Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 2. júl 2012

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 11Cb/81/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8808206477
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Zolotová
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2012:8808206477.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v právnej veci žalobcu:
Agentúra PLUS Košice, s.r.o. so sídlom Kpt. Nálepku 1, Košice , IČO: 35 818 573 zast. JUDr. Martinom
Roštárom, advokátom AK Radvanská 29, Bratislava proti žalovanému: Z.. Š. W.G., Q.. XX.XX.XXXX,
U. N. XXX/X, T. Q. zast. Mgr. Mariánom Lipom, advokátom, so sídlom Štefánikova 18, Humenné, o
zaplatenie sumy 52.735,48 eur a sumy 7.335,85 eur s prísl. t a k t o

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 7.335,85 eur vrátane úrokov z omeškania vo výške 14 %
ročne od 4.9.2007 do zaplatenia.

Žalobu v prevyšujúcej časti zamieta.

O trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa pôvodne podaným návrhom domáhal rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného

zaplatiť mu sumu 10.000,-Sk spolu s úrokom z omeškania z dlžnej sumy vo výške 14,25 % ročne od
8.3.2007 do zaplatenia. Svoj nárok odôvodnil tým, že žalovaný bol odvolaný z funkcie konateľa žalobcu
ku dňu 2.8.2007. Za nového konateľa bol k tomuto dňu menovaný Ing. Miroslav Kudlej a Ing.
Marián Hnidka. Po zvolení nových konateľov žalobcu a po ich zápise do Obchodného registra títo
žiadali d žalovaného ako bývalého konateľa žalobcu odovzdanie všetkej účtovnej dokumentácie
týkajúcej sa spoločnosti za účelom zabezpečenia riadneho chodu spoločnosti novými konateľmi.

Nakoľko žalovaný na výzvu nových konateľov nereagoval a to na odovzdanie účtovnej dokumentácie
ani na odovzdanie pokladničnej hotovosti spoločnosti bol podaný na žalovaného podnet na začatie
trestného stíhania vo veci zločinu krádeže. Žalovaný im oznámil, že všetka účtovná dokumentácia
a pokladničná hotovosť sa nachádza v sídle spoločnosti. No títo po návšteve sídla spoločnosti žiadne
účtovné doklady ani pokladničnú hotovosť nenašli. Nenachádzali sa tam ani žiadne hnuteľné veci,
ktorými spoločnosť zabezpečovala svoju činnosť. Žalovaný vo svojej výpovedi v trestnej veci v konaní
vedenom pod č. ČVS: -ORP-2188/3-OJP-KE-2007 uviedol, že časť účtovnej dokumentácie odovzdal

audítorovi Ing. Liberkovej za účelom vyhotovenia auditu a časť má naďalej k dispozícií u seba a je
ochotný ju odovzdať , avšak až potom keď bude rozhodnuté súdom o tom, či je jeho odvolanie z
funkcie konateľa v súlade so zákonom. Žalobca uviedol, že podľa výpisu z počítačového programu,
ktorý eviduje údaje o stave pokladničnej knihy spoločnosti je zrejmé, že ku dňu 30.6.2007 bol
stav pokladničnej hotovosti v sume 513.771,15 Sk. Po tomto dátume bol uskutočnený výber z účtu
vo výške 263.000,- Sk ku ktorému sa vo svojej výpovedi žalovaný priznal. Účel a spôsob použitia

finančných prostriedkov vo výške 263.000,-Sk, ktoré žalovaný vybral z účtu spoločnosti však do
dnešného dňa hodnoverne nepreukázal. Nepreukázal novým konateľom ani účel a spôsob použitia
pokladničnej hotovosti spoločnosti. Na základe návrhu žalobcu vydal Okresný súd Vranov n. T. dňa23.7.2008 predbežné opatrenie, ktorý mu uložil žalovanému aby odovzdal k rukám konateľa žalobcu
Ing. Miroslava Kudleja všetky účtovné doklady žalobcu od jeho vzniku a to účtovné záznamy, účtovné
doklady, účtovné knihy, denníky, hlavné knihy a účtovné závierky a to do 3 dní od doručenia

uznesenia o vydaní predbežného opatrenia. Žalobca poukázal, že odovzdanie účtovnej dokumentácie
zo strany žalovaného je potrebné pre zistenie presného stavu pokladne spoločnosti, ktorú by mal
žalovaný odovzdať novým konateľom vzhľadom na to, že bol z funkcie konateľa odvolaný. Žalovaný aj
napriek vydanému predbežnému opatreniu, ktoré je vykonateľné do dnešného dňa dokumenty uvedené
v predbežnom opatrení neodovzdal. Z dôvodu nevydania účtovných dokladov spoločnosti žalobca

nemôže určiť presnú výšku žalovanej sumy ako stavu pokladničnej hotovosti spoločnosti, ktorá je
minimálne vo výške 10.000,-Sk.

Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil a žalobu žiadal ako nedôvodnú zamietnuť.

Následne uznesením zo dňa 20.10.2010 súd na návrh žalobcu pripustil zmenu petitu žaloby v zmysle

návrhu žalobcu zo dňa 13.10.2010 a to tak, že žalovaný je povinný vydať žalobcovi vec pokladničnú
hotovosť vo výške 52.735,48 eur spolu aj s úrokmi z omeškania vo výške 14% ročne z tejto sumy
za obdobie od 4.9.2007 až do zaplatenia a zároveň je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi z titulu
náhrady škody sumu vo výške 7.335,85 eur s úrokmi z omeškania vo výške 14% ročne z tejto sumy
za obdobie od 4.9.2007 do zaplatenia. Žalobca vo svojom návrhu na zmenu žalobného návrhu

uviedol, že v priebehu súdneho konania žalovaný prišiel s tvrdením, že účtovníctvo žalobcu za
ktoré niesol zodpovednosť ako konateľ mu bolo odcudzené a preto nemôže doložiť súdu účtovné
doklady, ktoré b y riadne preukazovali vynaloženie pokladničnej hotovosti pre potreby spoločnosti a
tým následne určiť skutočnú výšku zadržiavanej pokladničnej hotovosti. Žalovaný súdu a žalobcovi
poskytol len pokladničnú knihu za účtovný rok 2007. Žalobca uviedol, že s odstupom času sa mu

podarilo získať niektoré účtovné doklady, ktoré preukazujú výdavky spoločnosti vynaložené žalovaným
v čase kedy pôsobil ako konateľ spoločnosti a vychádzajúc z bankových výpisov spoločnosti z toho
istého obdobia je možné stanoviť riadnu výšku uplatňovaného nároku na vydanie veci - pokladničnej
hotovosti na celkovú sumu tak, ako je to uvedené v návrhu t.j. sumy 52.735,48 eur. Ostatné položky
pokladničnej knihy vedené ako výdavky spoločnosti za rok 2007, ktoré žalobca nemá preukázané

konkrétnymi účtovnými dokladmi ( napr. výdavkový doklad ) resp. ktorých vynaloženie žalovaný
nevie preukázať nepovažuje žalobca za riadne preukázané a preto v ich rozsahu si uplatňuje vydanie
veci - pokladničnej hotovosti. V súvislosti s preukázaním vynaložených výdavkov žalovaným pre
potreby spoločnosti prostredníctvom účtovnej knihy považujeme tento spôsobil za irelevantný a
nedostatočný a poukazujú na rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Sž/120/1999 v ktorom súd jednoznačne

poukazuje na tú skutočnosť, že účtovníctvo sa musí p viesť preukázaným spôsobom t.j. musí byť
podložené účtovnými dokladmi. Z uvedeného vyplýva, že pre posúdenie hodnovernosti vynaložených
výdavkov spoločnosti nepostačuje pokladničná kniha, ktorá je iba zoznamom výpočtov výdavkov a
príjmov pokladne spoločnosti, ktorých faktické vynaloženie resp. príjem však nie je možné bez
konkrétnychúčtovnýchdokladovpreukázať,pričompokladničnúknihu( akopočítačovýsúbor)jemožné

aj ľubovoľne meniť. V období počas ktorého žalovaný pôsobil ako konateľ žalobcu vybral z bankových
účtov žalobcu do pokladne spoločnosti finančné prostriedky vo výške 2.083.912,- Sk t.j. 69.173,21
eur. Z riadne preukázaných výdavkov spoločnosti vyplýva, že žalovaný reálne vynaložil na výdavky
spoločnostisumu vcelkovejvýške16.437,73eur,pričom ideovýdavkyuvedené podporadovýmčíslom
1. až 33. v návrhu na zmenu žalobného návrhu zo dňa 13.10.2010 na ( čl. 404 - 405 ) . Vzhľadom na

uvedené je preto možné konštatovať ,ž e výška výberu finančnej hotovosti z bankového účtu žalobcu
do pokladne spoločnosti za obdobie kedy konateľom a jedinou osobou oprávnenou disponovať
s účtom žalobcu bol žalovaný je podstatne vyššia ako sú výdavky vynaložené na chod spoločnosti,
ktorých preukázania účtovnými dokladmi nepopierame tento rozdiel predstavuje sumu 52.735,48 eur
čo zodpovedá uplatňovanému nároku žalobcu na vydanie veci. Žalobca v tomto návrhu poukázal,

že žalovaný okrem toho , že neoprávnene zadržiava pokladničnú hotovosť spoločnosti majú z to, že
žalovaný ako konateľ spoločnosti žalobcu vynaložil finančné prostriedky spoločnosti aj n také výdavky ,
ktoré nekorešpondovali so záujmami spoločnosti a niektorých spoločníkov a tým konal neoprávnene
a v rozpore s u stanovením § 135a ods. 1 Obch. zákonníka. Žalovaný v dôsledku nezhôd medzi nim
ako konateľom spoločnosti a spoločníkmi spoločnosti, ktorí ho dlhodobo a oprávnene upodozrievali

z nehospodárneho nakladania s finančnými prostriedkami spoločnosti dal vykonať účtovný audit
spoločnosti, ktorý však nebol nevyhnutný a potrebný a urobil ho len kvôli vlastným záujmom. Tento
účtovný audit, ktorý vypracovala Z.. Q. S. za odmenu vo výške 190.400,- Sk t.j. 6.320,12 eur t.j.
boli naň vynaložené nemalé finančné prostriedky spoločnosti nebol realizovaný v záujme spoločnostialebo spoločníkov. Žalovaný mohol aj iným spôsobom objektívne preukázať vynaloženie finančných
prostriedkov spoločnosti napr. predložením účtovných dokladov spoločnosti spoločníkom. Žalobca ďalej
uviedol, že namietajú aj výdavok za poskytnutie účtovných služieb zo dňa 1.8.2007 vyúčtovaný

spoločnosťou AZ Ekonóm, s.r.o. vo výške 30.600,- Sk, t.j. 1.015,73 eur nakoľko účtovné služby
za ktoré bola vyúčtovaná odmena ako obvyklá boli vykonávané z toho istého dôvodu ako účtovný
audit spoločnosti. Žalobca uviedol, že žalovaný pri hospodárení s finančnými prostriedkami žalobcu
potupoval neodborne a v rozpore so záujmami žalobcu a na jeho úkor. Takto vynaložené výdavky
nepovažujú za opodstatnené nakoľko neboli vynaložené v prospech žalobcu ale len na prospech

žalovaného a preto žalobca žiada zaplatenie finančných prostriedkov, ktoré boli súčasťou pokladničnej
hotovosti žalobcu a ktoré boli neoprávnene vynaložené na vykonanie účtovného auditu a prípravy na
tento audit spolu vo výške 7.335,85 eur a to z titulu náhrady škody v zmysle ust. § 135a ods. 2 Obch.
zákonníka. Majú za to, že konaním žalovaného podľa vyššie uvedeného boli naplnené všetky
zákonom požadované podmienky na uplatnenie si náhrady škody v zmysle § 135a ods. 2 Obch.
zákonníka a to : 1. protiprávny úkon, ktorý spočíval v tom, že žalovaný postupoval hrubo v rozpore s

ustanovením § 135a ods. 1 Obch. zákonníka keď ako konateľ spoločnosti nepostupoval s odbornou
starostlivosťou, uprednostnil vlastné záujmy pre záujmami spoločnosti resp. konal proti záujmom
samotnej spoločnosti a ostatných spoločníkov. 2. vznik škody v zmysle § 379 Obch. zákonníka vo
forme skutočnej škody spočívajúcej vo vynaložení finančných prostriedkov spoločnosti na účtovný audit
spoločnosti a účtovné služby, ktoré boli zrealizované výlučne na podnet a v záujme žalovaného a

proti záujmom spoločnosti a spoločníkom, a ktorých hodnota bola vo výške 7.335,85 eur. 3. príčinná
súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody spočíva v tom, že žalovaný, aby pokryl svoje
pochybeniaatak chránilsvoje záujmypostupovalvrozporesust. §135a Obch.zákonníka,dalvykonať
účtovný audit spoločnosti a súvisiace účtovné služby, pričom na úhradu odmeny za ich vykonanie
použil prostriedky spoločnosti t.j. žalobcu. Pokiaľ sa týka uplatňovaného úroku z omeškania žalobca

poukázal, že požaduje zákonný úrok z omeškania platný v čase vzniku škody a povinnosti vydať
pokladničnú hotovosť t.j. v čase kedy žalovaný prestal byť konateľom spoločnosti . Žalobca poukázal
na znenie § 135a ods. 1 Obch. zákonníka a na to, že konateľ spoločnosti je povinný viesť
účtovníctvo spoločnosti, prípadne zabezpečiť jeho vedenie treťou osobou. Aj keď konateľ spoločnosti
zabezpečuje vedenie účtovníctva prostredníctvom tretej osoby, nezbavuje sa tým svojej zodpovednosti

za jeho riadne vedenie. Zodpovednosť za vedenie účtovníctva spoločnosti v sebe zahŕňa aj
povinnosť na jeho riadne zabezpečenie v tom zmysle, aby nedošlo k jeho poškodeniu, strate, prípadne
ku krádeži. Žalovaný svojim nezodpovedným postupom riadne nezabezpečil účtovníctvo žalobcu a
uchovával ho na neadekvátnom a nenáležitom mieste, čím ako sám tvrdí došlo k jeho odcudzeniu
v dôsledku čoho porušil ust. § 135 ods. 1 Obch. zákonníka. Poukázal tiež na to, že žalovaný pri

správe pokladničnej hotovosti žalobcu na ktorú bol oprávnený z titulu zastávania funkcie konateľa
postupoval nehospodárne a neodborne. Pokladničnú hotovosť využíval na výdavky spoločnosti , ktoré
neboli potrebné na zabezpečenie jej riadneho chodu a napĺňanie podnikateľského zámeru, ale naopak
použil ich vo svoj prospech, čím hrubo porušil svoje povinnosti, ktoré mu vyplývajú z ust. § 135a
ods. 1 Obch. zákonníka. Žalobca poukázal na znenie § 135a ods. 2 Obch. zákonníka, § 757

Obch. zákonníka, § 373 ods. 1 Obch. zákonníka, § 374 ods. 2 Obch. zákonníka a § 379 Obch.
zákonníka. Uviedol ďalej, že tým, že žalovaný dal vykonať účtovný audit spoločnosti a súvisiace
účtovné služby, ktoré neboli potrebné ani podľa osobitného zákona a ani podľa rozhodnutia valného
zhromaždenia spoločnosti žalobcu, ale boli vykonané len na podnet a pre potreby žalovaného ako
konateľa spoločnosti, ktorý bol súčasne aj za vedenie účtovníctva spoločnosti zodpovedný , pričom na

úhradu odmeny za ich vykonanie boli použité finančné prostriedky z pokladne spoločnosti t.j. žalobcu
sú splnené všetky zákonné podmienky na uplatnenie si náhrady škody v zmysle Obč. zákonníka.

