Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. september 2012

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8CoP/71/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111231561
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5111231561.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej
a sudcov Mgr. Miroslava Šeptáka a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci navrhovateľky: N. W., nar.
XX. XX. XXXX, bytom u matky G. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. H. č. XX, zastúpená splnomocneným
zástupcom JUDr. Martinom Burianom, advokátom so sídlom Q., ul. H. č. X proti odporcovi: C. W., nar.
XX. XX. XXXX, bytom trvale C. H. č. X/XX, prechodne bytom D., ul. C. č. XXX, o zvýšenie výživného, o

odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina zo dňa 18. apríla 2012 č. k. 30P/267/2011-61,
takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Navrhovateľke sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Žilina rozsudkom zo dňa 18. 04. 2012 č. k. 30P/267/2011-61 zaviazal otca k povinnosti
prispievať na výživu N. výživným vo výške 150 eur mesačne, s účinnosťou od 01. 08. 2011, vždy do

15. dňa v mesiaci vopred k rukám N.. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 01. 08. 2011 do 30. 04.
2012 vo výške 752,49 eur súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 30 eur k rukám N.,
pod následkom straty výhody splátok, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku. Vo
zvyšnej časti súd návrh matky a N. zamietol. Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo
na náhradu trov konania. Tým zmenil rozsudok Okresného súdu Topoľčany č. k. 10P/273/2006-64 zo
dňa 11. 12. 2006.

Súd konštatoval, že posudzoval zmenu pomerov od posledného rozhodovania o výživnom zisťujúc
okolnosti, ktoré sa závažnejším spôsobom prejavili v pomeroch účastníkov. Naposledy bolo o výživnom
rozhodované rozsudkom Okresného súdu Topoľčany č. k. 10P/273/2006-64 zo dňa 11. 12. 2006, ktorým
súd schválil rodičovskú dohodu v tom znení, že otec (v odvolacom konaní označovaný ako odporca) sa
zaviazal prispievať na výživu dcéry N. (v odvolacom konaní označovanej ako navrhovateľka) výživným
vo výške 2.000,- Sk mesačne. Odporca v tom čase uviedol, že pracuje ako mäsiar s priemerným
zárobkom 800 eur. Matka bola zamestnaná a jej príjem predstavoval okolo 10.000,- Sk. Súd považoval

za nepochybné, že došlo k zmene pomerov na strane navrhovateľky, ktorá v súčasnej dobe je
študentkou 3. ročníka gymnázia. Vzhľadom na vek zvýšili sa jej výdavky v súvislosti so stravou,
ošatením, a taktiež so štúdiom na strednej škole (zakúpenie učebných pomôcok, exkurzie, výlety). Musí
nosiť strojček na zuby, s čím sú tiež spojené zvýšené výdavky, chodieva na kontroly, za ktoré mesačne
platí približne 30 eur.
Odporcovi bol návrh matky na zvýšenie výživného doručený 25. 08. 2011. Výzvu, aby odporca oznámil

svojho zamestnávateľa, doložil daňové priznanie, preukázal svoje majetkové pomery, svoje výdavky,
doklady preukazujúce, že hradí výdavky navrhovateľky, prezval osobne dňa 24. 10. 2011. Napriek
tomu doklady o svojom príjme, o výdavkoch, súdu nedoložil. Osobne prevzal zásielku o termínepojednávania dňa 19. 03. 2012, na ktoré sa nedostavil. Dňa 12. 04. 2011 (správne malo byť uvedené
2012)matkaodporcuoznámilajehoneúčasťnapojednávaníažiadosťoodročeniepojednávania,pričom
odporca súdu žiadnym spôsobom nepreukázal dôvod jeho neúčasti na pojednávaní. Vzhľadom na tieto

skutočnosti, považoval súd prístup odporcu za nezodpovedný.
S poukazom na to, že odporca má príjmy z inej než závislej činnosti, je v zmysle ustanovenia § 63
ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákona o rodine“) povinný preukázať súdu podklady
na zhodnotenie svojich majetkových pomerov. Odporca nepreukázal svoje príjmy a výdavky, z toho
dôvodu súd vychádzal z daňového priznania odporcu za rok 2010 (príjmy podľa § 5 predstavovali

sumu 10.370,02 eur - vyňaté príjmy zo zahraničia, príjmy podľa § 6 predstavovali sumu 12.728,51 eur,
výdavky predstavovali sumu 11.349,40 eur a základ dane predstavoval sumu 11.749,13 eur). Ďalej
súd konštatoval, že matka dieťaťa má zdravotné problémy, od 16. 04. 2012 je práceneschopná, je
poberateľkouinvalidnéhodôchodkuvovýške279,10eur.Doapríla2012pracovalaakoučiteľkavškôlke,
kde dala výpoveď, keďže sa odsťahovali zo Q.. Matka dieťaťa má ešte jednu vyživovaciu povinnosť.
Odporca nemá žiadnu inú vyživovaciu povinnosť.

