Rozhodnutie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. september 2012

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 17Cpr/1/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111229220
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Patrícia Lučanská
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2012:7111229220.8

Rozhodnutie

Okresný súd Košice I, samosudkyňou JUDr. Patríciou Miskolczyovou, v právnej veci žalobkyne: P..
O. O., Z.. X.X.XXXX, O. X, A., zastúpenej JUDr. Jánom Martincom, Werferova 1, Košice, proti
žalovanému: Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s., IČO: 36570460, Komenského 50, Košice,
zastúpenému JUDr. Petrom Kerecmanom, Rázusova 1, Košice, o určenie neplatnosti skončenia
pracovného pomeru takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že výpoveď zo dňa 27.5.2011 daná žalobkyni žalovaným je neplatná.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni na účet jej právneho zástupcu trovy konania vo výške
393,34 eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa sa svojím návrhom, doručeným súdu dňa 27.10.2011 domáhala určenia, že výpoveď zo

dňa 27.5.2011, ktorá jej bola daná žalovaným, je neplatná. Zároveň si uplatnila náhradu trov konania.

Svoj návrh odôvodnila tým, že pracovala u žalovaného na základe pracovnej zmluvy zo dňa 25.1.2001
uzavretej s jeho právnym predchodcom - Východoslovenskými vodárňami a kanalizáciami, š.p. Košice.
ZmenypracovnejzmluvybolidojednanéDodatkomč.1zodňa21.12.2001,Dodatkomzodňa28.3.2002,
Dodatkom zo dňa 31.1.2003, Dodatkom č. 2 zo dňa 30.5.2003, Dodatkom zo dňa 30.5.2003, Dodatkom

č. 3 zo dňa 2.5.2007, Dodatkom zo dňa 2.5.2007, Dodatkom zo dňa 29.2.2008 a Dodatkom zo
dňa 2.5.2011. Dňom nástupu do zamestnania bol 1.2.2001. Dohodnutým druhom práce bol prvotne:
referent - právnik pre majetkovo-právne záležitosti. Následne s účinnosťou od 1.6.2003: referent pre
vymáhanie pohľadávok a nakoniec s účinnosťou od 1.5.2007: referent účtovania. Žalobkyni bola dňa
30.5.2011doručenávýpoveďzpracovnéhopomeruprenadbytočnosť,zdôvodu,žejejpracovnémiesto-
referent účtovania bolo zrušené. Výpovedná doba mala uplynúť dňom 31.8.2011. Oznámenie žalobkyne

zo dňa 7.9.2011, že trvá na ďalšom zamestnávaní, bolo žalovanému doručené na podateľňu dňa
9.9.2011. Žalobkyňa považuje výpoveď z pracovného pomeru za neplatnú, predovšetkým preto, že jej
zamestnávateľ neponúkol inú vhodnú prácu v súlade s § 63 ods. 2 Zákonníka práce. Žalovaný prijal do
pracovného pomeru v mesiaci august 2011 na dobu neurčitú zamestnankyňu, ktorú s vysokoškolským
vzdelanímvodbore„právo“zaradilvrámcisvojejorganizačnejštruktúrynaprávneoddelenie.Tátopráca
však žalobkyni ponúknutá nebola, hoci má vysokoškolské vzdelanie II. Stupňa v odbore „právo“, ktoré

absolvovala na Právnickej fakulte UPJŠ v Košiciach. Žalobkyňa sa v skutočnosti nestala nadbytočnou v
zmyslevýpovednéhodôvodupodľa§63ods.1písm.b)Zákonníkapráce.Navrhla,abysúdužalovaného
aj u Sociálnej poisťovne zistil zamestnancov, ktorí boli prijatí do pracovného pomeru u žalovaného v
období od 1.1.2011 do 31.8.2011 a na aké pracovné miesta.

Počaskonaniažalovanáajprostredníctvomsvojhoprávnehozástupcuuviedla,ženutnosťanemennosť,

pokiaľ ide o vymedzenie dôvodov výpovede sa vzťahuje na výpoveď, súd však nie je viazaný dôvodmi
uvádzanými v žalobe. Ponuková povinnosť sa vzťahuje na čas pred daním výpovede bez nejakej bližšejšpecifikácie. Miestom výkonu práce boli Košice. Skutočnosť, že žalovaný pre žalobkyňu nemal iné
vhodné miesto vo výpovedi chýba. Ustanovenie § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce sa hovorí o
tom, že má byť ponúknuté voľné miesto v mieste výkonu práce, a to treba vykladať v zmysle zásad

Zákonníka práce a nie šikanózne, úzko vymedzovať takým spôsobom, že to zabraňuje vykonávaniu
práva zamestnanca a tiež v súlade so zásadou ochrany zamestnanca, ktorá je zvýraznená v prvých
ustanoveniach. Úzke vymedzenie na niekoľko kancelárii generálneho riaditeľstva možno považovať za
vymedzenie v rozpore s dobrými mravmi a za zneužitie práva.

V roku 2003 žalobkyni sám žalovaný ponúkol prechod z právneho oddelenia ako referentky majetkovo-
právnych záležitostí na úsek informačnej sústavy, kde podľa systemizácie funkčných miest toto miesto
vyžaduje výhradne ekonomické vzdelanie. V roku 2007 bola preradená na ekonomické oddelenie, kde
zastávala funkciu referenta účtovania až do roku 2011 a opäť podľa systemizácie funkčných miest sa
vyžaduje pre túto pozíciu len ekonomické vzdelanie. Počas tohto obdobia na útvare ľudských zdrojov aj
na právnom útvare boli prijímaní noví zamestnanci, a žalovaný jej neumožnil spätný návrat na právny

útvar alebo neponúkol primerané miesto na útvare ľudských zdrojov. Na právnom útvare sú zamestnané
aj stredoškolsky vzdelané zamestnankyne s technickým zameraním, takisto je tam zamestnaná
stavebná inžinierka a práve pre toto miesto referenta majetkovo-právnych záležitostí je prípustné na
celom právnom útvare aj technické zameranie. Pre pozíciu referenta pre vymáhanie pohľadávok takisto
systemizácia pripúšťa v súčasnosti už len ekonomické vzdelanie, pričom to predtým robila aj žalobkyňa.

Najzaujímavejší fakt je, že práve miesto referenta ekonomiky práce, ktoré zastáva v súčasnosti Alena
Halásová, podľa systemizácie môže vykonávať aj osoba so vzdelaním technického zamerania. Len
na toto miesto pre celý úsek ekonomického riaditeľa je prípustné technické vzdelanie. Celá táto
systemizácia je neobjektívna, spochybniteľná a účelovo prispôsobovaná konkrétnym zamestnancom na
jednotlivých útvaroch. Alena Halásová - podľa tvrdenia žalovaného ako absolventka strednej strojníckej

priemyslovky s jednoročnou praxou - mala mať nevyhnutnú kvalifikáciu a skúsenosti. Pritom tak úzko
chápaná prax a vzdelanie nebola požadovaná od iných zamestnancov a ani od žalobkyne, keď bola
presúvaná z právneho oddelenia na ekonomické oddelenie, kde vykonávala prácu v roku 2003 až
2011, pričom nebolo požadované od nej ekonomické vzdelanie ani prax. Pri porovnaní pracovnej
náplne Aleny Halásovej je zrejmé, že táto pracovná činnosť je ekonomicky zameraná a dokonca

čiastočne ide aj o právnu agendu - vypracovanie dodatkov pracovných zmlúv, dodatkov k zmluvám
o mzde, výklad mzdových predpisov a podobne. Práve táto pracovná náplň Aleny Halásovej je
bližšia právnickému vzdelaniu žalobkyne ako jej doterajšia na úseku referenta účtovania. Žalovaný tou
systemizáciou funkčných miest uprednostnil strednú školu strojnícku pred vysokou školou právnickou aj
s ekonomickými predmetmi. Uvádzal, že na strojníckej škole sú predmety ekonomického charakteru,

ale aj na právnickej fakulte je dvojsemestrálny predmet, ktorý sa končí skúškou z ekonómie. Taktiež
pri výkone práce nebral do úvahy to, že 8 rokov bola žalobkyňa zamestnaná u žalovaného práve
na ekonomických pozíciách. Žalovaný spochybňuje dôveryhodnosť pôsobenia žalobkyne vo firme
H-AC Projekt s.r.o. Tu je však nutné brať do úvahy to, že spoločníčkou firmy sa stala v roku 2008.
Kurz akadémie vzdelávania absolvovala v roku 2007 predovšetkým pre účely firmy H-AC Projekt

s.r.o. To, že išlo o spoločnú firmu s jej manželom predsa nemôže znevýhodňovať jej odbornú prax.
Pričom nie je možné porovnať výkon, zodpovednosť a pracovnú náplň zakladateľa a spolumajiteľa a
spoločníka firmy s obyčajným radovým zamestnancom. V uvedenej spoločnosti žalobkyňa vykonávala
kompletnú ekonomickú, mzdovú a účtovnú i daňovú agendu, administratívu aj vedenie zákazkovej
činnosti. Tak isto nemožno súhlasiť s tvrdením žalovaného, že nevedel o absolvovaní kurzu účtovníctva

žalobkyňou, pretože 3.5.2011 súvislosti s prejednávaním jej výpovede práve o absolvovaní kurzu
v akadémii vzdelávania informovala svoju vedúcu Ing. Alenu Szabovú. Ak by jej žalovaný uvedené
miesto ponúkol, na prípadnom pohovore by ho určite o týchto získaných kvalifikáciách informovala.
Je paradoxné, že v roku 2003 nastupovala bez akejkoľvek praxe na ekonomickú agendu, pričom
neabsolvovala žiadne preškolenie. Musela to riešiť najmä samoštúdiom, a v tom čase to bolo pre

žalovaného dostačujúce. Ale už v roku 2011, keď mala oveľa väčšie ekonomické skúsenosti a prax,
jej kvalifikácia je hodnotená ako nedostatočná. Žalobkyňa od roku 2007 zastávala miesto referenta
účtovania, kde vykonávala ekonomické činnosti, s podobnou náplňou ako miesto referenta ekonomiky
práce, pričom práve miesto referenta ekonomiky práce je ešte viac bližšie jej právnemu vzdelaniu, a
teda nechápe, prečo jej neponúkli v rámci toho istého úseku uvoľnené miesto.

