Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. august 2012

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/103/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711205196
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6711205196.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Drahomíry Dibdiakovej, členiek senátu JUDr. Evy Kmeťovej a JUDr. Daniely Maštalířovej v
obchodnoprávnej veci navrhovateľa S. P. J. J., G. XX/X, XXX XX H., IČO: 37 458 108 proti odporcovi
E. U., H. XXX/XX, XXX XX W., IČO: 41 979 184, zast. advokátom JUDr. Radkom Petruňom, Tehelná
189, 960 01 Zvolen o zaplatenie 800,- Eur s prísl., o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu
vo Zvolene č.k. 17Cb 71/11-75, IČS: 6711205196 zo dňa 13. marca 2012 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

RozhodnutieOkresnéhosúduvoZvoleneč.k.17Cb71/11-75,IČS:6711205196zodňa13.marca2012v
napadnutej časti prvej výrokovej vety m e n í tak, že návrh navrhovateľa na zaplatenie 200,- Eur zamieta.

Rozhodnutie okresného súdu v napadnutej časti druhej výrokovej vety m e n í tak, že navrhovateľ
je povinný nahradiť odporcovi trovy prvostupňového konania vo výške 212, 68 Eur na účet právneho
zástupcu odporcu.

Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi trovy odvolacieho konania za súdny poplatok vo výške 16,50
Eur.

Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi trovy právneho zastúpenia odvolacieho konania vo výške
134,08 Eur na účet právneho zástupcu odporcu.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím uložil okresný súd odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 200,-Eur s
9% úrokom z omeškania ročne od 18.03.2011 do zaplatenia. Navrhovateľa zaviazal nahradiť odporcovi
trovy konania v sume 106,35 Eur a vo zvyšnej časti návrh zamietol.

Rozhodnutie odôvodnil okresný súd tým, že navrhovateľ sa svojim návrhom domáhal zaplatenia sumy

800,-Eur,zpôvodnevyúčtovanejvýšky1.800,-Eurs9%úrokomzomeškaniaztejtosumyod18.03.2011
do zaplatenia, a to titulom zmluvnej pokuty, ktorú zmluvné strany písomne dohodli v komisionárskej
zmluve uzavretej dňa 15.10.2010. Predmetom zmluvy bolo obstaranie predaja športového ošatenia zn.
U. vo vlastníctve navrhovateľa tretím osobám prostredníctvom odporcu v jeho maloobchodnej predajni.
V čl. IV bod 2 komisionárskej zmluvy sa zmluvné strany vzájomne dohodli na zložení depozitu odporcom
akokomisionáromkomitentovivovýške1.000,-Eur,ktorýmalbyťpoukončenízmluvyodporcovivrátený.
Pre prípad neuhradenia akýchkoľvek záväzkov zo strany odporcu ako komisionára zmluvné strany

dohodli, že môže byť započítaný s pohľadávkami navrhovateľa ako komitenta. Keďže odporca listom
zo dňa 04.11.2010 komisionársku zmluvu vypovedal a navrhovateľ s ukončením zmluvy výpoveďou
súhlasil, započítal si jednostranne voči odporcovi na zmluvnú pokutu vo výške 1.800,- Eur odporcom
zložený depozit vo výške 1.000 Eur, a zvyšok vo výške 800,- Eur je predmetom sporu.Okresný súd sa nestotožnil s tvrdením navrhovateľa, že tovar, ktorý odporca od neho prevzal
neumiestňoval tak, ako sa v zmluve zaviazal na viditeľnej ploche jeho prevádzky, pretože toto

tvrdenie v konaní nepreukázal, v dôsledku čoho nepovažoval zmluvnú pokutu, ktorú si navrhovateľ
uplatnil podľa čl. III bod 2.3 zmluvy vo výške 600,-Eur za dôvodnú, a preto návrh v tejto časti pre
nezvládnutie dôkazného bremena zamietol. Zvyšok uplatnenej zmluvnej pokuty v sume 200,- Eur
predstavovala časť zmluvnej pokuty, ktorú navrhovateľ vyúčtoval odporcovi za opakované porušenie
čl. IV bod 1 komisionárskej zmluvy v dôsledku toho, že odporca v dohodnutých intervaloch, t.j. 2x do

