Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Banská Bystrica

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Drahomíra Mikulajová

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 1CoE/353/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6706208952
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6706208952.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o.,
so sídlom v Bratislave, Moyzesova 8, proti povinnému G. C., nar. XX.X.XXXX, bytom P.. D. XXXX/
XX, I., vedenej (pôvodným súdnym exekútorom JUDr. Jánom Debnárom) v súčasnosti ustanoveným
náhradníkom súdnym exekútorom JUDr. Janou Debnárovou, Exekútorský úrad so sídlom v Lučenci,

Terézie Vansovej 2, pod sp. zn. EX 535/06, na vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 334,59
Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 11Er/4253/2006-29
zo dňa 30.4.2012, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju.

Oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jane Debnárovej trovy exekúcie
v sume 36,48 EUR do troch dní od právoplatnosti uznesenia. V poslednom výroku okresný súd návrh
oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol.

V odôvodnení predmetného uznesenia okresný súd uviedol, že oprávnený navrhol vykonanie exekúcie

na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu pri
Slovenskej rozhodcovskej a.s., sp. zn. SR 1872/06 zo dňa 23.5.2006. Zo zmluvy o úvere zo dňa
22.12.2005 okresný súd zistil, že túto zmluvu o úvere podľa jej obsahu možno považovať za zmluvu
spotrebiteľskú v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Okresný súd po zvážení a zohľadnený
okolností uzatvárania zmluvy, povahy účastníkov zmluvy, právnej úpravy SR a judikatúry Súdneho
dvora dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je

neprimeranou podmienkou, ktorá vo svojich účinkoch a dôsledkoch viedla k tomu, že spotrebiteľovi bola
odopretá ochrana. Na základe uvedeného okresný súd v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného
poriadku exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zároveň zastavil. O náhrade trov rozhodol s poukázaním na
§ 203 ods. 1 Exekučného poriadku. O zmene súdneho exekútora okresný súd nerozhodoval vzhľadom
na zastavenie exekúcie pre neexistujúci exekučný titul.

Proti predmetnému rozhodnutiu okresného súdu sa v zákonom stanovenej lehote odvolal oprávnený
a v odvolaní okrem iného uviedol, že sa nestotožňuje s rozhodnutím predmetného uznesenia z
nasledovných dôvodov:
- všeobecný súd, ktorý koná v pozícii exekučného súdu, nie je legitímne schopný vykonávať
úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto

rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa, teda vmanévrovanie veriteľa do situácie,
akoby bol exekučný titul zrušený.- exekučný súd nie je súdom v zmysle ust. § 40 a nasl. ZoRK, nekoná o zrušení tuzemského
rozhodcovského rozsudku a ani nepokračuje v konaní vo veci rozsahu uvedenom v žalobe alebo v
rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe,

- z hľadiska princípu právnej istoty, ktorý musí dotvárať stav ústavnosti v právnom štáte, nemôže ten
istý štátny orgán - všeobecný súd - dotvárať svoje rozhodovacie oprávnenia smerujúce k zamedzeniu
účinkom rozhodcovského rozsudku na právne postavenie žalovaného (dlžníka) tam, kde neexistujú
a to preto, že z vôle zákonodarcu existujú na inom mieste a v inom čase, a to tam, kde ich platné
právo zaraďuje,

- všeobecný súd interpretoval a následne aplikoval označené ustanovenia tak, akoby upravovalo
konanie bez návrhu vždy vtedy, ak súd zistí v rozsudku rozhodcovského súdu nedostatky bližšie
špecifikované v ust.§ 45 ods. 1 písm. b) alebo c) ZoRK.
- exekučný súd konal pri revízii rozsudku rozhodcovského súdu mimo rámec zverenej právomoci, čo
ho vmanévrovalo do situácie, v ktorej rozhodujúc o právnom postavení účastníkov rozhodcovského
konania úplne ignoroval všetky procesné zásady súdneho rozhodovania v právnom štáte spojené

s exekučnou vecou,
- exekučný súd je v zmysle ust. §45 ods. 1 písm. c) ZoRK oprávnený skúmať len to, či plnenie priznané
rozhodcovským rozsudkom je v súlade s dobrými mravmi a nie otázku súladu rozhodcovskej doložky
s dobrými mravmi.

V závere odvolania oprávnený navrhol, aby súd napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a vec
vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením § 212
ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej v texte len „O.s.p.“), bez nariadenia pojednávania podľa
ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p. a uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia § 219 O.s.p. potvrdil.

Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že dňa 18.8.2006 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh
oprávneného na vykonanie exekúcie. Dňa 5.9.2006 bola Okresnému súdu Zvolen doručená žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V danom prípade súdny exekútor požiadal na podklade
rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. Bratislava SR
1872/06 zo dňa 23.5.2006. Týmto rozhodnutím bol povinný ako žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi-

oprávnenému334,59Eurspolus 0,25%dennýmúrokomzomeškaniazosumy326,63Eurod27.2.2006
do zaplatenia, a nahradiť trovy konania vo výške 121,16 EUR, a to všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku. Okresný súd na základe žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 8.9.2006
poveril výkonom exekúcie súdneho exekútora JUDr. Jána Debnára so sídlom Exekútorského úradu T.
Vansovej 2, Lučenec.

Krajský súd odvolaním napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil,
pretože aj podľa odvolacieho súdu rozhodcovská doložka v zmluve o úvere bola v čase jej uzatvárania
neprijateľnou podmienkou a ako taká bola už od počiatku neplatná v zmysle § 53 ods. 4 OZ v znení
účinnom ku dňu uzavretia zmluvy. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi uvedenými

v napadnutom uznesení okresného súdu, na ktoré poukazuje v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. a naviac
súd poukazuje na ďalšie dôvody zdôrazňujúce správnosť napadnutého rozhodnutia, ktorými zároveň
reaguje na relevantné argumenty odvolania.

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia
žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením

zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len ZoRK) súd príslušný
na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, protiktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné
konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má
nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka

rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje
dobrým mravom.

Podľa ust. § 45 ods. 2 ZoRK súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon
rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní

nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c). Proti rozhodnutiu súdu podľa odsekov 1 a 2 je prípustný
opravný prostriedok ( § 45 ods. 3 ZoRK)

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné.

Podľa § 57 ods. 1, písm. g) Exekučného poriadku; exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Z citovaných ustanovení Exekučného poriadku, ako aj Zákona o rozhodcovskom konaní vyplýva,
že súd aj pred vydaním poverenia súdnemu exekútorovi skúma, či sú splnené formálne i materiálne
predpoklady pre vedenie exekúcie. Prvostupňový súd je predovšetkým povinný skúmať či exekučný titul,
na základe ktorého má byť vedená exekúcia, je spôsobilým exekučným titulom v zmysle zákonných

ustanovení vzťahujúcich sa na exekučné konanie. Súd môže v tomto rozsahu skúmať exekučný titul
počas celého exekučného konania (na návrh ale aj bez návrhu) a v prípade zistenia, že nie sú zistené
podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti
vedenia exekúcie aj adekvátne procesne zareagovať. Právny predpis (Exekučný poriadok), resp. jeho
jednotlivé ustanovenia je potrebné vykladať v súlade s celkovým účelom právneho predpisu, a teda v

ich vzájomných súvislostiach, a nie izolovane (uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, č. k. IV. ÚS
55/2011-19).

Rozhodcovská doložka umožňujúca dodávateľovi výber rozhodcovského konania nenapĺňa záujem na

ochrane spotrebiteľa. Z hľadiska ochrany spotrebiteľa nie je rozdiel medzi výhradnou rozhodcovskou
doložkou a voľbou dodávateľa, ktorý spotrebiteľovi rozhodcovského konania vnúti ako najvhodnejší
spôsob rozhodovania sporu (porovnaj CSACH, K. Štandardné zmluvy. Plzeň : Aleš Čeněk, 2009. s. 214).
Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s
ostatnýmištandardnýmipodmienkami.Mohollenzmluvuakocelokodmietnuťalebopodrobiťsavšetkým

všeobecnýmobchodnýmpodmienkam,atedaajrozhodcovskémukonaniu.Vsubjektívnenearbitrabilnej
(spotrebiteľskej) právnej veci zvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnosti rozhodovacieho procesu.
Už len tieto skutočnosti možno považovať za dostačujúce na záver o neprijateľnosti rozhodcovskej
doložky vzhľadom na zásadný dopad tejto zmluvnej podmienky na vzťahy medzi dodávateľom a
spotrebiteľom. Ostatné podmienky rozhodcovského konania sú skôr len indikátorom, do akých krajností

môže viesť dojednávanie rozhodcovského konania so slabšou stranou zmluvného vzťahu. Miesto
konania ani zďaleka nespĺňa požiadavku predvídateľnosti a dostupnosti (rozhodcovský súd na druhom
konci republiky, porovnaj rozsudok Súdneho dvora v spojených prípadoch C-240/98 - C-244/98 Oceáno
Grupo Editorial SA, Rocio Murciano Quintero (C-240/98) v Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón
Prades (C- 241/98), José Luis Copano Badillo (C-242/98), Mohammed Berroane (C-243/98), Emilio

Vinas Feliu (C-244/98) a o poučení spotrebiteľa o rozdiele medzi štátnym a rozhodcovským súdnym
procesom niet ani zmienky. Takto formulovaná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a ako taká je teda v zmysle
ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná.