Súd zvýšil výživné na sumu 150 eur mesačne s účinnosťou od 01. 08. 2011, od začiatku mesiaca
nasledujúceho po mesiaci, v ktorom matka podávala návrh na zvýšenie výživného, teda od času ako
žiadala matka. Podľa názoru súdu takto určená výška výživného zodpovedá odôvodneným potrebám
dcéry účastníkov konania, vzhľadom k možnostiam a schopnostiam odporcu. Odporca iným spôsobom
na výživu dcéry neprispieva (navrhovateľka uviedla, že okrem výživného jej nič nekupuje, prispel jej

polovicou na tenisky, 1x s ňou bol u lekára v Trenčíne a zaplatil sumu 50 eur). Súd pri určení výšky
výživného vychádzal z potencionality príjmov odporcu, s prihliadnutím na jeho dosahované príjmy v
predchádzajúcom období. Matka si plní svoju vyživovaciu povinnosť aj formou uspokojovania bytových
potrieb dcéry. Na záver súd poukázal aj na to, že o výživnom bolo naposledy v decembri v roku 2006 a
s poukazom na § 78 ods. 3 Zákona o rodine, vývoj životných nákladov je objektívna okolnosť, ktorá by

aj sama osebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného.
Nedoplatok na výživnom za obdobie od 01. 08. 2011 do 30. 04. 2012 vo výške 752,49 eur (9 mesiacov
krát 83,61 eur - rozdiel medzi naposledy určeným výživným a zvýšeným výživným) súd povolil odporcovi
splácať v mesačných splátkach po 30 eur k rukám navrhovateľky, pod následkom straty výhody splátok,
počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, v súlade s ust. § 160 ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) vzhľadom na výšku nedoplatku. Súd zaviazal prispievať odporcu
na výživu navrhovateľky bežným výživným, a tiež nedoplatok na výživnom k jej rukám, keďže táto v
priebehu konania dovŕšila plnoletosť.
Vo zvyšnej časti návrh matky a navrhovateľky, ktorým žiadali zvýšiť výživné na sumu 200 eur mesačne
od 01. 08. 2011, súd zamietol.

Súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania v zmysle ust. § 151 ods. 1
veta prvá O. s. p., podľa ktorého o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Navrhovateľka ani odporca si trovy konania neuplatnili.

Protitomutorozsudkupodalodvolanieodporca,ktorýnavrholrozsudokokresnéhosúduvcelomrozsahu

zrušiť a vec vrátiť súdu I. stupňa, aby znovu konal a rozhodol.
Uviedol, že k návrhu matky dieťaťa sa písomne vyjadril. Pokiaľ súd pojednával v jeho neprítomnosti, tak
to bolo napriek tomu, že on sa ospravedlnil a zároveň požiadal aj o odročenie pojednávania. Uvedeným
preto došlo zo strany súdu k pochybeniu v tom, že sa ako účastník k veci nemohol vyjadriť a zároveň
nemohol ani navrhnúť dokazovanie a súdu predložiť dôkazy. Tieto jeho práva mu boli úkonmi súdu

odňaté i napriek tomu, že súd mal vedomosť o dôvodoch jeho neprítomnosti ako aj o tom, že vzhľadom
k dôvodom neprítomnosti navrhol pojednávanie odročiť na iný termín.
Ďalej odporca uviedol, že matka dieťaťa žiadnym spôsobom nezdôvodnila potrebu zvýšenia výživného,
nezdokladovala skutočnosť, že náklady na dieťa sa zvýšili o požadovanú sumu dožadovaného sa
navýšenia výživného. Jednalo by sa totiž o zvýšenie nákladov na dieťa v rozsahu cca 280 eur mesačne,