Ďalej žalobkyňa v konaní uviedla, že za inú vhodnú prácu v zmysle ustanovenia § 63 ods. 2 písm. b) ZP
možno považovať prípadne aj takú prácu, pri ktorej sa v plnej miere nevyužíva kvalifikácia zamestnanca.
Prijatá zamestnankyňa rovnako ako žalobkyňa nespĺňa kvalifikačné predpoklady na prijaté miesto úplne,keďže odborné vzdelanie získané na strednej priemyselnej škole strojníckej s akoukoľvek oblasťou
ekonomiky nie je obsahovo spojené. Oproti prijatej zamestnankyni, ktorá absolvovala kurz: mzdy a
personalistika, žalobkyňa disponuje dosiahnutým právnickým vzdelaním obsahujúcim dvojsemestrálny

predmet ekonómia zavŕšený riadnou skúškou a Osvedčením o vykonaní Kurzu - základy účtovníctva pre
prax vo firme s modulmi: Podvojné účtovníctvo (vrátane miezd) a Daňové minimum, Zaškolenie a práca
so softvérom Omega (podvojné účtovníctvo) a Olymp (mzdy a personalistika) v Akadémii vzdelávania
s celoštátnou platnosťou (pričom navštevovanie uvedeného kurzu žalobkyňou bolo všeobecne známe),
zároveň pôsobila ako spoločníčka vo firme H-AC Project s.r.o., pre ktorú vykonávala a dodnes

vykonáva veľmi podobnú a z časti aj totožnú agendu, aká je na uvedenom referentskom mieste.
Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného, že pri výbere zamestnanca sa posudzujú v súlade s Organizačným
poriadkom najprv kvalifikačné predpoklady podľa tabuľky systematizácie funkčných miest, odborná prax
a až následne vedomosti a schopnosti, je tvrdením, pri ktorom opačný postup žalovaného je možné
dokumentovať práve na jeho prístupe voči žalobkyni v roku 2003 a v roku 2007.

Žalovaný poukazuje na to, že otázku existencie, resp. neexistencie inej vhodnej práce treba posudzovať
vždy iba ku dňu, kedy zamestnávateľ dáva zamestnancovi výpoveď. Z uvedeným nemožno súhlasiť
bezvýhradne. Najmä na podklade základných zásad, na ktorých je Zákonník práce postavený, je inú
vhodnú prácu potrebné skúmať minimálne v celom období medzi tým, kedy zamestnávateľ prijme
rozhodnutie o organizačnej zmene a momentom kedy zamestnancovi výpoveď doručí. Dôležitou

skutočnosťou je aj vedomosť zamestnávateľa o pracovných miestach, ktoré sa v období medzi prijatím
rozhodnutia o organizačnej zmene a doručením výpovede uvoľnia a tiež vedomosť o pracovných
miestach, ktoré sa majú uvoľniť počas plynutia výpovednej doby. Niet rozumného, ale najmä zákonného
dôvodu, pre ktorý zamestnávateľa by nemal tieto skutočnosti zobrať do úvahy a zohľadniť ich v situácii,
že plánuje prijať alebo už prijal rozhodnutie o organizačnej zmene, ktorého dôsledkom je nadbytočnosť

zamestnanca. Je pravdou, že racionalizovať alebo zefektívňovať prácu a pracovné postupy je právom
výlučne v dispozícii zamestnávateľa. Avšak uplatniť toto právo bez zohľadnenia vyššie uvedeného
prístupu k zamestnancovi nemožno hodnotiť ako korektné, čo vedie k opodstatnenej pochybnosti, či
zamestnávateľ svoje právo na úkor práv zamestnanca nezneužíva. Takéto „zneužitie“ práva nemôže
požívať právnu ochranu.

Medzi prvotným rozhodnutím o zrušení funkčného miesta - referent účtovania zo dňa 28.5.2010 s
účinnosťou k 1.7.2010, až po rozhodnutie o organizačnej zmene, ktorým sa zrušilo práve miesto
žalobkyne dňa 26.4.2011 s účinnosťou k 4.5.2011, uplynul takmer jeden rok. V tomto čase bola napr.
do trvalého pracovného pomeru s totožnou náplňou práce a pracovnou agendou ako mala žalobkyňa,

prijatá p. Marcela Bednárová (približne od septembra 2010). Počas rodičovskej dovolenky žalobkyne,
žalovaný vytvoril a natrvalo obsadil novou zamestnankyňou pracovné miesto s totožnou pracovnou
náplňou ako mala žalobkyňa. Žalovaný tiež musel mať vedomosť o tom, že Mgr. Sovová z právneho
útvaru dňom 22.6.2011 nastupuje na materskú dovolenku, pritom už skôr vedel, že táto zamestnankyňa
je vo vysokom štádiu tehotenstva. V tejto situácii mu nič nebránilo počkať s organizačnou zmenou, ktorej

posun z časového hľadiska nemohol byť pre neho významný.

O uvoľnenom pracovnom mieste po p. Sasákovej žalovaný preukázateľne vedel už 30.4.2011, kedy
sa dohodol o skončení pracovného pomeru s p. Sasákovou z dôvodu jej odchodu do starobného
dôchodku. Vychádzajúc z obsahu jej pracovnej náplne a následne novoprijatej p. Aleny Halásovej, v

žiadnom prípade sa nejedná o také pracovné činnosti, ktoré by nemohli byť kvalifikovane vykonávané
žalobkyňou. Jej kvalifikačné predpoklady na vykonávanie predmetnej práce sú minimálne na úrovni p.
Aleny Halásovej.

Pokiaľ ide o žalovaným uvedené rozhodnutie zverejnené pod označením R28/1995 v Zbierke súdnych

rozhodnutí a stanovísk na dokumentáciu, že voľným pracovným miestom nie je miesto uvoľnené iba
dočasne, je potrebné ho chápať v tom zmysle, že ponuka inej vhodnej práce sa musí vzťahovať aj na
obdobie po uplynutí výpovednej doby. Vzhľadom na dôvod uvoľnenia pracovného miesta - čerpanie
materskej dovolenky nemôže byť o tzv. voľnosti pracovného miesta aj v období po uplynutí výpovednej
doby žiadna pochybnosť.

Zásada, že súd je viazaný návrhom sa nijako neprieči tomu, aby žalobkyňa v konaní uvádzala aj neskôr
ďalšie skutkové okolnosti, pre ktoré považuje uplatnený nárok za dôvodný. Zároveň to, či právny úkonnie je absolútne neplatný je súd povinný skúmať z úradnej povinnosti. Skúmanie tejto okolnosti súdom
tak nie je v rozpore so žiadnou zo zásad civilného procesu.

Miesto výkonu je potrebné chápať primárne z geografického hľadiska, a to najmä v situácii ak v danej
obci zamestnávateľ nemá viacero organizačných jednotiek. Pokiaľ žalobkyňa a iný zamestnanec majú
v pracovných zmluvách dojednané ako miesto výkonu práce Košice s konkretizáciou odborného útvaru,
nemôže sa v žiadnom prípade jednať o dve rôzne miesta výkonu práce. O to viac, že oba útvary spadajú
pod jeden a ten istý úsek ekonomického riaditeľa, v tej istej budove, na tej istej adrese.

Žalovaný s návrhom nesúhlasil. Vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu prostredníctvom svojho
právneho zástupcu uviedol, že pokiaľ žalobkyňa považuje výpoveď z pracovného pomeru za neplatnú
preto, že jej zamestnávateľ neponúkol inú vhodnú prácu v súlade s ust. § 63 ods. 2 ZP, žalovaný
uvádza, že v rozhodnom čase žiadnu vhodnú prácu pre žalobkyňu nemal. V prípade, ak zamestnávateľ
v rozhodnom čase v mieste výkonu práce nemá pre zamestnanca žiadnu prácu alebo žiadnu vhodnú

prácu, svoju ponukovú povinnosť splniť nemôže. Inou pre zamestnanca vhodnou prácou sa rozumie
práca zodpovedajúca zdravotnému stavu, schopnostiam a jeho kvalifikácii so zohľadnením možnosti
podrobenia sa predchádzajúcej príprave na prípadnú inú prácu. Rozhodným časom, ku ktorému sa
posudzuje otázka, či zamestnávateľ má pre zamestnanca inú vhodnú prácu, ktorú by bol povinný
zamestnancovi ponúknuť predtým, než mu dal výpoveď, je deň doručenia výpovede z pracovného

pomeru (Z III s. 130, Rč. 54/1998, rozsudok NS ČR sp.zn. 21Cdo 2738/2000 z 29.11.2001, rozsudok
NS SR sp.zn. 1Cdo53/2010), t. j. v tomto prípade k 30.5.2011. Je preto pre vec úplne nevýznamné
tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého žalobca prijal do pracovného pomeru v mesiaci august 2011 inú
zamestnankyňu a rovnako bezpredmetné je i vykonávať žalobkyňou navrhované dokazovanie na otázku
akí zamestnanci boli prijatí do pracovného pomeru u žalovaného v období od 1.1.2011 do 31.8.2011.

Pre vec je významné iba to, či žalovaný k 30.5.2011 disponoval nejakými voľnými pracovnými miestami
vhodnými pre žalobkyňu. Takýmto pracovným miestom žalovaný nedisponoval.

Žalobkyňa tvrdí, že takýmto voľným vhodným pracovným miestom, ktoré jej mal byť žalovaný povinný
ponúknuť bolo miesto na právnom oddelení, na ktoré prijal žalobca v auguste 2011 inú zamestnankyňu.