Rozsudkom zo dňa 07.03.2011, č.k. 11Cb/81/2008-506 súd vo veci rozhodol a to tak, že zaviazal
žalovaného vydať žalobcovi vec- pokladničnú hotovosť v sume 4,03 eur s úrokom z omeškania vo výške

14% ročne od 04.09.2007 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobu v
prevyšujúcej časti zamietol. O trovách konania súd rozhodol, tak, že o nich rozhodne po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

Proti tomuto rozsudku a to proti tej časti v ktorej bola žaloba zamietnutá podal odvolanie žalobca. Na

základe prejednaného predmetného odvolania Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 08.12.2011,
č.k. 3Cob/47/2011-562 rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o zamietnutí
žaloby zrušil a v tomto rozsahu mu vrátil vec na ďalšie konanie. V odôvodnení poukázal na to, že v
súvislosti s nárokom žalobcu na vydanie pokladničnej hotovosti považuje za potrebné zdôrazniť, že súdv tejto súvislosti mal postupovať v zmysle § 43 O.s.p. a vyzvať žalobcu, aby svoj neúplný návrh doplnil
v stanovenej lehote. Totiž, ak sa žalobca domáhal vydania veci, potom ju bolo potrené individualizovať,
ak sa teda domáhal vydania pokladničnej hotovosti, bolo jeho povinnosťou označiť čísla jednotlivých

bankoviek a samozrejme tieto bankovky označiť aj nominálnou hodnotou, ktoré žiada vydať. Vydanie
veci je možno len vtedy, ak je individualizovaná, pretože v opačnom prípade by takýto rozsudok bol
nevykonateľný. Súd prvého stupňa však takto nepostupoval a tým vlastne neboli dané podmienky
pre prejednanie takéhoto návrhu. Okrem iného si súd prvého stupňa neuvedomil, že pred vyhlásením
rozhodnutia v tejto veci vo svojom vyjadrení žalobca zo dňa 28.2.2011 (viď č. l. 494) už žiada, aby

žalovaný zaplatil sumu 52.735,48 eur, aj keď v zátvorke znovu uvádza, že žiada vydať pokladničnú
hotovosť. Nepochybne v tejto súvislosti však bolo úlohou súdu prvého stupňa odstrániť tento rozpor
v návrhu žalobcu, a ak tak neurobil, potom tu neboli podmienky pre riadne prejednanie veci a jej
rozhodnutie. Z tohto dôvodu rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti musel byť podľa § 221 ods. 1
písm. h/ O.s.p. zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie.

Pokiaľ išlo o ďalší nárok žalobcu na náhradu škody, ktorá súvisela s tým, že podľa názoru žalobcu
žalovaný dal nedôvodne vykonať audit a v tejto súvislosti aj ďalšie účtovnícke práce spojené s týmto
auditom, je skutkový stav nedostatočne zistený a to najmä z toho pohľadu, že zo zmluvy, ktorú žalovaný
uzatvoril s Z.. Q. S. ako konateľ spoločnosti Agentúra PLUS Košice s.r.o. dňa 20.7.2007, vyplýva, že
predmetom tejto zmluvy bol audit účtovnej závierky obchodnej spoločnosti, ktorá sa zostavila za rok

2004 až 2006 a preverenie finančných výkazov zostavených k 31.8.2007 podľa zákona o účtovníctve
a postupov účtovania pre podnikateľov. Tu treba poukázať na ust. § 40 ods. 1 Obch. zák., podľa
ktorého akciová spoločnosť, spoločnosť s ručením obmedzeným, družstvo a štátny podnik ukladajú
riadnu individuálnu účtovnú závierku a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku do zbierky listín
po jej schválení príslušným orgánom. Príslušný orgán akciovej spoločnosti, spoločnosti s ručením

obmedzeným, družstva a štátneho podniku je povinný predložiť riadnu individuálnu účtovnú závierku a
mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku na schválenie do šiestich mesiacov po uplynutí účtovného
obdobia. V zmysle § 125 ods. 1 písm. b/ Obch. zák. valné zhromaždenie spoločníkov je najvyšším
orgánom spoločnosti, pričom do jeho pôsobnosti patrí schvaľovanie riadnej individuálnej účtovnej
závierky a mimoriadnej individuálnej účtovnej závierky a rozhodnutie o rozdelení zisku alebo úhrade

strát.Odvolací súd na tieto ustanovenia poukazuje z tohto dôvodu, že je nepochybne potrebné vysvetliť,
z akého dôvodu bolo potrebné vykonávať audit účtovnej závierky za roky 2004 až 2006 v prípade, že táto
bola schválená valným zhromaždením, tak ako to vyššie uvedené ustanovenia predpokladajú. Z tohto
hľadiska, ak teda účtovné závierky za uvedené roky boli valným zhromaždením schválené, bude musieť
žalovaný vysvetliť, z akého dôvodu sa vyžadoval audit takýchto účtovných závierok. Z tohto pohľadu

potom sa bude posudzovať aj vynaložený náklad v súvislosti so zmluvou o poskytnutí služieb zo dňa
20.7.2007 a zmluvy o spracovaní účtovníctva práve v súvislosti s týmto vykonaním auditu. V prípade,
že spoločnosť nepostupovala podľa § 40 ods. 1 Obch. zák. a § 125 ods. 1 písm. b/ Obch. zák. bude
potrebné, aby žalovaný ako konateľ spoločnosti toto konanie vysvetlil a to z pohľadu jeho povinnosti ako
štatutárneho orgánu. Ďalej sa bude treba v súvislosti s obidvoma nárokmi žalobcu zaoberať všetkými

námietkami, ktoré tento uviedol vo svojom odvolaní. Úlohou súdu prvého stupňa bude teda zistiť, či
žalobca postupoval v zmysle § 40 ods. 1 Obch. zák. a § 126 ods. 1 písm. d/ Obch. zák.. V tejto súvislosti
bude musieť žalovaný vysvetliť, z akého dôvodu bol vyžadovaný audit spomínaných účtovných závierok
a z tohto pohľadu potom posúdiť jeho prípadnú zodpovednosť v zmysle § 135a Obch. zák.. Pokiaľ
ide o nárok na zaplatenie sumy 52.735,48 eur, tu bude treba postupovať v zmysle § 43 O.s.p. a teda

vyzvať žalobcu, či žiada vydanie veci alebo zaplatenie finančnej hotovosti a podľa toho potom zamerať
dokazovanie. Súd prvého stupňa v konečnom rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania.

Počas ďalšieho konania v súlade s pokynmi Krajského súdu súd na pojednávaní dňa 16.04.2012
uznesením pripustil zmenu žalobného návrhu , tak ako to bolo uvedené v podaní zo dňa 1.2.2012 v

tomto znení: „Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 52.735,48 EUR spolu s úrokom z omeškania
vovýške14%ročnezosumy52.735,48EURod4.9.2007aždozaplateniaatodo3dníodprávoplatnosti
rozsudku. Žalovaný je povinný zaplatiť s titulu náhrady škody sumu vo výške 7.335,85EUR spolu s
úrokom z omeškania vo výške 14 % ročne zo sumy 7.335,85 EUR od 4.9.2007 až do zaplatenia a to
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania tak

ako sú vyčíslené v písomnom vyhotovení rozsudku a to právnemu zástupcovi žalobcu na číslo účtu
XXXXXXXXXX/XXXX vedeným vo B. Y. G.. Y.. do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Takto zmenený petit
je teraz predmetom tohto konania.Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom, listinnými dôkazmi a to: výpisom
z účtu žalobcu zo dňa 11.9.2007 na čl. ( 14 - 16 ), pokladničnou knihou za účtovný rok
2007 na čl. ( 17 - 18), vyjadrením žalovaného zo dňa 23.11.2008, Uznesením Krajského súdu

v Prešove zo dňa 10.12.2008 sp. zn. 2Cob 74/2008, vyjadrením žalovaného zo dňa 21.2.2009 ,
vyjadrením žalobcu zo dňa 11.3.2009, výpisom z OR žalobcu, potvrdením zo dňa 25.3.2009 o
oznámení zo spáchania priestupku proti majetku, inventúrnym súpisom pokladne na č. ( 59 ),
výdavkovým pokladničným dokladom zo dňa 11.10.2007 na čl. ( 60 ) vrátane ´ ústrižku
poštových poukážok, výdavkovým pokladničným dokladom zo dňa 1.9.2007 na čl. ( 61) vrátane

príjmového pokladničného dokladu zo dňa 1.9.2007, výdavkovým pokladničným dokladom zo dňa
1.9.2007 na čl. ( 62 ), výdavkovým pokladničným dokladom zo dňa 11.10.2007 na č. ( 63 ) vrátane
ústrižkov poštových poukážok, výdavkovým pokladničným dokladom zo dňa 1.9.2007 na čl. ( 64 ),
výdavkovým pokladničným dokladom zo dňa 11.10.2007 na čl. ( 65) vrátane ústrižkov poštových
poukážok, príjmovým pokladničným dokladom zo dňa 30.9.2007na čl. ( 66 ), správou o preverení
finančných informácií vypracovanou Z.. S. zo dňa 28.9.2007, súvahou k 31.8.2008 na čl. ( 68 -

75), výkazom ziskov a strát k 31.8.2007 na čl. ( 76 - 79 ), príjmovým pokladničným dokladom
zo dňa 30.9.2007 n čl. ( 80 ), prehľadom o spotrebe stravných lístkov za mesiace VII. a- IX/2007,
rozsudkom OS Košice I. zo dňa 6.3.2009 č. k. 26Cb 201/2007-147, vyjadrením Z.. Q. S. zo
dňa 26.1.2010 vrátane potvrdenia o prevzatí dokladov na čl. ( 106 - 107 ), vyjadrením žalobcu zo
dňa 9.3.2010, vyjadrením žalobcu zo dňa 17.3.2010, Uznesením KS v Košiciach zo dňa 30.6.2009

č.k. 4Cob 77/2009-177, vyjadrením spoločnosti AZ Ekonóm zo dňa 3.5.2010, ospravedlnením
svedkyne zo dňa 11.6.2010 vrátane dokladov na čl. ( 134 - 136 ), posudkom k hospodárskemu
stavu a k hospodáreniu spoločnosti Agentúry PLUS Košice s.r.o. v roku 2007 vypracovaný Z.. T.
W., súvahou k 31.12.2006, daňovým priznaním daní z pridanej hodnoty za I. a II. štvrťrok 2007,
výkazom ziskov a strát k 31.12.2006, účtovným denníkom na čl. ( 155 - 173), výpismi z účtu žalobcu

vedeného v W. U. G..Y.. R. X. na čl. ( 174 - 256 ), Zmluvou o poskytnutí služieb uzavretou medzi
žalobcom a auditorom Z.. Q. S. zo dňa 20.7.2007, písomnosťou označenou ako akceptácia zákazky
zo dňa 20.7.2007 na čl. ( 269 ) vrátane zákazkového listu na čl. ( 270 - 271), správou auditorky
o preverení finančných informácií určenej pre spoločníkov obchodnej spoločnosti Agentúra PLUS
Košice s.r.o. zo dňa 28.9.2007, správou nezávislého audítora zo dňa 30.8.2007 na čl.( 273 - 275),

dokladmi zaslanými audítorkou Z.. Q.D. S. dňa 29.6.2010 a to vyhlásením manažmentu, inventúrnym
súpisompokladnice, príjmovýmpokladničným dokladomč.20,predfaktúrou,faktúrouč.7091, súvahou
k 31.8.2007, výkazom ziskov a strát k 31.8.2007, obratovou predvahou - hlavnou knihou, knihou
vystavených faktúr do 31.8.2007, knihou prijatých faktúr do 31.8.2007, vyúčtovaním miezd za mesiac
VIII. 2007, pokladničnou knihou za obdobie od 1.1.2007 do 31.8.2007, listom auditorky adresovaný

vedeniuzarok 2007 ozistenýchchybáchalist vedeniu ozistenýchchybáchzaroky2004,2005a2006,
zmluvou o spracovaní účtovníctva uzavretou medzi žalobcom a AZ Ekonóm Z.. S. W. zo dňa 1.1.2006,
prehľadom o vyplatených odmenách za vykonané služby zaslaným spoločnosťou AZ Ekonóm s.r.o.,
prehľadom o faktúrach a vyplatených odmenách, ktoré zaslala spoločnosť AZ Ekonóm s.r.o. dňa
20.9.2010, zmluvami o spracovaní účtovníctva zo dňa 1.1.2006 a zo dňa 12.10.2006, výpoveďou zo

zmluvy o spracovaní účtovníctva zo dňa 30.6.2007, príjmovým pokladničným dokladom na čl. ( 335),
faktúrou č. 200536, fak. č. 200602, príjmovým pokladničným dokladom na čl.( 338 ), fak. č. 200605,
príjmovým pokladničným dokladom na čl. ( 340 ), fak. č. 200616, príjmovým pokladničným dokladom
na čl. ( 342 - 345 ), fak. č. 200619, fak. č. 200623, príjmovým pokladničným dokladom na čl.
( 346 ), fak. č. 200625, príjmovým pokladničným dokladom na čl. ( 348) fak. č. 200603, príjmovým

pokladničným dokladom na čl. ( 350), fak. č. 200606, príjmovým pokladničným dokladom na čl.
( 352 ), fak. č. 200609, príjmovým pokladničným dokladom na čl. ( 354 ), fak. č. 200702, príjmovým
pokladničným dokladom na čl. ( 356 ), fak. č. 200705, príjmovým pokladničným dokladom na čl.
( 358 ), fak. č. 200712, príjmovým pokladničným dokladom na čl. ( 360), fak. č. 200715, fk. č. 200717,
príjmovým pokladničným dokladom na čl. ( 363), fak. č. 200720, príjmovým pokladničným dokladom

na čl. ( 365, 366 ), fak. č. 200726, príjmovým pokladničným dokladom na čl. ( 368), fak.č. 200731,
dokladmi zaslanými žalovaným dňa 14.10.2010 a to : faktúr a príjmových pokladničných dokladov
nachádzajúcich sa v spise na čl. ( 372 - 381 ), zmluvou o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí zo
dňa 29.4.2004, vrátane zmien a a dodatkov na čl. ( 384 - 386 ), Zmluvou o dielo na propagačnú a
reklamnú činnosť zo dňa 1.10.2005, Zmluvou o nájme hnuteľných vecí zo dňa 1.7.2007, zmenou

žalobného návrhu žalobcu zo dňa 13.10.2010, vrátane priložených dokladov rozhodnutia NS
SR a výpisov z účtu žalobcu na čl. ( 409 - 429 ), pokladničnej knihy za rok 2007 na čl. ( 430
- 435), doložením dokladov zo dňa 22.10.2010, úplným znením Spoločenskej zmluvy žalobcu,
správou Obvodného odd. PZ Vranov n. T. zo dňa 29.5.2009, vyjadrením žalovaného zo dňa 4.2.2011,vrátane opraveného vyjadrenia, výsluchom účastníkov konania a svedkov doplneným dokazovaním
podľa pokynu krajského súd a to výpisom z obchodného registra žalobcu a ich spoločníkov , vyjadrením
žalobcu zo dňa 01.02.2012, dokladmi so spisu registrového súdu , týkajúci sa žalobcu a to ročná

účtovná závierka za rok 2002,2003,2004,2005,2006, oznámením výsledkov hlasovania spoločníkov zo
dňa 03.08.2007 - 2x, návrhom spoločníka na odvolanie konateľa, menovanie nového zo dňa 25.07.2007,
zápisnicou z valného zhromaždenia zo dňa 14.06.2004, zápisnicou z valného zhromaždenia zo dňa
15.11.2005,zápisnicouzvalnéhozhromaždeniazodňa15.12.2006,zápisnicouzvalnéhozhromaždenia
zo dňa 15.05.2007, uznesením Okresného riaditeľstva PZ zo dňa 07.09.2010, č. ORP-4560/SM-

KE-2007, opätovným výsluchom účastníkov konania a na základe takto vykonaného dokazovania zistil
nasledujúci skutkový stav veci:

Z výpisu z obchodného registra žalobcu vyplýva, že žalovaný bol konateľom žalobcu do 13.3.2004 do
3.9.2007. Zároveň z výpisu vyplýva, že žalovaný je aj spoločníkom tejto spoločnosti s výškou vkladu
3.253,00405 eur.

Z rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 6.3.2009, č.k. 26 Cb/201/2007 vyplýva, že súd zamietol
žalobu Z.. Š. W. o určenie neplatnosti rozhodnutie valného zhromaždenia zo dňa 2.8.2007, ktorým bol z
funkcie konateľa odvolaný. Tento rozsudok bol následne rozsudkom krajského súdu v Košiciach zo dňa
30.7.2009, č.k. 4Cob/77/2009/-177 potvrdený.

Z výpisu pokladničnej knihy za rok 2007 ako aj inventúrneho súpisu pokladne vyplýva, že zostatok v
pokladni ku dňu 31.8.2007 32.988,50 Sk.

Z príjmového dokladu zo dňa 30.9.2007 bola do pokladne prijatá suma 1.173,-Sk.

Z výdavkových dokladov pokladne 60- 65 na čl. vyplýva, že v období od 31.8.2007 bola z pokladne
spolu vyplatená suma 34.040,-Sk.

