Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trenčín

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Beáta Schmidtová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 2T/94/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3108011607
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Schmidtová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2012:3108011607.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín na hlavnom pojednávaní konanom dňa 07.09.2012 v Trenčíne samosudkyňou

JUDr. Beátou Schmidtovou takto

rozhodol:

r o z h o d o l :

1. PhDr. F. E., nar. XX.XX.XXXX v Bratislave, bytom K., kpt. P. XXXX/XX,

2. T. E., nar. XX.XX.XXXX. v Trenčíne, trvale bytom K. K., Q. XXX/X, prechodne bytom K., kpt. P. XXXX/
XX,

s ú v i n n í , ž e

1. dňa 21. septembra 2007 v presne nezistenom čase v podvečerných hodinách prišiel obv. č. 1 PhDr. F.
E. spolu s obvineným č. 2 T. E. a s doposiaľ nestotožnenou osobou do pivničných priestorov panelového
domu na ulici H. č. XXX/XX v Dubnici nad Váhom, kde sa v tom čase nachádzal P. I., bytom Dubnica

nad Váhom, H. č. XXX/XX, pričom po vstupe do jeho pivnice obvinený č. 1 PhDr. F. E. päsťou udrel
P. I. do oblasti tváre a začal od neho požadovať vydanie videokamery, pričom tohto spolu s treťou
nestotožnenou osobou neustále udierali päsťami a tiež dlaňami do oblasti tváre a celého tela, pričom
keď im P. I. povedal, že kameru už PhDr. F. E. vrátil, znovu ho začali obaja udierať do oblasti tváre
a následne bezdôvodne začali všetci traja vynášať z priestorov pivnice poškodeného veci patriace P.
I., a to reproduktory zn. J. v hodnote 6.500,- Sk, mikropájkovačku zn. Weller v hodnote 9.000,- Sk, a
videorekordér zn. Philips v hodnote 1.500,- Sk spolu s rôznym náradím, čomu sa poškodený P. I. snažil
zabrániť, avšak obvinený č. 1. PhDr. F. E. ho opätovne udrel päsťou do tváre a vyhrozil sa mu, že ak

vec oznámi polícii, tak ho zbije,
2. dňa 12. októbra 2007 v čase asi o 14.45 hodine v blízkosti objektu firmy ACCORD na ulici Železničnej
v Trenčíne obvinený č. 1 PhDr. F. E. spolu svojim synom T. E., a s treťou nestotožnenou osobou proti
vôli P. I. tohto nútili proti jeho vôli nastúpiť do nestotožneného osobného motorového vozidla striebornej
farby tak, že vozidlo viedol ako vodič obvinený č. 2., pričom obvinený č. 1. spolu s nestotožnenou osobou
si sadli spolu s poškodeným na zadné sedadlo, kde ho obaja opakovane udierali päsťami a lakťami
do oblasti tváre a hornej polovice tela, následne s vozidlom zastavili pri rieke Váh v obci Skalka nad

Váhom, kde prikázali poškodenému vystúpiť z vozidla a následne ho všetci traja päsťami začali udierať
do oblasti tváre, chrbta, brucha a tiež ho kopali do nôh, následne mu prikázali nastúpiť do vozidla a s
vozidlom odišli do miesta trvalého bydliska poškodeného do panelového domu na ulici H. č. XXX/XX v
Dubnici nad Váhom, kde po vystúpení z vozidla obaja obvinení spolu s treťou nestotožnenou osobou
podišli ku vchodovým dverám domu, kde nestotožnená osoba vytrhla poškodenému P. I. zväzok kľúčov
od bytu, ktorý mal v tom čase v rukách, následne vyšli všetci traja s poškodeným do jeho bytu, kde si
odcudzenými kľúčmi otvorili dvere do bytu a vtlačili poškodeného do priestorov tohto bytu

tedaobž. PhDr. F. E.

v bode 1
- iného násilím nútil, aby niečo konal,
- spoločným konaním si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu, pričom
bezprostredne po čine sa pokúsil uchovať si vec násilím, alebo hrozbou bezprostredného násilia,
v bode 2

