Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 6. august 2012

Súd: Okresný súd Považská Bystrica
Spisová značka: 1T/29/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3712010109

Dátum vydania rozhodnutia: 06. 08. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivo Hlucháň

ECLI: ECLI:SK:OSPB:2012:3712010109.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Považskej Bystrici na hlavnom pojednávaní konanom dňa 6. augusta 2012, v trestnej
veci obžalovaného G. J., samosudcom JUDr. Ivom Hlucháňom, takto

r o z h o d o l :

Obvinený G. J., nar. X. X. XXXX v Y., trvale bytom W.- M., Y. XXX/XX, nezamestnaný,

j e v i n n ý, ž e

po tom, čo ako zamestnanec spoločnosti S.M. S. Y., s.r.o. R. U., M. XXX, spôsobil zamestnávateľovi
škodu a súhlasil, aby na úhradu škody bola použitá suma 661,- eur, ktorá mu následne bola jednorázovo
zrazená z cestovných náhrad, žiadal o vyplatenie finančnej čiastky vo výške 661,- eur splnomocnenú
zástupkyňu tejto obchodnej spoločnosti D. T., nar. XX. X. XXXX, bytom R. U., N. XXXX/XXX a to :
- v presne nezistenom čase v mesiaci október 2010 v R. U., M. XXX, v priestoroch spoločnosti S.M. S.
Y., s.r.o. R. U., pričom jej vulgárne nadával a v prípade nevyplatenia peňazí sa jej vyhrážal zničením

jej vozidla,
- dňa 11. apríla 2011 asi o 13.15 hod. opakovane telefonicky , pričom jej vulgárne nadával a v prípade
nevyplatenia peňazí sa jej vyhrážal vyhodením jej auta do vzduchu a jej zabitím, ako aj zabitím jej syna,
- dňa 12. apríla 2011 asi o 19.00 hod. telefonicky a už žiadal vyplatiť sumu 700,- eur, pričom vulgárne
nadával a v prípade nevyplatenia peňazí sa jej vyhrážal zabitím jej syna,

t e d a

iného hrozbou násilia nútil, aby niečo konal,

t ý m s p á c h a l

pokračujúci zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák. a

o d s u d z u j e s a z a t o

Podľa § 189 ods. 1 Tr. zák., za použitia § 38 ods. 2, 3 Tr. zák., s prihliadnutím na § 36 písm. j) Tr.zák.
na trest 2 / slovom : dva / roky odňatia slobody.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. sa mu výkon trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. sa mu určuje skúšobná doba na 2 / slovom : dva / roky. o d ô v o d n e n i e :

Okresný prokurátor v Považskej Bystrici podal na menovaného obžalobu pre zločin pokračujúci,
vydierania podľa § 189 ods . 1 Tr.zák. na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výrokovej časti

tohto rozsudku.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkov D. T., D. R., J. N., ostatnými listinnými
dôkazmi a na základe týchto skutočností zistil nasledovné :

Obžalovaný ako v prípravnom konaní, tak i na hlavnom pojednávaní poprel spáchanie uvedenej trestnej

činnosti, uviedol, že neopiera, že telefonicky sa rozprával s poškodenou, taktiež aj osobne , bolo to
však z dôvodu , že si pýtal svoje peniaze, na ktoré mal n árok, pričom nikdy nepoužil žiadne vyhrážanie
sa , je možné, že použil ostrejší tón, ale jednoznačne poprel, žeby akýmkoľvek spôsobom svojou
komunikáciou s poškodenou v tejto mohol vyvolať nejaký strach. Nevyhrážal sa jej, nijako nenapadol
ju, ani jej rodinných príslušníkov.

Svedkyňa a zároveň poškodená D. T. potvrdila svoju výpoveď z prípravného konania, že to bol
obžalovaný, ktorý ju slovne v kancelárii a najmä telefonicky napádal, tento žiadal vyplatenie finančných
prostriedkov, ktoré mu boli zadržané z dôvodu poškodenia súčasti kamiónu / box na náradie /, pričom
potom, ako toto poškodil, sa jasne dohodli, akým spôsobom sa táto škoda nahradí , on uznal uvedenú

škodu a podpísal aj doklad , na základe ktorého finančné prostriedky sa mu zrazili. Nakoľko mal nejakú
poistku, predpokladal, že to bude hradené z tejto poistky. Keďže mu poisťovňa uvedené finančné
prostriedky nevyplatila, toto ho nahnevalo, pýtal finančné prostriedky od spoločnosti, v ktorej bol
zamestnaný, pričom jednak osobne prišiel do firmy, bol arogantný, zdôrazňoval, že peniaze od nej
dostane, škaredo jej nadával, pričom nakoľko sú blízko kancelárie seba, na krik prišli aj jej kolegyne.