kde po rozdelení sumy nákladov medzi rodičov by sa dopracovalo k sume požadovaného navýšenia
výživného od odporcu na sumu 200 eur mesačne. Ani matka teda neuvádza v akom rozsahu sa zvýšili
náklady na dieťa a ani súd sa s uvedeným nevysporiadal, keďže nikde v odôvodnení napadnutého
rozsudku nevyčíslil a ani inak nevyjadril odôvodnenosť zvýšenia výživného. Okrem toho súd žiadnym
spôsobomneprihliadolnajehomožnostiamajetkovépomery.Vsúčasnejdobenemáobjektívnepríjema

ani možnosti, ktorými by bolo v jeho možnostiach plniť vyživovaciu povinnosť vo výške ako bola uvedená
v rozsudku.
Čo sa týka matky uviedol, že táto napriek tomu, že poukazuje na zlé majetkové, sociálne a zárobkové
pomery používa luxusné osobné motorové vozidlo značky AUDI Q7, v meste Q. vlastní byt, v roku 2012bola na luxusnej dovolenke na Bali, účty za telefón má aj v niekoľko 100-eurových sumách a pod. Okrem
toho sa sama vzdala zamestnania, čo mal súd I. stupňa pri rozhodovaní zohľadniť. Náklady na dieťa
mimo výživného nehradí len matka, ale dcére prispieva i on (lekárske úkony v Trenčíne). Dcéra mala

možnosť si u neho privyrobiť keď prevádzkoval bufet na Kúpalisku v Topoľčanoch. Dcére prispel aj na
cestu do Francúzska a pod.
Podľa odporcu súd pri rozhodovaní vychádzal z jeho daňového priznania za predchádzajúce obdobie
a nie z podkladov preukazujúcich jeho príjem v rozhodnom období. K svojej osobe uviedol, že v roku
2010 pracoval sezónne v Nórsku, bol živnostníkom. Príjem v podstate nemá žiadny, nakoľko všetok

príjem bol nútený spotrebovať v súvislosti s úhradami dlhov a exekúcií, ktoré dlhy a exekúcie stále má,
ako aj nákladmi v Nórsku. Nakoľko v súčasnej dobe je v Nórsku, keďže sa začala sezóna vykonávania
prác, súdom požadované podklady chcel súdu predložiť po návrate, a to požadované daňové priznania
a podklad k zamestnávateľovi, ako aj jeho majetkové pomery, čo rovnako súdu včas oznámil. Dávky
nepoberážiadne,inúvyživovaciupovinnosťnemá.Daňovépriznaniezarok2011budemaťvypracované
do 31. 05. 2012, nakoľko požiadal správcu dane o odklad lehoty na podanie daňového priznania.

Vzhľadom k uvedenému mal za to, že súd neúplne zistil skutkový stav veci, nevykonal všetky dôkazy
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a na tieto objektívne neprihliadal najmä s poukazom
na to, že v danej veci je možné konanie začať aj bez návrhu, preto sa súd neriadi výlučne návrhmi
účastníkov konania na vykonanie dôkazov, ale má objektívne posúdiť celý skutkový stav a s poukazom
na to súd I. stupňa dospel na základe vykonaných (resp. nevykonaných) dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam.

Navrhovateľka prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu vo svojom vyjadrení k odvolaniu
navrhla rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny.
Predovšetkým sa v plnom rozsahu stotožnila s postupom súdu I. stupňa tak ako ho odôvodnil v

odôvodnení rozsudku. Uviedla, že odporca výzvu súdu ignoroval ako účastník konania svoje procesné
práva náležite nevyužil napriek tomu, že bol ako účastník konania o svojich procesných právach
riadne poučený. Odporca preukázateľne na výzvu súdu nereagoval, konajúcim súdom vyžiadané
listinné dôkazy, prípadne iné návrhy na vykonanie dokazovania nepredložil. Okresný súd nariadil
pojednávanie na dátum 18. 04. 2012, pričom odporca prevzal predvolanie osobne dňa 19. 03. 2012,

teda mesiac pred dátumom nariadenia pojednávania. Na pojednávanie sa nedostavil a svoju neúčasť
riadne neospravedlnil. Aj keď matka odporcu oznámila dňa 12. 04. 2012 jeho neúčasť na pojednávaní a
zároveň požiadala v jeho mene aj o odročenie pojednávania, jeho neúčasť nebola riadne odôvodnená.
V tejto súvislosti poukázala na ust. § 119 O. s. p. Podľa navrhovateľky z konania odporcu od samého
momentu začatia súdneho konania je zrejmé, že nemal záujem využívať svoje procesné práva a