- spoločným konaním inému bez oprávnenia bránil užívať osobnú slobodu, pričom taký čin spáchal
závažnejším spôsobom konania / násilím podľa § 138 písmeno d) Tr. zákona /
- spoločným konaním neoprávnene vnikol do obydlia iného a tam neoprávnene zotrval, pričom taký
čin spáchal závažnejším spôsobom konania / násilím podľa § 138 písm. d) Tr. zákona / a čin spáchal
najmenej s dvoma osobami,

obž. T. E.

v bode 1
- spoločným konaním si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu, pričom
bezprostredne po čine sa pokúsil uchovať si vec násilím, alebo hrozbou bezprostredného násilia,

v bode 2
- spoločným konaním inému bez oprávnenia bránil užívať osobnú slobodu, pričom taký čin spáchal
závažnejším spôsobom konania / násilím podľa § 138 písm. d) Tr. zákona,
- spoločným konaním neoprávnene vnikol do obydlia iného a tam neoprávnene zotrval, pričom taký

čin spáchal závažnejším spôsobom konania / násilím podľa § 138 písm. d) Tr. zákona / a čin spáchal
najmenej s dvoma osobami,

čím spáchali

obž. PhDr. F. E.

v bode 1

- zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zákona
- v spolupáchateľstve spáchaný prečin krádeže podľa § 20 k § 212 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona
v bode 2
- v spolupáchateľstve spáchaný zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 20 k § 183 ods. 1,
ods. 2 písm. b) Tr. zákona

- v spolupáchateľstve spáchaný prečin porušovania domovej slobody podľa § 20 k § 194 ods. 1,
ods. 2 písm. a), c) Tr. zákona

obž. T. E.

v bode 1
- v spolupáchateľstve spáchaný prečin krádeže podľa § 20 k § 212 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona
v bode 2
- v spolupáchateľstve spáchaný zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 20 k § 183 ods. 1,
ods. 2 písm. b) Tr. zákona

- v spolupáchateľstve spáchaný prečin porušovania domovej slobody podľa § 20 k § 194 ods. 1,
ods. 2 písm. a), c) Tr. zákona

Za to

sa odsudzujú

obž. PhDr. F. E.Podľa § 189 ods. 1 Tr. zákona, podľa § 41 ods. 2 Tr. zákona za použitia § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e) Tr.
zákona na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky s probačným dohľadom.

Podľa § 51 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona s poukazom na § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona súd obžalovanému
výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá za súčasného uloženia probačného dohľadu na
skúšobnú dobu v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa § 51 ods. 4 písm. c) Tr. zákona je obžalovaný povinný nahradiť poškodenému P. I., nar. X.X.XXXX

škodu vo výške 17.000,- SK ( 564,29 Eur).

obž. T. E.

Podľa § 183 ods. 2 Tr. zákona, podľa § 41 ods. 2 Tr. zákona za použitia § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e) Tr.
zákona na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky s probačným dohľadom.

Podľa § 51 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona s poukazom na § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona súd obžalovanému
výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá za súčasného uloženia probačného dohľadu na
skúšobnú dobu v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa § 51 ods. 4 písm. c) Tr. zákona je obžalovaný povinný nahradiť poškodenému P. I., nar. X.X.XXXX
škodu vo výške 240,- SK ( 7,96 Eur).

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku sú obaja obžalovaní PhDr. F. E. a T. E. povinní spoločne a nerozdielne
uhradiť poškodenému P. I., nar. X.X.XXXX, trvale bytom Dubnica nad Váhom, H. XXX/XX škodu vo

výške 17.240,- SK (572,26 Eur).

Podľa § 288 ods. 2 Tr. poriadku sa poškodený P. Zapletal, nar. 5.9.1969, trvale bytom Dubnica nad
Váhom, H. XXX/XX odkazuje zo zvyškom nároku na náhradu škody na občiansko - súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

L. 12.12.2008 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Trenčín obžalobu na obžalovaného 1./ pre skutok
právne posúdený ako zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zákona a zhodne na obžalovaného 1/ a
obžalovaného 2/ pre skutky právne posúdené ako v spolupáchateľstve spáchaný prečin krádeže podľa §
20 k § 212 ods. 1, ods. 2 písm. b), v spolupáchateľstve spáchaný zločin obmedzovania osobnej slobody
podľa § 20 k § 183 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona a v spolupáchateľstve spáchaný prečin porušovania

domovej slobody podľa § 20 k § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) písm. c) Tr. zákona.