mesiaca nezasielal navrhovateľovi vyúčtovanie ním predaného tovaru, v dôsledku čoho malo vzniknúť
navrhovateľovi právo na účtovanie zmluvnej pokuty vo výške celkom 1.200,-Eur. Po započítaní si časti
zmluvnej pokuty vo výške 1.000,-Eur navrhovateľom podľa čl. IV bod 2 komisionárskej zmluvy voči
depozitu 1.000 Eur,-, ktorý zložil odporca, zostal predmetom sporu len jej zvyšok vo výške 200,-Eur.
Okresný súd dospel k záveru, že dôvodnosť takto vyúčtovanej zmluvnej pokuty bola preukázaná, preto
odporcu zaviazal na zaplatenie 200,-Eur zmluvnej pokuty navrhovateľovi. Keďže odporca zmluvnú

pokutu nezaplatil v lehote stanovenej v pokuse o zmier zo dňa 10.03.2011, t.j. do 17.03.2011, uplatnil
si navrhovateľ aj právo na úrok z omeškania vo výške 9% ročne z dlžnej sumy od 18.03.2011 až do
zaplatenia, ktorý okresný súd navrhovateľovi zo sumy 200,-Eur vo výške 9% priznal.

S rozhodnutím okresného súdu, ktorým bola uložená odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 200,-

Eur s prísl., ako aj rozhodnutia o trovách konania sa neuspokojil odporca a podal proti nemu odvolanie.
V odvolaní namietal rovnako, ako aj v priebehu prvostupňového konania, že navrhovateľovi nevznikol
nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, pretože zo strany odporcu nedošlo k žiadnemu z porušení, ktoré
navrhovateľ v návrhu uviedol. Výška zmluvnej pokuty bola navrhovateľom vyúčtovaná v celkovej sume
1.800,-Eur, ktorá pozostávala zo 600,-Eur zmluvnej pokuty pre údajné porušenie povinnosti vystavovať

tovar navrhovateľa odporcom na viditeľnom mieste jeho prevádzky, v ktorej časti správne súd návrh
zamietol a zo sumy 1.200,-Eur zmluvnej pokuty titulom údajného porušenia povinnosti vypracovať
vyúčtovanie predaného tovaru, z ktorej sumy si navrhovateľ neoprávnene započítal voči pohľadávke
odporcu sumu vo výške 1.000,-Eur. Odporca od začiatku neuznal právo navrhovateľa na zmluvnú
pokutu a žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť, pričom neuznal ani jednostranný zápočet pohľadávky

navrhovateľa na zmluvnú pokutu voči pohľadávke odporcu na vrátenie depozitu vo výške 1.000,-Eur.
Odporca v odvolaní namietal opodstatnenosť účtovania zmluvnej pokuty vo výške 1.200,-Eur a poprel,
že by bol porušil čl. IV bod 1 komisionárskej zmluvy, a teda že by bol porušil povinnosť vypracovať
vyúčtovanie predaného tovaru, a to najmä z toho dôvodu, že počas platnosti a účinnosti komisionárskej
zmluvy vo svojej predajni žiaden tovar navrhovateľa nepredal. Z tohto dôvodu preto nemohol vystaviť

ani žiadne vyúčtovanie. Na vypracovaní tzv. nulového vyúčtovania v prípade nepredania žiadneho
navrhovateľom dodaného tovaru nebol zmluvou nikdy zaviazaný a takáto povinnosť mu ani zo žiadneho
ustanovenia komisionárskej zmluvy nevyplynula. Povinnosť vypracovať pravidelné vyúčtovanie mal
len výlučne pre predaný tovar, pričom takéto vyúčtovanie malo slúžiť predovšetkým ako relevantný
podklad pre vyplatenie finančnej odmeny, na ktorú by bol mal nárok v prípade, že by bol nejaký tovar

vo vlastníctve navrhovateľa predal. Trval preto na svojom stanovisku, že len reálny predaj tovaru, na
obstaranie ktorého bol vo forme dohodnutej odmeny v komisionárskej zmluve finančne motivovaný bol
podmienkou, od splnenia ktorej závisel vznik povinnosti vypracovať vyúčtovanie predaného tovaru.