Žalovaný v k veci uviedol, že konanie zo strany žalobcu považuje za vykonštruované. Poukázal

na to, že rozsudok na ktorý sa žalobca odvoláva mu ešte nebol doručený. Pokiaľ sa týka súdom
žiadaných dokladov, tieto plánoval vydať žalobcovi až v prípade, keď bude vo veci rozhodnutia o jeho
odvolaní právoplatne rozhodnuté. Pokiaľ sa týka ešte ohľadom veci predloženia dokladov, uviedol, že
jedinou reálnou pokladničnou knihou, ktorá odzrkadľuje skutočný stav účtovníctva firmy, sa nachádza u
nezávislej audítorky Q. S., ktorá má k dispozícii aj všetky ďalšie doklady za celé hospodárenie ohľadom

účtovníctva za obdobie od roku 2004 do 31.8.2008, kde boli odovzdané aj všetky doklady ohľadom
príjmov a výdavkov uvedenej spoločnosti. Má k dispozícii doklady, ktoré sa týkajú obdobia po 31.8.2007
a súdu ich môže predložiť. Uviedol, že žalovaná výška sa nezakladá na reálnom podklade. So žalobcom
mal uzavretý aj riadny pracovný pomer a to do 15.10.2007, nakoľko bol nielen konateľom žalobcu,
ako aj jeho riadnym zamestnancom. Na dotaz súdu, či má k dispozícii doklady, pracovné doklady,

uviedol, že momentálne ich nemá k dispozícii, pokiaľ sa týka dokladu o skončení, vlastne u žalobcu
skončil pracovný pomer už k 31.9.2007 a to dohodou. Pokiaľ sa týka stavu v pokladni, podľa jeho
dokladov stav k 12.10.2007, kedy bola uskutočnená posledná úhrada, je 121,- Sk a 55 halierov, pričom
v tomto ešte nie je zohľadnená jeho nevyplatená mzda za september 2007 vo výške 9.932,- Sk.
Uviedol, že samotný žalobca nemá záujem na ďalšom fungovaní firmy, o čom svedčí aj to, že za dlhšiu

dobu si nepreberajú žiadnu korešpondenciu, nepreberajú poštu, nekomunikujú s príslušnými orgánmi.
Viaceré firmy a organizácie sa dožadujú splatenia svojich finančných pohľadávok, pričom podľa jeho
vedomostí, vyše dvoch rokov nepreberajú žiadnu poštu, na adrese firmy je vyvesená zámka a je tam
kopec doručeniek, teda nemajú záujem o ďalšie fungovanie firmy a založili si vlastnú firmu v Košiciach,
kde pobočka riadne pracuje a funguje.

Zástupca žalobcu k veci a k výpovedi žalovaného uviedol, že jeho tvrdenia nie sú pravdivé, všetky zmeny
ohľadom konateľov boli príslušným konateľom oznámené, tak isto problémy v súvislosti s doručovaním,
tie vznikli v súvislosti s tým, že na adrese firmy bol ukončený nájom. Pokiaľ sa týka vyvŕtaného zámku, k
tomu došlo vinou prenajímateľa. Pokiaľ sa týka ozrejmenia náležitostí poukázal na to, že problémy začali

niekedy v marci, v apríli roku 2007, kedy sa súčasní konatelia spoločnosti dozvedeli o tom, že vznikla
nejaká G. U., ktorá mala pôsobiť v tej istej oblasti ako žalobca, pričom táto G. U. bola založená matkou
žalovaného, pričom žalobca fungoval, vykonával jednu zákazku, ktorá bola existenčného charakteru a
ktorá prešla na uvedenú založenú spoločnosť agentúru Bonus. Uviedol, že audítorská správa nehovorínič o pravdivosti uvedených účtovných dokladov, resp. o fiktívnych operáciách, posudzuje len správnosť
ich zaúčtovania v účtovníctve. Audítorka takisto nemôže posúdiť, či stav v pokladni zodpovedá realite,
preto opätovne žiadame od žalovaného predloženie všetkých dokladov, ktoré sme požadovali, pričom

je jeho povinnosťou tieto doklady predložiť. Preto navrhujeme, aby boli tieto doklady vyžiadané od
audítorky, avšak majú zato, že všetky doklady sa nachádzajú u žalovaného.

Z opätovného výsluchu žalovaného vyplýva, že audit nedal vykonať svojvoľne ako konateľ ale aj ako
spoločník. Bol aj 49 % spoločníkom. Tvrdenie žalobcu je scestné a klamlivé. Stále mu telefonovali,

uviedli, že je potrebné dať preveriť celé účtovníctvo, že je potrebné dať vykonať audit, preveriť všetky
doklady. V tomto zmysle mu poslal sms-ku osobne p. Kudlej. Uvedené mobilné číslo ako aj mobil
štatutárny zástupca žalobcu naďalej užíva. Žalobca za účelom, aby sa dostali k dokladom firmy dňa
- presný dátum si nepamätám, bolo to v auguste 2007. Došlo k vyvŕtaniu zámkov na firme. Pokúsili
sa dostať do kancelárie aj sa dostali. Má na mysli p. Kudleja. Chceli, aby im on ako konateľ odovzdal
doklady spoločnosti, aby ich dal na audit a aby dal preveriť celé účtovníctvo. Keďže bol vtedy v tom

čase konateľ spoločnosti a 49 % spoločník tak tento audit a previerku účtovníctva spoločnosti dal
vykonať . Podľa priloženej pracovnej zmluvy sa stal riadnym zamestnancom spoločnosti od 1.1.2006
a za roky 2004, 2005 kedy bol vykonávaný aj audit, účtovníctvo viedol on. Keďže nie je odborník v
oblasti účtovníctva bolo potrebné dať preveriť toto účtovníctvo, aby nebolo v neskoršom období toto
účtovníctvo spochybňované. Preto aj ako spoločník aj ako konateľ aj na podnet druhej strany, ktorá stále

argumentovala tým, že je to potrebné vykonať tento audit ako spoločník a konateľ vykonať dal. Pokiaľ
sa týka účtovných závierok pokiaľ ide o schvaľovanie účtovných závierok tieto neboli odovzdávané do
obchodného registra, boli schvaľované len formálne, nikdy to nebolo schvaľované tak, že všetko bolo
preskúmavané. Všetko sa to udialo v roku 2007. Zápisy z valného zhromaždenia sme spätne dali až v
roku2007doobchodnéhoregistra.Žalovanýnaotázkusúdučizápisnicezkonaniavalnýchzhromaždení

pokiaľ ide o schvaľovanie účtovných závierok či boli reálne vykonané alebo boli len formálne napísané
v roku 2007 aj so spätnou účinnosťou uvádza: až v roku 2007 podpísali tieto zápisnice so spätnou
platnosťou. Žalovaný na otázku súdu či sa reálne valné zhromaždenia konali tak ako to ukladá
Obchodný zákonník uviedol, že nie. Bolo to potrebné doložiť do obchodného registra, aby si splnili
zákonné podmienky takže dodatočne sa tieto zápisnice dali. Pokiaľ sa týka auditu a preverenia tohto

účtovníctva bolo potrebné aby audítorka prešla tieto doklady. Vzhľadom na to, že bolo zjavné, že sú
medzi nimi nezhody, aby neskôr nebolo to čo raz bolo schválené, aby neskôr nebolo spochybňované.
Aj tento súdny spor svedčí o tom, že sú spory v spoločnosti. Žalovaný ďalej vo svojej výpovedi na
otázku súdu, aby ešte raz súdu ozrejmil dôvod uskladnenie účtovných dokladov v záhradnom domčeku,
prečo nebola zabezpečená adekvátnejšia ochrana účtovných dokladovuvieodl, že doklady uschovával

v rodinnom dome rodičov, má za to, že tieto boli dostatočne chránené. O tom, že boli premiestnené
do záhradného domčeky nevedel. Boli tam aj iné doklady. Nevidel dôvod, žeby to nebolo nedostatočne
chránené. Žalovaný na otázku pr. zástupcu žalobcu, aby uviedol či boli schvaľované účtovné závierky
za roky 2004,2005,2006 žalovaný uviedol, že boli schválené za všetky 3 roky formálne dodatočne v roku
2007. Tak ako uviedol žiadne obmedzenie nemali ani v spoločenskej zmluve. Snažil sa o to, aby činnosť

spoločnosti za tieto roky 2004 až 2006 nebola spochybňovaná. Audit a finančná previerka ukázala,
že niektoré veci boli v audite vytknuté avšak nešlo o závažné skutočnosti, ktoré by menili charakter a
uzávierky.

Pr. zástupca žalobcu k veci poukázal na to, že sama audítorka vytýkala určité nedostatky čo sa

týka účtovných dokladov, ktorými mala disponovať spoločnosť, že tieto nemajú podstatné náležitosti
čo je ďalším dôkazom o tom, že bola spochybnená pravosť účtovných dokladov, ktoré momentálne
neexistujú. Poukazuje na to, že konateľ konal s výraznou neodbornou starostlivosťou keď umiestnil
účtovníctvo spoločnosti v záhradnom domčeku, resp. také niečo umožnil. Sú toho názoru, že musí niesť
zodpovednosť a je na ňom dôkazné bremeno preukázania výdavkov z pokladne spoločnosti. Čo sa týka

audituzaobdobierokov2004až2006nebolozostranyspoločníkovspochybňovanévedenieúčtovníctva
ani nebola spochybňovaná správnosť zostavovania účtovných závierok, ktoré boli riadne schválené.
Preto majú za to, že nebola žiadna daná povinnosť zo strany žalovaného, aby dal vyhotoviť takýto audit
na náklady žalobcu. Pokiaľ preukázať to, že viedol účtovníctvo riadne a teda konal vo svojom vlastnom
záujme porušil tým ustanovenia § 125 a 135 odst. Obchodného zákonníka, keď konal vo vlastnom

záujme a nie v záujme všetkých spoločníkov žalobcu. Pokiaľ sa týka toho, že žalovaný uviedol, že bol
49 % spoločníkom tak sme toho názoru, že na takto závažnú vec v takomto veľkom finančnom rozsahu
mal si konateľ vyžiadať súhlas valného zhromaždenia čo je uvedené v Spoločenskej zmluve.Z opätovnej výpovede Ing. Miroslava Kudleja, štatutárneho orgánu žalobcu vyplýva, na otázku súdu
či požiadal žalovaného o vykonanie auditu tak ako to žalovaný uvádzal, vyplýva, že nie. Na otázku
súdu či zaslal žalovanému sms správa, ktorej obsahom by mal byť pokyn smerovaný k vykonaniu

auditu uviedol, že nie. Uviedol ďalej, že mobilný telefón uvádzaný žalovaným je mobilným telefónom
firmy žalobcu Agentúry PLUS, je to personálna agentúra. Zabezpečujeme kontakt s množstvom
rôznych zamestnancov a pri jednotlivých zákazkach zamestnanci využívajú všetky mobilné telefóny teda
využívali aj tento mobilný telefón. Je evidentné, že z tohto telefónneho čísla bolo posielaných množstvo
smsiek aj telefonátov. V tom čase mal Z.. W. veľmi dobré vzťahy so zamestnancami spoločnosti a

netuším čo je obsahom tejto sms-ky. Mám za to, že je to zinscenované. V tomto čase som uvedený
mobilný telefón nemal, v súčasnosti ho opätovne používam ja ako aj niekoľko ďalších telefónov. Na
otázku žalovaného kto iný mohol z tohto mobilného telefónu poslať sms s takýmto obsahom prítomný
štatút. zástupca žalobcu uviedol, že mohol to urobiť ktokoľvek. Keby chcel dať urobiť audit neurobí
to formou sms-ky. Má množstvo rôznych spôsobov ako by som to dal urobiť oficiálnou cestou. Štatút.
zástupca žalobcu na otázku svojho pr. zástupcu či mu žalovaný oznámil, že ide dať vykonať audit a

koľko peňazí to bude stať, štat. zást. žalobcu uviedol, že o tejto informácií sa dozvedel až oveľa neskôr,
potom ako bol audit vykonaný. Dozvedeli sa to na súde keď chceli dokladovať doklady. Poukázal na to,
že žalovaný nerešpektoval uznesenie súdu, aby nám tieto doklady dal k dispozícií v zmysle vydaného
predbežného opatrenia. Keby tieto doklady im odovzdal tak ako mu to bolo uložené neboli by ukradnuté.

Pr. zástupca žalobcu poukázal na to, že po prečítaní obsahu sms správy, ktorú prečítal žalovaný, z tohto
obsahu sms správy nie je zrejmé, žeby mal byť daný žalobcom pokyn na vykonanie auditu bez ohľadu
na to, kto takú sms správu poslal.

Právny zástupca žalovaného poukázal na to, že podľa uzavretej Spoločenskej zmluvy žalovaný nemal

povinnosť vyžiadať si pred zadaním a objednaním auditu pokyn alebo súhlas od ďalšieho spoločníka
resp. od valného zhromaždenia. Pokiaľ ide o obsah sms správy poukazujú na to, že vyjadruje vôľu
druhého spoločníka vykonať audit. Netvrdia, že ide o jasný pokyn ale obsahu vôľu vykonať.

Žalovaný ďalej vo svoje výpovedi uviedol, že nevidí dôvod prečo žalobca spochybňuje vedenie

účtovníctva za rok 2007 keď predchádzajúce obdobie nespochybnil. Každý mesiac chodilo vykonávať
činnosť okolo 1000 brigádnikov. Obmieňali sa. V roku 2007 to bolo okolo 1000 ľudí. Tak ako v roku
2004,2005,2006.Ľudiasvojuprácuurobiliadostalizaňumzdu.Akbytomutaknebolo,nemalmižalobca
čo fakturovať a nikto by nám finančné prostriedky nevyplácal. Audítorom bolo potvrdené to, že doklady
o účtovníctvo spoločnosti bolo v poriadku. Všetky doklady, ktoré boli predložené boli originály. Pokiaľ

niečo nezodpovedalo audítorka to vytkla. Stav pokladne potvrdila taký aký bol. K 31.9. - 120 Sk. Chcem
uviesť, že som nemal ani vyplatenú poslednú septembrovú výplatu. Pokiaľ sa týka sumy za audit, čiastka
za audit nebola pre spoločnosť likvidačná a bola na spodnej hranice ponúk, ktoré sa za také obdobie
zhruba požadujú.
Žalovaný a žalobca na otázku súdu či má presný zoznam osôb, ktorým boli peniaze v zmysle

pokladničnej knihy ako výdavky vyplácané uvádza, že zoznam týchto osôb nemá nakoľko celé
účtovníctvo bolo stratené.
Pr. zástupca žalovaného poukázal, že všetky tieto písomnosti vyžiadané z registrového súdu boli
doručené Registrovému súdu až v roku 2007, čiže neschvaľovali sa priebežne, ale až v roku 2007.
Ak tieto skutočnosti nebudú rozporované žalobcom nepožadujeme, aby tieto skutočnosti boli ďalej

skúmané, resp. aby boli zasielané kópie písomnosti. Zotrvávame na tom, že účtovné závierky za
predchádzajúce roky 2004,2005,2006 ohľadom, ktorý bol robený audit boli schválené oneskorene a bolo
to formálne schválenie. Preto bola daná dôvodnosť vypracovania auditu aj za predchádzajúce roky.

Žalobca na dotaz súdu poukázal ďalej vo svoje výpovedi, že súhlasí s tým, že tieto závierky boli

doručené Registrovému súdu v roku 2008 avšak nesúhlasí s jeho tvrdením, že boli schvaľované
dodatočne formálne, boli schvaľované riadne v stanovených termínoch len konateľ teda žalovaný si
nesplnil svoju povinnosť a nedoručil ich Registrovému súdu. Poukázal na to, že tieto písomnosti za
účtovne závierky boli doručené Registrovému súdu pred vyhotovením auditu pravdepodobne, lebo
túto skutočnosť audítorka vytýkala aj konateľovi. Chceme podotknúť to, že tieto účtovné závierky boli

schválené pred vyhotovením auditu, boli riadne a nebolo potrebné riešiť audit.

