Uznesenie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. december 2012

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/119/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812202755
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8812202755.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcov 1/ S. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom D., R. XX, 2/ N. Y., nar.
XX.X.XXXX, bytom Q., D. n/U. - Q., Y. X, proti žalovanému N. F., nar. XX.X.XXXX, bytom D., G. XX, o
určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu
Vranov n/Topľou z 3.7.2012 č.k. 4 C 35/2012 - 55 takto

r o z h o d o l :

Mení uznesenie vo výroku o trovách konania tak, že žalovanému sa priznáva náhrada trov

prvostupňového konania vo výške 237,90 Eur a žalobca v 1. rade je povinný ju zaplatiť JUDr. Milanovi
Sedlákovi, advokátovi, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

Žalovanému sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania vo výške 44,36 Eur a žalobca v 1. rade je
povinný ju zaplatiť JUDr. Milanovi Sedlákovi, advokátovi do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie, pokiaľ sa týka žalobcu v 1. rade proti žalovanému
zastavil. Zaviazal žalobcu v 1. rade uhradiť žalovanému trovy konania vo výške 171,35 Eur do 3 dní od
právoplatnosti rozhodnutia. Žalobu žalobcu v 2. rade proti žalovanému vylúčil na samostatné konanie.

Zastavenie konania vo vzťahu medzi žalobcom v 1. rade a žalovaným súd prvého stupňa odôvodnil §
96 ods. 1 - 3 O.s.p. Zdôraznil, že pred začatím konania žalobca v 1. rade vzal žalobný návrh späť voči

žalovanému a navrhol konanie zastaviť. O trovách konania týchto účastníkov rozhodoval prvostupňový
súd podľa § 146 ods. 2 O.s.p. Ustálil, že žalobca v 1. rade vzal späť svoj návrh, čím zavinil, že konanie sa
muselo zastaviť, a preto ho zaviazal k úhrade trov konania. Súd prvého stupňa vyčíslené trovy konania
žalovaného krátil o 50 % a to tak tarifnú odmenu a analogicky aj náklady zástupcu, pretože tento sa
pojednávania zúčastnil aj v súvislosti s konaním žalobcu v 2. rade proti žalovanému, kde v konaní
sa bude pokračovať a kde bude o trovách konania medzi týmito účastníkmi rozhodované osobitne.

Zdôraznil, že zástupca žalovaného si vyúčtoval trovy právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby
po 58,69 Eur, a to prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie sa k žalobe a účasť na pojednávaní, ako
aj 3 -krát režijný paušál a náhradu za stratu času za 4 začaté polhodiny. K odmene právneho zástupcu
žalovaného bola pripočítaná aj 20 % DPH, čím celkové trovy konania žalovaného predstavovali 342,74
Eur, z ktorých súd priznal 50 % s poukazom na ustanovenie § 13 ods. 1, 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z. O
vylúčení vo veci žalobcu v 2. rade proti žalovanému bolo rozhodnuté podľa § 112 ods. 2 O.s.p.

Protitomutouzneseniu,atoprotivýrokuotrováchkonaniapodalvzákonomstanovenejlehoteodvolanie
žalovaný, ktorý navrhol v tejto časti uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť tak, aby mu bola priznaná
náhrada trov konania v sume 237,90 Eur. Uplatnil si tiež nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
Má za to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom v 1. rade a
žalovaným vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd prvého stupňa podľa jeho názoru

nesprávne aplikoval právnu normu, keď zaviazal žalobcu v 1. rade nahradiť žalovanému trovy konania
krátené o 50 %, nakoľko právny zástupca žalovaného zastupuje len jednu osobu, a to žalovaného a niedveosoby,takabybolomožnévyužiťtotozákonnéustanovenie,naktorésúdprvéhostupňapoukazoval.
Nie je tu v žiadnom prípade na mieste nejaká analógia, najmä nie vzhľadom na vyhlášku č. 655/2004 Z.z.
Zdôraznil, že účastníci konania na strane žalobcov vystupovali samostatne a podali svoje samostatné

nároky, aj keď ich nevedno prečo uplatnili v jednom súdnom konaní, pretože spolu právne nesúvisia -
obaja pôvodne žiadali určiť, že sú vlastníkmi nehnuteľností. Z toho dôvodu konajú samostatne a takto
si znášajú aj sami trovy svojho zastúpenia. Nárok žalobcov bol a je samostatný pre každého z nich,
pretože nejde v danom prípade napr. o spoluvlastníctvo. Žalovanému nie je známe, na základe akého
hmotnoprávneho dôvodu sa žalobcovia domáhali toho istého nároku, pretože tento ak prislúcha, tak

