Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. august 2012

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2CoE/426/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6212200640
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6212200640.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, pobočka Veľký Krtíš,
SNP 28, 990 01 Veľký Krtíš proti povinnému: VADKERT, s.r.o., Nemocničná 14, 990 01 Veľký Krtíš,
IČO: 43 936 920, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 296,10 Eur s prísl., vedenej pod sp.
zn. EX 203/12 súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom, Exekútorský úrad so sídlom Borovianska
17, Zvolen, o odvolaní súdneho exekútora proti výroku III. uznesenia Okresného súdu Veľký Krtíš č.k.

8Er/51/2012-19 zo dňa 20. apríla 2012 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. 8Er/51/2012-19 zo dňa 20. apríla 2012 v tretej výrokovej
vete, v ktorej bolo rozhodnuté o trovách exekučného konania z r u š u j e a vec vracia v rozsahu
zrušenia okresnému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Veľký Krtíš (ďalej len „exekučný súd“) napadnutým uznesením č.k. 8Er/51/2012-19 zo dňa

20. apríla 2012 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. V tretej výrokovej vete nepriznal súdnemu
exekútorovi náhradu trov exekúcie. Rozhodol tak po tom, ako z výpisu obchodného registra Okresného
súdu Banská Bystrica zistil, že povinný zanikol dňom výmazu 01. februára 2012. Následne exekúciu
vyhlásil za neprípustnú v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), pretože je tu iný dôvod, pre ktorý nemožno
exekúciu vykonať. Týmto dôvodom bol podľa exekučného súdu zánik povinného ako právnickej osoby,

čo mal exekučný súd preukázané v spise výpisom z obchodného registra. Povinný zanikol bez právneho
nástupcu, a preto exekučný súd podľa § 107 ods. 4 O.s.p. a § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku
exekúciu zastavil. Povinný výmazom z obchodného registra stratil spôsobilosť mať práva a povinnosti
a spôsobilosť byť účastníkom konania, teda ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nie je
možnéodstrániť.Otrováchexekúcieexekučnýsúdrozhodoltak,žesúdnemuexekútorovitrovyexekúcie
nepriznal. Exekučný súd skúmal, z akého dôvodu došlo k zastaveniu predmetnej exekúcie. Povinný

zanikol ex offo výmazom z obchodného registra bez právneho nástupcu. Exekučný súd preto neuložil
povinnosť nahradiť trovy exekúcie súdneho exekútora oprávnenému, nakoľko oprávnený nemohol
predvídať stratu právnej subjektivity povinného a v dôsledku toho nemohol predvídať ani zastavenie
exekúcie.

Proti uvedenému uzneseniu exekučného súdu podal v zákonnom stanovenej lehote odvolanie súdny
exekútor a navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie ako vecne nesprávne a rozhodol o

trovách exekúcie tak, že k ich úhrade zaviaže oprávneného. Odôvodnil to tým, že zo strany exekučného
súdu došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, nakoľko povinný bol vymazaný z obchodného
registraexoffozdôvodujejzrušeniabezlikvidácie.Podľaexekútora,akbypovinnývlastnilmajetok,ktorý
by postačoval aspoň na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, bol by
zrušený s likvidáciu. Exekútor ďalej uviedol, že oprávnený spravidla znáša trovy exekúcie podľa princípu
zavinenia a podľa princípu voľnej úvahy súdu. Okrem toho oprávnený musí uhradiť trovy exekúcie aj

keď zastavenie nezavinil a nemohol ho predvídať, ak k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu, že majetokpovinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Podľa exekútora exekučný súd nevenoval pozornosť
tomu, z akého dôvodu došlo ex offo k výmazu povinného z obchodného registra, ktorá skutočnosť
má dopad na dôvod zastavenia exekúcie a následne aj na rozhodnutie o trovách exekúcie. Ak dôvod

zastavenia exekúcie spočíva v dôvode uvedenom v § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, o trovách
exekúcie treba rozhodnúť podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, v ktorom prípade musí uhradiť trovy
exekúcie oprávnený. Ak by povinný vlastnil nejaký majetok, bol by zrušený až po vykonaní likvidácie,
čo sa však nestalo, a teda exekúcia mala byť zastavená z dôvodu uvedenom v § 57 ods. 1 písm. h)
Exekučného poriadku a k náhrade trov exekúcie mal byť zaviazaný oprávnený.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len „O.s.p.“) po
preskúmaní veci v medziach a rozsahu daných odvolaním podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