Okresný súd Trenčín na hlavnom pojednávaní z vykonaných dôkazov zistil skutkový stav veci tak, ako
je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný 1./ PhDr. F. E. už v prípravnom konaní popieral svoju vinu. Na svojich tvrdeniach zotrval aj
na hlavnom pojednávaní, kedy k skutku 1/ obžaloby uviedol, že je pravdou, že dňa 21.09.2007, spolu so
svojímsynom,obžalovaným2/atreťouosobou bolivpivničnýchpriestorochpanelovéhodomu,vktorom
býval poškodený a žiadali ho aby im vydal videokameru, ktorú im tento predtým odcudzil. Pripúšťa, že ho
pritom udrel do tváre, ale nebol to nijaký silný úder. Poškodený im kameru nevydal, ale sám im navrhol,

aby si namiesto nej zobrali reproduktory, žiadne iné veci poškodenému nezobrali, iného násilia sa voči
nemu nedopúšťali. Poškodenému sa ničím nevyhrážal.
Ku skutku č. 2/ uviedol, že je pravdou, že dňa 21.10.2007 zastavili poškodeného potom ako vychádzal z
práce, pričom ho chytil za ruku, ale túto vzápätí pustil a poškodený s nimi nasadol do auta dobrovoľne.
Počas cesty do Dubnice nad Váhom sa nedopustil na poškodenom žiadneho násilia, pripúšťa, že ho

pár krát lakťom udrel, keď sa mu zdalo, že klame, ale nie je pravda, že by ho v aute, alebo pri Váhu bili.
Do bytu poškodeného nevnikli násilím, vošli cez pootvorené dvere, ktoré odomkol ich priateľ, ktorého
identitu neuviedol, poškodený im následne dobrovoľne vydal syntetizátor, ktorý patril obžalovanému 1/.
Potom, čo poškodený zavolal políciu z bytu odišli.Taktiež obžalovaný 2./ T. E. zhodne v prípravnom konaní aj v konaní pred súdom popieral svoju vinu.
Ohľadom skutku 1/ v rozpore s obžalovaným 1/ uviedol, že nikto nepoužil voči poškodenému žiadne
násilie. Poškodený im reproduktory ako aj videorekordér vydal dobrovoľne ako zálohu. Ku skutku 2/

uviedol, že poškodeného na ulici zastavil obžalovaný 1/, ale nepoužil pritom žiadne násilie, poškodený
s nimi išiel dobrovoľne, nikde po ceste nezastavovali. Odlišne od obžalovaného 1/ uviedol, že voči
poškodenému sa počas cesty autom nikto násilia nedopúšťal, a taktiež to, že do bytu poškodeného vošli
potom, ako tento sám odomkol a zavolal ich dnu.

Poškodený P. I. na hlavnom pojednávaní zhodne s prípravným konaním ku skutku 1/ uviedol, že
21.09.2007 za ním prišli obžalovaní spolu so svojim priateľom, aby im vrátil požičanú videokameru.
Keďže túto už nemal, obžalovaný 1/ spolu s treťou osobou ho fyzicky napadli, pričom ho bili, najmä do
hlavy a to aj potom ako spadol na zem. Potom mu povedali, že ak cekne, dostane ešte viac a následne
mu z pivničných priestorov vzali reproduktory, videorekordér, pájkovačku a rôzne náradie. Lekárske
ošetrenie nevyhľadal, nakoľko svoj stav nepovažoval za natoľko závažný, ošetril sa sám, tak že si priložil

