Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. jún 2012

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/13/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2210211739
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2210211739.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a sudcov Mgr.
FedoraBenkuaMgr.JozefaMačejavovecistarostlivostisúduomaloletédeti:Q.H.,nar.XX.XX.XXXX(v
konaní pred odvolacím súdom už plnoletý), T. H., nar. XX.X.XXXX, T. H., nar. X.X.XXXX, všetci zastúpení
kolíznym opatrovníkom - Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, deti rodičov: matka
- T. H., rod. K., nar. XX.X.XXXX, bytom K. A. č. XXX, zast.: JUDr. Ernest Csonga, advokát, AK so sídlom

Dunajská Streda, Jesenského 5026/13A, otec: Q. H., nar. XX.X.XXXX, bytom S. F. XXX, zast.: JUDr.
Pavol Špaček, advokát, AK so sídlom Šamorín, Veterná 43, o návrhu matky na zmenu umiestnenia
a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu
Dunajská Streda, č.k. 6P/36/2010-123 zo dňa 24. novembra 2011, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním zamietol návrh matky, ktorým sa domáhala
zverenia mal. detí do svojej osobnej starostlivosti, určenia výživného zo strany otca a úpravy styku
otca s maloletými deťmi. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 100 O.s.p., § 26 Zákona
o rodine, keď na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh matky je nedôvodný.
Na základe vykonaného dokazovania dospel súd prvého stupňa k názoru, že v prejednávanej veci od

posledného rozhodnutia vo veci, vedenej na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. 7P/26/2005
nedošlo k žiadnej zmene pomerov. Už v uvedenom období maloleté deti odmietali matku, chceli zostať v
osobnej starostlivosti otca a znalci taktiež konštatovali syndróm odvrhnutého rodiča ako aj to, že matka
má síce vytvorené lepšie osobnostné predpoklady na výchovu maloletých detí, avšak deti ju odmietajú.
Výsledkami vykonaného dokazovania neboli preukázané tie skutočnosti, ktoré matka tvrdila v návrhu
a to, že všetky maloleté deti momentálne žijú s ňou a nemajú záujem žiť so svojim otcom. Maloleté
deti sa v konaní vyjadrili tak, že nič nechcú, aby bolo menené na doterajšom spôsobe ich zverenia, u

otca majú vytvorené dobré podmienky, otec sa o nich riadne stará a k otcovi majú vytvorený lepší vzťah
než k matke, resp. maloleté deti matku absolútne odmietajú. Kolízny opatrovník taktiež navrhol návrh
matky v celom rozsahu zamietnuť. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti skutkový a právny stav
veci súd návrh matky ako nedôvodný zamietol. V konaní nebola preukázaná žiadna zmena pomerov od
ostatného rozhodnutia vo veci. Súd taktiež uviedol, že matka pôvodne v konaní 7P/26/2005 sa sama
vzdala odvolania proti tomuto rozsudku a preto sú nepochopiteľné jej tvrdenia v návrhu, že si nevie

vysvetliť z akého dôvodu súd rozhodol v tejto veci v jej neprospech. Treba tiež brať do úvahy to, že v
uvedenom čase tento rozsudok prijala, v plnej miere ho akceptovala, a v čase pôvodného rozhodnutia
súdu vo veci zverenia maloletých detí do osobnej starostlivosti otca boli pomery také isté, ako sú vsúčasnosti, a preto súd návrh matky ako nedôvodný zamietol, keď o trovách konania rozhodol súd s
poukazom na ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania podľa jeho výsledku ak konanie mohlo začať i bez návrhu.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala v zákonnej lehote odvolanie matka a navrhla napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, prípadne, aby rozhodol vo veci
tak, že jej návrhu v celom rozsahu vyhovie. V odvolaní poukázala na tú skutočnosť, že súd sa vôbec
nezaoberal otázkou, aký vplyv má negatívna medializácia otca v súvislosti s kauzou „ N. “ a bratov „ W.