Predmetné exekučné konanie začalo dňa 24. januára 2012 doručením návrhu na vykonanie exekúcie
súdnemu exekútorovi (§ 36 ods. 2 Exekučného poriadku). Na základe žiadosti súdneho exekútora
doručenej exekučnému súdu dňa 30. januára 2012 exekučný súd vydal súdnemu exekútorovi poverenie

na vykonanie exekúcie č. 5610 025622 zo dňa 31. januára 2012. Podaním doručeným exekučnému
súdu dňa 14. februára 2012 súdny exekútor podal návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že
uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 27Cbr 64/2010-68 zo dňa 30. augusta 2011 bola
obchodná spoločnosť VADKERT s.r.o., zrušená bez likvidácie a dňa 01. februára 2012 bola vymazaná z
obchodného registra. Následne exekučný súd napadnutým uznesením vyhlásil exekúciu za neprípustnú

a zastavil ju podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku a zároveň súdnemu exekútorovi trovy
exekúcie nepriznal.

Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie v treťom výroku o trovách exekútora z dôvodov
uvedených v odvolaní. Vzhľadom k tomu, že súdny exekútor je v zmysle § 37 ods. 1 posledná veta
Exekučného poriadku účastníkom konania len v prípade, keď sa rozhoduje o trovách exekúcie, odvolací

súd posúdil odvolanie súdneho exekútora ako odvolanie len proti tretej výrokovej vete napadnutého
uznesenia exekučného súdu, a preto neposudzoval napadnuté rozhodnutie v časti vyhlásenia exekúcie
za neprípustnú a jej zastavenia. Odvolateľ navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie ako
vecne nesprávne a rozhodol o trovách exekúcie tak, že k ich úhrade zaviaže oprávneného. Exekučný
poriadok v znení platnom a účinnom pre toto konanie, ktoré začalo dňa 24. januára 2012, pozná len tri

prípady, kedy pri zastavení exekúcie môže súd oprávneného zaviazať na náhradu trov exekúcie. Podľa
§ 203 ods. 1 Exekučného poriadku vtedy, ak zastavenie zaviní oprávnený, podľa § 203 ods. 2 vtedy,
keď je exekúcia zastavená pre nemajetnosť povinného a podľa § 203 ods. 3 vtedy, keď sa exekúcia
zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz. Odvolací súd po preskúmaní veci
zistil, že spoločnosť VADKERT, s.r.o. (povinný) bola zrušená bez likvidácie uznesením Okresného súdu

Banská Bystrica č.k. 27Cbr 64/2010-68 zo dňa 30. augusta 2011, ktoré sa stalo právoplatným dňa 04.
januára 2012. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému u súdneho exekútora dňa
24. januára 2012, t.j. až potom, ako bola spoločnosť VADKERT, s.r.o. právoplatne zrušená. Oprávnený
preto pri náležitej opatrnosti v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie mohol predvídať, že povinný
bude vymazaný z obchodného registra (čo sa aj stalo dňa 01. februára 2012) a ako právnická osoba

zanikne. Oprávnený preto tým, že podal návrh na vykonanie exekúcie proti spoločnosti, ktorá bola
právoplatne zrušená, zavinil, že exekúcia musela byť zastavená. Preto je splnená podmienka na
zaviazanie oprávneného na náhradu trov exekúcie podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku.

Odvolací súd z uvedených dôvodov rozhodnutie exekučného súdu v napadnutej časti druhej výrokovej
vety, v ktorej bolo rozhodnuté o náhrade trov exekúcie, podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil a vec

vrátil prvostupňovému súdu podľa § 221 ods. 2 O.s.p. na ďalšie konanie

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. o
súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.