v ods. 1 jednoznačne zakotvil podmienku, aby v rovnakej lehote, ako
je lehota pre podanie výzvy, oprávnená osoba - navrhovateľ - preukázala existenciu skutočností podľa
§ 3, z ktorého ustanovenia vyplýva, že predloženie dôkazného prostriedku (v danom prípade buď PKV
ako listín verejnoprávneho charakteru alebo rozhodnutia o odňatí nehnuteľností podľa zák. č. 142/1947
Sb.) bolo nevyhnutným splniť do uplynutia prekluzívnej lehoty, t.j. do 30.4.2006.

S poukazom na Nález Ústavného súdu SR pod I. ÚS 206/2010-42 zo dňa 24.11.2010 (v spise
založený na č.l. 383) súd konštatuje, že výzva navrhovateľa na vydanie nehnuteľností zo dňa 18.4.2006
adresovaná odporcovi a doručená odporcovi dňa 21.4.2006, spĺňa všetky zákonom požadované
náležitosti, je určitá a zrozumiteľná a spĺňa účel reštitúcií cirkevného majetku.

Na základe uvedených rozhodnutí súd vychádza z danosti legitimácie účastníkov konania a určitosti
výzvy na privrátenie vlastníctva k nehnuteľnostiam.

Podľa oznámenia navrhovateľa dňa 14.2.2008 bola vyhlásená apoštolská konštitúcia Slovachiae

Sacrorum Antistites o vzniku diecéz a zmene hraníc a mien diecéz a cirkevných provincií, na základe
ktorej došlo k zmene označenia Bratislavsko - trnavskej arcidiecézy na Trnavskú arcidiecézu, ktorá má
právnu kontinuitu po Bratislavsko - trnavskej arcidiecéze, čoho dokladom je aj potvrdenie o právnej
subjektivite a právnom nástupníctve z Ministerstva kultúry SR zo 17.1.2006 (č.l. 634) a z 11.11.2008(č.l. 635), potvrdzuje sa zaevidovanie zmeny názvu Rímskokatolíckej cirkvi, Bratislavsko-trnavskej
arcidiecézy na nové označenie Rímskokatolícka cirkev, Trnavská arcidiecéza. Podľa potvrdenia
Štatistického úradu SR z 2.4.2008 bolo navrhovateľovi pridelené IČO: OO 419 702.

Navrhovateľ dňa 30.1.2006 požiadal Správu katastra Galanta o vyhotovenie identifikácie parciel z PKV
č. X. Uvedené bolo doručené na Správu katastra dňa 6.2.2006 (č.l. 53 a 186). Opakovaná žiadosť zo
dňa 15.5.2007 bola Správe katastra doručená aj dňa 21.5.2007.

Navrhovateľsúdupredložilvyhotovenégeometricképlányč.XX/XXXXzodňa1.5.2012,vypracovanýZ..
J. J. a č. XX/XXXX dňa 23.4.2012, vypracovaný Z.. J. J. (č.l. 652), z ktorých vyplýva identifikácia parciel
tak, ako je obsiahnutá vo výroku tohto rozsudku a v zmysle ktorej aj došlo počas konania k pripusteniu
zmeny petitu návrhu.

Z týchto geometrických plánov vyplýva, že uplatnený nárok k nehnuteľnostiam pôvodne vedeným v PKV

č. X v katastrálnom území X. U. a to parc. č. XX, XXX, XXX a XXX sa vzťahuje na parcely, ako sú
špecifikované vo výrokovej časti tohto rozsudku, t.j.:

a/
- pozemok, parcela č. XX/X, parcela registra "O.", záhrady o výmere 2 730 m2, pre katastrálne územie

X. U., obec X. U., okres E., zapísaný na liste vlastníctva č. X vydanom Katastrálnym úradom v Trnave,
Správou katastra Galanta,

b/
- novovytvorený pozemok, parcela č. XXX/XX, parcela registra "O.", orná pôda o výmere 58 248 m2,