Potomjejviackráttelefonoval,pričomnapriekjejupozorneniu,žetelefónsinahráva,sajejopäťvyhrážal,
vulgárnymi výrazmi sa jej vyhrážal zabitím, pričom o celej situácii informovala aj svoje kolegyne, ale až
potom, čo sa jej začal vyhrážať, že ublíži jej synovi, pričom použil výraz panghart, sa rozhodla všetko
nahlásiť na políciu, nakoľko sa skutočne bála jeho konania. Ďalej uviedla, že sa skutočne jeho vyhrážok
bála z toho dôvodu, že tento sa podľa jej názoru pohyboval, resp. mal kontakty s nevhodnými osobami ,

že bol legionár a preto sa ho bála. Rozhovory si potom začala nahrávať.

Svedkyňa D. R. uviedla vo svojej výpovedi , že je kolegyňa, poškodenej T. ,vie od nej, že sa jej niekto
vyhrážal, doslova sa ho bála. Vie od nej, že jej mal aj domov volať, že sa jej vyhrážal, že jej auto podpáli
a podobne. Ďalej uviedla, že bola v kancelárii vo svojej, ktorá susedí s kanceláriou T., keď tam prišiel J.,

boli tam kriky, T. ju zavolala, aj s N., pričom keď tam ona prišla, hádali sa , teda J. s T., pričom povedala
na pojednávaní svedkyňa, že jasne počula, ako J. povedal T., že vie, kde býva, a že pozná jej pangharta.
Z tohto mala T. strach. Ďalej uviedla, že jej púšťala T. nahrávku telefonického rozhovoru s J., nepamätá
si presne, čo tam bolo, ale vie, že sa jej tam mal vyhrážať ohľadne syna.

Svedkyňa J. N. uviedla, že bola pritom, keď prišiel do kancelárie jej kolegyne T. J. a pýtal si peniaze,
veľmi vulgárne, až agresívne sa správal, škaredo jej nadával, že to tak nenechá a sústavne žiadal, aby
mu vyplatila nejaké peniaze, s tým, že to tak nenechá. Následne ju zavolala kolegyňa T. k telefónu,
kde jej volal J.. Uviedla, že aj v tomto telefóne sa jej vyhrážal J., to že volá J. jej povedala síce T., ale

ona poznala jeho hlas taktiež cez telefón, nakoľko s ním v minulosti telefonovala, bol to určite on. Ďalej
svedkyňa uviedla, že T. jej viackrát hovorila, že jej J. volá domov, vyhráža sa jej a že má z neho strach.

Skutočný stav bol ďalej na hlavnom pojednávaní preukázaný listinnými dôkazmi a to dohodou o
uznaní záväzku, dohodou o hmotnej zodpovednosti, skončením pracovného pomeru, z ktorých mal za

preukázané súd, že obžalovaný uznal, že má záväzok voči firme vo výške 661,- euro a súhlasil s tým,
aby sa tieto peniaze vyplatili z jeho mzdy.

Na základe takto vykonaného dokazovania potom súd nemal pochýb čo do zistenia skutočného stavu
a konanie obžalovaného kvalifikoval ako pokračujúci trestný čin vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr.zák.,

nakoľko mal súd za preukázané, že tento iného hrozbou násilia nútil, aby niečo konal. Súd pri uznaníviny vychádzal z výpovede poškodenej T., ktorá zhodne ako v prípravnom konaní, tak i na hlavnom
pojednávaní podrobne popísala priebeh komunikácie obžalovaného s ňou , kde zotrvala na svojom
tvrdení,žetobolobžalovanýktorýsajejvyhrážalvypálenímauta,ublíženímjejsynoviazceléhokonania

jeho mala strach. Svedkyňa zaznamenala priebeh týchto rozhovorov na svojom mobile, síce predložila
tento záznam na CD nosiči, ale súd dospel k záveru, že vzhľadom k iným dôkazným prostriedkom
nie je potrebné tento CD nosič prehrávať, nakoľko zo strany obhajoby bola namietaná zákonnosť
zadováženia takéhoto dôkazu z pohľadu nedania súhlasu zo strany obžalovaného, aby poškodená
takýto záznam vyhotovovala. Keďže súd nebol v dôkaznej núdzi, nepovažoval za potrebné uvedený CD

nosič prehrávať.