Tvrdil tiež, že okresný súd nesprávne vyložil ust. čl. IV bod 1 komisionárskej zmluvy, keď nerešpektoval

účelzakomponovaniatejtopovinnostidopredmetnéhoustanoveniaavrozporesgramatickýmvýkladom
ust. čl. IV bod 1 komisionárskej zmluvy, v ktorom je predmetná povinnosť vypracovať vyúčtovanie tovaru
koncipovaná ako povinnosť vypracovať vyúčtovanie výlučne predaného tovaru rozhodol v neprospech
odporcu. Rozhodnutie okresného súdu preto vychádza z nesprávne zisteného skutkového stavu, keď
nevypracovanie tzv. nulového vyúčtovania považoval okresný súd za porušenie zmluvnej povinnosti,

ktorá mala odporcovi ako komisionárovi vyplývať z čl. IV bod 1 zmluvy, v dôsledku čoho tak došlo k
uznaniu zmluvnej pokuty, ktorú navrhovateľ vyúčtoval odporcovi vo výške 1.200,-Eur za oprávnenú, čo
malo za následok, že súd akceptoval jednostranný zápočet vykonaný navrhovateľom z titulu zmluvnej
pokuty, na ktorú navrhovateľovi nárok nevznikol proti nároku odporcu na vrátenie depozitu. Rozhodnutie
prvostupňového súdu tak vychádza aj z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď bez akejkoľvek

zákonnej opory priznal okresný súd navrhovateľovi nedôvodne časť zmluvnej pokuty vo výške 200,-Eur.
Navrhol preto rozhodnutie okresného súdu zmeniť tak, že návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietne
a prizná mu právo na náhradu trov prvostupňového, ako aj odvolacieho konania tak, ako ho v prílohe
odvolania vyčíslil.Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods.1 a § 213 ods. 3 a 4
O.s.p. a po prejednaní veci podľa § 214 ods.1 písm. a) O.s.p. dospel k záveru, že odvolanie odporcu

je dôvodné.

Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že dňa 15.10.2010 uzavrel navrhovateľ ako komitent s
odporcom komisionársku zmluvu, predmetom ktorej bolo obstaranie predaja športového ošatenia zn.
U. vo vlastníctve navrhovateľa tretím osobám odporcom v jeho maloobchodnej predajni. Podľa čl. III

bod 2 bol komisionár povinný umiestniť odobratý tovar komitenta počas doby jeho predaja na viditeľnej
ploche maloobchodnej prevádzky, pričom tovar zn. U. mal byť uložený na spoločnom mieste, ak nebolo
dohodnuté medzi stranami inak. Podľa čl. III bod 3 sa mala odmena komisionára za predaný tovar
určiť podľa hodnoty depozitu a táto bola 50% hodnoty tovaru v cenách bez DPH, ktorý komitent dodal
komisionárovi. Podľa čl. III bod 4 sa dohodla odmena komisionára vo výpredajových akciách vo výške
50% bežného rabatu s tým, že komitent poskytne zľavu z veľkoobchodných cien.

Podľa čl. IV bod 1 sa zmluvné strany dohodli, že komitent - navrhovateľ dodá tovar a bude ho následne
priebežne dopĺňať s tým, že vyúčtovanie vypracuje komisionár - odporca a odsúhlasí ho s komitentom.
Vyúčtovanie predaného tovaru sa uskutoční v 2-týždenných intervaloch, tzn. k 15. a k poslednému dňu
v mesiaci na základe vopred dohodnutých veľkoobchodných a maloobchodných cien so splatnosťou

ihneď. Následne bude vystavená faktúra, ktorá obsahuje náležitosti účtovného dokladu a bude doručená
komisionárovi. V prípade neuhradenia vyúčtovania ani na základe faktúry sa zmluvné strany dohodli na
účtovaní penále vo výške 0,5% za každý deň omeškania od 2. dňa po splatnosti faktúry.