zrejme len jednému z nich. Žalobcovia mohli a mali podať správne dve samostatné žaloby, ktoré by
bolo možné spojiť do jedného konania. Pretože spolu skutkovo mohli súvisieť. Obrana žalovaného však
smerovala a smeruje samostatne voči každému z nich z odlišných dôvodov a je len chybou žalobcov, že
podali žalobu takýmto spôsobom. Žalovaný sa musel v jednom konaní brániť z iných a úplne odlišných
dôvodov voči dvom rôznym subjektom, preto nie je možné len jednoducho subsumovať pod jeden úkon
právnej služby skutkovo akékoľvek, najmä úplne nesúvisiace úkony právnej služby. Domnieva sa, že

súd prvého stupňa mal správne priznať žalovanému náhradu trov konania za celkovo dva plné úkony a
jeden krátený úkon a pokiaľ ide o cestovné náklady, ako aj náhradu za stratu času, súd prvého stupňa
správne rozdelil náhradu týchto výdavkov na polovicu, keďže právny zástupca žalovaného absolvoval
jednu cestu a zvyšnú časť týchto nákladov si bude môcť podľa výsledku konania eventuálne uplatniť
voči žalobcovi v 2. rade po skončení konania o veci samej. V zmysle týchto dôvodov navrhol podanému

odvolaniu vyhovieť.

K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca v 1. rade, ktorý navrhuje potvrdiť uznesenie súdu prvého
stupňa vo výroku o trovách konania. Má za to, že súd prvého stupňa správne krátil trovy konania o 50
% vzhľadom na to, že právny zástupca žalovaného predmetné úkony v súvislosti s obhajobou svojho

klienta nevykonal dvakrát, ale išlo o spoločné úkony. Rozhodnutie súdu prvého stupňa tak vychádzalo z
právneho posúdenia veci. Právny zástupca žalovaného si neoprávnene vyúčtoval trovy za vyjadrenie sa
k žalobe, resp. súd tieto nesprávne priznal, a to vzhľadom na to, že zo strany žalobcu v 1. rade došlo k
späťvzatiužalobyužpredzačatímprvéhopojednávania.Žalobcav1.radevintenciáchO.s.p.avzáujme
predchádzania vzniku súdnych trov správne a vhodne uplatnil inštitút späťvzatia žaloby a to už pred

začatím pojednávania prostredníctvom svojho zástupcu, ktorej predtým nebolo vyjadrenie žalovaného
doručené. O takomto vyjadrení teda žalobca v 1. rade nemal žiadnu vedomosť. Toto vyjadrenie bolo
doručené až na pojednávaní, na ktorom už na začiatku žalobca v 1. rade vzal žalobu proti žalovanému
späť. Aj napriek týmto výhradám žalobca v 1. rade žalovanému priznané trovy uhradil. Žalobca v 1. rade
po vyjasnení si vzájomných pomerov svojim postojom preukázal snahu vyhnúť sa vzniku trov, konal v

záujme hospodárnosti a svojim počinom už pred začatím pojednávania vo veci samej vzal žalobu späť.

Odvolací súd preskúmal uznesenie v napadnutom výroku o trovách konania v zmysle zásad vyjadrených
v § 212 ods. 1,2 O.s.p. spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a zistil, že odvolanie je dôvodné.

Ako je zrejmé z obsahu spisu, podanou žalobou sa žalobcovia v 1. a 2. rade vo vzťahu k žalovanému
domáhali určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX, kat. úz. D.. Žalobca
v 1. rade pred začatím konania vzal podanú žalobu vo vzťahu k žalovanému späť a navrhol konanie
zastaviť.

Podľa § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Pri rozhodovaní o náhrade trov konania účastníkov vo všeobecnosti platí zásada zodpovednosti za
výsledok a zásada zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Z citovaného ustanovenia § 146 ods. 2
Občianskeho súdneho poriadku vyplýva, že v prípade, ak navrhovateľ vezme späť návrh na začatie
konania a nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p., z procesného hľadiska zásadne platí,
že zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť žalovanému účastníkovi vzniknuté trovy.