ľad.
Ku skutku 2/ uviedol, že dňa 12.10.2007 šiel z práce v spoločnosti svojich kolegov, keď ho pred vchodom
spoločnosti Accord chytil obžalovaný 1/, vykrútil mu ruku a násilím ho vtlačili do auta. Počas cesty
autom ho obžalovaný 1/ a tretia osoba bili, potom zastali pri Váhu, kde ho prinútili vystúpiť a udierali
päsťami do tváre, rebier, chrbta a hlavy. Následne obžalovaný 2/ zavolal svojej priateľke a poškodený jej

vysvetlil, že strata kamery je jeho vina a bude sa snažiť jej to vykompenzovať. Po príchode do Dubnice
nad Váhom k bytu poškodeného, mu obžalovaní zobrali kľúče, otvorili si sami. Potom ako obžalovanému
1/ vydal syntetizátor, podarilo sa mu zamknúť sa v obývačke, odkiaľ volal svojej sestre a na políciu.
Konaním obvinených poškodený utrpel zranenia s dobou práceneschopnosti 2 týždne a zároveň mu na
odcudzených veciach bola spôsobená škoda vo výške 20.000,- Sk (663,87) Eur.

Svedkyňa D. B., sestra poškodeného, vo svojej výpovedi uviedla, že raz našla brata dobitého, pričom
on jej uviedol, že to urobili obžalovaný 1/ a 2/ s treťou osobou a že mu pobrali z pivnice nejaké veci.
Ku skutku 2/ uviedla, že raz jej volal brat, aby rýchlo prišla domov, že ho chcú zabiť. Keď prišla domov
uvidelaspredbytovkyodchádzaťautoavňomtriosoby,medziktorýmiopoznalaobžalovaného1/.Doma

našla brata celého dobitého, pričom tento jej povedal, že ho chytili cestou z práce, bili ho, vyhrážali sa
mu a zobrali mu kľúče, toto mal urobiť obžalovaný 1/, obžalovaný 2/ a ešte tretia osoba.

Svedok P. A., bývalý spolupracovník poškodeného uviedol, že niekedy v októbri 2007 išli z práce spolu
s poškodeným a svedkom T. V. na posedenie do reštaurácie, keď ich predbehli traja chlapi. Obžalovaný

1/ chytil poškodeného, pritlačil ho k múru a povedal mu, aby mu dal kameru. Potom dvaja z nich zobrali
poškodeného niekde preč. Poškodený sa pritom nebránil, no bolo na ňom vidieť, že sa bojí a dobrovoľne
s nimi nejde.

Svedok T. V., taktiež bývalý spolupracovník poškodeného na pojednávaní uviedol, že bol svedkom toho,

ako obžalovaní spolu s treťou osobou zastavili poškodeného na ulici a ťahali ho do auta. Nevedel uviesť,
či ho priamo ťahali pod pazuchy, ale určitý fyzický kontakt tam bol a bolo vidno, že poškodený s nimi
nejde dobrovoľne.

Z odborného vyjadrenia spoločnosti Emo, s.r.o., so sídlom v Dubnici nad Váhom, U. XXXX/XX

vyplýva, že celková hodnota 2 kusov reproduktorových skríň RAVELAND, spájkovacej stanice Weller a
videorekordéra Sony, je 17.000,- Sk (t.j. 564,29 Eur).

Podľa lekárskych správ zo dňa 12.10.2007 poškodený P. I. utrpel prederavenie ľavého bubienka,
pohmoždenia záhlavia a pohmoždenie tváre.

V konaní pred súdom na hlavnom pojednávaní, na základe vykonaných dôkazov a ich vyhodnotením
v súlade s § 2 ods. 12 Tr. poriadku, t.j. jednotlivo a vo vzájomnom súhrne bez ohľadu na to, ktorá z
procesných strán tieto dôkazy navrhla či obstarala, mal súd preukázané, že sa oba skutky stali tak, ako
sú tieto popísané vo výrokovej časti tohto rozsudku. Zo spáchania skutku 1/ obžalovaných usvedčila

ako priamy dôkaz najmä výpoveď poškodeného P. I. podporená nepriamym dôkazom - výpoveďou jeho
sestry D. B. a tiež výpoveďami samotných obžalovaných. Zo spáchania skutku 2/ obžalovaných usvedčili
totožné dôkazy doplnené svedeckými výpoveďami T. V. a P. A..Obžalovaní spáchanie oboch skutkov zhodne popreli, pričom svoju obranu stavali na tom, že uvedeným
spôsobom konali s cieľom napraviť protiprávny stav, nakoľko obaja boli poškodení trestnou činnosťou
P. I., ktorý im nevrátil požičanú videokameru. Svojim konaním sa iba snažili dosiahnuť vrátenie tejto