V čl. IV bod 2 zmluvné strany dohodli zloženie depozitu komisionárom komitentovi vo výške 1.000,-

Eur, ktorý mal byť po ukončení zmluvy vrátený, resp. v prípade neuhradenia akýchkoľvek záväzkov zo
strany komisionára zmluvné strany dohodli započítanie vzájomných pohľadávok s tým, že rozdiel bude
z týchto súm vrátený.

V čl. IV bod 3 zmluvné strany dohodli pre prípad porušenia povinnosti komisionára podľa čl. III bod

2 zmluvnú pokutu vo výške 200,-Eur za každé jednotlivé porušenie - povinnosť umiestňovať odobratý
tovar komitenta počas doby jeho predaja na viditeľnej ploche v jeho prevádzke, bod 3 - predávať tovar
za maloobchodnú cenu určenú komitentom, bod 4 - povinnosť komitenta informovať komisionára vopred
o termínoch a podmienkach výpredajov a predajných akcií, bod 6 - povinnosť komisionára postupovať
s odbornou starostlivosťou a bod 1 čl. IV - zasielať navrhovateľovi 2x do mesiaca v 2-týždňových

intervaloch vyúčtovanie predaného tovaru.

Komisionársku zmluvu, ktorú zmluvné strany uzatvorili v H. dňa 15.10.2010 odporca podaním zo dňa
04.11.2010 vypovedal a zároveň požiadal navrhovateľa o vrátenie depozitu v hodnote 1.000,-Eur.
Navrhovateľ s výpoveďou komisionárskej zmluvy listom zo dňa 23.11.2010 súhlasil. Zároveň v ňom však

uviedol, že keďže odporca porušoval opakovane komisionársku zmluvu a povinnosti z nej vyplývajúce
podľa čl. III bod 2 a 3 zmluvy tým, že odobratý tovar neumiestňoval na viditeľnej ploche a nepredával
ho, uplatnil si podľa čl. IV bod 3 právo na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 200,-Eur. Toto podanie
navrhovateľ spresnil listom zo dňa 16.02.2011, v ktorom špecifikoval výšku zmluvnej pokuty tak, že za
porušovanie čl. III bod 2 a 3 zmluvy si uplatnil právo na zmluvnú pokutu vo výške 600,-Eur, keďže po 3

osobných kontrolách a návštevách nebolo zistené, že by bol mal odporca tovar navrhovateľa vystavený,
a teda ho nepredával a za porušenie povinnosti stanovenej v čl. IV bod 1, a to, že v požadovaných
2-týždňových intervaloch nezasielal navrhovateľovi vyúčtovanie predaného tovaru si uplatnil zmluvnú
pokutu vo výške 1.200,-Eur, keďže odporca mu nezaslal vyúčtovanie k dátumom 15.11., 30.11., 15.12.,
31.12.2010 a ani k dátumu 15.01.2011 a 31.01.2011.

Súbežnevtomtopodanívykonalzapočítaciunámietkuoprotidepozitu,ktorýzložilodporcapriuzatváraní
komisionárskej zmluvy vo výške 1.000,-Eur tak, že z celkovej sumy 1.200,-Eur + 600,-Eur si uplatnil po
započítaní 1.000,-Eur len rozdiel vo výške 800,-Eur.

Z vykonaného dokazovania okresný súd zistil, že povinnosť vystaviť tovar navrhovateľa v predajni
odporcu odporca neporušil a navrhovateľovi sa táto skutočnosť v konaní nepodarila preukázať. Pre
nezvládnutie dôkazného bremena preto okresný súd v tejto časti návrh zamietol. Proti rozhodnutiuokresného súdu v tejto časti žiaden z účastníkov odvolanie nepodal, preto sa rozhodnutie okresného
súdu v zamietavej časti výroku napadnutého rozhodnutia stalo právoplatné.