- novovytvorený pozemok, parcela č. XXX/XX, parcela registra "O.", orná pôda o výmere 130 808 m2,
- novovytvorený pozemok, parcela č. XXX/XX, parcela registra "O.", zastavané plochy a nádvoria o
výmere 698 m2,
- novovytvorený pozemok, parcela č. XXX/XX, parcela registra "O.", orná pôda o výmere 94 838 m2,
- novovytvorený pozemok, parcela č. XXX/X, parcela registra "O.", zastavané plochy a nádvoria o

výmere 3 656 m2,
- novovytvorený pozemok, parcela č. XXX/X, parcela registra "O.", zastavené plochy a nádvoria o
výmere 2 612 m2,

vytvorené na základe geometrického plánu č. XX/XXXX, vyhotoveného dňa 1.5.2012 Z.. J. J., ktorý dňa

1.5.2012 autorizačne overil Z.. J. J., autorizovaný geodet a kartograf, a ktorý dňa 11.5.2012 úradne
overila Správa katastra Galanta pod číslom XXX/XXXX, pre katastrálne územie X. U., obec X. U., okres
E.,

c/

- novovytvorený pozemok, parcela č. X/X, parcela registra "O.", ovocné sady o výmere 693 m2,
vytvorený na základe geometrického plánu č. XX/XXXX, vyhotoveného dňa 23.4.2012 Z.. J. J., ktorý dňa
23.4.2012 autorizačne overil Z.. J. J., autorizovaný geodet a kartograf, a ktorý dňa 24.5.2012 úradne
overila Správa katastra Galanta pod číslom XXX/XXXX, pre katastrálne územie X. U., obec X. U., okres
E..

Hodnotiac uplatnený nárok navrhovateľa v kontexte so znením zákona č. 161/2005 Z.z., podľa ktorého
bol uplatnený, súd konštatuje, že zákonodarca, práve preto, že sa jedná v poradí už o niekoľký
právny predpis upravujúci reštitučné nároky oprávnených osôb, pristúpil v tomto predpise k podstatne
prísnejšej úprave a formulácii podmienok na navrátenie vlastníctva, ako tomu bolo doteraz. Podľa

zákona kumulatívne musia byť splnené všetky podmienky ustanovené v § 5 ods. 1 cit. zák., t.j. nie len
nárok uplatniť v danej lehote, ale ho aj preukázať.

Súd poukazuje na poznámku v PKV č. X pod B/6 zo dňa 20.11.1926 č. 3686 (str. 2 č.l. 129), z ktorej
jednoznačnevyplýva,ženehnuteľnostizPKVsúzabranéštátompodľa§26zák.č.215/1919Zb.z.Zábor

je uvedený aj nad časťou A/Majetková podstata. Pod B/10 (č.l. 138) je prevedený zápis, že nehnuteľnosti
sú predmetom revízie.Z uznesenia Okresného súdu Galanta č. 4086/36 z 12.8.1936 (č.l. 566) vyplýva, že vlastníkom
nehnuteľností v PK vložke č. X pre k.ú. X. U. bola Slovenská univerzitná základina, resp.
Československý univerzitný fond.

Navrhovateľ v priebehu konania trval na tom, že nehnuteľnosti boli odňaté bez náhrady postupom
podľa zákona č. 142/1947 Sb. o revízii prvej pozemkovej reformy. Zo zápisnice z 20.10.1948 spísanej
na lesnom úrade univerzitnej základiny v Kláštore pod Znievom vyplýva, že veľkostatok univerzitnej
základiny podlieha ustanoveniam zákona o revízii prvej pozemkovej reformy. Pôdohospodársky majetok

univerzitnejzákladinyvk.ú.X.U.bolzápisničneprebranýdodržbyČsl.štátudňa18.10.1948.Vlastníkovi
nebola ponechaná v držbe žiadna plocha. Majetok univerzitnej základiny, pokiaľ sa nachádza na území
Slovenska, treba považovať za zabraný v zmysle zákona č. 142/47 Sb. v znení zák. č. 44/48 Sb.
Vlastník, univerzitná základina, zastúpená PŠVU, vyvlastnený majetok odovzdáva do držby štátu dňom
1.10.1948. Uvedené potvrdzujú aj vyjadrenia Krajského národného výboru v Bratislave z 25.7.1951 (č.l.
556) a z 29.5.1951 (č.l. 562).

Odporca v ďalšom počas konania namietal, že nie je možné vydať pozemky vzhľadom k tomu, že sa
jedná o zatavené plochy a nádvoria, pričom poukazoval na § 6 cit. zákona.

