Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 20. august 2012

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5CoP/74/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5912203740
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5912203740.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha

a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, vo veci starostlivosti súdu o
maloletú D. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok, dieťa rodičov: PaedDr. X. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom I.
Y. č. X, XXX XX O. a Mgr. C. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. P. č. XXX, okres O., v konaní o návrhu
matky na vysťahovanie, resp. vycestovanie maloletej D. T. do cudziny a o návrhu otca na zmenu osobnej
starostlivosti k maloletej D. T., o odvolanie otca maloletej proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok
č.k. 9P/52/2012-34 zo dňa 20.6.2012, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu v časti výroku napadnutého odvolaním, ktorým rozhodol, že
matka maloletej D. T., nar. XX.X.XXXX, je oprávnená vycestovať s maloletou D. T. do Francúzskej
republiky na dobu jedného roka odo dňa právoplatnosti výroku tohto rozsudku, návrh otca maloletej na
zmenu osobnej starostlivosti k maloletej D. T. zamietol, p o t v r d z u j e .

Rozsudok okresného súdu v časti výroku nenapadnutého odvolaním ponecháva n e d o t k n u t ý .

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd rozhodol, že matka maloletej D. T., nar. XX.X.XXXX je
oprávnená vycestovať s maloletou D. T. do Francúzskej republiky na dobu jedného roka odo dňa
právoplatnosti výroku tohto rozsudku. Návrh matky maloletej D. T. na vysťahovanie maloletej D. T.
zamietol. Návrh otca maloletej na zmenu osobnej starostlivosti k maloletej D. T. zamietol. Žiadne z
účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

Súd prvého stupňa svoj rozsudok odôvodnil poukazom na ust. § 35 Zákona o rodine a vykonané

dokazovanie, na základe ktorého mal preukázané, že matka maloletej si riadne plní svoje rodičovské
povinnosti vo vzťahu k maloletej. Matka maloletej ako aj maloletá majú na území Francúzskej republiky
zabezpečené ubytovanie u priateľa matky maloletej K. B., s ktorým matka maloletej žije v partnerskom
vzťahu už cca 6 rokov. Priateľ matky maloletej udelil súhlas matke maloletej ako aj jej dcére, aby bývali
v jeho byte s tým, že maloletá bude mať v predmetnom byte svoju vlastnú izbu. Maloletá dcéra bude
na území Francúzskej republiky pokračovať vo svojom štúdiu, a to na Gymnáziu Notre-Dame. Matka
maloletej má na území Francúzskej republiky prisľúbené zamestnanie ako dirigentka, má úspory vo

výške cca 20.000,- €, ktoré by mohla využiť na zabezpečenie nevyhnutných potrieb počas prechodného
výpadku príjmu. Súd prihliadol aj na vyjadrenie maloletej pred Referátom psychologicko-poradenských
služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Ružomberku, v zmysle ktorého súhlasila s vysťahovaním
na územie Francúzskej republiky, chce sa zdržiavať na území Francúzskej republiky z dôvodu, že sachce zdokonaliť vo francúzskom jazyku a prípadne po ukončení základnej školy by chcela pokračovať
v ďalšom štúdiu vo Francúzsku. Kolízny opatrovník maloletej poukázal na to, že v prípade maloletej sa
jedná o veľmi vyspelé dieťa, ktoré dokáže komplexne formulovať myšlienky a prejaviť svoj názor, pričom

žiadne manipulácie zo strany niektorého z rodičov ohľadne jej rozhodnutia vysťahovať sa na územie
Francúzskej republiky neboli zistené. Maloletá si počas rozhovoru bola vedomá toho, že v prípade štúdia
vo Francúzsku bude musieť na území SR zložiť komisionálne skúšky, s čím ona nemala žiaden problém.
Súd prihliadol aj na názor maloletej, v zmysle ktorého má otca veľmi rada, avšak napriek nesúhlasu otca
chce odísť so svojou matkou na územie Francúzskej republiky, má záujem so svojim otcom udržiavať

intenzívny vzťah počas prázdnin vo Francúzsku, bude vo veľkej miere tráviť čas na území SR, aby
sa jej vzťah s otcom rozvíjal. Súd dospel k záveru, že vycestovanie maloletej na územie Francúzskej
republiky nie je v rozpore so záujmami maloletej, ale naopak, maloletá bude môcť v blízkom rodinnom
prostredí za sústavnej prítomnosti svojej matky spoznať cudziu kultúru, naučiť sa cudzí jazyk, čím sa
vytvoria predpoklady pre jej lepší rozvoj v rámci štúdia, prípadne následného hľadania si zamestnania.
S poukazom na vek maloletej ako aj zmenu prostredia v súvislosti s jej budúcim pobytom na území