Odvolací súd doplnil dokazovanie prečítaním čl. IV bod 1/,2/ a 4 Komisionárskej zmluvy, ako aj výpovede
z komisionárskej zmluvy odporcom zo dňa 01.01.2010, odpovede navrhovateľa zo dňa 23.11.2010,
podania navrhovateľa, ktorým si uplatnil nároky z komisionárskej zmluvy zo dňa 16.02.2011, o vypočutie
navrhovateľa a o výsluch ním na pojednávaní navrhnutého svedka, O.. L. W., z ktorých zistil, že návrh
komisionárskej zmluvy vypracoval navrhovateľ, ktorý zotrval na tom, že vyúčtovanie podľa čl. IV bod

1/ komisionárskej zmluvy vyhotovené odporcom malo obsahovať údaj, či bol tovar predaný, a to bez
ohľadu na to, či bol predaj nulový alebo nie, pretože odporca v ňom mal uviesť buď zoznam predaného
tovaru alebo že žiaden tovar nebol predaný. Navrhovateľ tvrdil, že odporca vedel, že má takéto
nulové vyúčtovanie poslať, pretože 22.11.2010 za mesiac október 2010 už takéto nulové vyúčtovanie
navrhovateľovi raz zaslal. Na zasielanie takýchto vyúčtovaní ho upozornil aj obchodný zástupca O.. L.
W., ktorého navrhol na túto skutočnosť vypočuť.

Navrhovateľ nevedel spresniť súdu, z ktorého ustanovenia komisionárskej zmluvy vyplýva povinnosť
odporcu vyhotovovať nulové vyúčtovanie, avšak z obsahu čl. IV bod 1 komisionárskej zmluvy povinnosť
vyhotoviť vyúčtovanie tovaru vyplýva. Zároveň uviedol, že odmena odporcu za predaj tovaru nebola
viazaná na jeho predaj, takže odmenu dostal odporca bez ohľadu na to, koľko tovaru predal.

Z výsluchu svedka O.. L. W. odvolací súd zistil, že tento pracoval pre navrhovateľa a odporcu
upozorňoval na povinnosť vyhotovovať tzv. nulové vyúčtovanie podľa čl. IV komisionárskej zmluvy
telefonicky a prostredníctvom ním poverených osôb, pretože nulové vyúčtovanie je pre podnikateľa
rovnako dôležité, ako aj vyúčtovanie predaného tovaru, a to pre obchodné výsledky, aby vedel, či bol

nejaký tovar predaný alebo či len zabudol predávajúci vystaviť vyúčtovanie. Svedok potvrdil, že nulové
vyúčtovanie odporca navrhovateľovi poslal, a to hneď prvé, avšak neskôr nepokračoval ani na výzvy.

Právny zástupca odporcu uviedol, že podľa tvrdení odporcu odporca videl svedka prvýkrát na
pojednávaní pred OS Zvolen, z tohto dôvodu mu nemohol sám dávať nejaké pokyny a ak by bolo nulové

vyúčtovanie potrebné, tak zabudnutie zaslania vyúčtovania predaného tovaru je v prejednávanej veci
irelevantné, pretože toto je sankcionované zmluvnou pokutou.

Podľa § 300 Obch. zák. platného ku dňu 15.10.2010 okolnosti vylučujúce zodpovednosť ( § 374) nemajú
vplyv na povinnosť platiť zmluvnú pokutu.

Podľa § 544 ods.1 Obč.zák. platného ku dňu 15.10.2010, ak strany dojednajú pre prípad porušenia
zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť,
aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa ods.2 cit. ust. zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška
pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 545 ods.1 Obč.zák., ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné, je dlžník zaviazaný
plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej zaplatení.

Podľa ods.3 cit. ust., ak z dohody nevyplýva niečo iné, nie je dlžník povinný zmluvnú pokutu zaplatiť,
ak porušenie povinnosti nezavinil.

Podľa § 577 Obch.zák. komisionárskou zmluvou sa komisionár zaväzuje, že zariadi vo vlastnom mene

pre komitenta na jeho účet určitú obchodnú záležitosť a komitent sa zaväzuje zaplatiť mu odplatu.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie rozhodnutia okresného súdu v napadnutej časti prvej
výrokovej vety, ktorou okresný súd zaviazal odporcu k povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu navrhovateľovi
vo výške 200,-Eur za porušenie povinnosti vyplývajúcej mu z čl. IV bod 1 komisionárskej zmluvy