Podľa navrhovateľa je nesprávny názor odporcu, podľa ktorého je nevyhnutné vychádzať len zo

skutkového stavu registra O. katastrálnej mapy čo do druhu pozemku, nakoľko druh pozemku nie je
rozhodujúcim pre nepriznanie reštitučného nároku. Odporcom uplatnený reštriktívny výklad reštitučného
zákona je v rozpore s účelom zákona, ako aj s § 6 zákona. Prekážkou vydania pozemkov nie je
druh pozemku, ale to, či je pozemok reálne zastavaný stavbou s konkrétnym určením, vybudovanou
až po odňatí nehnuteľností prostredníctvom pozemkovej reformy. Rozhodujúci je pôvodný stav, resp.

označenie pozemkov v pozemkovej knihe v čase ich odňatia pôvodným vlastníkom ako aj stav súčasný,
keď poukázal na to, že reálne sa nejedná o zastavané plochy. V tejto súvislosti navrhovateľ poukázal
na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cbo 131/1996, ako aj stanovisko NS SR vo veci sp.zn. M-
Sždov 13/2002. Súd preto nariadil obhliadku miesta a zistil, že reálny stav, po vykonaní výkopu, je ten,
že na mieste bol nájdený len trávnatý porast a zem, teda že sa nejedná o zastavané plochy a nádvoria.

Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobný návrh bol podaný dôvodne.
Navrhovateľ svoj žalobný návrh na vydanie predmetných nehnuteľností uplatnil na základe príslušných
ustanovení zákona č. 161/2005 Z.z. o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a
náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam (ďalej len „reštitučný

zákon“). Predmetný zákon podrobne špecifikuje podmienky, za ktorých možno oprávnenej osobe priznať
reštitučný nárok na vydanie nehnuteľností, keď zákon v § 2 ods. 1 vymedzuje nehnuteľné veci, ktoré sú
predmetom vydania, v § 2 ods. 2 definuje oprávnenú osobu, v § 3 ods. 1 taxatívne vymedzuje spôsoby
odňatia vlastníckeho práva oprávnenej osobe - t.j. reštitučný titul, v § 4 ods. 1 definuje povinnú osobu, v §
5 ods. 1 ustanovuje prekluzívnu lehotu na uplatnenie práva voči povinnej osobe, v § 5 ods. 3 ustanovuje

prekluzívnu lehotu na uplatnenie práva na súde, v § 6 taxatívne vymedzuje, k akým nehnuteľnostiam sa
vlastnícke právo nevracia. Pre úspešné uplatnenie reštitučného nároku je nevyhnutné, aby boli splnené
všetky vyššie uvedené zákonné podmienky súčasne, a teda nesplnenie čo i len jednej z nich má za
následok, že reštitučnému nároku nemožno priznať úspech.

V predmetnej veci si navrhovateľ svoje právo u odporcu uplatnil výzvou ako je uvedené vyššie, ktorou
navrhovateľ vyzval odporcu na navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam v k.ú. X.K. U. - PK
vložka č. X. Pôvodným vlastníkom uvedeným v pozemkovej knihe bola cirkevná právnická osoba
„Slovenská univerzitná základina“, resp. Československý univerzitný fond, ktorá bola zriadená ako
zbožná základina. Nehnuteľnosti z PKV č. X prešli do vlastníctva štátu z dôvodu uvedenom v § 3 ods.

1 písm. c) zák. č. 161/2005 Z.z., odňatím bez náhrady v zmysle zák. č. 142/1947.

Je nutné zdôrazniť, že pri výklade jednotlivých ustanovení reštitučného zákona je potrebné zohľadniť
celkový účel zákona, ktorým tak, ako vo všetkých reštitučných zákonoch, bolo aspoň čiastočné
napravenie a odstránenie krívd dotknutých subjektov. Je samozrejmé, že reštitučnému nároku možno

priznať úspech len v rámci ustanovení reštitučného zákona, pri ich aplikácii však nemožno vychádzať
len z prísneho gramatického, a ani z reštriktívneho výkladu. Preto nemožno súhlasiť s názorom
odporcu, podľa ktorého oprávnená osoba, tak ako je registrovaná v súčasnosti, musela byť vlastníkom
predmetných nehnuteľností v čase odňatia. Je totiž zjavne nelogické a nepravdepodobné, vzhľadomna historickoprávny vývoj jednak vlastníctva cirkvi a tiež aj evidencie nehnuteľností, aby v pôvodných
pozemkových knihách bol ako vlastník evidovaný subjekt s totožným označením, ako je terajšie
označenie navrhovateľa, ktoré sa zmenilo i počas tohto konania, reagujúc na nové členenie diecéz.