Zvýpovedežalovanéhoďalejvyplýva,žepokiaľideoúčtovnézávierkyzarok2004,2005,2006vzhľadom
na to, že neboli schválené v roku 2007 sa stretli a boli podpísané so spätným dátumom vzhľadom nazákonnúpovinnosť.Takto sadohodli.Natomtostretnutíboliprítomnívšetcispoločníci.Chcempoukázať
na to, že účtovné závierky, ktoré boli za rok 2004,2005,2006 plne korešpondovali s účtovníctvom a aj so
závermi auditu. A to isté bolo aj za rok 2007 keď všetky účtovné doklady korešpondovali s auditom, ktorý

bolriadnevykonanýavšetkydokladybolidodané.Auditsavykonávalztohodôvodu,žetobolopotrebné,
bolo potrebné doložiť to, že história spoločnosti za rok 2004,2005,2006 a 2007 je úplne v poriadku
a úplne zodpovedá všetkým dokladom, ktoré boli k dispozícií účtovníctva a ktoré boli aj audítorke
odovzdané a na základe ktorých bol urobený audit. Keďže protistrana v roku 2007 mu oznámila, že ho
chce odvolať z funkcie konateľa a že sú tam rozpory a poukázal na predmetnú sms-ku, preto nechal

tento audit vykonať, spraviť, aby neboli v budúcnosti veci rozporované a dodatočne tvrdené inak. Nevie
si predstaviť ako bolo možné odovzdať doklady bez toho, aby urobili nejaký audit alebo od nejakej
nestrannej osoby si vyžiadali potvrdenie stavu aký k uvedenému dátumu tam bol. Preto sa za tieto
roky robil audit. Preto sa doklady za tieto roky odovzdali na odobretie audítorke. Pokiaľ ide o vedenie
účtovníctva za roky 2004,2005,2006 toto účtovníctvo som viedol ja. Bolo potrebné aj napriek tomu, že
som ekonóm, aby účtovníčka a ekonómka potvrdila, že je to správne.

Pr. zástupca žalobcu k veci poukázal na to, že žalovaný sa stále vyjadruje k tomu istému a opakuje
to isté, medzi účastníkmi nie je sporné či účtovné závierky za roky 2004,2005,2006 boli alebo neboli
schválené. Ak žalovaný tvrdí, že mal súhlas druhého spoločníka na vykonanie auditu mal by túto
skutočnosť preukázať. Pokiaľ ide o vedenie účtovníctva žalovaný má vysokoškolské ekonomické

vzdelanie, má omnoho vyššiu kvalifikáciu ako účtovníci, ktorí mu vyhotovovali a vystavovali faktúru za
vyhotovenie kontroly. Taktiež to považuje za postup, ktorý nie je v súlade s odbornou starostlivosťou.
Opakovane tvrdí to, že vykonanie auditu bolo vykonané vyložene v prospech žalovaného a za rok 2007
nebol audit vykonaný. Poukázal na to, že žalovaný musí niesť zodpovednosť za to, že v čase keď
mal vydané predbežné opatrenie a zákaz nakladať a disponoval peniazmi žalobcu bol si vedomý toho,

že pokiaľ nebude rešpektovať Uznesenie Okresného súdu nevydá tie doklady a dôjde k odcudzeniu
dokladov nebude môcť preukázať to, že tieto finančné prostriedky poukázal tak ako to tvrdí. Sú toho
názoru, že tieto listinné dôkazy, ktoré predložil aj s poukazom na výpovede svedkov nepreukazujú
vynaloženie týchto finančných prostriedkov.

Pr. zástupca žalovaného k veci uvádza: chcem poukázať na to, že odcudzenie účtovných dokladov je
skutočnosť vis major ktorú žalovaný nemohol ovplyvniť a takáto okolnosť nezakladá nejakú objektívnu
zodpovednosť tak ako si to predstavuje žalobca, že vyčísli všetky príjmy spoločnosti a žiada, aby ich
žalovaný vydal. Majú za to že audit bol spravený, nakoľko z vykonaných dôkazov vykonaných pred
prvostupňovým súdom je zrejmé, že žaloba je nedôvodná a sú iné dôkazné prostriedky na zistenie

skutkového stavu ako predloženie účtovných dokladov. Taktiež im nie je zrejmá skutočnosť - tvrdenie
žalobcu o tom, že vykonanie auditu je výlučne v prospech žalovaného. Táto skutočnosť mu nie je zrejmá.
Vzhľadom na to, že audítorská činnosť podlieha určitým pravidlám a doteraz neboli predložené žiadne
vecné výhrady voči auditu alebo voči osobe audítorky a stále je tu konštatovanie len, že tento audit
je v prospech žalovaného. S princípu tohto inštitútu je zrejme, že ide o nestranne posúdenie, ktorý sa

vyjadruje k merítu veci a nemá byť v prospech či neprospech niekoho. V čase kedy žalovaný zadával
audit nemohol vedieť aký bude jeho záver.

Z výpovede svedkyne Z.. Q. S. bola v zmluvnom vzťahu so spoločnosťou Agentúra PLUS Košice s.r.o.
a to na základ zmluvy o poskytnutí služieb zo dňa 20.7.2007 a akceptácie zákazky na audítorské

overenie a preverenie. Suma, ktorá je bola vyplatená za audítorské práca bola vo výške 160.000,-
Sk bez DPH , Išlo 3 x o sumu 45.000,- a raz o sumu 25.000,- Sk. Svedkyňa na otázku žalobcu
čo bolo predmetom poskytnutých služieb v zmysle uzavretej zmluvy uviedla, že predmetom bol audit
účtovných závierok za rok 2004 - 2005 - 2006 a preverenie finančných informácií k 31.8.2007. Na otázku
právneho zástupcu žalobcu či často preveruje audit aj u spoločnosti s ručením obmedzeným kde

nie je táto povinnosť stanovená zákonom svedkyňa uviedla, že nie často ,ale občas sa stane ,
že aj takéto spoločnosti si dávajú preveriť. Na otázku právneho zástupcu žalobcu či Z.. W. nejako
zdôvodnil potrebu vykonania auditu svedkyňa uviedla, že Z.. W. prišiel za ňou s tým, že chce
vykonať audit. Ona mu oznámila, že vykonanie auditu nie je lacná záležitosť , že je to dosť finančne
náročné a uviedol len toľko, že jeho spoločníci si žiadajú vykonanie takéhoto auditu. Týmto to pre

ňu skončilo. Na otázku právneho zástupcu žalobcu či dopredu informovala Z.. W. o sume svedkyňa
uviedla, že oni sa na sume dohodli pri uzatváraní zmluvy , oboznámila ho s tým, že na východnom
Slovensku je cena za jednu hodinu audítorskej činnosti zhruba okolo 1.000 až 1.200,- Sk. Počty
hodín majú doporučené usmernením z audítorskej komory. Uviedla, že výsledkom audítorskej činnostibola audítorská správa, ktorú súdu predložila a to 4, vypracované boli osobitne za každý rok. Na
otázku právneho zástupcu či posudzovala efektívnosť vynaložených prostriedkov svedkyňa uviedla, že
predmetom bolo posúdenie či údaje uvedené v týchto finančných výkazoch sú podložené dokladmi

v účtovníctve. Svedkyňa na otázku právneho zástupcu žalobcu či napr. je povinnosťou upozorniť
príslušné kontrolné orgány spoločnosti, že boli vynaložené výdavky, ktoré nemusia byť akceptované
zo strany príslušných daňových orgánov uviedla, že na základe vypracovanej audítorskej správy bol
vypracovaný následný aj list, ktorý bol adresovaný vedeniu spoločnosti, ktorý obsahoval aj určité
nesprávnosti teda to čo bolo v účtovníctve nesprávne. Momentálne tento list nemá k dispozícií. Súdu

ho zašle. Za rok 2004 a 2005 neboli predložené poznámky k účtovnej závierke, čo bolo uvedené
aj v správe , rok 2006 bola kompletná účtovná závierka overená, chyby boli formálneho charakteru, a
uvedené boli v liste pre vedenie spoločnosti ,aby sa v budúcnosti týchto chýb vystríhali.
Na otázku právneho zástupcu žalobcu k akému dátumu má posledné účtovné podklady svedkyňa
uviedla, že k 31.8.2007. K tomuto dátumu mala súvahu, výkaz ziskov a strát a hlavnú knihu, poznámky
tam nie sú , nakoľko nešlo o audit ale len o preverenie.

Svedkyňa na otázku právneho zástupcu žalobcu či mala k dispozícií všetky účtovné doklady , uviedla,
že áno, časť z nich si osobne prevzal späť Z.. W., u nej ostali len súvaha, výkaz ziskov a strát a
hlavná kniha k 31.8.2007. Svedkyňa ďalej po nahliadnutí do dokladov, uviedla, že má k dispozícií ešte
vyúčtovanie miezd a to k dátumu pokladničnú knihu. Svedkyňa na otázku zástupcu žalovaného či
na základe dostupných dokladov vie uviesť, aký mal byť zostatok v pokladni k 31.8.2007 uviedla,

že podľa inventúrneho súpisu pokladne stav na pokladnici 32.988,50 a tento súhlasí aj so stavom v
hlavnej knihe. Tento inventúrny súpis je podpísaný Z.. W.Ľ.. Na otázku zástupcu žalovaného či pri
vyhotovovaní správy o zostatku v pokladni jej boli predložené všetky doklady svedkyňa uviedla, že
jej boli predložené k tomuto dňu teda k 31.8.2007 všetky doklady a tie korešpondovali so stavom v
pokladni. Svedkyňa na otázku zástupcu žalovaného , či pri preverení jej boli príslušné aj určité právne

tituly pokiaľ sa týka stavu pokladne uviedla ďalej, že bola jej napr. predložená zmluva o poskytnutí
právnych služieb a pokiaľ si pamätá aj nejaká kúpna zmluva o kúpe motorového vozidla.
Na otázku zástupcu žalovaného , že v prípade ak by dospela k záveru, že je rozdiel medzi stavom v
pokladni s príslušnými účtovnými dokladmi, či by uvedený údaj bol uvedený v audítorskej správe
svedkyňa uviedla, že áno, Bolo by to predmetom správy, pričom nebolo to potrebné, nakoľko tieto

zostatky súhlasili, preto nemala čo uvádzať.
Svedkyňa ďalej na otázku žalovaného či všetky výdavky v pokladni boli podložené príslušnými
dokladmi uviedla, že áno. Svedkyňa ďalej na otázku právneho zástupcu či vie posúdiť oprávnenosť
výdajov a či príslušné doklady , ktoré jej boli predložené sú pravdivé uviedla, že za ročnú účtovnú
závierku zodpovedá konateľ štatutárny zástupca , pričom konateľ jej predložil vyhlásenie o tom, že

účtovné doklady sú , predložil vyhlásenie o účtovnej závierke, momentálne ho nemá k dispozícií,
taktiež ho spolu s ďalšími listinami súdu zašle. Na otázku právneho zástupcu žalobcu , či sa jej nezdalo
divné, že v mesiaci júl, august spoločnosť vynaložila sumu 630.000,- Sk, pričom za I. polrok mala
zisk len okolo 500.000,- Sk svedkyňa uviedla, že uvedené sa jej nezdalo divné, nejde o to , či je to
štandardné alebo nie, je to vecou konateľov a spoločníkov spoločnosti ako hospodária.

Z výpovede svedkyne J.. J. J. X. vyplýva, že žalovaný je jej synom. To čo je predmetom konanie nevie.
Svedkyňa na otázku právneho zástupcu žalobcu, aby uviedla, čo bolo predmetom trestného oznámenia
v zmysle potvrdenia zo dňa 25.3.2009 z priestupku proti majetku uviedla, že išlo o odcudzenie
dokladov , ktoré boli uložené v záhradnom domčeku . V tomto domčeku boli uložené doklady, ktoré
doniesol jej syn z firmy Agentúra PLUS Košice, pričom tam mala aj uložené svoje staršie inkasné lístky.

Mala tam ďalšie veci časopisy, prípadne iné veci, ktoré boli uzamknuté. Svedkyňa ďalej uviedla, že tieto
doklady nemohli byť v dome nakoľko nemá veľmi veľký dom. Najprv boli v dome no keď sa mala vrátiť
dcéra z Francúzska potrebovala uvoľniť skrine, preto tam tieto veci aj doklady odniesla. Na otázku
právneho zástupcu žalobcu koľko dokladov to bolo svedkyňa uviedla, že bolo tam dosť veľa dokladov,
bolo tam okolo 20 šanónov s nadpisom Agentúra PLUS Košice, plus listy. Na otázku zástupcu žalobcu

či vie uviesť, prečo došlo ku krádeži v uvedenom záhradnom domčeku svedkyňa uviedla, že nevie aj
ju by to zaujímalo. Nakoľko tieto veci tam boli uložené okolo 10 rokov, teda jej veci, preto bola v tom,
že je to bezpečné miesto a preto tam tieto veci dala. Svedkyňa na otázku žalovaného či sa po tejto
krádeži objavili ešte ďalšie uviedla, že áno bolo ich dva, nakoľko majú nejakého suseda, ktorý bol
pojednávaní na súde a zmizli jej aj ďalšie veci.

Z výpovede svedkyne Z.. S. W. vyplýva, že pozná len prítomného Z.. W., druhú stranu nepozná. Pokiaľ
sa týka toho, či vie čo je predmetom konania uviedla, že zrejme je to spor o úhradu za účtovníctvo.
Na dotaz súdu predkladá prehľad uvedených faktúr, ktorý bol založený do súdneho spisu. Svedkyňa na
otázku zástupcu žalobcu či mala so spoločnosťou Agentúra Plus Košice, s.r.o. uzavretú zmluvu ovedení účtovníctva uvádza že áno, momentálne má k dispozícií len odpis z počítača. Kópiu nemá. Nie
sú tam žiadne podpisy, je len uvedený text. Na otázku zástupcu žalobcu na základe čoho vystavovali
príslušné faktúry svedkyňa uviedla, že bolo to na základe už predloženej zmluvy s tým, že ak sa

vyskytli nejaké práce naviac bola to cena určená dohodou, väčšinou ako to z prehľadu vyplýva, boli
fakturované dohodnuté paušálne odmeny. Na otázku zástupcu žalobcu či vykonávala túto činnosť pre
AgentúruPlusKošice vedenie účtovníctvalenvroku2006 akotovyplývazobsahuzmluvysvedkyňapo
nahliadnutí do zmluvy, uviedla, že najskôr ona vykonávala túto činnosť ako živnostníčka, po ukončení
živnosti bola uzavretá so spoločnosťou Agentúra Plus Košice nová zmluvy, momentálne ju nemá k

dispozícií. Zmluvné podmienky boli dohodnuté rovnaké aj u spoločnosti AZ EKONÓM s.r.o. Na otázku
právneho zástupcu žalobcu na základe čoho bola po 1.7.2007 vyfaktúrovaná celková suma 51.600,- Sk
svedkyňa uviedla, že pokiaľ ide o prvú faktúru na sumu 5.000,-Sk zrejme išlo o paušál v sume 4.000,-
Sk dohodnutý , plus 1.000,-Sk predstavujú nejaké práce naviac. Druhá faktúra na sumu 42.600,-Sk
predstavuje jednak paušál v sume 4.000,-Sk plus ďalšie administratívne práce naviac. Tretia faktúra na
sumu 4.000,-Sk išlo o paušál za mesiac august 2007. Svedkyňa na otázku právneho zástupcu žalobcu

o aké administratívne práce naviac sa jedná uviedla, že práce naviac predstavovali zrejme prípravu
podkladov na audit za minulé obdobie, presne si to nepamätá. Išlo o obdobie okolo 3 rokov, plus išlo o
to, že po audite bolo potrebné niečo dodatočne doplniť. Išlo aj o tieto práce. Svedkyňa ďalej na otázku
právneho zástupcu žalobcu na základe čoho tieto administratívne práce vykonávala uviedla, že to
bolo na základe objednávky od pána W.. Išlo o ústnu objednávku. Na otázku právneho zástupcu

žalobcu či sa jej nezdá odmena za vykonané administratívne práce vysoká, vzhľadom na dohodnutú
paušálnu odmenu za účtovné práce svedkyňa uviedla, že nezdá sa jej to, nakoľko tieto administratívne
práce spočívali v príprave podkladov pre audit a išlo vlastne o účtovné práce za obdobie 3 rokov.
Na otázku právneho zástupcu žalobcu aby konkretizovala o aké administratívne práce naviac išlo
svedkyňa uviedla, že za obdobie 3 rokov sa kontroloval každý účtovný doklad, kontrolovalo sa či malo

náležitosti, či tieto doklady po účtovnej stránke boli správne, plus sa vytláčali nejaké ďalšie účtovné
zostavy, ktoré neboli k dispozícií. Následne sa tieto doklady odovzdali audítorke, ktorá vykonávala
audit, na základe vykonaného auditu a chýb, ktoré vytýkala audítorka boli odstraňované chyby, ktoré
sa dali odstrániť. Ohľadom vyplatenej sumy za tieto administratívne práce naviac vo výške 36.000,-Sk
vychádza to zhruba asi na sumu 1.000,-Sk za mesiac, taká bola dohoda. Svedkyňa na otázku právneho

zástupcu žalobcu, či komunikovala s audítorkou uviedla, že možno telefonicky osobne ju nepozná.
Nepamätám si to či telefonicky alebo písomnou formou.
Svedkyňa na otázku právneho zástupcu žalobcu ďalej z akého dôvodu došlo ku ukončeniu spolupráce
s agentúrou Plus Košice uviedla, že došlo k tomu z toho dôvodu, že sa dozvedela, že medzi konateľmi
došlo k nejakým sporom a taktiež sa dozvedela o tom, že Z.. W. bol odvolaný z pozície konateľa.