bol ako účastník konania nečinný, čo založilo konajúcemu súdu oprávnenie postupovať v zmysle
ust. § 101 ods. 2 O. s. p. Mala za to, že neprítomnosť odporcu nebola prekážkou toho, aby súd
mohol uskutočniť pojednávanie v jeho neprítomnosti, nakoľko doručenie predvolania bolo preukázané a
konajúci súd mohol na základe vykonaných dôkazov, ktoré boli navrhnuté zo strany jej, ako aj dôkazov,
ktoré súd vykonal z vlastnej iniciatívy riadne rozhodnúť a konanie súdu v žiadnom prípade nebolo na

ujmu riadnemu zisteniu skutočného stavu veci. Odporcovi ako účastníkovi konania teda v žiadnom
prípade nebola odňatá možnosť pred súdom konať. Označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení ako
základná povinnosť účastníkov konania nebola zo strany odporcu splnená výlučne z dôvodov na jeho
strane. Podľa navrhovateľky odporcom v odvolaní uvádzané skutočnosti a dôkazy, ktoré z vlastnej viny
neuplatnil pred súdom I. stupňa, v jeho odvolaní nemôžu byť v zmysle ust. § 205a O. s. p. odvolacím

dôvodom.
Ďalej navrhovateľka uviedla, že potrebu zvýšenia zdôvodnila, a tiež preukázala, pričom poukázala
na tú skutočnosť, že má 18 rokov kedy už len z tejto skutočnosti prirodzene vyplýva dôvodnosť
nutnosti zvýšenia výživného, nakoľko jej životné nároky v porovnaní s nárokmi vo veku 13 rokov bola
stanovená výška výživného na sumu 66,39 eur, sa museli logicky zvýšiť. Špecifikácia jej nákladov je

súčasťou súdneho spisu. Konajúci súd z vykonaného dokazovania náležitým spôsobom zistil schopnosti
a možnosti každého z rodičov a pri stanovení výšky výživného vychádzal z preukázaných nákladov,
z dostupných dokladov preukazujúcich majetkové pomery odporcu (daňové priznanie za rok 2010).
Zároveň poukázala na to, že odporca toho času znovu sa nachádza v Nórsku, kde pracuje, pričom
v zmysle všeobecne dostupných informácií je priemerná mesačná mzda zamestnanca vo výške

5.275,78 eur mesačne. Ako prílohu predložila štatistiku notárskych miest (www.ssb.no/lonnansatt-
en/main.html ). Okrem toho podľa navrhovateľky povaha
zákonnej úpravy vyživovacej povinnosti vyžaduje, aby povinná osoba vždy, aj na úkor svojho minima,
zabezpečila výživu dieťaťa. Okrem toho odporca z vlastnej viny - nečinnosti nepreukázal súdu svojetvrdenia uvádzané v odvolaní ohľadom údajného prispievania na náklady navrhovateľky nad rámec
súdom stanoveného výživného. Jeho tvrdenia sa zhodujú s jej tvrdeniami čo sa týka úhrady lekára v
Trenčíne. Navyše odporca s platbami výživného meškával, resp. výživné po dlhý čas neplatil, pričom

matka navrhovateľky bola nútená niekoľkokrát podávať na odporcu trestné oznámenie pre podozrenie
zo spáchania trestného činu zanedbania povinnej výživy v zmysle ust. § 207 Trestného zákona. Tvrdenia
odporcu, že matka navrhovateľky uviedla v podanom návrhu na začatie konania skresľujúce údaje vo
vzťahu k svojej osobe sú účelové a v zásade bezpredmetné, nakoľko je prirodzené, že počas doby
medzi podaním návrhu a vyhlásením rozsudku môže dôjsť k zmene skutočností a pre rozsudok súdu je

v zmysle ust. § 154 O. s. p. rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania
(§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§
201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené ust. § 202 O. s. p., bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z

dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a rozsudok okresného súdu ako vecne správny
potvrdil (§ 219 ods. 1 O. s. p.) a to z nasledovných dôvodov:

V preskúmavanej veci podaným návrhom došlým súdu dňa 28. 07. 2011 sa matka navrhovateľky
domáhala zvýšenia výživného na maloletú zo sumy 66,39 eur na sumu 200 eur mesačne s účinnosťou

od 01. 08. 2011 na tom skutkovom základe, že o výživnom bolo naposledy rozhodované rozsudkom
Okresného súdu v Topoľčanoch č. k. 10P/273/2006-64 zo dňa 11. 12. 2006, ktorým bola schválená
rodičovská dohoda na sumu 2.000,- Sk mesačne (66,39 eur s účinnosťou od 01. 01. 2007). V návrhu
uviedla, že v čase zvýšenia výživného na navrhovateľku táto navštevovala II. stupeň základnej školy,
v súčasnej dobe sa jej zvýšili výdavky spojené s jej štúdiom (od septembra 2011 bude študentkou

2. ročníka Gymnázia v Žiline), ako i so záujmovou činnosťou (navštevuje tanečnú školu, jazykovú
školu, súkromné hodiny hry na klavír), ďalej spojené s lekárskou starostlivosťou (navštevuje zubného
ortopéda). Ona ako matka dieťaťa je toho času bez práce (dňom 27. 07. 2011 jej končí pracovný pomer
s Mestským úradom v Žiline - je učiteľkou v materskej škole, zatiaľ nie je vedená ak uchádzačka o
zamestnanie na ÚPSVaR, v blízkej dobe sa zaeviduje). Jej jediným príjmom je invalidný dôchodok, z

ktorého musí uhrádzať výdavky na lieky.
Z obsahu spisu mal odvolací súd preukázané, že odporcovi bol dňa 24. 10. 2011 doručený návrh
na začatie konania a bol vyzvaný, aby sa v lehote 5 dní vyjadril ku skutkovým a právnym tvrdeniam
navrhovateľky. Dňa 31. 10. 2011 zaslal odporca súdu vyjadrenie. V tomto poukázal na to, že matka
dieťaťa žiadnym spôsobom nezdôvodnila potrebu zvýšenia výživného a nezdokladovala skutočnosť, že

náklady na dieťa sa zvýšili o požadovanú sumu dožadovaného sa navýšenia výživného. Ďalej podľa
neho náklady na dieťa mimo výživného nehradí len matka, ale aj on jej prispieva (hradil lekárske
úkony u lekára v Trenčíne, náklady s odstránením estetických vád, navrhovateľka mala možnosť si u
neho privyrobiť pokiaľ prevádzkoval bufet). Okrem toho podľa jeho vedomostí matka dieťaťa je stále
zamestnaná (v materskej škole v Žiline). K svoje osobe uviedol, že: „...v roku 2010 pracoval sezónne v

Nórsku, bol živnostníkom, príjem v podstate nemá žiadny, nakoľko všetok príjem bol nútený spotrebovať
v súvislosti s úhradami z dlhov a exekúcii, ktoré stále má, ako aj nákladmi v Nórsku. V súčasnej dobe
je znovu v Nórsku, nakoľko sa začala sezóna vykonávania prác, doklady požadované súdom predloží
po návrate, a to požadované daňové priznania a podklad k zamestnávateľovi, ako aj jeho majetkové
pomery. Dávky nepoberá žiadne, inú vyživovaciu povinnosť nemá. Navrhol preto návrh na začatie

konania podaný matkou dieťaťa zamietnuť...“.
Vo veci bolo nariadené pojednávanie na deň 18. 04. 2012, pričom odporca prevzal predvolanie dňa 19.
03. 2012.
Z úradného záznamu napísaného na okresnom súde dňa 12. 04. 2012 vyplýva, že telefonicky
ospravedlnila stará matka dieťaťa svojho syna, teda odporcu, z neprítomnosti na pojednávaní dňa 18.

04. 2012, nakoľko musel odcestovať do Nórska, kde si musí vybaviť nejaké úradné záležitosti. Zároveň
uviedla, že odporca chce byť osobne prítomný na pojednávaní, preto žiada pojednávanie dňa 18. 04.
2012 odročiť na nový termín.
Okresný súd pojednával v neprítomnosti odporcu. Rozhodnutie odôvodnil tým, že odporca žiadnym
spôsobom nepreukázal, že sa nemôže zúčastniť pojednávania, pričom mal dostatok času od prevzatia

zásielky o termíne pojednávania, aby tak učinil a doložil súdu doklady preukazujúceho jeho príjmy a
výdavky. Vzhľadom k tomu súd v zmysle ust. § 101 ods. 2 O. s. p. pojednával v neprítomnosti odporcu.Dcéra účastníkov konania v priebehu konania nadobudla plnoletosť. Na pojednávaní dňa 18. 04. 2012
sa pripojila k návrhu matky a žiadala, aby súd zvýšil výživné aj po dovŕšení jej plnoletosti na sumu 200
eur mesačne, pretože okrem výživného, ktoré má určené, iným spôsobom jej odporca neprispieva.