Pôvodnéútvaryrímskokatolíckejcirkvitotižažnaojedinelévýnimkyzanikli(zrušenézákonomč.29/1951
Zb.), avšak bez toho, aby zanikol subjekt rímskokatolíckej cirkvi ako takej.

Vzťah cirkvi a štátu podliehal pomerne dynamickému historickému vývoju, jednou z jeho základných
čŕt bolo to, že štát zväčša akceptoval vnútorné usporiadanie cirkvi podľa noriem kanonického práva,

tak ako to aj bolo vyjadrené v základných dohodách upravujúcich vzťah štátu a cirkvi Modus vivendi.
Na takomto princípe stojí aj súčasná právna úprava, keď podľa článku I. ods. 2 oznámenia MZV SR
č. 326/2001 Z.z. Základnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou zmluvné strany
vzájomné uznávajú právnu subjektivitu druhej strany, ako aj všetkých právnických a fyzických osôb,
ktoré ju majú podľa právneho poriadku SR alebo podľa kánonického práva. Na rovnakom princípe stojí
aj ustálená judikatúra, ktorá vždy považovala cirkev za právnickú osobu sui generis (por. napr. rozsudok

Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo 119/2002 zo dňa 28.02.2003).

Podstatnou spornou skutočnosťou bola otázka, či Slovenskú univerzitnú základinu možno považovať
za útvar rímskokatolíckej cirkvi a teda za právneho predchodcu navrhovateľa, alebo sa jednalo o
subjekt mimo cirkvi. Súd dospel k záveru, že navrhovateľ pomerne vyčerpávajúcim a prijateľným

spôsobom preukázal historickoprávny vývoj univerzitných základín, ktoré pod rôznymi názvami pôsobili
ako náboženské základiny spadajúce pod cirkev. Súd považoval za rozhodujúce medzníky v tomto
historickoprávnom vývoji nasledovné:

Univerzitné základiny nadväzujú na históriu vzniku a pôsobenia Trnavskej univerzity, ktorú 12.5.1635

založil ostrihomský arcibiskup a jej vedenie zveril jezuitom. Mária Terézia dekrétom z 13.2.1775 z titulu
využitia hlavnopatronátneho práva a na základe zákonného článku XII z roku 1548 vložila žalované
nehnuteľnosti do Univerzitného fondu, ktorý mal slúžiť na úhradu potrieb Trnavskej univerzity. Mária
Terézia svojím dekrétom z 13.2.1775 nemohla a ani neodňala vlastnícke práva katolíckej cirkvi, ale len
bližšie určila účel využívania cirkevného majetku z titulu hlavnopatronátneho práva. Z Veľkého diplomu

Márie Terézie z 25.3.1780 je zrejmá právomoc vladára nakladať s majetkom cirkvi, avšak bez práva
odňať cirkvi vlastníctvo k takémuto majetku. Takýmto spôsobom boli zriaďované aj mnohé nadácie,
do ktorých boli vložené prostriedky zo zrušených reholí a rádov, takto vznikla aj predmetná Slovenská
univerzitná základina.

Podľa Konkordátu medzi Svätou Stolicou a Rakúskym cisárstvom č. 195/1855 ř.z. upravujúceho
vzájomné vzťahy medzi Svätou Stolicou a Rakúskym cisárstvom, článok XXXI, majetky, z ktorých sa
skladá náboženský a študijný fond, sú z titulu svojho pôvodu vlastníctvom cirkvi a budú spravované v
mene cirkvi, pričom biskupi budú vykonávať im náležiaci dozor podľa ustanovení, na ktorých sa dohodnú
Svätá Stolica s jeho cisárskym veličenstvom. Po vzniku Československej republiky v roku 1918 zostal na