Odvolací súd sa plne stotožňuje aj so záverom exekučného súdu ohľadom konštatovania
neprijateľnosti rozhodcovskej doložky z dôvodov, na ktoré poukázal exekučný súd. Je zrejmé, že
vzhľadom na okolnosti uzavretia rozhodcovskej doložky a obsah jej znenia sa prieči dobrým mravom,
a potom aj výkon práv z takejto doložky odporuje dobrým mravom.Slovenská republika svoj záväzok voči Európskej únii, poskytnúť spotrebiteľovi zvýšenú ochranu
vzhľadom na jeho postavenie v spotrebiteľských vzťahoch, si plní prostredníctvom viacerých zákonov,

medzi inými Občianskym zákonníkom, kde v § 53 ods. 4 zakotvuje, že neprijateľné podmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách, sú neplatné, ale aj zákonom o rozhodcovskom konaní, v
ktorom ukladá exekučnému súdu aj v štádiu už prebiehajúceho exekučného konania skúmať, či
rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne
nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, a po zistení, že rozhodcovský rozsudok

takéto nedostatky má, ukladá exekučnému súdu exekúciu zastaviť. Skúmaniu povahy obsahu
rozhodcovského rozsudku musí predchádzať prieskum právomoci rozhodcovského súdu, ktorá sa
zakladá rozhodcovskou zmluvou. Ak je totiž rozhodcovská zmluva neplatná, potom rozhodcovský
rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní, ktorý odvodzoval svoju právomoc z neplatnej rozhodcovskej
doložky, nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom. Táto skutočnosť sama o sebe je dôvodom
na zastavenie exekúcie, ktorá začala na základe takéhoto exekučného titulu trpiaceho neodstrániteľnou

vadou, pre ktorú v exekúcii ďalej nemožno pokračovať.

Odvolací súd opiera rozhodnutie o dnes už ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR ako
aj Ústavného súdu SR. Pokiaľ odvolateľ v odvolaní poukazuje aj na ďalšie nové dôvody, pre ktoré
má byť exekúcie prípustná, odvolací súd zastáva názor, že v podstate sa jedná o bližšie odôvodnenie

tých istých námietok, ktoré už bolo predmetom posudzovania súdov. Záver súdov o neprípustnosti
vedenia exekúcie v obdobných veciach, nemôže zvrátiť nová argumentácia, podľa ktorej by exekúcia
mala byť prípustná, pretože čo i len jeden uznaný dôvod neprípustnosti exekúcie spôsobuje, že
exekúciu už nemožno vykonať. Ak teda súdy už dali odpoveď prečo (na základe akých dôvodov)
je exekúcia neprípustná, pričom tieto dôvody neprípustnosti stále existujú aj v predmetnej veci, nové

dôvody „prípustnosti“ exekúcie sú pre rozhodovanie bezvýznamné. Odvolací súd preto ďalšie námietky
uvádzané v odvolaní nepovažuje za relevantné privodiť pre oprávneného iné rozhodnutie, k akému
dospela ustálená rozhodovacia prax súdov. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje tiež na judikatúru
Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá nevyžaduje, aby v odôvodnení rozhodnutia bola daná
odpoveď na každý argument strany. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie kľúčový, vyžaduje

sa osobitná odpoveď práve na tento argument (Georgidias vs Grécko z 29. Mája 1997, Higgins vs
Francúzsko z 19. Februára 1998). Za podstatné pre rozhodnutie odvolací súd považuje tie argumenty,
ktoréužbolipredmetom posudzovania súdov,avýsledkomktorého bolokonštatovanieoneprípustnosti
exekúcie, pričom tieto závery si osvojil aj konajúci súd, na ktoré poukázal. Preto sa odvolací súd v
odôvodnení svojho rozhodnutia podrobnejšie nevenuje všetkým odvolacím argumentom.

Odvolací súd sa nezaoberal výrokmi o uložení povinnosti oprávneného nahradiť trovy súdnemu
exekútorovi, a takisto ani výrokom a zamietnutí návrh na zmenu súdneho exekútora, pretože oprávnený
v odôvodnení odvolania proti ním nenamietal.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne správne
potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení účinnom od 01.05.2011).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení účinnom od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.