Žalovaný neprijal na právny útvar v mesiaci august 2011 žiadneho zamestnanca a v mesiaci august
neuzatvoril ani žiadnu novú pracovnú zmluvu pre zamestnanca zaradeného na právny útvar. Pokiaľ
má žalobkyňa na mysli nástup do pracovného pomeru na právnom útvare Mgr. Márie Cuperovej, táto
uzatvorila pracovnú zmluvu so žalovaným 29.9.2011 s nástupom do práce 3.10.2011 po tom, čo dňa
13.9.2011bolauzatvorenámedzižalovanýmajehodovtedajšímzamestnancomJUDr.PavlomPavlíkom

dohoda o skončení pracovného pomeru, na základe ktorej pracovný pomer tohoto zamestnanca skončil
13.9.2011. Mgr. Mária Cuperová nastúpila na takto uvoľnené pracovné miesto JUDr. Pavla Pavlíka.
Ako je zrejmé z uvedeného ani v dôsledku týchto skutočností nemožno konštatovať existenciu voľného
vhodného pracovného miesta pre žalobkyňu v rozhodnom čase.

Na výzvu súdu žalovaný predkložil pracovné zmluvy uzatvorené so zamestnancami, u 10 zamestnancov
ide o robotnícke pracovné pozície s prevahou manuálnej práce s miestom výkonu práce mimo Košíc.
Miesto výkonu práce v Košiciach z uvedených zamestnancov mala dojednané len Alena Halásová.
Na túto pozíciu sa vyžaduje úplné stredoškolské vzdelanie ekonomického alebo technického smeru
(kvalifikačné predpoklady) s praxou v oblasti ekonomiky práce a miezd. Z pripojených dokladov

je zrejmé, že Alena Halásová požiadavky spĺňa (absolvovaná SPŠS, kurz Mzdy a personalistika,
jednoročná prax personálnej a mzdovej účtovníčky v spoločnosti CESTÍČKO, s. r. o.). Pri výbere
zamestnanca na toto miesto sa posudzujú v súlade s Organizačným poriadkom žalovaného najprv
kvalifikačné predpoklady podľa tabuľky systemizácie funkčných miest - úplné stredoškolské vzdelanie
ekonomického alebo technického smeru a odborná prax v odbore mzdy a ekonomika práce a potom

konkrétne vedomosti a schopnosti. Čo by mal takýto zamestnanec na to, aby bol spôsobilý funkciu
vykonávať vedieť, vyplýva z náplne práce, ktorú mala uzatvorenú ešte predchádzajúca zamestnankyňa
pani Sasáková. Žalobkyňa na pracovnej pozícii referent účtovania vykonávala málo zložitú rutinnú
administratívnu prácu - párovanie položiek pohonných hmôt, zadávanie materiálových faktúr týkajúcich
sa pohonných hmôt. Pracovnú náplň žalobkyňa nemala. Pracovné miesta obsadené zamestnancami

1 -11 neboli žalobkyni ponúknuté z dôvodu, že v čase doručovania výpovede (rozhodný čas) boli
obsadené a žiadne z týchto pracovných miest nemožno považovať za vhodnú prácu v mieste, ktoré bolo
dohodnutéakomiestovýkonupráceŽalobkyňanespĺňalastanovenékvalifikačnéaodbornépredpoklady
vo vzťahu k pracovnému miestu obsadenému Alenou Halásovou, pretože daná pracovná pozícia sivyžaduje inú odbornú kvalifikáciu a odbornú prax, než akú mala žalobkyňa. Žalobkyňa nemala ani
kvalifikačné predpoklady, ani prax a ani potrebné vedomosti na výkon tejto práce, nikdy v minulosti
ju nevykonávala. Žalobkyňa predtým vykonávala úplne inú prácu. Povinnosť žalovaného dodržiavať

kvalifikačné predpoklady podľa systemizácie miest vyplýva z jeho Organizačného poriadku.

Pre úplnosť žalovaný uviedol, že po skončení pracovného pomeru vyplatil žalobkyni odstupné vo
výške 5-násobku priemerného mesačného zárobku; počas MD a RD nebolo funkčné miesto referent
účtovania obsadené, žalobkyňu nikto počas MD a RD nezastupoval. Jej funkčné miesto bolo zrušené

28.5.2010 s účinnosťou od 1.7.2010 (v prílohe). Dňa 26.4.2011 bolo s účinnosťou od 3.5.2011 vytvorené
znova len z dôvodu, aby bolo možné žalobkyňu systémovo prijať, čo je dané informačným systémom
miezd a odvodov žalovaného. Od jeho zrušenia nebolo znova vytvorené. Žalobkyni skončila rodičovská
dovolenka 2.5.2011. Prácu vykonávala po nástupe do zamestnania po rodičovskej dovolenke 3.5. -
5.5.2011, potom 30.5.2011. Od 9.5.2011 do 27.5.2011 bola na OČR s prerušením 18.5.2011, kedy
čerpala sprevádzanie rodinného príslušníka.

V ďalšom písomnom podaní žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že pokiaľ
na pojednávaní vo veci poukazovala žalobkyňa na prijatie do pracovného pomeru u žalovaného Mgr.
Martiny Vargovej, táto uzatvorila pracovnú zmluvu so žalovaným 24.6.2011 s nástupom do práce
27.6.2011nadobuurčitúatonazastupovaniepočasmaterskejdovolenkyarodičovskejdovolenkyJUDr.

Lýdie Oršulovej, resp. do návratu JUDr. Marianny Sovovej z materskej dovolenky alebo rodičovskej
dovolenky na druh práce referent právnej agendy. Išlo teda o dočasne uvoľnené miesto nástupom
na materskú dovolenku Mgr. Sovovou dňom 22.6.2011. Tieto skutočnosti sú však pre rozhodovanie
vo veci bez významu najmä (okrem toho, že miesto sa dočasne uvoľnilo až po rozhodnom čase
pre posudzovanie existencie voľných miest v tejto veci) preto, že „voľným pracovným miestom, ktoré

je zamestnávateľ povinný ponúknuť pracovníkovi pred daním výpovede, nie je miesto uvoľnené iba
dočasne, napr. počas pracovného voľna poskytnutého inému pracovníkovi z dôvodu jeho dôležitej
prekážky v práci“ (R 28/1995).

Dôvody neplatnosti výpovede z pracovného pomeru súvisiace s uvedeným (prejednanie s odbormi a

rozhodnutie o organizačnej zmene) žalobkyňa v zákonnej lehote neuplatnila žalobou a preto sa nimi
súd nemôže zaoberať. Navyše pokiaľ ide o rozhodnutie o organizačnej zmene, súd v konaní o určenie
neplatnosti výpovede danej na základe § 63 ods. 1 písm. b/ ZP neskúma platnosť takéhoto rozhodnutia
zamestnávateľa o organizačnej zmene (nejde o právny úkon podľa § 34 OZ), ale iba jeho existenciu ako
faktického úkonu, ktorý je hmotnoprávnym predpokladom pre samotný právny úkon, t. j. pre skončenie

pracovného pomeru.

Pre úplnosť žalovaný poukazuje na to, že miestom výkonu práce žalobkyne (ako to vyplýva z jej
pracovnej zmluvy, resp. dodatkov k nej ako aj jej výpovede na pojednávaní) bolo „VVS, a. s. GR, Košice,
Komenského 50, útvar účtovných činností“ a miestom výkonu práce zamestnankyne Aleny Halásovej

bolo „GR, útvar plánovania, financovania, ekonomiky práce a kontrollingu, oddelenie ekonomiky práce“.
Presná úprava miesta výkonu práce takýmto spôsobom je v súlade so zákonníkom práce a je aj v záujme
ochrany zamestnanca pred zmenami zo strany zamestnávateľa v dojednanom mieste výkonu práce, ku
ktorej môže dôjsť s ohľadom na uvedené iba po vzájomnej dohode.

Pokiaľ žalobkyňa na pojednávaní vo svojej účastníckej výpovedi uviedla, že „si urobila kurz podvojného
účtovníctva pre stredné a malé firmy“, žalovaný sa o absolvovaní takéhoto kurzu dozvedel až na
pojednávaní, nikdy dovtedy vedomosť o tom nemal a navyše obsah tohto kurzu zjavné nesúvisí
s náplňou práce na mieste, na ktoré bola prijatá Alena Halásová. Absolvovanie kurzu podvojného
účtovníctva nepredstavuje splnenie kvalifikačných predpokladov na miesto Aleny Halásovej, pretože

náplňou jej práce nie je účtovanie, ale spracovávanie miezd a všetkého, čo s tým súvisí (pracovných
pohotovostí, mzdových zvýhodnení, príkazov na prácu nad čas, mzdových plánov atď.) Z organizačného
poriadku vyplýva úprava systemizácie funkcií a jej vzťah ku kvalifikačným predpokladom ako aj
skutočnosť, že útvar účtovných činností (miesto výkonu práce žalobkyne) a útvar plánovania,
financovania, ekonomiky a controllingu (miesto výkonu práce Aleny Halásovej) sú samostatné útvary.

V poslednom písomnom podaní právny zástupca žalovaného uvádza k tvrdeniu žalobkyne, že
pre pracovné miesto obsadené Alenou Halásovou žalovaný iba účelovo uvádza, že ekvivalentom
ekonomického vzdelania je technické vzdelanie, že žalovaný vychádza z obsahu Systematizáciefunkčných miest žalovaného, ktorú súdu predložil. Pokiaľ žalobkyňa poukazuje na to, aké kurzy
absolvovala a akú prax údajne vykonávala, tu je podstatné, že pre ich zohľadnenie sa vyžaduje
preukázaná vedomosť o tejto praxi a vzdelaní žalovaného v rozhodnom čase. Tak ako žalovaný

uviedol, o kurze absolvovanom žalobkyňou v danom čase jednak nemal vedomosť a jednak tento kurz
obsahovo s náplňou práce na funkčnom mieste Aleny Halásovej nekorešponduje. To, či bolo „všeobecne
známe“, že sa kurzu žalobkyňa zúčastňovala (po pracovnej dobe) je nevýznamné, rovnako ako to,
či to neformálne uviedla spoluzamestnancom. Pokiaľ žalobkyňa poukazuje na to, že vykonávala „ako
spoločníčka“ a doposiaľ „ale už nie ako spoločníčka“ vykonáva veľmi podobnú a sčasti aj totožnú

agendu vo firme H-AC Projekt s.r.o. a pripája o tom aj čestné vyhlásenie podpísané konateľom tejto
spoločnosti Ing. Kamilom Halászom, z tohto nevyplýva, že vykonávala práce obdobné ako Alena
Halásová, robila tak „iba“ pre zmluvnú účtovníčku spoločnosti a taktiež žalovaný má pochybnosť o
dôveryhodnosti tohto vyhlásenia s ohľadom na personálne prepojenie žalobkyne a spoločnosti, resp.
konateľa. Činnosť spoločníka pre spoločnosti z hľadiska obsahu a rozsahu zjavne nemožno stotožňovať
s praxou zamestnanca.