Pokiaľ si pamätá túto informáciu jej oznámil pán W.. Ku ukončeniu spolupráce došlo výpoveďou z
31.7.2007, z ich strany, došlo k vypovedaniu zmluvy a to potom čo som sa dozvedela tieto informácie,
pričom sa dohodli na jednomesačnej výpovednej lehote aj napriek tomu, že bola dohodnutá 2 mesačná.
dohodli s na tom, že ukončí ešte účtovné doklady za mesiac august , čo urobila a k 1.9.2007 odovzdala
všetky účtovné doklady. Svedkyňa na otázku právneho zástupcu žalobcu či má k dispozícií nejaké

účtovné doklady spoločnosti Agentúra Plus Košice uviedla, že nie. K dispozícií má len faktúry, ktoré
boli vystavené a príjmové pokladničné doklady o prijatí vyplatených súm, iné doklady nemá. Má ešte
zmluvy . Na otázku právneho zástupcu žalobcu či nemá žiadne účtovné doklady spoločnosti Agentúra
Plus Košice s.r.o. uviedla, že nemá , všetky boli odovzdané Z.. W.. Svedkyňa na otázku právneho
zástupcu žalobcu ohľadom vyplatenej sumy 38.600,-Sk za vykonané administratívne práce , či nešlo

o duplicitne vyplatenú nakoľko aj za vedenie účtovníctva bola vyplatená suma a bolo kontrolované aj
účtovné obdobie, v období kedy ona vykonávala účtovníctvo uviedla, že kontrolovala všetky účtovné
doklady ako aj svoje, avšak za obdobie, kedy vykonávala účtovníctvo ona si odmenu nenárokovala.
Svedkyňa ďalej na otázku právneho zástupcu žalobcu odkedy viedla účtovníctvo pre Agentúru Plus
Košice, odkedy sa pozná s Z.. W. uviedla, že momentálne sa k tomu nevie vyjadriť, musí si pozrieť

doklady a to zmluvy, ktoré má doma. Pamätá si okolnosti za ktorých sme sa s Z.. W. stretli , avšak
nepamätá si kedy to bolo.
Svedkyňa ďalej na otázku právneho zástupcu žalobcu ohľadom vytýkaných chýb zo strany audítorky
uviedla, že pokiaľ sa týka vedenia účtovníctva v jej období boli vytýkané dva chyby. Pokiaľ sa týka
predchádzajúceho obdobia bolo vytýkaných oveľa viac chýb. Účtovníctvo viedla do 31.8.2007 a po

tomto období nevie uviesť kto viedol účtovníctvo.
Svedkyňa ďalej na otázku právneho zástupcu žalobcu aby ozrejmila p o technickej stránke ako viedla
účtovníctvo pre Agentúru Plus Košice uviedla, že v určité dni chodila priamo do kancelárie spoločnosti
Agentúra Plus Košice, kde mala k dispozícií príslušné doklady aj počítačový software a priamo tamviedla účtovníctvo. Za posledné obdobie ich robila v prenajatých priestoroch na Garbiarskej ulici,
kde mala ona prenajaté priestory a kde mal prenajaté aj priestory Z.. W., nevie či to boli prenajaté
priestory spoločnosti Agentúra Plus Košice. Na otázku právneho zástupcu žalobcu a po nahliadnutí do

pokladničnej knihy za obdobie roku 2007 či sa jej tieto doklady zdajú povedomé svedkyňa uviedla,
že dátum, ktorý je tam uvedený z októbra jej nesedí, načo zástupca uvádza, že v tento deň bol tento
záznam vytlačený z počítača, uvedené doklady sa mi nezdajú povedomé , nakoľko ak by som to tlačila
ja ,bolo by to najneskôr 1. septembra.
Pokiaľ sa týka prepojenia na softwér svedkyňa ďalej vo svojej výpovedi uviedla , že predtým aj preto

nemohla viesť účtovníctvo vo svojich priestoroch nakoľko počítačový softwér bol priamo prepojený s
Bratislavou, neskôr už prepojený nebol . Na dotaz uviedla, že nevie od kedy sa tak stalo. Presne si to
nepamätá, zrejme to bolo niekedy na jar, kedy došlo k zmene napojenia na počítač ohľadom softwéru.
Po nahliadnutí do kópie na čl. 302 - 307 svedkyňa po nahliadnutí do pokladničnej knihy z formálnej
stránky či niečo chýba? uviedla, že je to kópia, nevie sa vyjadriť , či niečo nebolo zakryté. Na otázku
právneho zástupcu žalobcu či sa vie vyjadriť k rozdielom ohľadom účtovných položiek uvedených v

pokladničnej knihe , kde chýbajú posledné položky jednotlivých mesiacov a v druhej pokladničnej knihe ,
ktorá bola predložená auditorkou sa tieto položky nachádzajú a položka , ktorá bola opísaná ako
pracovné oblečenie sa nachádza ako položka s označením rozvoz letákov svedkyňa uviedla, že mohlo
sa stať, že pokiaľ sa týka poradových čísiel , že niekedy čo sa v praxi stáva , že doklady jej klient
resp. pracovník, ktorý nosí doklady donesie neskôr a preto aby boli zaúčtované v tom mesiaci v ktorom

majú byť sú účtované dodatočne. Svedkyňa na otázku právneho zástupcu žalobcu či je štandardne
či sa niektoré doklady dodatočne dávajú až do 6 mesiacov neskôr uviedla, že nie je to. Nepamätá
si, že by to takto bolo. Vie o tom, že sa to mohlo stať tak zhruba o tri mesiace neskôr, nakoľko táto
firma bola platcom DPH kvartálne a po uplynutí kvartálu sa už nedalo vsúvať dodatočne tieto doklady.
Svedkyňa na otázku právneho zástupcu žalobcu v prípade ak firma nie je platcom DPH či sa dajú

dodatočne vkladať tieto účtovné doklady uviedla, že áno. Svedkyňa na otázku právneho zástupcu
žalobcu v prípade ak táto firma je platcom DPH avšak doklady nie sú vystavené s DPH, či je možné
tieto doklady dodatočne vsunúť uviedla, že áno.
Svedkyňa na otázku právneho zástupcu žalobcu či je možné kombinovať účtovné položky a. čo sa
účtovalo pod položkou služobné cesty uviedla, že neviem sa k tomu konkrétne vyjadriť , je možné ,

že išlo o nejaké pohonné hmoty pri služobných cestách , ktoré vykonával Z.. W.. Svedkyňa uviedla, že
zaúčtované by malo byť to isté, len slovná forma označenia je iná. Je to možné kombinovať nakoľko
ak bola len pohonné hmoty označilo sa len pohonné hmoty ale ak išlo aj o stravné je možné , že sa to
skombinovala. Ak išlo o služobnú cestu, ktorá obsahovala mimo pohonných hmôt aj nejaké iné náklady
označila som to ako služobné cesty. Ak to boli čisto len pohonné hmoty boli označené len ako pohonné

hmoty. Svedkyňa ďalej na otázku žalovaného , či je možné z pokladničnej knihy niečo vynechať , niečo
škrtnúť uviedla, že tento počítačový softwér to neumožňoval. Teoreticky je to možné. Je možné že
ak niekto bol šikovný a vyznal sa v tom je možné , že tieto preškrtnuté riadky vedel vymazať, tak, aby
ich nebolo vidno a na novo to bolo prečíslované všetko. Svedkyňa ďalej na otázku žalovaného či môže
potvrdiť , že 1.9. jej bola vyplatená za účtovníctvo suma 4.000,-Sk uviedla, že áno.

K výpovedi svedkyni žalovaný uviedol, že pokiaľ sa týka vedenia účtovníctva, spoločnosť mala riadne
zakúpený softwér na vedenie účtovníctva, je pravdou, že proti strana sa vedela pripojiť na počítačový
systém aj bez nich. Často sa robila údržba počítača z Bratislavy aj keď nikto nebol v kancelárií . Pokiaľ
sa týka predloženej pokladničnej knihy uviedol, že táto bola vytlačená a skreslená účelovo za účelom
jeho očiernenia. Pokiaľ sa týka jednotlivých účtovných dokladov, tie priebežne účtovala účtovníčka a

všetky boli predložené audítorke. Stav pokladne, ktorý bol vyčíslený audítorkou za týmto stojí a má
za to, že je správny a že tam nebolo nič skresľované. Proti strana sa mohla kedykoľvek pripojiť do
počítača a išlo o tabuľky ,ktoré bolo možné kedykoľvek upraviť. Mám za to, že účtovníctvo v čase kedy
ho robila prítomná účtovníčka na našom počítači bolo riadne spracované. Tvrdenie o tom, že sa dohodli
o účtovaní do konca 31. augusta 2007 chcem len opraviť, v tom, že bolo dohodnuté s účtovníčkou

to, že bude spracovávať aj ďalšie doklady, ktoré sa týkalo činnosti vykonaných do 31.8.2007 preto
sú tam zaúčtované ešte ďalšie položky. Potvrdil stav pokladne k 31.8.2007, ktorý bol 32.988,55 Sk,
pričom tento stav potvrdila audítorka, ktorá vykonala audit. Potvrdil všetky tie položky tak ako sú už
uvádzané v spise, ktoré boli následne ešte vyplácané. Žalovaný ďalej k výpovedi svedkyne uviedol a
potvrdil dohodu tak, ako to uviedla svedkyňa o vyplatených mzdách za vykonané práce tak, ako to

svedkyňa uviedla nakoľko kontrolovala aj obdobie za ktoré neviedla účtovníctvo. Uviedol, že má za to,
že všetky účtovné doklady boli riadne zaúčtované a taktiež aj mzdové poklady. Všetky tieto doklady
opätovne boli kontrolované aj audítorkou, ktorá by prípadne ak by sa niekde nenachádzal podpis tieto
chyby vytýkala. Pokladničné knihy, ktoré predkladá žalobca boli prerobené.Z vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného zo dňa 04.02.2011 vyplýva, že navrhovateľ sa domáha
vydania údajnej pokladničnej hotovosti vo výške 52.735,48- € a to na základe toho, že odporca ako
konateľ spoločnosti vybral z bankových účtov spoločnosti finančné prostriedky, ktoré však nepoužil

pre potreby spoločnosti, resp. ktorých použitie riadne nepreukázal. S týmto nie je možné v žiadnom
prípade súhlasiť a predmetný záver je aj v zásadnom rozpore s doteraz vykonaným dokazovaním.
Pokladničná kniha za účtovný rok 2007 absolútne presne a verne zachytáva príjmy a výdaje z pokladne
navrhovateľa v rozhodnom období. Navrhovateľ, so zreteľom na výsledky vykonaného dokazovania
predložením záverov auditu realizovaného Z.. Q. S., ako i jej svedeckou výpoveďou, svojvoľne si určil,

ktoré výdaje nepovažuje za preukázané a na uvedenom základe podal návrh na zmenu žalobného
petitu, teda na vydanie hotovosti z pokladne vo výške 52.735,48- €. Je reálnou skutočnosťou, že došlo
k odcudzeniu účtovných dokladov navrhovateľa v čase, keď týmito disponoval odporca. Navrhovateľ
sa v písomnom návrhu na zmenu žalobného petitu vyjadruje v tom zmysle, že má pochybnosti o
predmetnom odcudzení účtovných dokladov. Poukazuje na to, že predmetné odcudzenie účtovných
dokumentov je okolnosťou, ktorej nemohol odporca zabrániť a ani ju predpokladať pri vynaložení všetkej

odbornej starostlivosti, avšak skutočnosť odcudzenia účtovných dokladov je výlučne v neprospech
odporcu. Ak by k tejto udalosti nedošlo, jej predložením konajúcemu by došlo k odstráneniu všetkých
nepravdivých a vymyslených tvrdení, ako i svojvôle posudzovania výdajov spoločnosti zo strany
navrhovateľa a konanie vo veci by bolo v konečnom dôsledku zastavené zamietnutím návrhu v celom
rozsahu. Berúc do úvahy vyššie uvedené, v príkrom rozpore s konštatovaním a odôvodnením návrhu

na zmenu žalobného návrhu navrhovateľom, pokiaľ ide o zdôvodnenie požadovanej náhrady škody, je
pre toto konanie nepopierateľným prínosom skutočnosť, že vo veci vedeného účtovníctva spoločnosti
navrhovateľa bol vykonaný komplexný účtovný audit Z.Q.. Q. S.. Je faktom, že vzťahy medzi odporcom
ako spoločníkom navrhovateľa a spoločníkmi ďalšieho spoločníka navrhovateľa - spoločnosti MHOLD,
s.r.o. Ing. Miroslavom Kudlejom a spol. boli v rozhodnom čase narušené. Aj z prípadnej obavy o

manipuláciu a snahy o diskreditáciu osoby odporcu, tento sa aj v zmysle obsahu SMS správy od Ing.
Miroslava Kudleja rozhodol požiadať o vyhotovenie auditu účtovníctva navrhovateľa za roky 2004, 2005,
2006 a 2007 do 31.8.2007, aby bola nespochybniteľným spôsobom potvrdená správnosť a úplnosť
účtovnej evidencie vedenej pod dohľadom a zodpovednosťou odporcu ako konateľa navrhovateľa.
Tvrdenie zástupcu navrhovateľa na pojednávaní dňa 15.12.2010, že on SMS správu s citovaným

obsahom neodoslal a že telefónne číslo je číslom firmy (nešpecifikovanej) je minimálne pochybné. Z
obsahu SMS správy ako i nasledujúcich udalostí je možné urobiť záver, že popretie obsahu predmetnej
správy je len účelové. Ponechali na zváženie súdu vykonanie dokazovania vyžiadaním výpisu hovorov
z predmetného tel. čísla za obdobie pol roka spätne a zistením totožnosti osôb komunikujúcich
s uvedeným tel. číslom (predpokladajú napr. identifikáciu rodinných príslušníkov Ing. Kudleja) sa

jednoznačne preukáže, že toto bolo užívané Ing. Miroslavom Kudlejom. Poukázal na tvrdenie žalobcu
tom, ktorý dal do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Sž/120/1999 v ktorom je
poukázané súdom na povinnosť viesť účtovníctvo preukázaným spôsobom, t.j. musí byť podložené
účtovnými dokladmi. Práve skutočnosť, že účtovníctvo navrhovateľa bolo preverené účtovným auditom
Z.. Q. S., ktorého závery potvrdili správnosť vedenia účtovníctva, preukazuje absolútnu nesúvislosť,

odhliadnuc od základných princípov právneho systému SR, ktorý judikatúre súdov vo všeobecnosti
nepriznáva priamu aplikovateľnosť, predloženého rozhodnutia NS SR s prejednávanou vecou, nakoľko
odcudzenie účtovných dokladov nemôže byť dôkazom nevedenia účtovníctva preukázaným spôsobom.
Pokiaľ ide o časť návrhu týkajúceho sa požadovanej náhrady škody spočívajúcej vo vynaložení
finančných prostriedkov spoločnosti na vykonaný účtovný audit spoločnosti, k účelnosti a nevyhnutnosti

uvedeného auditu je potrebné uviesť, že pre pokračujúce nezhody medzi odporcom ako spoločníkom
navrhovateľa (nie konateľa) a spoločníkmi ďalšieho spoločníka - MHOLD, s.r.o., práve pre potrebu
nezávislého posúdenia správnosti vedenia účtovnej evidencie bolo nevyhnutné vykonať finančný audit
spoločnosti a to aj za predchádzajúce obdobie. Závery predmetného auditu preukazujú, že všetky
výdaje z pokladne navrhovateľa boli realizované a riadne podložené riadnymi a komplexnými účtovnými

dokladmi. Predmetný záver sa týka aj výdavku za účtovné služby súvisiace s prípravou podkladov pre
vykonanie auditu v celkovej výške 30.600,- Sk. Protiprávnosť realizácie vykonania auditu spoločnosti
navrhovateľa odporcom navrhovateľ konkretizuje tak, že konanie odporcu bolo v rozpore s ustanovením
§ 135a ods. 1 Obchodného zákonníka a to na základe presvedčenia, že odporca nekonal s odbornou
starostlivosťou, uprednostnil vlastné záujmy pred záujmami spoločnosti, resp. konal proti záujmom