“na psychiku maloletých detí, pričom zdôrazňovala, že psychologické vyšetrenie by bez pochýb zistilo
akékoľvek narušenie duševného vývoja detí. Žiadala o doplnenie dokazovania o znalecké psychologické
vyšetrenie, kde by ústav stanovil podiel u každého z rodičov na vzniku syndrómu zavrhnutého rodiča,
keď je presvedčená, že podiel otca maloletých detí je značne väčší, nakoľko ich vychováva k nenávisti
voči nej a samotné deti nemajú vlastnú mienku, iba tú, ktorú im vštepuje ich otec. Súd síce vykonal
dokazovanievýsluchommaloletýchajplnoletýchdetí,avšakbezúčastipsychológa,ktorýbybolschopný

sa na základe výpovedí vyjadriť nielen o psychickej vyspelosti detí, ale aj o ich duševnom zdraví. Taktiež
uviedla, že rodinný dom, v ktorom deti žijú, podľa udania otca spolu s ním je v jej výlučnom vlastníctve,
čo v konečnom dôsledku znamená, že žijú v prostredí, ktoré im vytvorila a ktoré zabezpečuje.

K odvolaniu matky podal vyjadrenie kolízny opatrovník, ktorý uviedol, že maloleté deti H. boli pozývané

na konzultácie rodinných záležitostí dňa 11.4.2011, 20.4.2011 a 1.6.2011 a zo stanoviska RPPS vyplýva
jednoznačne, že deti nechcú ísť k matke. Vzhľadom k tomu, že matka uvádza možnú manipuláciu detí,
doporučujú posúdiť situáciu detí súdnym znalcom z odboru psychológie.

K odvolaniu matky zaslal písomné vyjadrenie otec maloletých detí, v ktorom uviedol, že rozsudok

prvostupňového súdu považuje za vecne správny, keď súd vykonal rozsiahle dokazovanie, objektívne
zistil skutkový stav a vo veci správne rozhodol najmä tým, že mimo iného akceptoval vôľu detí, ktoré
sú rozumovo aj fyzicky natoľko vyspelé, že podali súdu objektívny obraz o situácii v rodine. Uviedol,
že o deti sa riadne stará, plní si rodičovské povinnosti a ako i z výpovedí detí vyplýva, matka nie vždy
plnila svoju funkciu.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je
odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214
ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah

a dôvody odvolania (§ 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s ust. § 81 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru,
že odvolanie matky nie je dôvodné, pretože rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 6P/36/2010 je návrh matky, ktorým
sa domáha zverenia mal. detí do svojej osobnej starostlivosti, určenia výživného zo strany otca a

úpravu styku otca s mal. deťmi. Súd prvého stupňa návrh matky v celom rozsahu zamietol. Predmetom
odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým bol
návrh matky zamietnutý.

Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone

rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Úprava práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu sa uskutočňuje podľa stavu zisteného v
čase rozhodovania súdu (§ 154 ods. 1 O.s.p.). Po tejto úprave však môžu nastať zmeny tak v
pomeroch rodičov, ako aj v pomeroch maloletého dieťaťa, odôvodňujúce zmenu pôvodného rozhodnutia

súdu (dohody rodičov) o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Iba zmena
závažnejšieho charakteru môže byť dôvodom na takú zmenu rozhodnutia. Zmena pomerov môže
spočívať v rôznych okolnostiach. Pri úvahe o tom, či sa má zmeniť rozhodnutie alebo dohoda
rodičov o výkone rodičovských práv a povinností, treba mať na zreteli záujem dieťaťa na jeho riadnej
výchove, pri rešpektovaní zásady stálosti výchovného prostredia. Zmena doterajšieho výchovného

prostredia je preto odôvodnená najmä vtedy, keď doterajšie výchovné opatrenie urobené súdom už
nezabezpečuje priaznivé podmienky pre úspešný vývoj maloletého dieťaťa. Základným predpokladom
pre zmenu pôvodného rozhodnutia súdu (dohody rodičov) rodičovských právach a povinnostiach je,
že od pôvodnej úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu došlo k takej zmene pomerov,ktorá zohľadňujúc záujem maloletého dieťaťa vyžaduje zmenu pôvodnej úpravy. Zmena pomerov
odôvodňuje zmenu rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa, prípadne súdom schválenej dohody
iba vtedy, ak iné okolnosti prevažujú nad požiadavkou stálosti výchovného prostredia. Pri rozhodovaní