Úvaha žalobkyne o tom, či žalovaný mohol alebo nemohol počkať s organizačnou zmenou (napr.
do odchodu Mgr. Sovovej na materskú dovolenku) neobstojí, žalovaný musí zabezpečovať výkon
svojich činností kontinuálne a navyše pracovné miesto zamestnanca nastupujúceho na materskú
dovolenku nie je pracovným miestom, na ktoré sa vzťahuje ponuková povinnosť. Pre úplnosť žalovaný

uvádza, neprejednanie výpovede s odborovou organizáciou nie je dôvodom absolútnej neplatnosti
skončeniapracovnéhopomeruvýpoveďou,alejehohmotnoprávnoupodmienkou.Neplatnosťskončenia
pracovného pomeru je konštruovaná ako neplatnosť, ktorej priechod je podmienený vykonaním
zákonom stanoveného postupu - podanie žaloby na súd v zákonnej lehote. Ak zamestnanec žalobu
na súd nepodá v stanovenej lehote, pracovný pomer sa považuje za skončený, aj keby skončenie

pracovného pomeru trpelo vadami zakladajúcimi jeho neplatnosť. Preto je aj súd viazaný zamestnancom
v zákonnej lehote uplatnenými dôvodmi neplatnosti skončenia pracovného pomeru.
Na pojednávaniach právny zástupca žalovaného uviedol, že ak nie je uvedené vo výpovedi,
že zamestnávateľ nemá voľné pracovné miesta pre žalobkyňu, nie je to nedostatok formálnej
náležitosti výpovede spôsobujúci neplatnosť výpovede. V listinách, ktoré boli predložené žalobkyňou, je

špecifikovanéajpracovisko,atonielenakoKošice,Komenského50,aleajakoútvarúčtovnýchčinností,
predtým to bol právny útvar, a to treba vziať do úvahy aj pri posudzovaní voľného pracovného miesta,
a toto je miestom výkonu práce. Pracovná náplň žalobkyne na mieste referenta účtovania spočívala v
účtovaní pohonných hmôt, kým pracovná náplň Aleny Halásovej na mieste referenta ekonomiky práce
spočívala v spracúvavaní miezd, to je základný rozdiel.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov a oboznámením sa s obsahom listinných
dôkazov - pracovná zmluva č. 744/2001/ÚP uzavretá medzi VVaK š.p. a žalobkyňou dňa 25.1.2001,
pracovná náplň žalobkyne zo dňa 1.2.2001, dodatok č.1 k pracovnej zmluve č. 744/2001/ÚP uzavretý
medzi účastníkmi konania dňa 21.12.2001 a dodatky zo dňa 28.3.2002, 31.1.2003, dva dodatky

zo dňa 30.5.2003, doplnok a dodatok zo dňa 2.5.2007, dodatky k pracovnej zmluve zo dňa
29.2.2008 a 2.5.2011, skončenie pracovného pomeru výpoveďou z dôvodu nadbytočnosti zamestnanca
pre zrušenie funkčného miesta adresovaného zo strany žalovaného žalobkyni zo dňa 27.5.2011
a oznámenie žalobkyne žalovanému zo dňa 7.9.2011, odpoveď Sociálnej poisťovne k žiadosti o
poskytnutie súčinnosti zo dňa 26.3.2012 vrátane priloženého zoznamu zamestnancov, pracovné

zmluvy uzatvorené medzi žalovaným a Jaroslavom Kuriplachom z 28.4.2011, Petrom Penzákom
z 29.4.2011, Antonom Tóthom z 28.4.2011, Metodom Šulofom z 28.4.2011, Jaroslavom Barnom
z 24.5.2011, Jánom Jánošíkom z 9.5.2011, Michalom Miháľovom z 12.5.2011, Jozefom Čorným z
12.5.2011, Brigitou Eibenovou z 13.5.2011, Františkom Bačom z 20.5.2011 a Alenou Halásovou
z 23.5.2011 a s tým súvisiace listinné dôkazy, to znamená pracovné zmluvy s pracovníkmi, ktorí

obsadili dané miesta pred nástupom uvedených zamestnancov a tiež dohody o skončení pracovného
pomeru, ďalej katalóg príkladov, prác a funkcií vo VVS a.s., ktorými sú pozície charakterizované, u
Aleny Halászovej náplň práce zamestnankyne, doklady o skoršej praxi, vzdelanie, doklad o uvoľnení
pracovného miesta predchádzajúcou zamestnankyňou, systemizácia miesta, žiadosť o materskú
dovolenku žalobkyne, dochádzka do práce, rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 9Co/52/2011

z 9.2.2012, pracovná zmluva Mgr. Vargovej a nástup na materskú dovolenku Mgr. Sovovej, listina
o prejednaní skončenia pracovného pomeru so žalobkyňou odborovým orgánom, rozhodnutie o
organizačnej zmene z 26.4.2011, zrušenie funčného miesta z 28.5.2010, organizačná štruktúra
generálneho riaditeľstva žalovaného v stave pred organizačnou zmenou z 26.4.2011 s uvedenímobsadenia miest zamestnancami a organizačná štruktúra generálneho riaditeľstva žalovaného v stave
po organizačnej zmene z 26.4.2011 s uvedením obsadenia miest zamestnancami, organizačný poriadok
žalovaného, pracovná náplň zamestnankyne pani Sasákovej, ďalej zápisnica z rokovania generálneho

riaditeľa s predsedom ZVZEO OZ pri VVS a.s. z 26.4.2011 a systemizácia funkčných miest generálneho
riaditeľstva a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Žalobkyňa pracovala u žalovaného na základe pracovnej zmluvy zo dňa 25.1.2001 uzavretej s jeho
právnym predchodcom - Východoslovenskými vodárňami a kanalizáciami, š.p. Košice, v ktorej bol ako

druh práce uvedený referent-právnik pre maj.-právne záležitosti a ako miesto výkonu práce VVaK š.p.
Košice, PR, Komenského 50, útvar právny, odd. maj.-právne. Zmeny pracovnej zmluvy boli dojednané
dodatkom (označeným ako č. 1) zo dňa 21.12.2001, dodatkom zo dňa 28.3.2002, dodatkom zo dňa
31.1.2003, dodatkom (označeným ako č. 2) zo dňa 30.5.2003, ktorým bolo dohodnuté preradenie dňom
1.6.2003 a ako druh práce bol uvedený referent- pre vymáhanie pohľadávok a ako miesto výkonu práce
VVS a.s. Košice, Komenského 50, útvar informačnej sústavy a VT, a ďalším dodatkom zo dňa 30.5.2003,

dodatkom (označeným ako Doplnkom č. 3) zo dňa 2.5.2007, ktorým bolo dohodnutá zmena zaradenia
od 1.5.2007 a ako druh práce bol uvedený referent účtovania a ako miesto výkonu práce VVS a.s. GR,
Košice, Komenského 50, útvar účtovných činností a ďalším dodatkom zo dňa 2.5.2007, dodatkom zo
dňa 29.2.2008 a dodatkom zo dňa 2.5.2011.
Podľa pracovnej náplne žalobkyne vo funkcii referenta účtovania je charakteristika funkcie nasledovná:

Vykonáva samostatne všetky odborné účtovné práce nákladovej učtárne - časti týkajúcej sa došlých
faktúr za nákup PHM za celú spoločnosť VVS, a. s. Košice. Tieto práce zabezpečuje v súlade s
predpismi upravujúcimi vedenie účtovníctva (podľa účtovného rozvrhu) a internými smernicami platnými
vo VVS, a. s.. Pre výkon funkcie sa vyžaduje dôkladná znalosť účtovného rozvrhu, príslušných
predpisov účtovníctva (zákon o účtovníctve, postupy účtovania pre podnikateľov), znalosť zákona o

DPH, daniach z príjmov. Je potrebné veľmi dobré ovládanie účtovných vzťahov súvisiacich s ostatnými
okruhmi účtovníctva a používanej účtovnej techniky. Uvedená funkcia vyžaduje presnosť, spoľahlivosť
vykonávania účtovných prác, samostatnosť riešenia odborných problémov účtovníctva.

Jej odborná pracovná náplň bola upresnená nasledovne: 1. Vykonáva - kontroluje - vyhotovuje:

eviduje v úrovni analytickej evidencie hospodárske a účtovné operácie za nákup pohonných hmôt za
celú spoločnosť VVS, a.s. Košice, vykonáva samostatne predkontáciu a účtovné operácie týkajúce
sa faktúr za nákup PHM, sleduje nevyfakturované dodávky a vykonáva korešpondenciu s príslušnými
útvarmi za účelom vysporiadania nevyfakturovaných dodávok za nákup PHM za VVS, a. s. odsúhlasuje
správne zaúčtovanie DPH u okruhu dokladov - za nákup PHM za celú VVS, a.s., sleduje a odsúhlasuje

stav záväzkov z titulu obstarávania PHM vrátane vymáhania finančného vysporiadania reklamácií a
dobropisov za PHM, vykonáva archiváciu dokladov za zverený okruh materiálovej učtárne, odsúhlasuje
stavy na analytických účtoch nákupu a spotreby PHM zistených fyzickou aj dokladovou inventúrou za
celú VVS, a. s. Košice, vykonáva všetky práce podľa potreby a požiadaviek priameho nadriadeného,
vytvára dohadné účty, časové rozlíšenie a rezervy na náklady a kontroluje ich objemové a časové

čerpanie a zostatky, časového rozlíšenia nákladov a výdajov na príslušných analytických účtoch zo
zverenej agendy, odsúhlasuje a kontroluje podklady z podsystému Doprava; 2. Zodpovedá: za formálnu
správnosť účtovných dokladov v rámci zverenej agendy, za správne a včasné zaúčtovanie všetkých
účtovných prípadov týkajúcich sa zverenej agendy, za účtovné stavy na analytických účtoch nákupu a
spotreby PHM, za správne zaúčtovanú DPH na vstupe v prislúchajúcej zverenej agende, za archiváciu

jej zverenej agendy.