samotnej spoločnosti a ostatných spoločníkov, dokonca odporca požiadaním o vyhotovenie auditu mal
podľa obsahu návrhu na zmenu petitu kryť svoje pochybenia. Uvedené konštatovanie je absolútne
nezmyselné. V prvom rade, práve vykonaný audit spoločnosti, pokiaľ by pri vedení účtovníctva odporca
pochybil, by preukázal uvedený záver navrhovateľa a preto vykonanie auditu by v žiadnom prípadenebolo v jeho prospech. V ďalšom je potrebné poukázať, že vzhľadom na napäté a nevyjasnené
vzťahy medzi spoločníkmi navrhovateľa, práve výsledky predmetného auditu mohli potencionálne viesť
k určitým vnútorným zmenám vo vzťahoch spoločníkov navrhovateľa, ktoré by mali za následok riadne

fungovanie navrhovateľa v ustálených obchodných vzťahoch realizovanej hospodárskej súťaže. Až
skutočnosť, že sa tento predpoklad nenaplnil, mal za následok dnešný neútešný stav navrhovateľa,
ktorý sa už vôbec nezúčastňuje hospodárskej súťaže, neplní si prostredníctvom terajších konateľov
viacero zákonných povinností. Poukázal na to, že odporca nebol len konateľom navrhovateľa, ale aj
spoločníkom s obchodným podielom vo výške 49 % podielu na základnom imaní navrhovateľa. Pokiaľ

ide o realizáciu auditu, zdôrazňujú, že vnútorné predpisy navrhovateľa absentujú stanovenie povinnosti
konateľa vyžiadať si 100 % súhlas valného zhromaždenia k realizácii napr. predmetného auditu.
Pokiaľ spoločník navrhovateľa - MHOLD, s.r.o., pri vymenovaní odporcu do funkcie konateľa, chcela
obmedziť, resp. podmieniť konateľské oprávnenia odporcu 100 % súhlasom valného zhromaždenia,
mohol tak učiniť príslušnou úpravou spoločenskej zmluvy. Nie je preto namieste, pokiaľ s odstupom
času sa navrhovateľ snaží spochybniť rozhodnutie odporcu vo funkcii konateľa, ktorý realizuje výslovnú

požiadavku oboch spoločníkov, realizovať audit spoločnosti pre kontrolu správnosti vedenia účtovnej
evidencie, pokiaľ počas celej existencie spoločnosti nebola daná požiadavka na odsúhlasenie takéhoto
úkonu 100 % súhlasom valného zhromaždenia navrhovateľa transformovaná so znenia spoločenskej
zmluvy, príp. iných vnútorných predpisov navrhovateľa. Zároveň v rámci hodnotenia celkových záverov
doteraz vykonaného dokazovania vo veci uvádza, že je nesporne preukázané v zmysle záverov

realizovaného auditu a svedeckej výpovede Z.. Q. S., ako i výpovede svedka Z.. S. W. a dokladov
spoločnosti AZ EKONÓN, s.r.o., že stav pokladne bol ku dňu 31.8.2007 v sume 32.988, 50- Sk.
Na pojednávaní realizovanom dňa 27.4.2009 odporca predložil súdu doklady o nespochybniteľných
úhradách z pokladne navrhovateľa po 31.8.2007, v dôsledku ktorých konečný zostatok pokladne bol
vo výške 121, 55- Sk. Zároveň odporca si k dnešnému dňu procesne neuplatnil svoj nárok na mzdu

za mesiac 09/2007 v sume 9.932,- Sk a to z dôvodu, že navrhovateľ finančnými prostriedkami v
uvedenom rozsahu aj v zmysle záverov vykonaného dokazovania nedisponuje. Do pozornosti súdu
dál aj skutočnosť, že navrhovateľ svojvoľne neuznáva hotovostné výdaje spoločnosti z pokladne,
pritom napr. veľká časť miezd pracovníkov, bola vyplácaná v hotovosti z pokladne. O uvedenej
skutočnosti spoločníci spoločnosti MHOLD, s.r.o. ako spoločníci navrhovateľa mali vedomosť, nakoľko

takmer totožné výdaje spoločnosti boli aj v rokoch 2004, 2005, 2006, za ktoré boli schválené valným
zhromaždením účtovné závierky a použitie zisku a pod.. Obdobné hotovostné výdaje ako výdaje
schválené valným zhromaždením za predchádzajúce roky, boli aj v roku 2007, ktoré však bez právnej
relevancie sú v tomto konaní spochybnené a požadované. Z vyššie uvedených dôvodov majú za to, že
tak pôvodný návrh a tobôž návrh na začatie konania v zmysle pripustenej zmeny návrhu uznesením

konajúcehosúduzodňa20.10.2010,jevcelomrozsahunedôvodnýapretohonavrhujú vcelomrozsahu
zamietnuť a odporcovi priznať náhradu trov konania.

Zo spoločenskej zmluvy o založení spoločnosti žalobcu ako aj z výpisu o obchodného registra a to z
čl. VI vyplýva, že v rozhodnom čase, konateľom žalobcu bol žalovaný. Z tohto článku ďalej vyplýva, že

konateľ rozhoduje o všetkých otázkach spoločnosti, ktoré nie sú podľa spoločenskej zmluvy , zákona
alebo rozhodnutia valného zhromaždenia vyhradené valnému zhromaždeniu.

Z oznámenia výsledkov hlasovania spoločníkov zo dňa 03.08.2007 vyplýva, že z funkcie konateľa bol
odvolaný Z.. Š. W. kud ňu 02.08.2007..

Zo zápisnice z valného zhromaždenia zo dňa 14.06.2004 vyplýva, že v tento deň bola chválená ročná
účtovná závierka za rok 2003.

Zo zápisnice z valného zhromaždenia zo dňa 15.11.2005 vyplýva, že v tento deň bola chválená ročná

účtovná závierka za rok 2004 .

Zo zápisnice z valného zhromaždenia zo dňa 15.12.2006 vyplýva, že v tento deň bola chválená ročná
účtovná závierka za rok 2005.

Zo zápisnice z valného zhromaždenia zo dňa 15.05.2007 vyplýva, že v tento deň bola chválená ročná
účtovná závierka za rok 2006.Z vyjadrenia žalobcu zo dňa 01.02.2012 vyplýva, že žalobca sa plne stotožňuje so skutkovými a
právnymi závermi Krajského súdu v Prešove, uvedenými v písomnom vyhotovení Uznesenia č. k.
3Cob/47/2011-562 zo dňa 08.12.2011 (ďalej len uznesenie) a požaduje, aby žalovaný súdu vysvetlil z

akých pohnútok resp. dôvodov bolo potrebné vykonať audit účtovnej závierky spoločnosti - žalobcu za
roky 2004 - 2006, v ktorej žalovaný vykonával až do dňa 02.08.2007 funkciu štatutárneho orgánu a to
najmä s poukazom na tú skutočnosť, že tieto boli riadne schválené valným zhromaždením spoločnosti!!!
Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním zo dňa 31.01.2012 doplnil svoje podanie
zo dňa 28.02.2011 a bližšie špecifikoval, že ním uplatnený nárok voči žalovanému na zaplatenie sumy

52.735,48 EUR je nárokom na zaplatenie sumy vo výške 52.735,48 EUR a nie nárokom na vydanie
jednotlivých bankoviek, t. j. nie nárokom na vydanie veci.
Odvolací súd svoj právny názor o veci vo svojom zrušujúcom Uznesení jasne vyložil a dostatočne
odôvodnil a zároveň prvostupňovému súdu uložil jednoznačne pokyny na ďalší postup v tomto konaní. V
zmysle § 226 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok ( ďalej len O.s.p.) je súd prvého stupňa
viazaný právnym názorom odvolacieho súdu na skutkový aj právny stav veci a preto žalobca žiada, aby

sa prvostupňový súd v súvislosti s jeho nárokom na zaplatenie sumy vo výške 52.735,48 EUR s prísl. a
z titulu náhrady škody zaplatenia sumy vo výške 7.335,85 EUR s prísl. zaoberal všetkými námietkami,
ktoré uviedol vo svojom odvolaní, a to najmä s nasledovnými:
1. Súd nesprávne právne posúdil ustanovenie § 135a ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka tým, že v
Rozsudku č. k. 11Cb 81/2008-506 zo dňa 07.03.2011 - ďalej v texte len „rozsudok“ (ktorý bol Uznesením

odvolacieho súdu zrušený) uviedol, že pre vznik zodpovednosti za vzniknutú škodu neboli splnené
zákonné podmienky (protiprávny úkon žalovaného a neodbornosť konania žalovaného). Podľa názoru
žalobcu, žalovaný vynaložil finančné prostriedky žalobcu vo výške 7.335,85 EUR na výdavky, ktoré
nekorešpondovali so záujmami spoločnosti - žalobcu a všetkých jej spoločníkov, ale práve naopak,
vynaložil ich vo svoj prospech, čím uprednostnil vlastné záujmy pred záujmami spoločnosti - žalobcu

a ostatných jej spoločníkov, a tým konal neodborne a v príkrom rozpore s ust. § 135a ods. 1 Obch.
zákonníka. Žalobca teda namieta nehospodárne nakladanie žalovaného s finančnými prostriedkami
spoločnosti - žalobcu, a to najmä neoprávnenosť výdavkov vynaložených v spojitosti s vykonaným
účtovným auditom spoločnosti ( nebol nevyhnutný a potrebný ) a výdavkov za súvisiace účtovné služby.
2. Na základe vykonaných dôkazov prvostupňový súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, a

to najmä z dôvodu, že svoje tvrdenia opiera o účtovnú knihu, ktorej obsah je možné meniť aj spätne,
a preto nie je vierohodná, nepreukazuje žalovaným uvádzané skutočnosti a nie je ňou možné preveriť
pravosť žalovaným zaúčtovaných účtovných dokladov. Pokladničnú knihu nie je možné považovať za
relevantný dôkaz, ktorý by potvrdzoval, že výdavky, o ktorých vynaložení rozhodoval žalovaný, boli
skutočne a preukázateľne vynaložené v súlade s položkami podľa pokladničnej knihy. Žalobca vo

svojom odvolaní proti Rozsudku uviedol svoje pochybnosti o tom, že by sa do predmetnej pokladničnej
knihy spoločnosti nezasahovalo. Jediným a relevantným dôkazom toho, že žalovaný skutočne vynaložil
finančné prostriedky žalobcu v súlade s pokladničnou knihou predloženou súdu, by boli riadne a reálne
originálne účtovné doklady, vystavené a podpísané oprávnenou osobou (kvôli možnosti preveria ich
originality a autenticity) za poskytnuté služby alebo dodaný tovar a zodpovedajúce jednotlivým položkám

pokladničnej knihy, avšak tieto do dnešného dňa žalovaný nepredložil. Pokladničná kniha nemá žiadnu
vypovedaciu hodnotu vo vzťahu ku pravosti dokladov, na základe ktorých bol zostavená, a ani znej
nie je možné preskúmať náležitosti účtovných dokladov podľa § 10 ods. 1 zákona č. 431/2001 Z. z. o
účtovníctve v znení neskorších právnych predpisov.
3.Žalobcavosvojomodvolaníspochybnilajtúskutočnosť,ževýdavkyžalobcu,takakosúzaznamenané

v predmetnej pokladničnej knihe, boli aj v súlade s ňou v skutočnosti vynaložené, a že zaúčtované
doklady boli pravé a autentické. Všetky skutočnosti nasvedčujú tomu, že žalovaný neuviedol účtovníctvo
riadne v súlade so zákonom o účtovníctve (potvrdené aj zo strany audítorky Z.. Q.Ž. S.) a následne,
potom ako začali medzi ním a žalobcom rozpory, urobil všetko preto, aby znemožnil riadne preskúmanie
vedenia účtovníctva a dodatočne vyhotovil účtovné doklady podľa potreby tak, aby zakryl neoprávnené

využitie finančných prostriedkov patriacich žalobcovi.
4. Žalobca sa nestotožňuje s vykonaným „auditom“ spoločnosti a s vykonanou previerkou účtovníctva
žalobcu, nakoľko tieto nie sú spôsobilé na overenie pravosti údajne predložených účtovných dokladov,
ako aj prípadnej pravosti podpisov osôb, ktoré mali prijať finančnú hotovosť a
5. Žalovaný ako osoba zodpovedná za vedenie účtovníctva je v celom rozsahu zodpovedný za ochranu

účtovných dokladov pred ich odcudzením.
V zmysle § 226 O.s.p.: „Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.“ Žalobca trvá
na všetkých svojich písomných a ústnych návrhoch, ako aj výpovediach vykonaných v konaní predprvostupňovým ako aj odvolacím súdom. Žalobca zároveň žiada, aby Okresný súd Vranov nad Topľou
vykonal dokazovanie v súlade so záväznými pokynmi a právnym názorom odvolacieho súdu, uvedenými
v Uznesení a zároveň, aby si vyžiadal so Zbierky listín príslušného registrového súdu kópie Zápisníc z

valných zhromaždení žalobcu zo dňa 15.11.2005, 15.12.2006 a 15.05.2007, na ktorých boli schválené
účtovné závierky spoločnosti za roky 2004 až 2006.

Podľa ust. § 135 ods. 1 Obchodného zákonníka konatelia sú povinní zabezpečiť riadne vedenie
predpísanej evidencie a účtovníctva, viesť zoznam spoločníkov a informovať spoločníkov o

záležitostiach spoločnosti.

Podľa ust. § 135 ods. 2Obchodného zákonníka konatelia predkladajú valnému zhromaždeniu na
schválenie riadnu individuálnu účtovnú závierku a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku a návrh na
rozdelenie zisku alebo úhradu strát v súlade so spoločenskou zmluvou a stanovami. Ak osobitný zákon
ukladá spoločnosti povinnosť vyhotoviť výročnú správu, konatelia predkladajú valnému zhromaždeniu

na prerokovanie spolu s riadnou alebo mimoriadnou individuálnou účtovnou závierkou výročnú správu.
Podľa ust. § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s
odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú
povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu
rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie

tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej
spoločníkov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých
spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti.

Podľa ust. § 135a ods. 2Obchodného zákonníka konatelia, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone

svojej pôsobnosti, sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili.
Najmä sú povinní nahradiť škodu, ktorá spoločnosti vznikla tým, že

a) poskytli plnenie spoločníkom v rozpore s týmto zákonom,
b) nadobudli majetok v rozpore s § 59a.

Podľa ust. § 135a ods. 3Obchodného zákonníka konateľ nezodpovedá za škodu, ak preukáže, že
postupoval pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme
spoločnosti. Konatelia nezodpovedajú za škodu spôsobenú spoločnosti konaním, ktorým vykonávali
uznesenie valného zhromaždenia; to neplatí, ak je uznesenie valného zhromaždenia v rozpore s

právnymi predpismi, spoločenskou zmluvou alebo stanovami. Ak má spoločnosť zriadenú dozornú radu,
konateľov nezbavuje zodpovednosti, ak ich konanie dozorná rada schválila.
Podľa ust. § 757 Obchodného zákonníka pre zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinností
ustanovených týmto zákonom platia obdobne ustanovenia § 373 a nasl.

Podľa ust. § 373Obchdoného zákonníka kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný
nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené
okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.
Podľa ust. § 374 ods. 1,2,3Obchdného zákonníka za okolnosti vylučujúce zodpovednosť sa považuje
prekážka, ktorá nastala nezávisle od vôle povinnej strany a bráni jej v splnení jej povinnosti, ak nemožno

rozumne predpokladať, že by povinná strana túto prekážku alebo jej následky odvrátila alebo prekonala,
a ďalej, že by v čase vzniku záväzku túto prekážku predvídala. Zodpovednosť nevylučuje prekážka,
ktorá vznikla až v čase, keď povinná strana bola v omeškaní s plnením svojej povinnosti, alebo vznikla
z jej hospodárskych pomerov. Účinky vylučujúce zodpovednosť sú obmedzené iba na dobu, dokiaľ trvá
prekážka, s ktorou sú tieto účinky spojené.

Podľa ust. § 375 Obchodného zákonníka ak porušenie povinnosti zo záväzkového vzťahu spôsobila
tretia osoba, ktorej povinná strana zverila plnenie svojej povinnosti, je u povinnej strany vylúčená
zodpovednosť len v prípade, keď je u nej vylúčená zodpovednosť podľa § 374 a tretia osoba by takisto
podľa tohto ustanovenia nebola zodpovedná, keby oprávnenej strane bola priamo zaviazaná namiesto
povinnej strany.

