Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. júl 2012

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2CoE/388/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6304111784
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6304111784.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, 811
09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. advokátom JUDr. Martinom Máčajom, Advokátska kancelária
so sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti povinnej: J. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX/X, XXX XX
H., zast. ustanovenou opatrovníčkou H. F., súdnou tajomníčkou Okresného súdu Zvolen, o vymoženie
pohľadávky oprávneného vo výške 350,79 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, vedenej súdnym

exekútoromJUDr.JozefomĎuricom,ExekútorskýúradsosídlomBorovianska17,96001Zvolenpodsp.
zn. EX 5475/09, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. 11Er/414/2004-48
zo dňa 22. júna 2011 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Zvolen č.k. 11Er/414/2004-48 zo dňa 22. júna 2011 p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Zvolen (ďalej len „exekučný súd“) napadnutým uznesením č.k. 11Er/414/2004-48 zo dňa

22. júna 2011 zastavil exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom pod sp. zn.
EX 5475/09 podľa § 57 ods. 1 písm. g) zák.č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) potom, ako uznesením č.k. 11Er/414/2004-36 zo dňa 02.
marca 2010 vyhlásil exekúciu za neprípustnú. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 29. júna
2010. Exekučný súd druhou výrokovou vetou napadnutého uznesenia zaviazal oprávneného nahradiť
súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Ďuricovi trovy exekúcie vo výške 33,19 Eur do troch dní od

právoplatnosti tohto uznesenia.
Proti uvedenému uzneseniu exekučného súdu sa oprávnený v podaní zo dňa 28. februára 2011
odvolal. V odvolaní uviedol, že s odôvodnením napadnutého uznesenia sa nestotožňuje, pretože
okresný súd posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol, keď udelil súdnemu exekútorovi
na základe jeho žiadosti poverenie na vykonanie exekúcie, notárska zápisnica vyhotovená notárom
JUDr. Ondrejom Ďuriačom bola už predmetom skúmania pri posudzovaní žiadosti o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie, predmetné plnomocenstvo preskúmal notár JUDr. Ondrej Ďuriač pri spísaní
notárskej zápisnice a rovnako sa ním zaoberal aj Okresný súd Zvolen pri posudzovaní súladu
exekučného titulu so zákonom pre účely vydania poverenia súdnemu exekútorovi. Povinný ako dlžník
mohol kedykoľvek po uzatvorení zmluvy o úvere v r. 2003 udelené plnomocenstvo v zmysle § 33b
Občianskeho zákonníka (ďalej „OZ“) v znení neskorších predpisov odvolať, čo neurobil. Ďalej namietal,
že povinnú účasť oprávneného a povinného pri spísaní notárskej zápisnice žiadny zákon nepredpisuje,

čo vyplýva aj zo samotného znenia ust. § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, obidve náležitosti vyžadované
zákonom pre notársku zápisnicu obsahujúcu právny záväzok podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku
(forma notárskej zápisnice a výslovný súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice) boli
splnené a preskúmanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu okresným súdom bolo nad rámec
preskúmania formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Odvolateľ napokon namietal, že
vyhlásením exekúcie za neprípustnú a zastavením exekučného konania napriek tomu, že nedošlo k

zmene skutkového ani právneho stavu v priebehu celého trvania exekučného konania, si oprávnený
nebude môcť zabezpečiť iný exekučný titul, keďže pohľadávka oprávneného už bude premlčaná.Na základe týchto dôvodov sa odvolateľ nestotožnil ani s priznanými trovami exekúcie. Na základe
uvedených skutočností oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie Okresného súdu
Zvolen v zmysle § 221 O.s.p. zrušil v celom rozsahu.

Povinná sa k podanému odvolaniu oprávneného nevyjadrila.

Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania
podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnuté rozhodnutie exekučného súdu s poukazom na § 219 O.s.p. ako

vecne správne potvrdil.

Z obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že exekučný súd uznesením č.k. 11Er 414/2004-30 zo dňa
30. decembra 2009, vydaným vyšším súdnym úradníkom, vyhlásil exekúciu za neprípustnú. Oprávnený
podal proti uvedenému uzneseniu odvolanie. Podaním odvolania sa uvedené uznesenie exekučného
súdu vydané vyšším súdnym úradníkom v zmysle § 374 ods. 4 O.s.p. zrušilo a vo veci opätovne

rozhodol sudca tak, že uznesením č.k. 11Er 414/2004-36 zo dňa 02. marca 2010 vyhlásil exekúciu
za neprípustnú. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 29. júna 2010. Následne exekučný súd
napadnutým uznesením č.k. 11Er/414/2004-48 zo dňa 22. júna 2011 predmetnú exekúciu podľa § 57
ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku zastavil.

Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak ju vyhlásil za neprípustnú,
pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Z uvedeného vyplýva, že ak exekučný súd právoplatným rozhodnutím vyhlásil exekúciu za neprípustnú,
existuje procesný dôvod na zastavenie exekúcie podľa cit. ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného

poriadku. Exekučný súd preto postupoval v súlade so zákonom, keď exekúciu zastavil, pričom dôvody
neprípustnosti exekúcie boli podrobne špecifikované v uznesení o vyhlásení exekúcie za neprípustnú,
ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 29. júna 2010. Exekučný súd vzhľadom na uvedené
skutočnosti nemohol postupovať inak, ako s poukazom na § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku
exekúciu zastaviť. Odvolacie dôvody uvedené v odvolaní oprávneného preto nie sú spôsobilé napadnúť

správnosť napadnutého rozhodnutia exekučného súdu.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd uznesenie exekučného súdu ako vecne správne podľa
§ 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil, pretože sa stotožnil s dôvodmi rozhodnutia exekučného súdu, ktorý
exekúciu s poukazom na § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku zastavil potom, čo ju právoplatným

rozhodnutím súdu vyhlásil za neprípustnú.

Oprávnený napadol odvolaním uznesenie exekučného súdu v celom rozsahu. Pretože odvolací súd
je s poukazom na § 212 ods. 1 O.s.p. rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný a oprávnený v odvolaní
nenamietal, resp. nespochybnil správnosť výpočtu súdnemu exekútorovi priznaných trov exekúcie,

odvolací súd sa výškou týchto trov nezaoberal. Skúmal len to, či na strane súdneho exekútora existoval
procesnoprávny dôvod na priznanie trov exekúcie voči oprávnenému.

Z ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva, že ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením
oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Podľa § 196 Exekučného

poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času. V tomto prípade je nesporné, že k zastaveniu exekúcie došlo
zavinením oprávneného, a preto exekučný súd postupoval správne, keď mu v súlade s citovanými
ustanoveniam Exekučného poriadku uložil povinnosť uhradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi
Ďuricovi trovy exekúcie.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.