Najprv rozhodnutím generálneho riaditeľa žalovaného zo dňa 28.5.2010 (t.j. počas rodičovskej
dovolenky žalobkyne) bolo zrušené jedno funkčné miesto „referent účtovania“ s TS 7-9 s účinnosťou
k 1.7.2010.

Dňa 26.4.2011 bolo rozhodnutím generálneho riaditeľa žalovaného z dôvodu nástupu zamestnanca z
RD vytvorené dňom 3.5.2011 na úseku ER, na útvare účtovníckych činností, na oddelení nákladových
účtov, jedno funkčné miesto „referent účtovania“ s TS 7-9 a zároveň dňom 4.5.2011 zrušené jedno
funkčné miesto referent- účtovania“ s TS 7-9.

Podľa organizačného poriadku žalovaného - schváleného dňa 7.1.2008 - sa útvar účtovných činností i
útvar plánovania, financovania, ekonomiky práce a controllingu patria pod úsek ekonomického riaditeľa.Podľa zápisnice zo zasadnutia ZV - OZ pri VVS, a.s., GR z 26.4.2011 bolo prijaté uznesenie č. 16/2011,
podľa ktorého predseda ZV (p. Uličná) so zamestnávateľom prerokoval a informoval ZV o zrušení miesta
referent účtovania z dôvodov organizačno-racionalizačných opatrení, p. JUDr. Henrieta Halászová s

funkčným zaradením - referent účtovania sa stala nadbytočnou, preto jej bude daná výpoveď. Zápisnica
je podpísaná predsedkyňou ZV.
Žalobkyňa do práce nastúpila po rodičovskej dovolenke dňa 3.5.2011, od 6. do 27.5.2011 nevykonávala
pracovnú činnosť z dôvodu ZP, OČR a SRP.
Žalobkyni bola dňa 30.5.2011 doručená písomná výpoveď z pracovného pomeru pre nadbytočnosť zo

dňa 27.5.2011 z dôvodu, že jej pracovné miesto - referent účtovania bolo zrušené. Výpovedná doba
mala uplynúť dňom 31.8.2011.
Dňa 9.9.2011 bolo žalovanému doručené oznámenie žalobkyne zo dňa 7.9.2011, že trvá na ďalšom
zamestnávaní a na prideľovaní práce podľa pracovnej zmluvy, nakoľko výpoveď považuje za neplatnú.

Žalovaný uzatvoril pracovnú zmluvu s Jaroslavom Kuriplachom dňa 28.4.2011, s Antonom Tóthom

28.4.2011, s Metodom Šulofom 28.4.2011, s Petrom Penzákom 29.4.2011, s Jaroslavom Barnom
24.5.2011, s Jánom Jánošíkom 9.5.2011, s Michalom Miháľovom 12.5.2011, s Jozefom Čorným
12.5.2011, s Brigitou Eibenovou 13.5.2011, s Františkom Bačom 20.5.2011 a s Alenou Halászovou
23.5.2011, pričom z nich len u Aleny Halásovej bolo dohodnuté miesto výkonu práce v Košiciach,
konkrétne išlo o druh práce referent - ekonomiky práce a ako miesto výkonu práce bolo uvedené

generálne riaditeľstvo, útvar plánovania, financovania, ekonomiky práce a controlingu, oddelenie
ekonomiky práce s nástupom od 25.5.2011. U ostatných navyše išlo o pracovné miesta vodičov
motorových vozidiel, prevádzkových montérov vodovodov a kanalizácií a prevádzkového zámočníka,
kopáčov, upratovačky.

Mgr. Martina Vargová uzatvorila pracovnú zmluvu so žalovaným dňa 24.6.2011 s dojednaním druhu
práce referent - právnej agendy a miesta výkonu práce Generálne riaditeľstvo, útvar právny s nástupom
do práce 27.6.2011 na dobu určitú a to na zastupovanie počas materskej dovolenky a rodičovskej
dovolenky JUDr. Lýdie Oršulovej, resp. do návratu JUDr. Marianny Sovovej z materskej dovolenky alebo
rodičovskej dovolenky na druh práce referent právnej agendy. Išlo o miesto uvoľnené nástupom na

materskú dovolenku Mgr. Sovovou dňom 22.6.2011.

Pokiaľ ide o nástup Mgr. Márie Cuperovej na miesto referenta- majetkoprávneho vysporiadania
nehnuteľností u žalovaného, uskutočnil sa dňa 3.10.2011 na základe pracovnej zmluvy z 28.9.2011 a
išlo o miesto uvoľnené JUDr. Pavlom Pavlíkom od 14.9.2011.

Podľa pracovnej náplne referenta - ekonomiky práce je charakteristika funkcie: komplexné
zabezpečovanie úloh - odborných prác aj metodického charakteru na úseku ekonomiky práce.
Popis prác funkcie: samostatne zabezpečuje úlohy - odborné práce na úseku ekonomiky práce pre
pridelenú organizačnú zložku a vedie predpísané evidencie o čerpaní mzdových nákladov, vypracováva

podklady pre plán zamestnancov a mzdových nákladov závodu, vypracováva rozpis schváleného plánu
zamestnancov a mzdových nákladov na jednotlivé strediská, kategórie zamestnancov i zložky mzdy,
sleduje čerpanie miezd nadväzne na stanovený plán, usmerňuje priznávanie jednotlivých zložiek mzdy
zamestnancom závodu v súlade so stanoveným plánom., mesačne, resp. štvrťročne vypracováva
kalkulácie výšky výkonnostných odmien, prémií nadväzne na možnosť ich úhrady, v súvislosti s

odmeňovaním zamestnancov dbá o dodržiavanie platných mzdových predpisov na zverenom úseku,
resp. podáva výklad k platným mzdovým predpisom, vypracováva podklady, resp. kalkulácie k zmene
mzdového zaradenia zamestnancov podľa schválenej KZ a následne na základe rozhodnutia riaditeľa
závodu vypracováva dodatky k pracovným zmluvám pre všetkých zamestnancov závodu vr. ich zadania
do informačného systému, vypracováva pri prijatí, resp. preradení zamestnanca dodatok o mzde k

pracovnej zmluve a zabezpečuje včasne zavedenie vstupných údajov o zaradení zamestnanca do
informačného systému, vypracováva prehľad o funkčnom a mzdovom zaradení zamestnancov závodu
a zabezpečuje jeho aktuálnosť, mesačne kontroluje a odsúhlasuje nadväzne na platné mzdové formy
podklady k výplate miezd zamestnancom závodu predložené zo závodu podľa jednotlivých zložiek
mzdy a zabezpečuje ich správne zadávanie v informačnom systéme, vypracováva návrhy na zmeny

vnútropodnikových pravidiel pre mzdové formy, zabezpečuje zakladanie a archivovanie písomností na
úseku ekonomiky práce závodu v súlade s vydanými pokynmi, plní i ďalšie úlohy uložené vedúcimi
zamestnancami, zodpovedá za správne uplatňovanie mzdových predpisov na závode, za rozpis asledovanie mzdových nákladov podľa stredísk, kategórií a štruktúry mzdy a za správnosť podkladov k
výplate miezd zamestnancom závodu.

Podľa žalovaným predloženej systemizácie funkčných miest GR sa pre funkciu referenta ekonomiky
práce vyžaduje úplne stredoškolské vzdelanie ekonomického alebo technického smeru a odbornú prax
- mzdy, ekonomika práce. Pre žiadne iné funkčné miesto prax nevyžaduje a len na toto miesto pre
celý úsek ekonomického riaditeľa (vyjmúc sekretariátu) je prípustné technické vzdelanie. Pre referenta
účtovania vyžaduje úplne stredoškolské alebo vysokoškolské vzdelanie ekonomického smeru. Pre

referenta vymáhania pohľadávok vyžaduje úplne stredoškolské vzdelanie ekonomického smeru.

Alena Halásová bola od 3.7.2008 do 30.6.2009 zamestnaná v CESTÍČKO s.r.o. ako personálna a
mzdová pracovníčka, Dňa 9.6.2008 získala osvedčenie s celoštátnou platnosťou o absolvovaní kurzu v
Akadémii vzdelávania Základy účtovníctva pre prax vo firme, modul Mzdy personalistika v rozsahu 40
hodín. Dňa 31.5.1989 vykonala maturitnú skúšku na Strednej priemyselnej škole strojníckej Košice. U

žalovanéhonastúpilanamiestouvoľnenédňa1.5.2011odchodomp.BoženySasákovejdopredčasného
starobného dôchodku na základe dohody o skončení pracovného pomeru z 12.4.2011.

Žalobkyňa dňa 18.12.2007 získala osvedčenie s celoštátnou platnosťou o absolvovaní kurzu v
Akadémii vzdelávania Základy účtovníctva pre prax vo firme, modul Podvojné účtovníctvo (vrátane

zúčtovacie vzťahy, mzdy) a modul Daňové minimum v rozsahu 150 hodín. Podľa čestného prehlásenia
o odbornej praxi žalobkyne Ing. Kamilom Halászom - konateľom H-AC Projekt s.r.o. (a zároveň
manželom žalobkyne) žalobkyňa vykonávala pre uvedenú spoločnosť nasledovné úkony: pred
založením spoločnosti do 1.3.2008 - príprava všetkých zmlúv, listín a dokumentov potrebných pre
založenie obchodnej spoločnosti, od 1.3.2008 do 29.9.2011 - spoločníčka vo firme a s tým súvisiaca

agenda, administratívna agenda súvisiaca v konaniach s orgánmi štátnej správy, zaškolenie sa v
programoch Omega (vedenie podvojného účtovníctva), Olymp (mzdy a personalistika), zrkadlové
vedenie účtovníctva a účtovanie miezd, kompletná príprava účtovných podkladov pre zmluvnú
účtovníčku, vedenie zákazkovej činnosti, skladových zásob, evidencia ponúk a pod., po 29.9.2011 -
rovnako, ako vyššie, ale už nie ako spoločníčka spoločnosti.