Podľa ust. § 379Obchodného zákonníka ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná
škoda a ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku
záväzkovéhovzťahuakomožnýdôsledokporušeniasvojejpovinnostipredvídalaaleboktorúbolomožnépredvídať s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala
poznať pri obvyklej starostlivosti.
Podľa ust. § 39 ods. 1,2,3 Obchodného zákonníka obchodné spoločnosti a družstvá musia mať riadnu

účtovnúzávierkuamimoriadnuúčtovnúzávierkuoverenúaudítorom,aktakustanovujeosobitnýpredpis.
Podnikateľ je povinný pripraviť a poskytnúť audítorovi všetky účtovné písomnosti a vysvetlenia potrebné
na overovanie podľa odseku 1. Náklady spojené s audítorskou činnosťou uhrádza podnikateľ, ktorého
účtovná závierka sa overuje.
Podľa ust. § 125 ods. 1,Obchodného zákonníka valné zhromaždenie spoločníkov je najvyšším orgánom

spoločnosti. Do jeho pôsobnosti patrí:
a) schválenie konaní urobených osobami konajúcimi v mene spoločnosti pred jej vznikom,
b) schvaľovanie riadnej individuálnej účtovnej závierky a mimoriadnej individuálnej účtovnej závierky a
rozhodnutie o rozdelení zisku alebo úhrade strát,
c) schvaľovanie stanov a ich zmien, ak zákon neustanovuje inak,
d) rozhodovanie o zmene spoločenskej zmluvy (§ 141), ak je zákonom alebo spoločenskou zmluvou

zverené do pôsobnosti valného zhromaždenia,
e) rozhodovanie o zvýšení alebo znížení základného imania a rozhodovanie o nepeňažnom vklade,
f) vymenovanie, odvolanie a odmeňovanie konateľov,
g) vymenovanie, odvolanie a odmeňovanie členov dozornej rady,
h) vylúčenie spoločníka podľa § 113 a 121 a rozhodovanie o podaní návrhu podľa § 149,

i) rozhodovanie o zrušení spoločnosti alebo o zmene právnej formy, ak to spoločenská zmluva pripúšťa,
j) rozhodovanie o schválení zmluvy o predaji podniku alebo zmluvy o predaji časti podniku,
k) ďalšie otázky, ktoré do pôsobnosti valného zhromaždenia zveruje zákon, spoločenská zmluva alebo
stanovy spoločnosti.

Podľaust.§125ods.2,3Obchodnéhozákonníkapokiaľspoločenskázmluva,prípadnestanovyneurčujú
inak, rozhoduje valné zhromaždenie aj o vymenovaní a odvolaní prokuristu. Valné zhromaždenie si
môže vyhradiť rozhodovanie vecí, ktoré inak patria do pôsobnosti iných orgánov spoločnosti.

Podľa ust. § 133ods. 1,2,3,4 Obchodného zákonníka štatutárnym orgánom spoločnosti je jeden alebo

viac konateľov. Ak je konateľov viac, je oprávnený konať v mene spoločnosti každý z nich samostatne,
ak spoločenská zmluva neurčuje inak.
Konateľom spoločnosti môže byť len fyzická osoba. Obmedziť konateľské oprávnenia môže iba
spoločenská zmluva alebo valné zhromaždenie. Také obmedzenie je však voči tretím osobám neúčinné.
Konateľov vymenúva valné zhromaždenie z radov spoločníkov alebo iných fyzických osôb.

Podľa ust. § 134Obchodného zákonníka na rozhodnutie o obchodnom vedení spoločnosti, ktoré patrí
do pôsobnosti konateľov, sa vyžaduje súhlas väčšiny konateľov, ak spoločenská zmluva neurčí vyšší
počet hlasov.
Podľa ust. § 135ods. 1,2 Obchoného zákonníka konatelia sú povinní zabezpečiť riadne vedenie
predpísanej evidencie a účtovníctva, viesť zoznam spoločníkov a informovať spoločníkov o

záležitostiach spoločnosti. Konatelia predkladajú valnému zhromaždeniu na schválenie riadnu
individuálnu účtovnú závierku a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku a návrh na rozdelenie zisku
aleboúhradustrátvsúladesospoločenskouzmluvouastanovami.Akosobitnýzákonukladáspoločnosti
povinnosť vyhotoviť výročnú správu, konatelia predkladajú valnému zhromaždeniu na prerokovanie
spolu s riadnou alebo mimoriadnou individuálnou účtovnou závierkou výročnú správu.

Z ustanovení §135a ObZ vyplýva, že zákon pojem „odborná starostlivosť“ zákon nedefinuje. V súvislosti
s týmto pojmom iba ako príklad uvádza, že konatelia sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní
brať do úvahy všetky dostupné informácie týkajúce sa záležitostí, o ktorých rozhodujú a zachovávať
zákonom požadovanú mlčanlivosť. Povinnosť utajovať dôverné informácie a zachovávať mlčanlivosť

o skutočnostiach, prezradenie ktorých by spoločnosti mohlo spôsobí škodu, zákon explicitne ukladá
aj členom predstavenstva akciovej spoločnosti a členom predstavenstva družstva. Konatelia majú
povinnosť postarať sa o to, aby spoločnosti nevznikli škody, prípade iné nevýhody v dôsledku porušenia
povinnosti mlčanlivosti, príp. prezradenia, ohrozenia alebo zneužitia obchodného tajomstva.

Z ustanovení §135a ObZ vyplýva zodpovednosť konateľa za škodu spôsobenú pri výkone funkcie
vyplýva: Povinnosť výkonu pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti
a všetkých jej spoločníkov treba v súvislosti so zodpovednosťou konateľov za škodu chápať ako
kumulatívne vymedzenú povinnosť. Aby konateľ mohol byť v dobrej viere, ž koná v záujme spoločnosti,musí totiž najskôr vynaložiť primerané úsilie na to, aby záujmy spoločnosti spoznal a vychádzajúc z
tohto poznania, potom s odbornou starostlivosťou posúdil, ako má konať. Z uvedeného vyplýva, že
konateľ nebude zodpovedať za škodu iba za predpokladu, že konal nielen s odbornou starostlivosťou,

ale súčasne aj v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. Ak sú obe podmienky (konanie s
odbornou starostlivosťou a konanie v dobrej viere) splnené súčasne (dôkazné bremeno spočíva na
konateľovi), zodpovednosť konateľa za škodu nevznikne. V zmysle druhej vety odseku 3 sa konateľ
zbaví zodpovednosti za škodu ak preukáže, že on konal v súlade s uznesením valného zhromaždenia,
ktoré nebolo v rozpore s právnymi predpismi, spoločenskou zmluvou ani so stanovami spoločnosti.

Ak by uznesenie valného zhromaždenia bolo v rozpore s právnymi predpismi alebo uvedenými
internými normami spoločnosti, potom aj napriek tomu, že konateľ je zásadne povinný spravovať sa
rozhodnutiami a pokynmi valného zhromaždenia, takéto uznesenie by vykonať nemohol. Vychádzajúc
z ustanovenia §757, zodpovednosť konateľov sa spravuje všeobecnými ustanoveniam zodpovednosti
za škodu. Všeobecné ustanovenia sa však na zodpovednosť konateľov za škodu použijú iba v rozsahu,
v akom dopĺňajú osobitnú úpravu zodpovednosti vymedzenú v §135a.

V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení predpokladom vzniku zodpovednosti z spôsobenú
škodu je protiprávny úkon, spôsobenie škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodu.
Pojem protiprávneho úkonu spočíva v konaní , ktoré je v rozpore s právom. Nie je pritom rozhodujúce, či
právna povinnosť vyplýva z právneho predpisu, alebo zo záväzkového vzťahu, ktorý zaviazaný subjekt

prevzal zmluvou alebo jednostranným právnym úkonom. O rozpore ide aj vtedy ak úkon, správanie
fyzickej či právnickej osoby objektívne právo obchádza. Protiprávne môže byť aj opomenutie konania ,
na ktoré bol určitý subjekt povinný. Škoda, resp. ujma môže nastať , ktorá v zmysle vyššie citovaných
predpisov spočíva v určitej majetkovej strate vyjadriteľnej v peniazoch. Ďalším predpokladom nároku
na škodu je objektívny existencia príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a škodou

a je nevyhnutá bez zreteľa či ide o objektívnu či subjektívnu zodpovednosť na vzniknutú škodu. Ak
príčinná súvislosť nie je daná nevzniká zodpovednosť za vzniknutú škodu. V niektorých prípadoch sa
vyžaduje štvrtý predpoklad vzniku zodpovednosti za spôsobenú škodu a to zavinenie škodcu, ide o takz.
subjektívnu zodpovednosť. V prípadoch ak sa zavinenie nevyžaduje ide o objektívnu zodpovednosť za
škodu.

Ustanovenia upravujúce zodpovednosť za škodu vo vyššie citovaných ustanoveniach obchodného
zákonníka sú prípadmi osobitnej zodpovednosti vo vzťahu k Občianskemu zákonníku, ust. § 420 a
pokiaľ v nich nie sú ustanovené osobitné podmienky zodpovednosti, treba na tieto prípady aplikovať
ustanovenia § 420 OZ.

Zodpovednosť štatutárneho orgánu na vzniknutú škodu je založená na princípe objektívnej
zodpovednosti, kde pre vznik zodpovednosti sa vyžaduje splnenie troch predpokladov a to protiprávny
úkon,spôsobenieškodyapríčinnásúvislosť.Nejdevšakozodpovednosťzaakékoľvekkonanieapostup
štatutárneho orgánu , ale za také , pri ktorom porušením povinnosti vykonávať funkciu s odbornou

starostlivosťou jeho nesprávnym konaním vznikla spoločnosti škoda. Zároveň sa musí preukázať, že
porušenie povinnosti štatutárneho orgánu je v príčinnej súvislosti so vznikom škody.

V zmysle vyššie uvedeného treba konštatovať, že štatutárny orgán spoločnosti zodpovedá za vzniknutú
škodu, ak konal neodborne, ak postupoval v rozpore s pokynmi spoločnosti a svojím nesprávnym

postupom spôsobil spoločnosti škodu. Zároveň musí byť splnená podmienka, že jeho konanie nebolo v
záujme spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Zodpovedá však za činnosť ak pri nej uprednostnil svoje
záujmy, alebo záujmy len niektorých spoločníkov pred záujmami spoločnosti. Základnou podmienkou
na uplatnenie nároku na škodu voči štatutárnemu orgánu je preukázanie nesprávnosti jeho konania,
ktoré je porušením jeho povinnosti vykonávať funkciu s odbornou starostlivosťou ( § 135a). Vznik škody

a porušenie záväzku alebo inej právnej povinnosti konateľov musí byť v príčinnej súvislosti vo vznikom
škody. Štatutárne orgány vykonávajú svoju pôsobnosť buď na základe zmluvy o výkone funkcie alebo
mandátnej zmluvy. Nie je daná povinnosť upraviť vzťah medzi štatutárnym orgánom a spoločnosťou
uvedeným zmluvným vzťahom. Zodpovednosť štatutárneho orgánu za výkon funkcie vyplýva preto
priamo zo zákona ust. § 135a a vzniká ustanovením do funkcie bez ohľadu na to, či vzťah medzi

spoločnosťou a štatutárnym orgánom je upravený zmluvou o výkone funkcie.

Štatutárnym orgán spoločnosti nezodpovedá za spôsobenú škodu len vtedy ak preukáže že konal s
odbornou starostlivosťou a že jeho konanie je v súlade so záujmami spoločnosti.Na základe vykonaného dokazovania, tak ako je to vyššie uvedené a s prihliadnutím na citované
zákonné predpisy súd po prejednaní veci dospel k záveru, že žaloba v časti o zaplatenie spôsobenej

škody vo výške 7.335,85 eur vo forme skutočnej škody, ktorá mala spočívať vo vynaložení finančných
prostriedkov spoločnosti na účtovný audit spoločnosti v sume 190.400,- Sk t.j. 6.320,12 eur a za
účtovné služby v sume 1.015,73 eur, ktoré boli zrealizované výlučne na podnet a v záujme žalovaného
a proti záujmom spoločnosti a spoločníkom, a ktorých hodnota bola vo výške 7.335,85 eur je dôvodná.
Súd po opätovnom prejednaní veci dospel k záveru, že v danom prípade bolo preukázané, že boli

naplnene všetky predpoklady pre vznik zodpovednosti žalovaného ako konateľa za vzniknutú škodu.

Súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že vykonanie auditu a vykonanie účtovných služieb nebolo v
žiadnom prípade potrebné. U žalobca sa nejedná o spoločnosti, ktoré podľa zákona musia mať účtovnú
závierku overenú audítorom, konateľovi to nebolo uložené žiadaným rozhodnutím orgánov spoločnosti,
druhýmajoritnýspoločníknajejvykonaniesúhlasnedal.Vdanomprípadetoaninebolopotrebnéziného

dôvodu a jeho vykonania nebolo v záujem spoločnosti. Žalovaný svoje tvrdenia o potrebe vykonať audit,
tak ako to uviedol vo svoje výpovedi ničím nepreukázal a jeho tvrdenia nesvedčia o potrebe vykonať
audit spoločnosti. O tomto nesvedčí ani SMS správa na ktorú sa žalovaný odvoláva. Audit dal vykonať
svojvôľne a je možné skonštatovať ak to vyplynulo z vykonaného dokazovania, že postupoval a konal
v tomto prípade neodborne. Postupoval v rozpore s pokynmi spoločnosti a že jeho konanie nebolo v

záujme spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. O tomto svedčí fakt, že účtovné závierky boli riadne
schválené, nikto k ním nevzniesol žiadne pripomienky, čo vyplýva zo zápisníc z valných zhromaždení,
kde boli jednotlivé účtovné závierky schvaľované. Na tomto nič nemaní fakt, že registrovému súdu boli
doručenéneskôr.Jepretomožnéhovoriť,žežalovaný dalvykonať auditasúvisiaceúčtovnéslužbyaby
zakryl nejaké pochybenia a aby chránil svoje záujmy a tým vlastne postupoval v rozpore s ust. § 135a

ObZ. Súd je toho názoru že nebolo potrebné ani dať vykonať účtovné služby, pretože sám žalovaný
potvrdil, že viedol účtovníctvo. Zákon ohľadom spoločnosti s ručením obmedzeným zákon neustanovuje
povinnosť dať vykonať audit, Súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že jeho vykonanie v danom
prípade nebolo s poukazom na vyššie uvedené a zistené skutočnosti potrebné. Taktiež aj pokiaľ sa
jedná o účtovnícke služby, ktoré žalovaný ako konateľ žalobcu objednal a za ktoré bola vyplatená suma

30.600,- Sk, t.j. 1.015,73 eur a ktoré preukázateľne neboli vykonané v prospech spoločnosti. Žalovaný,
ktorý bol v tom čase konateľom a ktorý podľa výpovede má ekonomické vzdelanie a viedol účtovníctvo,
spĺňal všetky podmienky vrátane náležitého vzdelania, aby ho mohol riadne vykonávať.

Na tomto nemení nič to, že pokiaľ sa týka vykonania auditu spoločenská zmluvu upravujúca chod

spoločnosti a vzťahy medzi žalobcom ako spoločnosťou a žalovaným ako štatutárnym orgánom nič
iné bližšie ohľadom takéhoto konania konateľa neupravovali, prípadne že by na vykonanie takéhoto
auditu musel mať konateľ predchádzajúci súhlas valného zhromaždenia ako to vyplýva z predloženej
spoločenskej zmluvy. Sú má za to, že v konaní bolo preukázané, že žalovaný postupoval neodborne a
že chránil viac svoje záujmy pred záujmami spoločnosti a jej spoločníkov. Ak chcel dať žalovaný vykonať

audit pretože mal nejaké pochybnosti nič mu nebránilo, aby si pred jeho vykonaním vyžiadal súhlas od
druhého spoločníka, prípadne aby sa na tomto uznieslo valné zhromaždenie spoločnosti. Na základe
vyššie uvedeného preto súd tejto časti žalobného návrhu ako dôvodnému vyhol pokiaľ sa týka istiny vo
výške 7.335,85 eur vrátane úrokov z omeškania vo výške 14 % ročne od 4.9.2007 do zaplatenia.

O úrokoch z omeškania súd rozhodol v súlade s ust. § 369 Obchodného zákonníka účinného v čase
omeškania žalovaného a s poukazom na platnú výšku úrokovej sadzby NBS platnú v čase omeškania.