vyhotoviťadoručiťnavrhovateľovivyúčtovanienímpredanéhotovaru,pričomnavrhovateľvkonanítvrdil,
že ak aj odporca žiaden tovar neprevzal, bol povinný vyúčtovanie nepredaného tovaru vyhotoviť ako
tzv. nulové.Okresný súd neprihliadol na námietky odporcu, že navrhovateľovi nevznikol nárok na zaplatenie
zmluvnej pokuty a ani na to, že jednostranný zápočet navrhovateľa, ktorým navrhovateľ jednostranne
započítal oproti nároku odporcu na vrátenie depozitu vo výške 1.000,-Eur časť svojej pohľadávky zo

zmluvnej pokuty 1.800,-Eur vo výške 1.000,-Eur je neplatný právny úkon, a to z dôvodu neexistencie
pohľadávky navrhovateľa spôsobilej na započítanie. Okresný súd vyložil ust. čl. IV bod 1 komisionárskej
zmluvy tak, že odporca bol povinný vyúčtovanie navrhovateľovi predkladať v pravidelných 2-týždňových
intervaloch, čo nesplnil, v dôsledku čoho dospel k záveru, že nárok navrhovateľa na zmluvnú pokutu
pre porušenie čl. IV bod 1 odporcom je daný. V dôsledku toho, že priznal navrhovateľovi zmluvnú

pokutu vo výške 200,-Eur, považoval aj jednostranný zápočet pohľadávky navrhovateľa na zaplatenie
zmluvnej pokuty voči odporcovi, ktorému bol po ukončení zmluvného vzťahu povinný vrátiť zálohu vo
forme depozitu zloženú pri podpise komisionárskej zmluvy vo výške 1.000,-Eur, za platný právny úkon.

Odvolací súd nariadil vo veci pojednávanie, pretože považoval za potrebné doplniť dokazovanie. Po
doplnení dokazovania zistil, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol na základe komisionárskej zmluvy

uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom je vzťahom, ktorý sa riadi ust. § 577 a nasl. Obchodného
zákonníka, preto je spor, ktorý medzi týmito stranami vznikol z procesného hľadiska obchodnou vecou.

Z obsahu zmluvy jednoznačne vyplýva, že na oboch stranách záväzkového vzťahu sú podnikatelia a
zabezpečovanie záležitostí malo obchodnú povahu s tým, že predmetom komisionárskej zmluvy bol nie

nákupný, ale predajný komis, ku ktorému zostalo vlastnícke právo komitentovi, pokiaľ ho nenadobudla
tretia osoba. Tak, ako to vyplynulo z dokazovania vykonaného okresným súdom, a to nielen listinnými
dôkazmi, ale aj výsluchmi svedkov navrhovateľa a odporcu, doplneným aj odvolacím súdom, napriek
dodaniu tovaru navrhovateľom odporcovi za účelom jeho ďalšieho predaja tretím osobám, k žiadnemu
predaju tovaru zo strany odporcu nedošlo, v dôsledku čoho odporca vyúčtovanie predaného tovaru tak,

ako mu to ukladal čl. IV bod 1 komisionárskej zmluvy nemohol vystaviť.

Z obsahu komisionárskej zmluvy tiež vyplýva, že úmyslom navrhovateľa bolo ponechať si tovar,
ktorý mal odporca na jeho účet a v jeho mene predať vo svojom vlastníctve a úmysel odporcu bol
predaním tovaru získať finančnú čiastku ako odmenu v čo najvyššej možnej miere. V čl. IV bod 1

komisionárskej zmluvy zmluvné strany dohodli povinnosť odporcu vyhotoviť a doručiť navrhovateľovi 2x
vkalendárnommesiaci,vždyk15.a30.dňuvyúčtovanie,avšaklentohotovaru,ktorýbolreálnepredaný.
Navrhovateľom tvrdená skutočnosť, že odporca bol povinný vystavovať aj tzv. nulové vyúčtovanie
zo žiadneho ustanovenia komisionárskej zmluvy nevyplynula a ústne dojednanie o takejto povinnosti
nebolo v konaní navrhovateľom preukázané, keďže odporca vznik takejto povinnosti poprel. Keďže