Obžalovaný bol ďalej usvedčený zo spáchania trestnej činnosti svedeckými výpoveďami oboch svedkýň
a to jak D. R., tak i J. N., ktoré zhodne uviedli, že jednak aj osobne počuli komunikáciu medzi
obžalovaným a poškodenou, z ktorej bolo jasne zreteľné vyhrážanie, pričom taktiež sprostredkovanie
mali vedomosť o tom, že obžalovaný sa poškodenej telefonicky vo večerných hodinách vyhrážal,

volával jej domov a táto mala z jeho konania strach. Pri uznaní viny súd vychádzal aj z tej skutočnosti,
že obžalovaný videl porušenie svojich ústavných práv v tom, kedy ako dôkaz bol použitý CD-nosič,
ktorý podľa jeho tvrdenia nebol zadovážený „lege artis“, teda legálnou cestou, pričom malo byť podľa
názoru súdu práve v záujme obžalovaného, aby napriek možnej pochybnosti o zákonnosti nadobudnutia
takéhoto dôkazného materiálu, bolo CD prehraté, kde z obsahu takéhoto záznamu by sa potom dalo

vylúčiť vyhrážanie, avšak pravdepodobne mal obavy z prehrania tohto CD, že práve obsah CD by ho
mohol usvedčiť zo spáchanej trestnej činnosti.

Na základe takto uvedených skutočností potom súd dospel k záveru, že obžalovaný svojim konaním
naplnil všetky pojmové znaky uvedeného zločinu.

Obžalovaný bol v minulosti štyrikrát súdne trestaný, naposledy rozsudkom OS Pov.Bystrica v roku 2005
pre majetkovú trestnú činnosť a iné peňažným trestom, pričom sa naňho hľadí, ako na netrestaného.
Z miesta bydliska bližšie hodnotený nie je.

Podľa § 34 ods. 1, 4 Tr. zák. súd pri určovaní druhu trestu a výmery u obžalovaného prihliadol na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností,
osobu obžalovaného a jeho pomery ako i možnosť jeho nápravy. Súd prihliadol na to, že trest má okrem
iného zabezpečiť v prvom rade ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu bráni v páchaní trestnej
činnosti a vytvorí podmienky na jeho nápravu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne má mať trest aj

preventívny charakter v tom, že iných odradí od páchania trestných činov.

podľa § 38 ods. 2 Tr. zák., pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a
mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

podľa § 38 ods. 3 Tr. zák. ak, prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica
zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.,

Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti
poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností, pričom v danom prípade obžalovaný mal jednu

poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. j), teda že doposiaľ viedol riadny život, pričom pri určení tejto
poľahčujúcej skutočnosti súd vychádzal z toho, že napriek tomu, že bol v minulosti súdne trestaný, hľadí
sa naňho ako na netrestaného, priestupkovo trestaný nebol.

Obžalovanému nepriťažovala žiadna priťažujúca okolnosť, v zmysle § 37 Tr.zák., takže pomer

poľahčujúcich k priťažujúcim je 1:0 v prospech poľahčujúcich.

Súd pri ukladaní druhu trestu a jeho výmery dospel k záveru, že pre zabezpečenie účelu trestu, tak ako
to má na mysli zákonodarca, bude postačujúce uloženie trestu odňatia slobody v trvaní dva roky, teda
na dolnej hranici zákonnej sadzby, s tým, že vzhľadom na osobu obžalovaného je možné uvedený druh

trestu obžalovanému podmienečne odložiť na primeranú skúšobnú dobu dvoch rokov.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia cestou Okresného
súdu v Považskej Bystrici na Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie má odkladný účinok. Rozsudok možno

napadnúť len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať. Rozsudok môže odvolaním
napadnúť:
a) p r o k u r á t o rpre nesprávnosť, ktoréhokoľvek výroku, prípadne, že taký výrok nebol urobený,
b) o b ž a l o v a n ý pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, prípadne, že taký výrok nebol
urobený,
c) p o š k o d e n ý pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, prípadne, že taký výrok nebol urobený.

V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť prokurátor a čo do povinnosti na náhradu škody
aj poškodený.

V prospech obžalovaného môže rozsudok odvolaním napadnúť, okrem obžalovaného a prokurátora i

príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor
tak môže urobiť i proti vôli obžalovaného.