Francúzskej republiky dospel k záveru, že trvalé vysťahovanie nie je v záujme maloletej, keď je vhodné,
aby sa maloletá prechodne po dobu jedného roka oboznámila s novým prostredím, pričom maloletá,
otec maloletej ako aj jej matka prejavili maximálnu možnú ochotu rešpektovať záujem maloletej a jej
otca. Budú mať možnosť posúdiť, či v danom prípade bude vhodné pre maloletú jej vysťahovanie na
územie Francúzskej republiky. Návrh matky maloletej na vysťahovanie maloletej na územie Francúzskej

republiky zamietol. Pokiaľ otec maloletej žiadal, aby súd zveril maloletú do jeho osobnej starostlivosti,
súd dospel k záveru, že sa jedná o účelový návrh zo strany otca s tým, že otec v konaní neuviedol
žiadnurelevantnúskutočnosť,prektorúbymalabyťosobnástarostlivosťmatkynadmaloletouzmenená.
Preto návrh otca na zmenu osobnej starostlivosti zamietol. Maloletá počas pohovoru uviedla, že otca
má veľmi rada, avšak možnosť, aby bola zverená do osobnej starostlivosti otca, kategoricky odmietla.

Pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.

V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvého stupňa v časti výroku, ktorým súd rozhodol,
že matka maloletej D. T., nar. XX.X.XXXX, je oprávnená vycestovať s maloletou D. T. do Francúzskej
republiky na dobu jedného roka odo dňa právoplatnosti výroku tohto rozsudku a ktorým návrh otca

maloletej na zmenu osobnej starostlivosti k maloletej D. T. súd zamietol, podal odvolanie otec maloletej.
Navrhoval odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvého stupňa v časti výroku napadnutého odvolaním
zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Vo svojom odvolaní poukázal na to, že absolútne
nesúhlasí s tým, aby maloletá vycestovala na rok do Francúzskej republiky. Tvrdil, že maloletá vo
Francúzskej republike nemá žiadne zázemie, nemá žiadnu rodinu okrem matky. Maloletá ukončila

7. ročník ZŠ a nemá ukončenú na Slovensku ani povinnú školskú dochádzku. Na Slovensku má
rodinu, otca a brata a takto by bola úplne vytrhnutá z prostredia, na ktoré je zvyknutá. Domnieva
sa, že príchod maloletej do úplne cudzieho prostredia iného štátu, kde sa bude musieť vyrovnať so
zmenou školy, spolužiakov a jazyka, bude stresujúci. Maloletá v takom veku si nemôže uvedomiť, čo
takéto vycestovanie na dobu jedného roka predstavuje. Taktiež prísľub zamestnania pre matku je iba

prísľubom. Nie je podložený potvrdením na prijatie do zamestnania. Spolužitie s matkou a jej priateľom
môže mať negatívny dopad na maloletú. Pre maloletú by bolo vhodnejšie, keby ukončila povinnú
školskú dochádzku na Slovensku a v prípade, že matka maloletej vytvorí zázemie vo Francúzsku, môže
maloletá začať navštevovať strednú školu potom vo Francúzsku, keď bude vyspelejšia vekom a citovo
dozretejšia. Kontakt cez email a telefóny považuje za neadekvátny k utužovaniu vzťahu dcéry s otcom

a sestry s bratom. Stretávanie počas francúzskych prázdnin je tiež otázne vzhľadom na vzdialenosť a
finančnú náročnosť s tým, že matka maloletej neupresnila termíny školských prázdnin. Žiadal, aby dcéra
bola vypočutá, aby súd pri vypočutí venoval náležitú pozornosť zodpovedajúcu jej veku a rozumovej
vyspelosti.

K odvolaniu otca maloletej proti rozsudku súdu prvého stupňa podala písomné vyjadrenie matka
maloletej. Navrhovala odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvého stupňa v časti výroku napadnutého
odvolaním potvrdiť. Poukázala na to, že otec maloletej vo svojom odvolaní nevyjadril žiadne nové
skutočnosti a argumenty na podporu svojho nesúhlasu s vycestovaním maloletej. Za šesť rokov vo
Francúzsku si vybudovala zázemie tak, že táto krajina sa stala pre ňu druhým domovom. Maloletá dcéra