Žalobkyňa vo svojej výpovedi okrem iného uviedla, že pani Uličná jej vravela, že výpoveď žalobkyne
nebola v ZV vopred prejednaná, že jej to bolo len formálne oznámené. Ďalej žalobkyňa vypovedala,
že žalovaný uzatváral pracovné pomery pred daním jej výpovede aj po a vlastne načasoval danie jej
výpovede práve na obdobie, kedy vedel, že pracovné miesta pre ňu nemá, ale pritom musel vedieť že

mal, alebo v blízkej budúcnosti voľné miesta, ktoré by jej mohol ponúknuť, mať bude. Dôvod výpovede
bol formulovaný ako nadbytočnosť, ktorá mala vzísť z auditu z augusta 2010, podľa ktorého sa malo
rušiť jedno referentské miesto, ale nie konkrétne jej. Pritom jej agendu v nezmenenej forme vykonáva
dodnes pani Debnárová na finančnom útvare, ktorej ju odovzdávala po odchode na materskú dovolenku
a práve s ňou bol počas jej materskej dovolenky zmenený pracovný pomer z doby určitej na neurčitú.

Čiže asi už rok pred jej návratom z materskej dovolenky s ňou zamestnávateľ nerátal, nemal záujem
jej poskytnúť prácu. Počas jej materskej dovolenky boli na útvar účtovníctva prijaté tri zamestnankyne,
či už na zastupovanie alebo do trvalého pracovného pomeru, tieto naďalej pracujú u žalovaného. Jej
počas materskej dovolenky nebolo ponúknuté iné miesto, ani nebolo navrhované skrátenie rodičovskej
dovolenky, hoci je taká prax, že keď sa ráta s nejakými organizačnými zmenami a niekto je na materskej

dovolenke, tak sa osloví, že či nechce nejakým spôsobom túto situáciu riešiť, prípadne či nechce skrátiť
svoju materskú dovolenku. Rozviazanie pracovného pomeru nijako nesúviselo s plnením jej pracovných
povinností, ale čisto len so sympatiami. Miesto výkonu práce bolo dojednané pracovnou zmluvou z
1.2.2001 a bolo menené naposledy pracovnou zmluvou zo dňa 30.5.2003, ale v podstate vždy išlo o
miesto výkonu práce Košice.

Poverený zamestnanec žalovaného v konaní vypovedal, že v čase doručovania výpovede žalobkyni
nemali voľné funkčné miesto. Miesto, ktoré obsadila Alena Halászová, bolo uvoľnené 1.5.2011, nakoľko
pracovníčka, ktorá na ňom pracovala, odišla do predčasného starobného dôchodku, a toto miesto
bolo 22.5.2011 obsadené Alenou Halászovou. Uvedené miesto nebolo pre žalobkyňu vhodné, nakoľko

nespĺňala kvalifikačné predpoklady a odbornú prax podľa poslednej systemizácie funkčných miest
generálneho riaditeľstva. Nevedel uviesť od kedy platila spomínaná systemizácia funkčných miest, ale
tá v podstate ostáva na takých 90% zachovaná. Sú tam možno také 10% odchýlky v dôsledku vzniku
a zániku funkčných miest. Návrh na to, aké vzdelanie sa vyžaduje na funkčné miesto dáva príslušnývedúci organizačnej zložky a schvaľuje to generálny riaditeľ, pričom vedúci zrejme vychádza zo svojich
skúseností. Pri preraďovaní zamestnancov medzi jednotlivými oddeleniami, pri zmene funkcie alebo
organizačného zaradenia, sa uzatváral dodatok k pracovnej zmluve z dôvodu ochrany zamestnanca.

Podľa čl. 2 tretia veta zákona č. 311/2001 Z.z. - Zákonníka práce pracovnoprávne vzťahy podľa tohto
zákona môžu vznikať len so súhlasom fyzickej osoby a zamestnávateľa. Výkon práv a povinností
vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi; nikto nesmie
tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo

spoluzamestnancov.

Podľa § 15 Zákonníka práce prejav vôle treba vykladať tak, ako to so zreteľom na okolnosti, za ktorých
sa urobil, zodpovedá dobrým mravom.

Podľa § 43 ods. 1 Zákonníka práce pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom

dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú: a) druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho
stručná charakteristika, b) miesto výkonu práce (obec a organizačnú časť alebo inak určené miesto), c)
deň nástupu do práce, d) mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve.

Podľa § 61 ods. 1 Zákonníka práce výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj

zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.
Podľa § 61 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov
ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby
ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno
dodatočne meniť.

Podľa § 61 ods. 3 Zákonníka práce ak zamestnávateľ dal zamestnancovi výpoveď podľa § 63 ods. 1
písm. b), nesmie počas troch mesiacov znovu utvoriť zrušené pracovné miesto a prijať po skončení
pracovného pomeru na toto pracovné miesto iného zamestnanca.

Podľa § 62 ods. 1 a 2 Zákonníka práce ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím

výpovednej doby. Výpovedná doba je rovnaká pre zamestnávateľa aj zamestnanca
a je najmenej dva mesiace. Ak je daná výpoveď zamestnancovi, ktorý odpracoval u zamestnávateľa
najmenej päť rokov, je výpovedná doba najmenej tri mesiace. Výpovedná doba začína plynúť od prvého
dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného
dňa príslušného kalendárneho mesiaca, ak nie je ustanovené inak.

Podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z
dôvodov, ak b) sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa
alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s
cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách.

Podľa § 63 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde o
výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny
alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, iba vtedy, ak a) zamestnávateľ
nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo

dohodnuté ako miesto výkonu práce, b) zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú
prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo
sa podrobiť predchádzajúcej príprave na túto inú prácu.

Podľa § 74 Zákonníka práce v znení platnom ku dňu doručenia výpovede, výpoveď alebo okamžité

skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať
so zástupcami zamestnancov, inak je neplatná. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď
alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa do desiatich kalendárnych dní
odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedenej lehote nedôjde k prerokovaniu,
platí, že k prerokovaniu došlo.

Podľa § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak
s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s

výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca
naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada
patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá
na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru.

Predmetom konania je určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, ku ktorému malo dôjsť
výpoveďou žalovaného žalobkyni zo dňa 27.5.2011 z dôvodu zrušenia jej pracovného miesta na základe
rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovaného, ku ktorému došlo 26.4.2011. Žalobkyni bola výpoveď
doručená dňa 30.5.2011.

Predpokladom použitia výpovedného dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zák. práce je existencia
organizačnej zmeny, nadbytočnosť zamestnanca a príčinná (objektívne jestvujúca) súvislosť medzi nimi.
Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom
na rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia,
o znížení stavu zamestnancov za účelom zvýšenia efektívnosti práce alebo o iných organizačných

zmenách.

O nadbytočnosť zamestnanca ide vtedy, ak zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej
zamestnávať prácami dohodnutými v pracovnej zmluve. Dôvody tejto nemožnosti musia spočívať
v tom, že zamestnávateľ naďalej nepotrebuje práce vykonávané zamestnancom, a to buď vôbec,

alebo v pôvodnom rozsahu. Uvedený stav môže byť daný vnútornými organizačnými zmenami alebo
znížením celkového počtu zamestnancov. Zamestnávateľ nie je viazaný zákonným obmedzením v tom,
s ktorým konkrétnym zamestnancom rozviaže pracovný pomer. O výbere zamestnanca, ktorý sa stal
nadbytočným, rozhoduje zamestnávateľ a súd nemôže v tomto smere jeho rozhodnutie preskúmavať.

Na rozhodnutie o organizačných zmenách zákon nevyžaduje, aby tieto zmeny boli zrealizované v čase,
keď sa dáva výpoveď; musí však byť o nich už určeným spôsobom rozhodnuté. Takéto rozhodnutie musí
byť prijaté (vydané) vždy v písomnej forme a malo by byť zamestnávateľom vyhlásené či oznámené
dotknutému zamestnancovi; stačí však aj to, ak sa o ňom zamestnanec dozvie najneskôr z výpovede
o skončení pracovného pomeru.

V danej veci žalovaný preukázal, že u neho došlo k organizačnej zmene, a to prijatím rozhodnutia
generálneho riaditeľa o zrušení jedného funkčného miesta referenta účtovania na oddelení nákladových
účtov zo dňa 26.4.2011. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalobkyňa u žalovaného vykonávala prácu
referenta účtovania na oddelení nákladových účtov.

Podľa § 74 Zákonníka práce v znení platnom ku dňu doručenia výpovede, výpoveď alebo okamžité
skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať
so zástupcami zamestnancov, inak je neplatná. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď
alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa do desiatich kalendárnych dní
odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedenej lehote nedôjde k prerokovaniu,

platí,žekprerokovaniudošlo.Splnenieuvedenejpovinnostizamestnávateľomjeďalšouhmotnoprávnou
podmienkou, nesplnenie ktorej má za následok neplatnosť výpovede podľa § 63 ods. 1 písm. b)
Zákonníka práce. Žalovaný v konaní preukázal splnenie uvedenej povinnosti predložením zápisnice zo
zasadnutia ZV - OZ pri VVS, a.s., GR z 26.4.2011. Žalobkyňa uvádzala, že jej predsedníčka ZV potvrdila,
že jej to bolo formálne oznámené, že v súvislosti s rozhodnutím žalovaného o zrušení miesta referent

účtovania JUDr. Henrieta Halászová sa stala nadbytočnou, preto jej bude daná výpoveď.