Ako už bolo spomínané, žalobca v 1. rade vzal späť žalobný návrh vo veci samej pred prvým
pojednávaním, čím zavinil, že konanie medzi týmito účastníkmi sa muselo zastaviť. V dôsledkuuvedeného tak vznikla povinnosť žalobcu v 1. rade uhradiť žalovanému trovy konania, ktoré pozostávajú
z odmeny právneho zástupcu za poskytnutú právnu pomoc.

Právnym zástupcom žalovaného boli poskytnuté tri úkony právnej pomoci, a to prevzatie a príprava
zastúpenia zo 14.6.2012, vyjadrenie sa k žalobe z 15.6.2012 s tým, že na takýto postup vyzval
žalovaného súd prvého stupňa, ktorý mu doručil žalobný návrh a vyzval ho v lehote 15 dní na
vyjadrenie sa k uplatnenému nároku. Právny zástupca žalovaného sa napokon zúčastnil pojednávania
dňa 3.7.2012, na ktorom žalobca v 1. rade pred začatím pojednávania vzal späť žalobný návrh. Je

predovšetkým nutné uviesť, že k zníženiu sadzby tarifnej odmeny o 50 % v zmysle § 13 ods. 2 vyhl.
č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov môže dôjsť v tom prípade, ak právny zástupca vykonal
spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb. Odvolací súd konštatuje, že takáto situácia
v prejednávanej veci nenastala. Žalovaný je jediným pasívne legitimovaným účastníkom v tomto konaní
a jeho právny zástupca tak poskytol právnu pomoc iba tomuto účastníkovi konania. Z jeho strany tak
nešlo o vykonanie spoločných úkonov pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb, tak ako to určuje

citované ustanovenie vyhl. č. 655/2004 Z.z. Z tohto titulu právnemu zástupcovi žalovanému má patriť
odmena právnej pomoci za dva úkony, a to prevzatie a príprava zastúpenia a vyjadrenie sa k žalobnému
návrhu v plnej výške, ustálenej súdom prvého stupňa rozsahom po 58,69 Eur. Za účasť právneho
zástupcu žalovaného na pojednávaní 3.7.2012 mu patrí odmena v rozsahu 1/4 -tiny a to 14,67 Eur podľa
§ 14 ods. 5 písm. b/ citovanej vyhlášky. Celková výška odmeny právneho zástupcu tak predstavuje

132,05 Eur, ku ktorej sa pripočítavá tzv. režijný paušál za tri úkony právnej pomoci vykonané v roku 2012
po 7,63 Eur, spolu 22,89 Eur. Právnemu zástupcovi žalovaného vznikol nárok aj na náhradu cestovných
nákladov a náhradu za stratu času v súvislosti s účasťou na už spomínanom pojednávaní (§ 15 písm.
a/, b/ citovanej vyhlášky), a to v rozsahu 1/2 -vice z dôvodu, že právny zástupca žalovaného sa zúčastnil
tohto pojednávania aj v súvislosti so žalobou žalobcu v 2. rade, kde tento nárok naďalej trvá. Z tohto titulu

si uplatnil sumu 43,41 Eur, keď zároveň odmena a náhrady sa zvyšujú o 20 % DPH (§ 18 ods. 3 citovanej
vyhlášky) a teda o sumu 39,55 Eur. S ohľadom na uvedené tak celková výška trov prvostupňového
konania na strane žalovaného dosahuje sumu 237,90 Eur.

Poukazujúc na tieto dôvody odvolací súd postupom podľa § 220 O.s.p. uznesenie vo výroku o trovách

konania zmenil tak, že žalovanému sa priznáva náhrada trov prvostupňového konania v už uvádzanej
výške 237,90 Eur.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1
O.s.p. Z tohto titulu úspešnému žalovanému bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania vo výške

44,36 Eur. Predmetom odvolacieho konania nebola vec sama, ale iba trovy prvostupňového konania, v
dôsledku čoho sa základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej pomoci (spísanie odvolania)
znížila na polovicu a teda na sumu 29,35 Eur (§ 10 ods. 1, § 14 ods. 3 písm. b/ citovanej vyhlášky). Po
pripočítanírežijnéhopaušáluvovýške7,63Eura20%DPH7,40Eur,takcelkovávýškatrovodvolacieho
konania u žalovaného dosiahla sumu 44,38 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.