Odporcavprvomradevodvolanínamietalpostupsúdu,keďsúdpojednávalvjehoneprítomnostinapriek
tomu, že sa ospravedlnil a zároveň požiadal aj o odročenie pojednávania. Z toho dôvodu podľa neho
došlo k pochybeniu v tom, že sa ako účastník k veci nemohol vyjadriť a zároveň nemohol ani navrhnúť
dokazovanie a súdu predložiť dôkazy.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým účastníkovi konania znemožní
realizáciu tých procesných práv, ktoré mu dáva Občiansky súdny poriadok.

Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným

dôkazom.

ObčianskysúdnyporiadokÚstavouzaručenéprávoosobnejprítomnostinasúdnomkonanízabezpečuje
tak, že ukladá súdu, ak zákon neustanovuje inak, nariadiť na prejednanie veci samej pojednávanie a
predvolať naň účastníkov konania (§ 115 ods. 1 O. s. p.), a to tak, aby mali dostatok času na prípravu,

spravidla najmenej 5 dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať. Ak súd nariadi pojednávanie,
môže vec prejednať v neprítomnosti riadne predvolaného účastníka len vtedy, ak účastník nepožiadal z
dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania (§ 101 ods. 2 O. s. p.).

Podľaust.§119ods.1,2O.s.p.,pojednávaniesamôžeodročiťlenzdôležitýchdôvodov.Účastník,ktorý

navrhujeodročeniepojednávania,musísúduoznámiťdôvodnaodročeniepojednávaniabezzbytočného
odkladu,potom,čosaoňomdozvedelaleboodkedysaoňommoholdozvedieť,alebosprihliadnutímna
všetky okolnosti ho mohol predpokladať. Návrh na odročenie pojednávania obsahuje najmä: a/ dôvod,
pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania, b/ deň, keď sa účastník o dôvode dozvedel, c/ ak je to
možné, uvedenie elektronickej adresy, telefaxu alebo telefónu, na ktoré súd bezodkladne oznámi, ako

návrh posúdil.
V prípade, že účastník prevzal predvolanie na pojednávania s dostatočným časovým predstihom, iba
absolvovanie rehabilitačnej liečby bez doloženia jej naliehavosti práve v deň konaného pojednávania,
nemožno považovať za dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania v zmysle § 101 ods. 2 O. s. p.
(uznesenie NS SR sp. zn. 1Cdo 223/2005).

V danom prípade z obsahu spisu a to z úradného záznamu zo dňa 12. 04. 2012 (č. l. 56 spisu) vyplýva,
že osoba, ktorá sa predstavila ako stará matka dieťaťa, t. j. matka odporcu ospravedlnila jeho neúčasť
na pojednávaní z dôvodu odcestovania do Nórska za účelom vybavenia nejakých úradných záležitostí
s tým, že odporca chce byť osobne prítomný na pojednávaní, a preto žiada pojednávanie odročiť na

nový termín.

Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení sa odvolací súd sa stotožnil s postupom okresného
súdu, ktorý prejednal vec v neprítomnosti odporcu. Odporca, ktorý je účastníkom konania o odročenie
pojednávania osobne nepožiadal. Naviac ani dodatočne nepreukázal dôvod (povinnosť vyplýva z

doterajšej súdnej praxe) tvrdeného naliehavého odcestovania. Okrem toho je potrebné uviesť, že
odporca sa vyjadril k návrhu matky dieťaťa už dňa 31. 10. 2011 a ani do dňa termínu pojednávania, t. j.
18. 04. 2012 požadované doklady o svojich pomeroch nepredložil. Jeho tvrdenie o nemožnosti navrhnúť
dokazovanie a predložiť dôkazy považoval preto odvolací súd za účelové.

V ďalšej časti odvolania odporca vytýkal súdu neúplne zistený skutkový stav, ktorý viedol k nesprávnym
skutkovým zisteniam.

Podľa ust. § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možno len na návrh.

Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné
sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.Pre posúdenie predpokladov k zmene právoplatného rozsudku o výživnom (§ 78 Zákona o rodine)
musí byť založený záver, že došlo k zmene pomerov a že v dôsledku toho je potrebné zmeniť i
výšku výživného. Môže dôjsť k zmene potrieb oprávneného, najmä v súvislosti s pribúdajúcim vekom

dieťaťa (fyzickým dospievaním, začínajúcou školskou dochádzkou, ďalšími formami prípravy na budúce
povolanie), ale môže nastať i zmena v možnostiach povinného plniť vyživovaciu povinnosť v doterajšom
rozsahu, napríklad v dôsledku vzrastu alebo dôvodného poklesu jeho zárobku, poprípade v dôsledku
zúženia alebo rozšírenia okruhu osôb, ku ktorým má rodič vyživovaciu povinnosť.

Podľa ust. § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je
ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa
má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške
30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa

osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v
akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o
domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a
majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Odvolací súd porovnávajúc okolnosti v čase predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom s okolnosťami
zistenými v súčasnej dobe mal tiež preukázané, že od času posledného rozhodnutia, od vydania ktoré
uplynulo takmer 6 rokov došlo k zmene pomerov na strane dieťaťa (dieťa, ktoré bolo vo veku 13 rokov, je
plnoleté, navštevuje strednú školu) ako aj na strane rodičov dieťaťa (príjmy rodičov dieťaťa vzrástli). Z

tohto dôvodu preto rozsahu výživného nezodpovedá suma doterajšieho určeného výživného (t.j. 66,39
eur). Za primeranú zákonným hľadiskám (odôvodnené potreby oprávneného, schopnosti a možnosti
povinného) aj odvolací súd považoval sumu 150 eur mesačne s počiatkom platenia od 01. 08. 2010.
Preskúmaním veci tak odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd správne a úplne zistil skutkový stav
(vychádzajúc z dostupných dokladov ohľadom pomerov odporcu), náležite vyhodnotil zmenu pomerov

a jej počiatok a správne právne posúdil aj rozsah výživného. V bližších dôvodoch preto poukazuje na
podrobné odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia, nakoľko so závermi okresného súdu sa v celom
rozsahu stotožnil (§ 219 ods. 2 O. s. p.).

Pokiaľ ide o odvolanie odporcu skutočnosti, ktoré v ňom uvádzal sú rovnaké ako v písomnom

vyjadrení k návrhu na začatie konania a v ktorých sa snažil poukazovať skôr na majetkové pomery
matky navrhovateľky ako na svoje. Čo sa týka tvrdeného vzdania sa zamestnania zo strany matky
navrhovateľky ani odvolací súd nezistil, že by k uvedenému došlo zo subjektívnych dôvodov. Zmena
zamestnania súvisela so zmenou bydliska matky dieťaťa, ku ktorej došlo v priebehu súdneho konania.
Čo sa týka navrhovateľky táto štúdiom na strednej škole sa pripravuje na budúce povolanie a preto

výdavky v tomto smere (stravovanie, oblečenie, obuv, hygienické potreby, cestovné, výdavky spojené s
návštevou školy) sú nespochybniteľné a súd ich mal aj z výsluchu navrhovateľky i jej matky preukázané.
Pokiaľ ide o pomery odporcu potvrdil, že pracuje sezónne ako živnostník v Nórsku a inú vyživovaciu
povinnosť nemá. Bolo preto možné vychádzať z predpokladaných príjmov odporcu (daňového priznania
za rok 2010). Odporca ani dodatočne nepredložil doklady týkajúce sa daňového priznania za rok 2011

(uviedol, že malo byť vypracované do 31. 05. 2012, nakoľko požiadal správcu dane o odklad lehoty) a
za tohto stavu nebolo možné konštatovať, že by bol dôvod na zmenu rozhodnutia okresného súdu.Odvolací súd preto odvolanie odporcu nepovažoval za dôvodné a rozsudok okresného súdu ako vecne
správny podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.

O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 142 ods. 1 v spojení s ust. § 224 ods.
1 O. s. p. v prospech navrhovateľky, ktorá mala v konaní plný úspech. Navrhovateľka si však trovy
odvolacieho konania neuplatnila (§ 151 ods. 1 O. s. p.) a preto jej odvolací súd ich náhradu ani nepriznal.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.