pozná príbuzných jej priateľa, má blízky vzťah k partnerovej sestre a dcére. V žiadnom prípade nepríde
do cudzieho prostredia bez zázemia. Maloletá s vycestovaním súhlasí, chápe túto zmenu pozitívne, je
pripravená popasovať sa s prípadnými ťažkosťami. Pre maloletú je povzbudzujúce, že cíti podporu zo
strany spolužiakov, učiteľov i riaditeľa školy, ktorú navštevuje. Považuje za nelogické čakať, aby maloletáukončila povinnú školskú dochádzku na Slovensku, pretože čím je dieťa mladšie, tým skôr si osvojí
cudzí jazyk a rýchlejšie sa učí v prostredí, kde je materinským jazykom ľudí, s ktorými dieťa prichádza
do styku. Vzťahy medzi otcom a maloletou určite neochladnú, pretože aj na Slovensku sa ich kontakt

udržuje výlučne prostredníctvom telefonátov. Osobné kontakty a stretnutia cez víkendy sú minimálne.
Brat maloletej sa k jej vycestovaniu vyjadruje pozitívne, podporuje ju v tejto myšlienke. Vidí súvislosť
medzi adaptáciou maloletej v škole a v živote vo Francúzsku a faktom, či bude vo Francúzsku pracovať
alebo nie. Nemá podpísanú žiadnu pracovnú zmluvu, ale je finančne zabezpečená tak, aby nikto netrpel
nedostatkom v čase, kým si nájde prácu. Uviedla, že práve obdržala oficiálne vyjadrenie riaditeľa školy

vo Francúzsku o prijatí maloletej do 4. ročníka gymnázia, kde by mala maloletá nastúpiť 3. septembra
2012.

K odvolaniu otca maloletej proti rozsudku súdu prvého stupňa podal písomné vyjadrenie kolízny
opatrovník maloletej. Navrhoval odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvého stupňa v časti výroku
napadnutého odvolaním potvrdiť ako vecne správny. Poukázal na to, že vycestovanie maloletej na

dobu jedného roka do Francúzskej republiky nie je v rozpore so záujmami maloletej. Matka ako aj
maloletá D. majú vo Francúzsku vytvorené dobré podmienky na svoj pobyt. Matka na súde preukázala,
že dokáže ročný pobyt maloletej D. a seba vo Francúzsku finančne zabezpečiť. Maloletá D. súhlasí s jej
vycestovanímnaúzemieFrancúzskejrepubliky,napobytsateší.Maloletájevyspelá,dokážekomplexne
formulovať svoje myšlienky, prejaviť svoj názor, žiadne manipulácie zo strany niektorého z rodičov neboli

zistené. Vycestovanie do Francúzska, zmenu prostredia a školy nevníma ako záťaž. Maloletá má otca a
brata veľmi rada, bude s nimi v kontakte cez telefón, email a na Slovensko bude cestovať cez prázdniny.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok v intenciách uvedených v ust. § 212 ods.
2 písm. a) O.s.p. a bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. §

156 ods. 3 O.s.p. rozsudok okresného súdu v časti výroku napadnutého odvolaním potvrdil v súlade s
ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p. s tým, že sa plne stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku, v ktorom
nezistil žiadne vecné a procesné pochybenie. Rozsudok okresného súdu v časti výroku nenapadnutého
odvolaním ponechal nedotknutý.

V zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

V zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a prislúchajúceho spisového materiálu dospel k
záveru, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, dôkazy vyhodnotil v súlade s
ust. § 132 a nasl. O.s.p., dospel k správnym právnym a skutkovým záverom.

Odvolací súd taktiež dospel k záveru, že vycestovanie maloletého dieťaťa do Francúzskej republiky
na dobu jedného roka s matkou maloletého dieťaťa je pre maloleté dieťa prínosom a dobrou životnou
skúsenosťou, ktorú môže v budúcnosti využívať, pokiaľ ide jednak o znalosť cudzieho jazyka ako aj
pri výbere budúceho štúdia a budúceho povolania. Vycestovanie maloletej nebude pre ňu stresujúce

vzhľadom na jej vyjadrenia a na skutočnosť, že vycestuje so svojou matkou, priateľa matky pozná, pozná
rodinných príslušníkov priateľa matky. Taktiež udržiavanie kontaktu s otcom maloletej a súrodencom
maloletej zo strany maloletého dieťaťa nevidí problematický. Pokiaľ ide o zmenu osobnej starostlivosti k
maloletej, odvolací súd taktiež dospel k záveru, že v starostlivosti matky maloletej neboli zistené žiadne
nedostatky, z ktorého dôvodu nie je odôvodnená zmena osobnej starostlivosti k maloletej D. T..

Námietky otca proti rozsudku súdu prvého stupňa uvádzané v jeho odvolaní považuje odvolací súd za
nedôvodné, nepreukázané, z ktorého dôvodu rozsudok súdu prvého stupňa v časti výroku napadnutého
odvolaním potvrdil ako vecne správny.

Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd vychádzal z ust. § 146 ods. 1 písm.
a) O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého žiaden z účastníkov konania nemá právo
na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať aj bez návrhu.Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.