bola komisionárska zmluva uzatvorená v písomnej forme, akékoľvek jej zmeny si mali zmluvné strany
upraviť dodatkom písomne tak ako to vyplýva z čl. VIII bod 3 zmluvy. Nulové vyúčtovanie, ktoré odporca
navrhovateľovi skutočne raz zaslal mohlo mať z dôvodu absencie dohody o takejto povinnosti len
informatívny charakter a odporca si jeho zaslaním navrhovateľovi neplnil voči nemu žiadnu povinnosť.
S prihliadnutím k tomu, že po 3 týždňoch od uzavretia komisionárskej zmluvy odporca túto vypovedal

a navrhovateľ s výpoveďou súhlasil, pričom odporca do uplynutia výpovednej lehoty žiaden tovar
navrhovateľa nepredal, mohol byť navrhovateľovi postoj odporcu k vyúčtovaniu zrejmý.

Zmluvné strany sa dohodli, že ak odporca ako komisionár poruší povinnosť z čl. IV bod 1 komisionárskej
zmluvy a vyúčtovanie predaného tovaru nevyhotoví 2x do mesiaca, vznikne navrhovateľovi ako

komitentovi právo vyúčtovať mu za porušenie tejto povinnosti zmluvnú pokutu vo výške 200,-Eur.
Odvolací súd zistil, že návrh komisionárskej zmluvy vypracoval navrhovateľ, preto mu nič nebránilo
uviesť do textu čl. IV komisionárskej zmluvy aj povinnosť pre odporcu vyhotovovať nulové vyúčtovania,
a to o to skôr, ak je to pre jeho prehľad o odbyte potrebný údaj.

V tejto súvislosti je nutné uviesť, že podľa § 266 ods.1 Obch.zák. sa prejav vôle vykladá podľa úmyslu
konajúcej osoby, ak bol tento úmysel strane, ktorej bol prejav vôle určený známy alebo jej musel byť
známy. Určitosť prejavu vôle je základnou podmienkou platnosti právneho úkonu, pričom z neho musí
vyplývať, že ide o dosiahnutie určitého právneho účinku podľa obsahu úkonu a musí byť tiež zrejmé, k
akému cieľu prejavená vôľa smeruje.

Podľa § 266 ods.3 Obch.zák. sa pri výklade vôle s poukazom na ods.1 a 2 cit. ust. sa musí prihliadnuť ku
všetkým okolnostiam, ktoré súviseli s prejavom vôle vrátane jednania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú
strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania sa strán, pokiaľ to pripúšťa povaha veci.Odvolacísúdjetohoprávnehonázoru,žeodporcaneporušilpovinnosťvyhotoviťvyúčtovaniepredaného
tovaru, pretože žiaden tovar vo vlastníctve navrhovateľa na svojej predajni nepredal. Takáto povinnosť

mu z komisionárskej zmluvy nevyplýva ani pre vyhotovovanie tzv. nulového vyúčtovania, t.j. za tovar,
ktorý reálne nepredal, pretože by to odporovalo účelu, pre ktorý sa vyúčtovanie predaného tovaru malo
odporcom uskutočniť.

Okresný súd tak dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, čo sa

potvrdiloajdoplnenímdokazovaniavodvolacomkonaní,vdôsledkučohovecnesprávneprávneposúdil,
keď dospel k záveru, že odporca porušil povinnosť vyplývajúcu pre neho z komisionárskej zmluvy - čl. IV
bod 1 komisionárskej zmluvy a keď priznal navrhovateľovi zmluvnú pokutu vo výške 200,- Eur. Odvolací
súd je toho právneho názoru, že navrhovateľovi vôbec nevzniklo právo účtovať zmluvnú pokutu, pretože
k porušeniu povinnosti uvedenej v čl. IV bod 1 komisionárskej zmluvy zo strany odporcu nedošlo
a existenciu písomnej dohody o účtovaní zmluvnej pokuty za nevyhotovenie nulového vyúčtovania

navrhovateľ v konaní pred okresným a ani odvolacím súdom nepreukázal.