Účinky riadneho prerokovania v zmysle tohto ustanovenia nenastávajú len vtedy, ak k nemu došlo
vo forme výmeny názorov (dialógu) medzi zástupcami zamestnancov a zamestnávateľom, ale aj v
prípade, že do 10 kalendárnych dní od doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľa vôbec nedôjde

k prerokovaniu výpovede alebo okamžitého skončenia pracovného pomeru. Je nerozhodné, či
zástupcovia zamestnancov vyjadrili kladný alebo záporný postoj alebo vzali výpoveď alebo okamžité
skončenie pracovného pomeru len na vedomie. K účinnému prerokovaniu výpovede alebo okamžitého
skončeniapracovnéhopomeruvzmysle§74ZP,atýmajksplneniuhmotno-právnejpodmienkyplatnostitýchto právnych úkonov zamestnávateľa, postačuje, ak sa s ním zástupcovia zamestnancov oboznámia
a vezmú ho na vedomie. Vzhľadom na to, že právne účinky výpovede alebo okamžitého skončenia
pracovného pomeru nastávajú až ich doručením zamestnancovi, musí byť hmotno-právna podmienka

platnosti výpovede alebo okamžitého skočenia pracovného pomeru splnená pred týmto rozhodujúcim
okamihom. Žiadosť zamestnávateľa o prerokovanie zamýšľanej výpovede alebo okamžitého skončenia
pracovnéhopomerumôžebyťurobenáajústnouformou.Spôsobprerokovaniajevnútornouzáležitosťou
zástupcov zamestnancov.

Podľa § 63 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde o
výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny
alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, iba vtedy, ak zamestnávateľ nemá
možnosťzamestnancaďalejzamestnávať,atoaninakratšípracovnýčasvmieste,ktorébolodohodnuté
ako miesto výkonu práce, zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu
zamestnávateľ ponúkol v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť

predchádzajúcej príprave na túto inú prácu.

Splnenie povinností vyplývajúcich pre zamestnávateľa z vyššie citovaného zákonného ustanovenia, je
hmotnoprávnou podmienkou platnosti výpovede zo strany zamestnávateľa z dôvodu § 63 ods. 1 písm. b)
Zák. práce, pričom splnenie tejto povinnosti ešte pred daním výpovede musí preukázať zamestnávateľ.

Ak zamestnávateľ neponúkne zamestnancovi pred daním výpovede prechod na inú pre neho vhodnú
prácu, hoci tak urobiť môže, nie je splnená ponuková povinnosť a výpoveď je preto neplatná.

Medzi účastníkmi je nesporné, že žalovaný pred daním predmetnej výpovede neponúkol žalobkyni
žiadne pracovné miesto. Žalovaný to odôvodnil tým, že v čase dania výpovede žiadne iné vhodné miesto

pre žalobkyňu nemal, s čím ale žalobkyňa nesúhlasila.

Pri skúmaní splnenia tejto ponukovej povinnosti súd vychádzal z prehľadu zamestnancov, pracovných
zmlúv prijatých zamestnancov v čase od rozhodnutia o organizačnej zmene do doručenia výpovede,
stanovených predpokladov a požiadaviek pre výkon voľných pracovných miest. V nadväznosti na to

súd skúmal, či žalobkyňa skutočne nespĺňala predpoklady na pracovné miesta, ktoré boli obsadené
novoprijatými zamestnancami, resp. či by tieto nemohla vykonávať ani po predchádzajúcej príprave,
prípadne či by táto predchádzajúca príprava bola neúmerne časovo alebo z hľadiska nákladov náročná,
kedy by sa už nejednalo o prípravu na výkon vhodnej práce.

Inou pre zamestnanca vhodnou prácou sa rozumie práca zodpovedajúca zdravotnému stavu,
schopnostiam, a pokiaľ možno, i jeho kvalifikácii. Ide teda o prácu, ktorú je schopný vzhľadom na svoj
zdravotný stav, schopnosti a kvalifikáciu vykonávať. Z toho, že iná vhodná práca má zodpovedať, pokiaľ
možno, i kvalifikácii zamestnanca, je nutné dôvodiť, že takou prácou treba rozumieť predovšetkým
prácu zodpovedajúcu kvalifikácii zamestnanca a len potom (ak nie je pracovné miesto zodpovedajúce

kvalifikácii voľné) prácu, ktorá zodpovedá, pokiaľ možno, najviac kvalifikácii zamestnanca a nakoniec
(ak nie je voľné ani pracovné miesto zodpovedajúce čo najviac kvalifikácii zamestnanca) prácu, pre
ktorú sa zvláštna kvalifikácia nevyžaduje. Vhodnou prácou však nie je taká práca, ktorú zamestnanec
nie je schopný vykonávať vzhľadom na svoj zdravotný stav, pre svoje obmedzené schopnosti alebo
pre nedostatok kvalifikácie, pokiaľ ju nemôže získať predchádzajúcou prípravou. Za predchádzajúcu

prípravu však nemožno považovať získavanie schopností a kvalifikácie náročnými spôsobmi, napr.
absolvovaním školy, vyučením v odbore a pod.

Z hľadiska naplnenia hmotnoprávnej podmienky platnosti výpovede je v posudzovanej veci rozhodujúce
predovšetkým zistenie, či žalovaný podľa stavu, aký tu bol v čase dania výpovede, (ne)mal voľné

také pracovné miesto, ktoré bol povinný žalobkyni ponúknuť. Vzhľadom na to, že predtým než dal
žalobkyni výpoveď, jej inú vhodnú prácu neponúkol, bola by jeho výpoveď platná len za predpokladu,
že v rozhodujúcom čase nedisponoval takýmto pracovným miestom. Zamestnávateľ však spravidla
pristupuje k výpovedi s určitým časovým odstupom od rozhodnutia o organizačnej zmene. V súdnej
praxi sa ustálil názor, že medzi ponukou iného vhodného miesta v zmysle cit. ustanovenia a daním

výpovede z pracovného pomeru musí byť určitá časová postupnosť, to znamená, že zamestnávateľ
musí zamestnancovi ponuku inej vhodnej práce urobiť skôr, než mu dá výpoveď z pracovného pomeru.
Načasovanie doručenia výpovede je v značnej miere aj v rukách zamestnávateľa, ktorý rozhodol o
organizačnej zmene (ktorej načasovanie je taktiež výlučne na ňom). Je zrejmé, že žalovaný už dňa26.4.2011, kedy rozhodol o zrušení miesta referenta účtovania a kedy zástupcovia zamestnancov
prerokovávali výpoveď danú JUDr. Henriete Halászovej z dôvodu zrušenia jej nadbytočnosti, bol
rozhodnutý dať menovanej výpoveď, preto súd skúmal, či boli u žalovaného voľné pre žalobkyňu

vhodné pracovné miesta v čase od 26.4.2011 do 30.5.2011, kedy bola žalovanej výpoveď doručená.
Z hľadiska času sa totiž ponuka musí uskutočniť ešte pred tým, než zamestnávateľ dá zamestnancovi
výpoveď, najskôr však po rozhodnutí zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh,
technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo iných
organizačnýchzmenách.Ažpotomtorozhodnutízamestnávateľmôžemaťreálnuvedomosťocelkovom

počte pracovných miest, ktoré bude mať v organizácii k dispozícii po vykonaní organizačnej zmeny, ako
aj to, ktoré pracovné miesta budú neobsadené - teda voľné, aby ich mohol ponúknuť zamestnancovi
(rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn.3 Cdo 130/2003).

Z predložených zoznamov zamestnancov a pracovných zmlúv súd zistil, že v rozhodnom čase žalovaný
uzatvoril pracovné zmluvy s 11 zamestnancami, pričom u 10 z nich išlo o robotnícke profesie (vodičov,

montér, zámočník, kopáč, upratovačka) a navyše s miestom výkonu práce mimo mesta Košice. Avšak
žalovaný dňa 23.5.2011 uzavrel pracovnú zmluvu aj s Alenou Halásovou s nástupom od 25.5.2011 na
druhprácereferent-ekonomikypráceadohodnutémiestovýkonuprácebolovKošiciach.Konkrétneako
miesto výkonu práce bolo uvedené generálne riaditeľstvo, útvar plánovania, financovania, ekonomiky
práce a controllingu, oddelenie ekonomiky práce. Menovaná nastúpila na miesto uvoľnené dňa 1.5.2011

odchodom p. Boženy Sasákovej do predčasného starobného dôchodku na základe dohody o skončení
pracovného pomeru z 12.4.2011.

Podľa pracovnej zmluvy v znení jej dodatkov mala žalobkyňa ako miesto výkonu práce uvedené VVS
a.s. GR, Košice, Komenského 50, útvar účtovných činností

Súd sa stotožnil s názorom žalobkyne, že miesto výkonu práce je potrebné chápať primárne z
geografického hľadiska, teda ako určité územie (územie obce, časti obce, kraj a pod.), a to najmä v
situácii ak v danej obci zamestnávateľ nemá viacero organizačných jednotiek. Pokiaľ žalobkyňa a iný
zamestnanec majú v pracovných zmluvách dojednané ako miesto výkonu práce Košice s konkretizáciou

odborného útvaru, nemôže sa v žiadnom prípade jednať o dve rôzne miesta výkonu práce, o to viac, ak
obaútvaryspadajúpodjedenatenistýúsekekonomickéhoriaditeľa,vtejistejbudove,natejistejadrese.
Miesto výkonu práce treba vykladať v zmysle zásad Zákonníka práce a nie úzko vymedzovať takým
spôsobom, že to zabraňuje vykonávaniu práva zamestnanca. Úzke vymedzenie na niekoľko kancelárii
generálneho riaditeľstva možno považovať za vymedzenie v rozpore s dobrými mravmi a zneužitie

práva. Súd dodáva, že treba odlišovať miesto výkonu práce od pracoviska, keď miesto výkonu práce
je v prevažnej miere širší pojem než pracovisko, za ktoré treba považovať určitý priestor, v ktorom má
zamestnanec vykonávať prácu v rámci organizačnej jednotky. Súd teda dospel k záveru, že predmetné
miesto referenta ekonomiky práce sa vykonáva v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce
žalobkyne.