Súd poukazuje, že žalovaný, že v deň nasledujúci po dni kedy bol z funkcie konateľa odvolaný bol
preukázateľne v omeškaní, pretože už v deň uhradenia tejto sumy audítorke a Z.. W. došlo ku škode

ktorú žalovaný dobrovoľne neuhradil aj napriek výzve. Tým, že tak neurobil, dostal sa do omeškania. Ku
dňu 4.9.2007 odkedy žiada žalobca úroky z omeškania bol žalovaný preukázateľne v omeškaní, pretože
ako konateľ spoločnosti bol žalovaný vedený len do 3.9.2007, ako to vyplýva z obchodného registra
( odvolaný bol dňa 2.8.2007, kedy mu funkcia zanikla).

Ďalšia časť žaloby predstavovala žiadosť žalobcu o vydanie veci -pokladničnej hotovosti v sume
52.735.48 eur s prísl., ktorú žalobca odôvodnil, tým, že žalovaný, ktorý pôsobil ako konateľ žalobcu
vybral z bankových účtov žalobcu do pokladne spoločnosti finančné prostriedky vo výške 2.083.912,-
Sk t.j. 69.173,21 eur, pričom po odrátaní riadne preukázaných výdavkov spoločnosti , ktoré žalovanýreálne vynaložil a ktoré si žalobca overil na výdavky spoločnosti sumu v celkovej výške 16.437,73
eur, pričom ide o výdavky uvedené pod poradovým číslom 1. až 33. predstavuje tak rozdiel v
pokladni sumu 52.735,48 eur. Žalobca túto časť žaloby odôvodil tým, že s odstupom času sa mu

podarilo získať niektoré účtovné doklady, ktoré preukazujú výdavky spoločnosti vynaložené žalovaným
v čase kedy pôsobil ako konateľ spoločnosti a vychádzajúc z bankových výpisov spoločnosti z toho
istého obdobia je možné stanoviť riadnu výšku uplatňovaného nároku na vydanie veci - pokladničnej
hotovosti na celkovú sumu tak, ako je to uvedené v návrhu t.j. sumy 52.735,48 eur. Ostatné položky
pokladničnej knihy vedené ako výdavky spoločnosti za rok 2007, ktoré žalobca nemá preukázané

konkrétnymi účtovnými dokladmi ( napr. výdavkový doklad ) resp. ktorých vynaloženie žalovaný nevie
preukázať nepovažuje žalobca za riadne preukázané a preto v ich rozsahu si uplatňuje vydanie veci
- pokladničnej hotovosti. V súvislosti s preukázaním vynaložených výdavkov žalovaným pre potreby
spoločnosti prostredníctvom účtovnej knihy považoval tento spôsob za irelevantný a nedostatočný a
poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Sž/120/1999 v zmysle ktorého sa účtovníctvo musí viesť
preukázaným spôsobom t.j. musí byť podložené účtovnými dokladmi. Pre posúdenie hodnovernosti

vynaložených výdavkov spoločnosti nepostačuje pokladničná kniha, ktorá je iba zoznamom výpočtov
výdavkov a príjmov pokladne spoločnosti, ktorých faktické vynaloženie resp. príjem však nie je možné
bez konkrétnych účtovných dokladov preukázať, pričom pokladničnú knihu ( ako počítačový súbor )
je možné aj ľubovoľne meniť. Podľa žalobcu v období počas ktorého žalovaný pôsobil ako konateľ
žalobcu vybral z bankových účtov žalobcu do pokladne spoločnosti finančné prostriedky vo výške

2.083.912,- Sk t.j. 69.173,21 eur. Z riadne preukázaných výdavkov spoločnosti, ktoré žalobca uznal
vyplýva, že žalovaný reálne vynaložil na výdavky spoločnosti sumu v celkovej výške 16.437,73 eur,
pričom ide o výdavky uvedené pod poradovým číslom 1. až 33. v návrhu na zmenu žalobného návrhu
zo dňa 13.10.2010 na ( čl. 404 - 405 ). Z uvedeného teda podľa žalobcu vyplýva, že výška výberu
finančnej hotovosti z bankového účtu žalobcu do pokladne spoločnosti za obdobie, kedy konateľom

a jedinou osobou oprávnenou disponovať s účtom žalobcu bol žalovaný je podstatne vyššia ako sú
výdavky vynaložené na chod spoločnosti, ktorých preukázania účtovnými dokladmi nepopiera. Tento
rozdiel predstavuje sumu 52.735,48 eur čo zodpovedá uplatňovanému nároku žalobcu na vydanie
veci. Poukázal na to, že žalovaný tak neoprávnene zadržiava pokladničnú hotovosť a že vynaložil
finančné prostriedky spoločnosti aj na také výdavky , ktoré nekorešpondovali so záujmami spoločnosti

a niektorých spoločníkov a tým konal neoprávnene a v rozpore s u stanovením § 135a ods. 1 Obch.
zákonníka.

Po preskúmaní aj tejto časti žaloby na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že táto
časť žalobného návrhu je dôvodná len čiastočne a to v sume 121,50 Sk, t.j. 4,03 eur, pričom v tejto časti

súd žalobnému návrhu vyhol predchádzajúcim rozhodnutím, ktoré odvolaním napadnuté nebolo a preto
je právoplatné a nie je už predmetom tohto konania. Predmetom je už len zvyšná suma 52.731,45 eur.

Z pokladničnej knihy za rok 2007 vyplýva, že zostatok v pokladmi k 31.8.2007 bol 32.988,50 Sk. Z
dokladov, ktoré predložil žalovaný čl.59-66 vyplýva, že po tomto dátumu bol z pokladne hradené

sumy 8.481,-Skna úhradu odvodov do Sociálnej poisťovne , suma 4.0000,-Sk -odmena za vykonané
účtovnícke služby spoločnosti AZ Ekonom, s.r.o., suma 9.932,-Sk-výplata žalovanému za mesiac
8/2007, suma 3.381,-Sk-odovody Daňovému úradu, suma 4.860,-Sk- výplata D. J. za 8/2007, suma
3.386,-Sk, odvody na zdravotnú poisťovňu, a bola prijatá platba za stravné= lístky v sume 1.173,-Sk
dňa 30.9.2007, čo sčítaní a odrátaní výdavkov predstavuje sumu 121,50 Sk.

Z vykonaného dokazovania ďalej vyplýva, to že všetky účtovné doklady za rozhodné obdobie boli
žalovanému ako konateľovi ukradnuté z rodinného domu jeho rodičov, kde žalovaný aj čiastočne býva
a za okolnosti, tak ako je to vyššie uvedené. Z uvedeného dôvodu preto objektívne nie je a nebolo
možné v konaní preskúmať pravosť všetkých účtovných dokladov a zistiť , či to korešponduje so stavom

zapísaným v účtovnej , pokladničnej knihe. Uvedená skutočnosť vyplýva z oznámenia o spáchaní
priestupku zo dňa25.3.2009 a z oznámenia OO PZ Vranov n/T zo dňa 29.5.2009. Ide o skutočnosť za
ktorú žalovaný nemôže, vis mior. Žalobca poukazoval , že táto krádež bola žalovaným len zinscenovaná,
no tieto svoje tvrdenia v konaní nijako nepreukázal. Keďže všetky účtovné dokumenty za rozhodné
obdobie boli odcudzené, nedá sa bližšie preskúmať ich správnosť a originalita. Účastníci na dotaz súdu,

aby predložili zoznam všetkých osôb, ktorým boli peniaze vyplatené, aby ich bolo možné vypočuť uviedli,
že ho nemajú. Svedkyňa Z.. Q. S., audítorka , ktorá vykonával v spoločnosti žalobcu audit potvrdila vo
svoje výpovedi potvrdila ,že okrem auditu, vykonala aj finančné preverenie k 31.8.2007, kde potvrdila,
že pri vykonávaní auditu mala k dispozícii všetky účtovné doklady, ktoré následne po jeho vykonaníodovzdala žalovanému ako aj to, že stav v pokladni bol k 31.8.2007 32.988,50 Sk. Potvrdila, že všetky
doklady, ktoré jej boli predložené korešpondovali so stavom v pokladni.

Súd poukazuje, na to, že zákon účtovníctve č. 431/2002 Z.z. a to ust. §35 neupravuje povinnosť
uschovávať účtovné doklady výlučne v sídle firmy. Ustanovuje len povinnosť účtovnej jednotky
zabezpečiť ich ochranu pred stratou, odcudzením, zničením alebo poškodením. Aj keď uschovanie
účtovnýchdokladovspôsobomakotourobilžalovanýnebolonajvhodnejšieanajbezpečnejšie,nemožno
však z jeho konania a správania bez preukázania tvrdení žalobcu vyvodiť záver, že by ich uschovával

v rozpore s ustanovením § 35 Zákona o účtovníctve, t.j. že by nechal svojvôľne bez zabezpečenia
pred odcudzením, resp. že to urobil úmyselne, teda že krádež, tak ako to tvrdí žalobca že žalovaný
zinscenoval resp. že nepostupoval s odbornou starostlivosťou ako konateľ. Nemožno preto na základe
uvedeného obrátiť dôkazne bremeno ktoré je na žalobcovi a zaťažiť ho žalovaným, ktorý doklady mal
avšak boli odcudzené a krádež je vecou vis maior, pretože žalobca tvrdenie o tom, že to celé, t.j. krádež
a ďalšie veci boli žalovaným zinscenované, ktoré je na žalobcovi, tento tieto svoje tvrdenia preukázal.

Žalobcasvojetvrdeniaotom,žeuznávalenvýdavkyvsume6.437,73eur,akopreukázateľnevsúladeso
záujmami spoločnosti a uvedené pod poradovým číslom 1. až 33. v jeho písomnom podaní a to zmene
žalobného návrhu a že len tieto korešpondujú s záujmom spoločnosti ako aj to že zvyšne výdavky
neboli v skutočnosti reálne vynaložené v konaní nijako nepreukázal ide len o tvrdenia žalobcu. Súd je

tohto názoru, že žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno. Navyše tieto jeho tvrdenia v plnom
rozsahu vyvracia svedecká výpoveď Z.. Q. S.. Nemožno tiež súhlasiť so žalobcom v tom smere , tak ako
to tvrdí , že ak žalovaný umožnil krádež účtovníctva ako konateľ a teda účtovníctvo riadne nezabezpečil
a na základe toho, by mal byť zodpovedný za škodu, ktorú si sám stanovil žalobca z dôvodu, že skutočnú
výšku škody nemožno preukázať, tak ako je to vyššie uvedené. Žalobca svoje tvrdenia o oprávnenosti

vynaložených výdavkov resp. o neoprávnenosti vynaložených výdavkov v žalovanej výške nijako súdu
nepreukázal, len to tvrdí. V konaní tak nebolo preukázané naplnenie všetkých predpokladov pre vznik
škody.

Tvrdenia žalobcu tom, že žalovaný neviedol riadne účtovníctvo nie sú namieste, pretože tomu

nenasvedčuje ani fakt, že audítorka potvrdila že pri jeho vedení boli menšie nezrovnalosti, avšak toto
neznamená, že celkovo účtovníctvo nebolo riadne vedené.

Taktiež to, že preukázateľne žalovaný nerešpektoval súdom vydané uznesenie o vydaní účtovníctva
nemá na toto vplyv, pretože pre vznik zodpovednosti za vzniknutú škodu ako jedným z ďalších

predpokladov je preukázanie skutočnej výšky škody, čo v danom prípade žalobca nepreukázal. Aj keď
žalobca spochybnil vierohodnosť pokladničnej knihy, s poukazom na ním citované zákonné ustanovenia
o účtovníctve súd z týchto dokladov vychádzal, bral ich za postačujúce a to pri hodnotení dôkazov v
ich vzájomnej súvislosti a to v súvislosti s dôkazom, ktorý bol vykonaný a to výpoveďou audítorky v
pretože iné dôkazy ktoré by preukazovali opak doložené neboli. Výpoveď audítorky preukázala, že tieto

údaje sú pravdivé.

Pokiaľ ide o predbežné opatrenie toto bolo vydané dňa 23.07.2008, v tomto predbežnom opatrení súd
uložil žalovanému vydať účtovné doklady ale zároveň uložil žalobcovi podať žalobu vo veci samej, ktorú
v zákonnej lehote nepodal a preto toto predbežné opatrenie zanikol zo zákona uplynutím 30 dňovej

lehoty odo dňa jeho doručenia ( doručené žalobcovi bolo 28.7.2008 ), t.j. k 27.08.2008 v súlade s ust. §
77 OSP. Na túto skutočnosť poukázal vo svojom uznesení Krajský súd v Prešove zo dňa 10.12.2008,
č.k. 2cob/73/2008-74 v súvislosti s prejednávaním odvolaním proti vydanému predbežnému opatreniu,
pričom ku krádeži došlo v priebehu mesiaca december 2012 do 25.03.2009, v čase keď už neplatilo.
Žalobca v danej veci bola podaná až dňa 08.09.2008. Taktiež spor ohľadom odvolania žalovaného z

funkcie konateľa sa skončil až v roku 2009 ako to vyplýva z rozsudku Okresného súdu Košice I zo
dňa 6.3.2009, č.k. 26 Cb/201/2007.

Z pokladničnej knihy za rok 2007 vyplýva, že zostatok v pokladmi k 31.8.2007 bol 32.988,50 Sk. Z
dokladov, ktoré predložil žalovaný čl.59-66 vyplýva, že po tomto dátumu bol z pokladne hradené

sumy 8.481,-Sk na úhradu odvodov do Sociálnej poisťovne , suma 4.0000,-Sk -odmena za vykonané
účtovnícke služby spoločnosti AZ Ekonom, s.r.o., suma 9.932,-Sk-výplata žalovanému za mesiac
8/2007, suma 3.381,-Sk-odovody Daňovému úradu, suma 4.860,-Sk- výplata D. J. za 8/2007, suma
3.386,-Sk, odvody na zdravotnú poisťovňu, a bola prijatá platba za stravné= lístky v sume 1.173,-Sk dňa 30.9.2007, čo sčítaní a odrátaní výdavkov predstavuje sumu 121,50 Sk. t.j. 4,03 eur, ktorú by
mal. žalovaný žalobcovi ako zostatok hotovosti v pokladni vydať. Tieto výdavky žalovaného z pokladne
žalobca v konaní nijako nespochybnil. Žalovaný síce uviedol, že žalobca mu dlhuje na výplate za 9/2007

sumu 9.932,-Sk avšak v konaní započítaciu námietku nevzniesol, pričom právny zástupca na poslednom
pojednávaní uviedol, že túto nežiada započítať, súd preto na túto pohľadávku žalovaného voči žalobcovi
neprihliadol.

Po preskúmaní veci na základe vykonaného dokazovania, tak ako je to vyššie uvedené a s poukazom

na citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že táto časť žalobného návrhu je dôvodná len
čiastočne a to v sume 121,50 Sk, t.j. 4,03 eur, nakoľko takýto má byť zostatok hotovosti v pokladni
žalobcu, čo bolo už žalobcovi už priznané. Z uvedeného dôvodu, žalobu v tejto časti ako nedôvodnú
zamietol.

Pre úplnosť súd poukazuje, že návrh žalovaného na doplnenie dokazovania znaleckým skúmaním

mobilného telefónu nepripustil, pretože to nebolo potrebné vzhľadom na obsah SMS správy, ktorá
jednoznačne nepreukazuje tvrdenie žalovaného a vzhľadom na to, že ide o služobný mobil, ktorý
nepoužíva len konateľa žalobcu ale SMS správu mohol poslať ktokoľvek.

Pokiaľ sa týka trov konania, súd rozhodol podľa ustanovenia § 151 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého v

zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov
uplatňovaných v konaní, súd môže rozhodnúť, že o trovách konania súd rozhodne až po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

V danom prípade súd o trovách rozhodol podľa tohto ustanovenia, pretože nie je zatiaľ možné o trovách

konania rozhodnúť, nakoľko súd odročil pojednávanie za účelom vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej,
kde súd musí prítomným účastníkom odovzdať hneď aj písomné vyhotovenie tohto rozsudku, pričom
účastníci sú povinný vyčísliť trovy konania do 3 dní od jeho vyhlásenia a aj rpeto že nebolo rozhodnuté o
jednom svedočnom. Z uvedeného dôvodu preto súd rozhodol o trovách v zmysle ust. § 151 ods. 3 OSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd do
Prešova prostredníctvom tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a/ v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. l
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c/ súd I.stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností
d/súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené / § 205 a/
f/ rozhodnutie súdu I.stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote, možno sa jej plnenia
domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.