Slovensku komplex rôznych rímskokatolíckych majetkov, ktoré boli spísané v pozemkových knihách pod
rôznymi názvami. Československá vláda tieto majetky prevzala do nútenej správy na základe nariadenia
č. 132/1919 U.n., na základe ktorého celý hnuteľný a nehnuteľný majetok uvedených biskupstiev, ako aj
náboženskej a vyučovanej základiny, boli dané pod dozor, správou majetkov a dozorom bola poverená
centrálna komisia, čím bolo síce obmedzené dispozičné právo, nedošlo však k odňatiu vlastníckeho

práva. Podľa medzivojnovej judikatúry Vážny civ. 1559: „Majetok náboženskej matice je samostatným
neosobným majetkom (nadáciou). Ak fond je samostatnou právnickou osobou a nie je to korporácia, je
to nevyhnutne nadácia, nakoľko iné útvary právnickej osoby, ako tieto dva, ani právo ani právna veda,
nepozná. Mimo to však je to tiež majetok cirkevný, lebo je to majetok určený cirkevným účelom.“

Základina katolíckej cirkvi je cirkevným právnym subjektom, ktorý vlastní majetok, ktorého použitie
je presne určené na rôzne ciele, napríklad na zakladanie a udržiavanie cirkevných škôl. Takto boli
zakladané cirkevné základiny pod rôznymi názvami, ako napr. Univerzitný fond, Univerzitná základina.
Správa základín mohla byť zverená duchovným osobám ale aj laikom, rozhodoval o tom príslušný
biskup alebo v rámci patronátneho práva panovník. Majetkový substrát základín bol tvorený majetkom

hnuteľným a nehnuteľným, výnosy z užívania majetku boli príjmami nadácie. Jednoznačne sa jednalo o
majetok cirkevný, čo vyplývalo aj zo vzťahu medzi panovníkom a cirkvou.Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k dostatočne prijateľnému záveru, že Slovenskú
univerzitnú základinu je potrebné považovať za útvar rímskokatolíckej cirkvi, ktorého status je upravený
normami kanonického práva, a teda sa jedná o právneho predchodcu navrhovateľa, čím je daná aktívna

legitimácia navrhovateľa ako oprávnenej osoby.

Súd vzhľadom na uvedené považoval vyššie uvedenú výzvu za spĺňajúcu zákonné podmienky výzvy
podľa § 5 ods. 1 reštitučného zákona, výzva mala písomnú formu, povinnej osobe bola zaslaná
najneskôr do 30. apríla 2006, a zároveň v tejto lehote navrhovateľ preukázal skutočnosti podľa

§ 3 reštitučného zákona. Nehnuteľnosti, ktorých vydania sa navrhovateľ domáhal, boli vo výzve
špecifikované dostatočne určito, a to priložením PKV č. X ako aj identifikáciou parciel, z PKV bolo
tiež jednoznačne zrejmé, že k odňatiu vlastníctva došlo z dôvodu uvedenom v § 3 ods. 1 písm. c/
zák. č. 161/2005 Z.z., odňatím bez náhrady v zmysle zák. č. 142/1947. Vzhľadom na to, že odporca
ako povinná osoba nevyhovela písomnej výzve podľa odseku 2, uplatnil navrhovateľ ako oprávnená
osoba svoje právo na súde podľa § 5 ods. 3 reštitučného zákona pred uplynutím prekluzívnej lehoty,

keď odporca výzvu zo dňa 18.4.2006 prevzal dňa 21.4.2006, prekluzívna lehota uplynula dňa 21.4.2007,
návrh bol podaný na súde dňa 20.4.2007. Zároveň z vykonaného dokazovania vyplynulo, že sa jedná
o nehnuteľnosti, ku ktorým je možné prinavrátiť vlastníctvo a že navrhovateľ je právnym nástupcom
pôvodného vlastníka a odporca je osobou povinnou.

Pod ťarchou vykonaného dokazovania v závere aj odporca pripustil dôvodnosť podaného návrhu.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že žalobný návrh bol podaný dôvodne,
keď boli splnené všetky zákonné ustanovenia reštitučného zákona, a preto návrhu vyhovel tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

O náhrade trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku s poukazom na § 151 ods. 3
O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia cestou

podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť
s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý
účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.