videokamery, ktorá patrila priateľke obžalovaného 2/ L. Q.. Na margo obrany obžalovaných súd uvádza,
že v civilizovanej, právnej spoločnosti nie je prípustné, aby jedinci „vzali spravodlivosť do vlastných rúk“
spôsobom ako učinili obžalovaní. Pokiaľ by sa aj poškodený I. dopustil trestnej činnosti spôsobom, ktorý
uvádzajú obžalovaní, títo mali dostatok zákonných prostriedkov, aby dosiahli nápravu protiprávneho
stavu či už v civilnom alebo trestnom konaní, obžalovaní napríklad sami uvideli, že na poškodeného

podali trestné oznámenie pre podozrenie z trestného činu krádeže. Ich následné konanie má však už
intenzitou a spôsobom prevedenia charakter odplaty, ktorá bola protiprávne namierená proti majetku,
osobnej a domovej slobode poškodeného, pričom pohnútka obžalovaných, ich presvedčenie o tom, že
len napravujú nespravodlivosť ich v žiadnom prípade nezbavuje trestnej zodpovednosti.

Obžalovaní z hľadiska veku spĺňali podmienky trestnej zodpovednosti a neboli zistené žiadne

skutočnosti, ktoré by odôvodňovali ich nepríčetnosť či zníženie príčetnosti, čo by malo vplyv na trestnú
zodpovednosť. Obžalovaní vo všetkých bodoch obžaloby konali vo forme priameho úmyslu, t.j. chceli
spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujmy chránený týmto zákonom. Stupeň
nebezpečnosti činov obžalovaných pre spoločnosť je v danom prípade jednoznačne vyšší než nepatrný.

Samosudkyňa okresného súdu preto uznala obžalovaných vinných zo spáchania oboch skutkov, ktoré
rovnako ako prokurátor posúdila tak, ako je to popísané vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Zodpisuregistratrestovobochobžalovaných bolozistené,ževočiobžalovanému1/bolovedenétrestné
stíhanie pre trestný čin sprenevery, ktoré bolo v prípravnom konaní podmienečne zastavené, obžalovaný

2/ nemá záznam v registri trestov. Z miesta bydliska ani jeden z obžalovaných nie je bližšie hodnotený,
v priestupkovom konaní neboli riešení.

Pri určení trestu by mal súd v danej veci podľa § 41 ods. 2 Tr. zákona pri použití asperačnej zásady
trestnú sadzbu najprísnejšie trestaného zločinu zvýšiť o jednu tretinu, pričom by mal uložiť páchateľovi

trest nad jednu polovicu takto určenej sadzby. V danom prípade je najprísnejšie trestaným trestný čin
obmedzovanie osobnej slobody spáchaný závažnejším spôsobom konania. Keďže súd mal za to, že
by použitie takto určenej trestnej sadzby ( 5 rokov 4 mesiace až 10 rokov 8 mesiacov ) bolo pre
obžalovaných neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho
trvania, s použitím § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e) Tr. zákona im uložil úhrnný trest odňatia slobody

mimoriadne znížený pod dolnú hranicu trestnej sadzby vo výmere 3 (tri) roky. Takto uložený trest im
podmienečne odložil na skúšobnú dobu 3 (tri) roky za súčasného uloženia probačného dohľadu. Takto
uložený trest podľa názoru súdu spĺňal všetky potrebné atribúty uvedené v § 34 ods. 1 Tr. zákona.

S predmetným trestným konaním bolo spojené adhézne konanie, t.j. konanie o náhradu škody.

Poškodený si voči obžalovaným uplatnil nárok na náhradu, ktorý mu bol priznaný v celkovej výške
17.240,- Sk, t.j. 572,26 eur, (ktorá sumy pozostáva z hodnoty odcudzených vecí a hodnoty kódovacieho
zariadenia dverí na pivničných priestoroch ) Na zaplatenie tejto sumy súd solidárne zaviazal oboch
obžalovaných. Zo zvyškom nároku odkázal poškodeného na občiansko - súdne konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho oznámenia - vyhlásenia
(doručenia) odvolanie prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.