Objektívne právo predpokladá, že výkon subjektívneho práva smeruje k cieľu sledovanému právnou
normou. Ak však účastník právneho vzťahu síce formálne koná v medziach svojho práva, ale
prostredníctvom jeho realizácie sleduje poškodenie druhého účastníka právneho vzťahu, ide síce o
výkon práva, ale o chybný výkon práva. Takéto konanie sa totiž realizuje nie na dosiahnutie výsledkov,

ktoré má pozitívne právo v úmysle chrániť, ale len preto, aby sa formálne dosiahol súlad so zákonom.
Preto treba takýto výkon práva považovať, aj keď je formálne v súlade so zákonom, za len zdanlivý výkon
práva.Súddôsledneskúmaaposudzujevšetkyskutkovéokolnosti,ktoréskončeniupracovnéhopomeru
z dôvodu nadbytočnosti predchádzali. Pri hodnotení týchto okolností prihliada aj na čl. 2 Zákonníka
práce, zakotvujúci pozitívny príkaz výkonu práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov

v súlade s dobrými mravmi a negatívny zákaz tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého
účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov.

Podľa žalovaným predloženej systemizácie funkčných miest GR sa pre predmetné miesto referenta
ekonomiky práce vyžaduje úplne stredoškolské vzdelanie ekonomického alebo technického smeru a

odbornú prax - mzdy, ekonomika práce. Pre žiadne iné funkčné miesto prax nevyžaduje. Taktiež len na
toto miesto pre celý úsek ekonomického riaditeľa (vyjmúc sekretariátu) je prípustné technické vzdelanie.
Pre referenta účtovania, na ktorom bola naposledy zaradená žalobkyňa, žalovaný vyžaduje úplné
stredoškolské alebo vysokoškolské vzdelanie ekonomického smeru. Aj pre miesto referenta vymáhaniapohľadávok (túto funkcie aj keď na inom oddelení zastávala žalobkyňa predtým) žalovaný vyžaduje
úplne stredoškolské vzdelanie ekonomického smeru. Podľa žalovaného na školách technického smeru
sú aj predmety ekonomického charakteru.

Podľa pracovnej náplne referenta - ekonomiky práce je charakteristika funkcie: komplexné
zabezpečovanie úloh - odborných prác aj metodického charakteru na úseku ekonomiky práce. V
popise prác funkcie je najmä viesť evidencie o čerpaní mzdových nákladov, vypracovávať podklady
pre plán zamestnancov a mzdových nákladov závodu, sledovať čerpanie miezd nadväzne na

stanovený plán, usmerňovať priznávanie jednotlivých zložiek mzdy zamestnancom závodu v súlade so
stanovenýmplánom,vypracovávaťkalkulácievýškyvýkonnostnýchodmien,vsúvislostisodmeňovaním
zamestnancov dbať o dodržiavanie platných mzdových predpisov a navyše podávať výklad k platným
mzdovým predpisom, vypracovávať podklady k zmene mzdového zaradenia zamestnancov, dodatky
k pracovným zmluvám, dodatky o mzde k pracovnej zmluve a návrhy na zmeny vnútropodnikových
pravidiel pre mzdové formy.

Žalobkyňa je absolventkou právnickej fakulty, počas ktorej vykonala aj skúšku s dvojsemestrálneho
predmetu Ekonómia a taktiež štátnu skúšku z pracovného práva a práva sociálneho zabezpečenia.
Súd musel prisvedčiť žalobkyni, že práve miesto referenta ekonomiky práce je podľa náplne práce
bližšie jej vzdelaniu než miesto, ktoré naposledy zastávala u žalovaného. Žalobkyňa niekoľko rokov

zastávala u žalovaného miesta, pre ktoré podľa systemizácie funkčných miest GR vyžaduje úplné
stredoškolské (alebo vysokoškolské) vzdelanie ekonomického smeru, pričom pred preradením ani
neabsolvovala preškolenie. Podľa náplne práce referenta účtovania pre výkon funkcie sa vyžaduje
dôkladná znalosť účtovného rozvrhu, príslušných predpisov účtovníctva (zákon o účtovníctve, postupy
účtovania pre podnikateľov), znalosť zákona o DPH, daniach z príjmov. Je potrebné veľmi dobré

ovládanie účtovných vzťahov súvisiacich s ostatnými okruhmi účtovníctva a používanej účtovnej
techniky. Uvedená funkcia vyžaduje presnosť, spoľahlivosť vykonávania účtovných prác, samostatnosť
riešenia odborných problémov účtovníctva. Jej odborná pracovná náplň sa týkala predovšetkým
účtovných operácií za nákup pohonných hmôt za celú spoločnosť VVS, a.s. Košice, fakturácie,
zaúčtovania DPH, vyporiadania reklamácií a dobropisov za PHM, časové rozlíšenie nákladov a výdajov

na príslušných analytických účtoch....

Žalobkyňa je od 18.12.2007 držiteľkou osvedčenia s celoštátnou platnosťou o absolvovaní kurzu v
Akadémii vzdelávania Základy účtovníctva pre prax vo firme, modul Podvojné účtovníctvo (vrátane
zúčtovacie vzťahy, mzdy) a modul Daňové minimum v rozsahu 150 hodín. Okrem toho žalobkyňa

vykonáva od 1.3.2008 pre H-AC Projekt s.r.o. administratívnu agendu, bola zaškolená do programov
Omega (vedenie podvojného účtovníctva), Olymp (mzdy a personalistika), zrkadlového vedenia
účtovníctva a účtovania miezd, pripravuje účtovné podklady pre zmluvnú účtovníčku a pod.

Alena Halásová, ktorá bola prijatá na uvoľnené miesto referenta ekonomiky práce, absolvovala Strednú

priemyselnú školu strojnícku Košice. Mala ročnú prax v spoločnosti CESTÍČKO s.r.o. ako personálna a
mzdovápracovníčkaaosvedčeniesceloštátnouplatnosťouoabsolvovaníkurzuvAkadémiivzdelávania
Základy účtovníctva pre prax vo firme, modul Mzdy personalistika v rozsahu 40 hodín.

Z uvedeného je zrejmé, že práca referenta ekonomiky práce zodpovedá zdravotnému stavu a

schopnostiam žalobkyne. Nakoľko žalovaný v rozhodnom čase nemal pre ňu iné voľné pracovné miesto
v mieste výkonu práce zodpovedajúce jej vysokoškolskému právnickému vzdelaniu, mohol jej ponúknuť
aj uvedené miesto. Súd sa nestotožňuje s tvrdením žalovaného, že prácu referenta ekonomiky práce
nebola schopná vykonávať pre nedostatok kvalifikácie a schopností (praxe), najmä ak predtým pre
neho žalobkyňa vykonávala prácu, pre ktorú požaduje ekonomické vzdelanie. Ide o účelové tvrdenie

a v rozpore s dobrými mravmi, ak mu pre miesto na tom istom úseku ekonomického riaditeľa zrazu
jej vzdelanie nevyhovuje. Navyše, mohol od žalobkyne, pokiaľ mal pochybnosti o jej schopnostiach a
kvalifikácii pre dané miesto napriek jej právnickému vzdelaniu (ako už bolo vyššie uvedené vrátane
skúšky z ekonomiky a štátnice z pracovného práva a práva sociálneho zabezpečenia) a jej praxi získanej
u samotného žalovaného, aby sa podrobila predchádzajúcej príprave napr. absolvovaním rovnakého

40hod. kurzu ako Alena Halásová. Zároveň by tak žalobkyňa bola mala možnosť upovedomiť ho o svojej
ďalšej praxi v H-AC Projekt s.r.o. a absolvovaní kurzu Základy účtovníctva pre prax vo firme.Žalovaný v konaní nepreukázal, že by žalobkyňa odmietla sa podrobiť predchádzajúcej príprave na
prácu referenta ekonomiky práce. Žalovaný mal v rozhodnom čase pre žalobkyňu voľnú inú vhodnú
prácu - referenta ekonomiky práce - v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce, ale jej

ju neponúkol, preto súd dospel k záveru, že výpoveď zo dňa 27.5.2011 daná žalobkyni žalovaným je
neplatná a žalobe vyhovel.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že právo na ich náhradu priznal
žalobkyni, ktorá bola úspešná v konaní. Žalobkyňa si uplatnila trovy konania vo výške 393,34 eur ako

trovy právneho zastúpenia.

Podľa§11ods.1vyhláškyMSSRč.655/2004Z.z.oodmenáchanáhradáchadvokátovzaposkytovanie
právnych služieb, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina
výpočtového základu, ak nie je možné hodnotu veci alebo práva vyjadriť v peniazoch alebo ak ju možno
zistiť len s nepomernými ťažkosťami.

V danom prípade je predmetom konania určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, teda nie
je možné hodnotu práva vyjadriť v peniazoch, a preto je základná sadzba tarifnej odmeny za jeden
úkon právnej služby určená ako jedna trinástina výpočtového základu. Súd žalobkyni priznal náhradu
trov právneho zastúpenia podľa § 11 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a) - c), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhl.

MS SR 655/2004 Z.z. nasledovne: odmenu za 2 úkon právnej služby v roku 2011 (prevzatie a prípravu
zastupovania 21.10.2011 a žaloba z 27.10.2011) vo výške 57 eur a za 3 úkony v roku 2012 (písomné
vyjadrenie k podaniu žalovaného z 11.6.2012 a účasť na pojednávaniach dňa 29.3.2012 a 27.9.2012)
po 58,69 eur, + režijný paušál vo výške 2 x 7,41 a 3 x 7,63 eur + 20 % DPH , spolu vo výške 393,34 eur.

O povinnosti žalovaného nahradiť žalobkyni trovy konania na účet jej právneho zástupcu súd rozhodol v
súladesust.§149ods.1O.s.p.,podľaktoréhoakadvokátzastupovalúčastníka,ktorémubolaprisúdená
náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na

Okresný súd Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 2 a 3 O.s.p.).

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, možno navrhnúť súdny výkon

rozhodnutia alebo exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti.