Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 10. december 2012

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/174/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111225567
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6111225567.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v právnej veci navrhovateľa: K. L., nar. XX. XX. XXXX,
trvale bytom Y. cesta XXXX/XX, XXX XX F. F., t. č. bytom C. X, XXX XX F. F., zast. JUDr. Vladimírom
Rybovičom, advokátom, so sídlom Advokátskej kancelárie Nám. Š. Moysesa 4, 974 01 Banská Bystrica,
proti odporcovi: ROSA - Real, s. r. o., sídlom Majerská cesta 98, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 44
217 579, zast. JUDr. Petrom Poláčekom, advokátom, so sídlom Advokátskej kancelárie Medený Hámor

6541/15, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o neúčinnosť právneho úkonu, o odvolaní navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 13C/208/2011-61 zo dňa 17. 04. 2012, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľa (žalobu) zamietol; o trovách
konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej v texte len OSP) tak, že

navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 303,09 € na účet vedený
v G. F., a. s., v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

V odôvodnení predmetného rozhodnutia okresný súd uviedol, že vo veci vykonal dokazovanie spisom
Katastrálneho úradu v Banskej Bystrici pod sp. zn. V 6267/2008, ktorého predmetom bol návrh
na vklad do katastra nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi predávajúcou V.

Sásikovou a kupujúcim obchodnou spoločnosťou ROSA - Real, s. r. o., so sídlom v Banskej Bystrici.
Z uvedenej kúpnej zmluvy zistil, že táto bola uzatvorená dňa 08. 10. 2008, pričom v ten istý deň
bola overená totožnosť predávajúcej prostredníctvom občianskeho preukazu pred Mestom Banská
Bystrica. Na základe vykonaného dokazovania mal okresný súd preukázané, že kúpna zmluva, ktorá
bola „napadnutá" žalobou a vo vzťahu ku ktorej navrhovateľ žiadal, aby súd určil, že táto zmluva je voči
navrhovateľovi právne neúčinná bola uzatvorená dňa 08. 10. 2008. Konštatoval, že návrh navrhovateľa,

ktorým sa navrhovateľ domáhal určenia neúčinnosti tejto kúpnej zmluvy voči navrhovateľovi je datovaný
28. 10. 2011, pričom navrhovateľ tento návrh podal na Okresnom súde Banská Bystrica osobne dňa 04.
11. 2011. Okresný súd konštatoval, že jedným z predpokladov odporovateľnosti je aj dodržanie zákonnej
lehoty v zmysle § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka. K právnemu úkonu, ktorému sa má odporovať,
musí dôjsť v posledných troch rokoch. Uvedená lehota sa počíta spätne od urobenia úkonu, ktorému
sa odporuje. Z uvedeného podľa okresného súdu vyplýva, že nárok na odporovanie zaniká uplynutím

trojročnej lehoty, ktorá začína plynúť od urobenia právneho úkonu, t. j. od jeho vzniku. Na plynutie tejto
lehoty súd prihliada z úradnej povinnosti, jedná sa o hmotnoprávnu prekluzívnu lehotu. Okresný súd
žalobu zamietol z dôvodu nedodržania tejto zákonnej lehoty, konštatujúc, že žaloba bola podaná na súd
po uplynutí troch rokov od „urobenia" úkonu, určenia odporovateľnosti ktorého sa navrhovateľ podanou
žalobou domáhal.

Proti predmetnému rozhodnutiu okresného súdu sa v podaní zo dňa 29. 05. 2012 navrhovateľ odvolal.
V odvolaní uviedol, že so záverom okresného súdu, na základe ktorého okresný súd žalobu zamietol,nemožno súhlasiť. Poukázal na ust. § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka a na rozsudok Najvyššieho
súdu Českej republiky sp. zn. 31Cdo 619/2000 zo dňa 18. 07. 2000, podľa záverov ktorého „ pri právnych
úkonoch, na základe ktorých vznikajú práva vkladom do katastra nehnuteľností možno považovať

za dlžníkom urobený právny úkon, prípadne za právny úkon, ku ktorému došlo medzi dlžníkom a
osobami jemu blízkymi, len taký právny úkon, na základe ktorého bolo vložené právo do katastra
nehnuteľností. Trojročné lehoty pre uplatnenie práva odporovať právnym úkonom dlžníka preto v týchto
prípadoch začínajú plynúť dňom nasledujúcim po dni, ku ktorému vznikli účinky vkladu práva do katastra
nehnuteľností". Navrhovateľ v odvolaní ďalej uviedol, že rovnakou právnou úvahou sa riadil aj Krajský

súd v Banskej Bystrici pri rozhodovaní v konaní sp. zn. 12Co/145/2008 rozsudkom zo dňa 13. 09. 2007.
Uvedený právny záver je podľa navrhovateľa odôvodnený tým, že hoci uzavretím zmluvy o prevode
vlastníctva k nehnuteľnosti vznikajú účastníkom zmluvy práva a povinnosti k prevodu vlastníctva ešte
nedochádza. Ten nastáva až vkladom vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností vykonaným na
základe právoplatného rozhodnutia Správy katastra o jeho povolení. Z hľadiska ust. § 42a ods. 2
Občianskeho zákonníka sú významné len právne úkony dlžníka, ktoré ukracujú uspokojenie pohľadávky

jeho veriteľa a len takýmto právnym úkonom môže veriteľ s úspechom odporovať. Uzavretím zmluvy
o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti však k ukráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa zo strany jeho
dlžníka ešte nedochádza, aj keď dlžník ku zmluve pristúpil s takýmto zámerom. Podľa navrhovateľa
kupujúci sa vlastníkom nehnuteľnosti ešte nestal a preto sa dlžníkov veriteľ môže domáhať uspokojenia
svojej pohľadávky aj z tejto nehnuteľnosti, ktorá stále tvorí časť dlžníkovho majetku. Zdôraznil, že k

ukráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa môže dôjsť až potom, čo dlžník prestane byť vlastníkom
prevádzanej nehnuteľnosti. Uviedol, že zároveň je potrebné vziať do úvahy aj tú skutočnosť, že pokiaľ
by sa trojročná lehota uvedená v ust. § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka počítala už od uzavretia
zmluvy, prekrývala by sa s plynutím lehoty na podanie návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností. Uvedené by mohlo viesť k tomu, že by lehota na podanie odporovacej žaloby uplynula

skôr ako by bol vykonaný vklad vlastníckeho práva v prospech nadobúdateľa nehnuteľnosti v katastri
nehnuteľností. Zároveň by sa veriteľ až do vykonania vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do
katastra nehnuteľností nemal možnosť dozvedieť o uzatvorení kúpnej zmluvy resp. iného právneho
úkonu, ktorým dlžník sleduje zmenšenie svojho majetku, čím by verejnosť katastra nehnuteľností
stratila svoj význam. Z uvedených dôvodov je podľa navrhovateľa potrebné posudzovať plynutie

trojročnej lehoty na odporovanie právneho úkonu týkajúceho sa nehnuteľnosti v tom zmysle, že táto
lehota začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, ku ktorému vznikli účinky vkladu práva do katastra
nehnuteľností. V danom prípade bol vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností vykonaný
dňa 05. 11. 2008. Návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal určenia právnej neúčinnosti predmetnej
kúpnej zmluvy voči navrhovateľovi bol súdu doručený dňa 04. 11. 2011, teda pred uplynutím trojročnej

lehoty. Zamietnutím návrhu navrhovateľa z dôvodu uplynutia trojročnej prekluzívnej lehoty by bola
podľa názoru navrhovateľa nesprávnou právnou úvahou súdu prvého stupňa navrhovateľovi odňatá
možnosť konať pred súdom. Navrhovateľ ďalej v odvolaní uviedol, že podáva odvolanie aj proti výroku o
trovách konania, čo odôvodnil tým, že právny zástupca odporcu JUDr. Peter Poláček je zároveň jediným
štatutárnym zástupcom odporcu, čím došlo k stotožneniu subjektu zástupcu v konaní so zastúpeným

účastníkom. Z tohto dôvodu by priznanie náhrady trov konania odporcovi bolo podľa navrhovateľa v
rozpore s dobrými mravmi, nakoľko JUDr. Peter Poláček vykonával úkony v rámci právneho zastúpenia
vo vlastnom záujme. Preto sú podľa navrhovateľa dané dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré je
potrebné aplikovať ust. § 150 OSP a nepriznať odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia. Poukázal
na to, že z uvedeného dôvodu nebola odporcovi priznaná náhrada trov právneho zastúpenia ani v

obdobnom konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 9C/206/2010 napriek tomu,
že odporca bol v konaní úspešný. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica
zo dňa 17. 04. 2012 sp. zn. 13C/208/2011 zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie. Zároveň navrhol, aby mu bola priznaná náhrada trov prvostupňového a odvolacieho
konania vo výške ako budú vyčíslené jeho právnym zástupcom.