V tejto súvislosti sa javia dôvodné aj námietky odporcu, ktoré vzniesol voči jednostrannému právnemu
úkonu započítania navrhovateľom z dôvodu neoprávnene vyúčtovanej zmluvnej pokuty za porušenie
čl. IV bod 1 komisionárskej zmluvy v celkovej výške 1.200,- Eur oproti pohľadávke odporcu na vrátenie

depozitu vo výške 1.000,-Eur, ktorý nemôže byť platným právnym úkonom a spôsobiť zánik záväzku,
ak sa ním započítala neexistujúca pohľadávka.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie okresného súdu v napadnutej časti prvej a aj v
druhej výrokovej vete, keďže sa jedná o závislý výrok s poukazom na § 212 O.s.p. zmenil podľa § 220

O.s.p. tak, že návrh navrhovateľa na zaplatenie zvyšku zmluvnej pokuty vo výške 200,-Eur zamietol.

Odporca tak bol v konaní o zaplatenie 800,-Eur v celom rozsahu úspešný, preto odvolací súd zmenil
aj rozhodnutie okresného súdu o trovách prvostupňového konania a priznal odporcovi podľa § 142
ods.1 O.s.p. právo na ich náhradu. Trovy prvostupňového konania, ktoré vznikli odporcovi v súvislosti

s bránením práva predstavujú odmenu za zastupovanie pre advokáta JUDr. Radka Petruňa vo výške
212,68 Eur. Odmena pozostáva z 3 úkonov právnej služby, a to za prípravu a prevzatie veci a za účasť
na pojednávaní pred okresným súdom v dňoch 12.01. a 13.03. 2012 vo výške 3 x po 51,45 Eur tak, ako
to právny zástupca odporcu vo vyúčtovaní zo dňa 19.04.2012 uviedol /správne 52,48 Eur/ podľa § 10
ods.1 a § 14 vyhl.č. 655/2004 Z.z. o odmenách advokátov 3 x 7,63 Eur režijný paušál podľa § 16 ods.3

cit. vyhl. a 20% DPH zo sumy 177,24 Eur, čo zodpovedá sume 35,44 Eur v súlade s § 18 ods.3 cit. vyhl.
Odvolací súd právnemu zástupcovi odporcu nepriznal odmenu za návrh na vykonanie dôkazu, pretože
nejde o úkon právnej služby, za ktorý by mu patrila odmena.

Odporca bol úspešný aj v odvolacom konaní, preto mu súd priznal aj právo na náhradu trov odvolacieho

konania, a to v súlade s § 224 ods.1 a § 142 ods.1 O.s.p., avšak len zo sumy 200,- Eur, ktorej zaplatenie
zostalo predmetom odvolacieho konania. Trovy odvolacieho konania predstavujú súdny poplatok za ním
podané odvolanie vo výške 16,50 Eur a odmenu za zastupovanie pre advokáta JUDr. Radka Petruňa vo
výške 134,08 Eur. Odmena pozostáva z 2 úkonov právnej služby, a to za podanie odvolania a za účasť
na pojednávaní pred odvolacím súdom dňa 28.08.2012 vo výške 2 x po 29,92 Eur podľa § 10 ods.1

a § 14 vyhl.č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov, 2 x 7,63 Eur režijný paušál podľa
§ 16 ods.3 cit. vyhl. a náhrada za stratu času podľa § 17 ods. 1 cit. vyhl. vo výške 1/60 výpočtového
základu za každú, aj začatú polhodinu, t. j. 2 x po 12,72 Eur v sume 25,43 Eur, celkom v sume 100,53
Eur. Zároveň mu súd priznal 20% DPH z tejto sumy, t. j. 20,10 Eur v súlade s § 18 ods.3 cit. vyhl., spolu
v sume 120,63 Eur. Právnemu zástupcovi odporcu vzniklo právo aj na náhradu cestovných výdavkov

za použitie motorového vozidla na pojednávanie pred odvolacím súdom dňa 28.08.2012 zo Zvolena do
Banskej Bystrice a späť podľa § 16 ods. 4 cit. vyhl. na trase 42 km, pri priemernej spotrebe PHM 9,4
l/100km a cene PHM 1,46 Eur/1l a koeficiente opotrebenia na 1 km 0,183 Eur, čo činí 13,45 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.