Na odvolania navrhovateľa reagoval odporca v podaní zo dňa 26. 06. 2012, kde uviedol, že podľa jeho
názoru sa okresný súd v dostatočnej miere a v potrebnom rozsahu zaoberal všetkými skutočnosťami
potrebnými pre rozhodnutie. Vec správne právne posúdil a na základe toho potom vyhodnotil aj
správny právny záver. V danom prípade sa teda správne zaoberal v prvom rade otázkou existencie

resp. neexistencie preklúzie uplatneného práva, na čo bol povinný prihliadnuť z úradnej povinnosti.
Podľa názoru odporcu je nepochybné, že v danom prípade skutočne došlo k preklúzii možnosti
uplatňovať právo z právneho úkonu, ktorý v návrhu označil navrhovateľ. Podľa odporcu je jednoznačné
a nespochybniteľné, že v zmysle § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka, možno odporovať právnemuúkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa. V tomto prípade je
dikcia zákona nezameniteľná a teda aj začiatok plynutia prekluzívnej lehoty je daný urobením právneho
úkonu t. j. dňom podpísania spornej kúpnej zmluvy, ku ktorému došlo dňa 08. 10. 2008. Podľa názoru

odporcu vôbec nie je rozhodujúce kedy tento právny úkon nadobudol účinnosť, t. j. kedy bol povolený
vklad do katastra nehnuteľností a ani to či a kedy sa o tejto skutočnosti navrhovateľ vôbec dozvedel. Za
daných okolností sa prvostupňový súd nemal dôvod zaoberať skutkovým stavom veci a teda nemohla
byť ani navrhovateľovi odňatá nesprávnou právnou úvahou súdu možnosť konať pred súdom. Odporca
vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa ďalej uviedol, že nesúhlasí ani s tou časťou odvolania, ktorá sa

týka rozhodnutia o náhrade trov konania. Zdôraznil, že odporca je samostatný právny subjekt a ako taký
má svoju právnu subjektivitu a má právo dať sa zastúpiť advokátom a to bez ohľadu na to, či v danom
prípade je spoločníkom a konateľom osoba s právnickým vzdelaním. Uviedol, že odporca sa mohol dať
zastúpiť iným advokátom, čo by však vec len zbytočne skomplikovalo a pritom by sa nič nezmenilo na
prípadných trovách konania, pretože súd je viazaný vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z. z. Navrhol, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu danom odvolaním navrhovateľa podľa § 212
ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a odvolaním napadnutý rozsudok
okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. h/ OSP zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia mu vec
vrátil na ďalšie konanie.

Podľa ust. § 44 ods. 1,veta prvá Občianskeho zákonníka, zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie
návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť.

Podľa ust. § 47 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka ak zákon ustanovuje, že k zmluve je potrebné

rozhodnutie príslušného orgánu, je zmluva účinná týmto rozhodnutím. Ak sa do troch rokov od uzavretia
zmluvy nepodal návrh na rozhodnutie podľa ods. 1 platí, že účastníci od zmluvy odstúpili.

Podľa ust. § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy,
nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný

zákon neustanovuje inak.

Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že okresný súd nedostatočne skúmal splnenie podmienky
podľa § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka a následne vec nesprávne právne posúdil, keď si ust.
§ 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka vyložil bez kontextu s ostatnými ustanoveniami Občianskeho

zákonníka týkajúcimi sa zmluvy o prevode nehnuteľností. V danom prípade bola zmluva uzavretá 08.
10. 2008, účinnosť vkladom do katastra nehnuteľností nadobudla dňa 05. 11. 2008 a navrhovateľ podal
žalobu do podateľne Okresného súdu Banská Bystrica osobne dňa 04. 11. 2008. Okresný súd pri
rozhodovaní vychádzal zo záveru, že ak bola zmluva uzavretá dňa 08. 10. 2008, tak žaloba o určenie
neúčinnosti tejto zmluvy bola podaná po uplynutí zákonom stanovenej trojročnej prekluzívnej lehoty,

na základe čoho žalobu zamietol. V uvedenej súvislosti považuje odvolací súd za potrebné poukázať
na zásadný rozdiel pri nadobúdaní účinnosti zmluvy o prevode hnuteľných vecí a zmluvy o prevode
vecí nehnuteľných. V zmysle ust. § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka uzavretím zmluvy o prevode
hnuteľných vecí, táto zmluva zásadne nadobúda účinnosť. Toto však neoplatí pri zmluve o prevode
nehnuteľností, keď v zmysle ust. § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa prevádza nehnuteľná vec,

nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov (zákona č.
162/1995 Zb. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam). Platná
zmluva o prevode nehnuteľností ešte sama o sebe nemá za následok prevod vlastníckeho práva. Musí
k nej pristúpiť ďalšia právna skutočnosť - vklad do katastra nehnuteľností, ktorý ma konštitutívne účinky.
Až vkladom do katastra nehnuteľností sa nadobúda vlastníctvo a zmluva sa stáva účinnou. Právny

inštitút odporovateľnosti právneho úkonu slúži na zabezpečenie občianskoprávnej ochrany veriteľa pred
takými právnymi úkonmi jeho dlžníka, ktorými sa tento zbavuje majetku za tým účelom, aby sa z
neho nemohol uspokojiť jeho veriteľ. Odporovateľnosť právneho úkonu je procesný inštitút, ktorý sa do
praxe premieta tak, že veriteľ sa môže na súde žalobou domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne
úkony uvedené v odsekoch 2 až 5 ust. § 42a Občianskeho zákonníka , pokiaľ ukracujú uspokojenie

veriteľovej vymáhateľnej pohľadávky, sú voči veriteľovi právne neúčinné. Už z uvedeného je zrejmé,
že ustanovenie § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka nie je možné vykladať vo vzťahu k zachovaniu
trojročnejprekluzívnejlehotyprizmluváchoprevodenehnuteľnostíbez kontextusostatnýmizákonnými
ustanoveniami týkajúcimi sa prevodu nehnuteľností.Na základe uvedených skutočností odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu,
ktorým okresný súd žalobu o určenie odporovateľnosti kúpnej zmluvy V 6267/2008, ktorou dlžník (V.

L.) previedol na odporcu vlastnícke právo k pozemku parc. č. XXXX/X o výmere 529 m2 a parc. č.
XXXX/X o výmere 1234 m2 nachádzajúcemu sa v obci M., kat. úz. M., zapísanom na liste vlastníctva č.
XXXX spolu s nedokončenou stavbou, ktorá na liste vlastníctva zapísaná nie je, z dôvodu nedodržania
zákonnom stanovenej trojročnej prekluzívnej lehoty na podanie žaloby zamietol, podľa § 221 ods. 1,
písm. h/ OSP zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia mu vec vrátil na ďalšie konanie, konštatujúc,

že odvolacie námietky navrhovateľa sú dôvodné.

Úlohou okresného súdu viazaného právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 OSP) bude v rámci
ďalšieho konania skúmať, či predmetný právny úkon ukrátil uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky
veriteľa s prihliadnutím k tomu, že dlžníkove právne úkony ukracujú uspokojenie vymáhateľnej
pohľadávky veriteľa vtedy, ak vedú k zmenšeniu majetku dlžníka a ak dôsledkom tohto zmenšenia

majetku je, že veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej vymáhateľnej pohľadávky z majetku dlžníka.
Zákonnou podmienkou odporovateľnosti je tiež preukázanie úmyslu dlžníka ukrátiť svojho veriteľa, ktorý
bol druhej zmluvnej strane známy. Okresný súd teda na základe dokazovania vykonaného v potrebnom
rozsahu posúdi, či vyššie uvedená zmluva o prevode nehnuteľností uzatvorená medzi dlžníčkou
navrhovateľa V. L. ako predávajúcou a odporcom ako kupujúcim dňa 08. 10. 2008, ktorá nadobudla

účinnosť vkladom do katastra nehnuteľností dňa 05. 11. 2008 ukracuje uspokojenie vymáhateľnej
pohľadávky veriteľa (navrhovateľa) teda či tento právny úkon viedol k zmenšeniu majetku dlžníčky
navrhovateľa do takej miery, že ani z iného jej majetku nie je možné dosiahnuť uspokojenie pohľadávky
navrhovateľa.Okresnýsúdbudetiežskúmať,čiboldanýúmyseldlžníčkynavrhovateľa odporovateľným
právnym úkonom ukrátiť navrhovateľa. Úmysel ukrátiť uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa

je daný vtedy, ak predmetným právnym úkonom skutočne došlo k ukráteniu vymáhateľnej pohľadávky
veriteľa. Je potrebné, aby okresný súd vykonal dokazovanie a preveril, či v čase uskutočnenia
odporovaného právneho úkonu dlžníčka disponovala alebo nedisponovala iným majetkom, ktorý by
postačoval na uspokojenie pohľadávky navrhovateľa, čo je relevantné aj z hľadiska zistenia úmyslu
dlžníčky pri uzatvorení kúpnej zmluvy. Pokiaľ okresný súd ustáli, že dlžníčka nemala iný majetok, je

potrebné, aby vyriešil otázku, či za predmetnú nehnuteľnosť bola navrhovateľke poskytnutá primeraná
náhrada spočívajúca v zaplatení kúpnej ceny a či kúpna cena bola primeraná vzhľadom na druh, stav
a umiestnenie nehnuteľností.

V novom rozhodnutí o veci samej rozhodne okresný súd podľa ust. § 224 ods. 3 OSP aj o trovách celého

konania (prvostupňového a odvolacieho) s prihliadnutím k odvolacej námietke navrhovateľa týkajúcej
sa rozhodnutia o náhrade trov konania, ktorú odvolací súd považuje za dôvodnú.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.