musí súd prihliadať na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby a
stabilitu výchovného prostredia, ako aj na právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k
obidvom rodičom. Pokiaľ ide o zmenu rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa prihliada súd vždy
na tú skutočnosť, že zmena výchovného prostredia je zväčša rušivým zásahom do procesu výchovy
maloletého dieťaťa; eventuálne odňatie maloletého dieťaťa z výchovného prostredia s ktorým sa zžilo, s

ktorým je citovo naviazané a v ktorom prospieva, nie je žiadúca a spravidla nenapomáha ani telesnému
a duševnému vývoju maloletého dieťaťa. Zmena pomerov odôvodňuje zmenu rozhodnutia o výchove
maloletého dieťaťa alebo súdom schválenej dohody rodičov o výchove maloletého dieťaťa len vtedy,
ak iné okolnosti prevažujú nad požiadavkou stálosti výchovného prostredia maloletého dieťaťa. Tak
je to obvykle v tých prípadoch, v ktorých sa skôr vykonaná úprava výchovy maloletého dieťaťa stane
vzhľadom na zmenu pomerov úpravou, ktorá naďalej nezabezpečuje najpriaznivejšie podmienky na

zdarný vývoj dieťaťa. ( Pozri R 97/1967) Na základe uvedeného pristupuje súd k zmene rozhodnutia o
výchove maloletého dieťaťa prípadne súdom schválenej dohody rodičov o výchove maloletého dieťaťa
hlavne po zistení zmeny pomerov u rodiča, ktorý vychováva maloleté dieťa, nie však po zistení zmeny
pomerov u druhého rodiča, spočívajúcich v tom, že na rozdiel od doby pôvodného rozhodovania o
výchove maloletého dieťaťa vykazuje druhý rodič v podstate rovnakú spôsobilosť k výchove maloletého

dieťaťa v intenciách ust. § 36 Zák. o rodine, ktorý mal. dieťa vychováva.

Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda
7P/26/2005-247 bol zmenený rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda 5C/137/2003-32 tak, že
maloleté deti Q., Q., T. a T. H. boli zverené do osobnej starostlivosti otca s účinnosťou od 22.5.2005 a

matke bola uložená povinnosť prispievať na výživu mal. detí každému po 750,- Sk mesačne. Zároveň bol
upravený styk matky s maloletými deťmi na každú párnu nedeľu od 11.00 hod. do 18.00 hod. Účastníci
sa vzdali práva podať proti tomuto rozsudku odvolanie a tak rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa
10.7.2008. Zo znaleckého posudku PhDr. C. K., PhD., vypracovaného v konaní 7P/26/2005 vyplýva,
že na základe komplexného vyhodnotenia výsledkov znaleckého dokazovania možno konštatovať,

že relatívne lepšie osobnostné predpoklady pre starostlivosť o svoje deti má matka. Znalec zároveň
konštatuje, že najmä navonok deklarujú deti nevraživosť voči matke a táto nevraživosť nevzniká zo dňa
na deň. V ostatnom rozhovore otec uviedol, že nevie, čo s týmto robiť a žiadal návrh ako postupnosť v
tejto situácii. Z výpovedí detí, ktoré boli vypočuté v tomto konaní bolo zistené, že žijú spolu so svojim
otcom, ktorý sa o nich vzorne stará, sú u neho spokojné a nič nechcú meniť na doterajšom spôsobe

života. Uviedli, že nie je pravdou, že by sa matka o nich pravidelne starala, občas im prinesie jedlo alebo
im dá peniaze. Matku však nemajú radi a jednoznačne všetky deti uviedli, že je to preto, že keď boli malé,
imfyzickyubližovala.Matkatietoskutočnostivcelomrozsahuodmietla,uviedla,žedetisúovplyvnenézo
strany otca, boja sa ho. Poukázala na to, že v ostatnom období osoba otca je medializovaná v súvislosti
s trestnou činnosťou, a to kauzou N.. Uvádzala, že deti žijú tak v závadnom prostredí, ktoré môže mať

negatívny dosah na ich ďalší osobnostný vývoj. Zo správy Prezídia policajného zboru, Úradu boja proti
organizovanej kriminalite Trnava bolo zistené, že proti osobe otca maloletých detí nie je v súčasnosti
vedené trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy formou spolupáchateľstva vo veci
poškodených bratov I. W. a P. W., ktorých telá boli nájdené 1.3.2011 v katastri obce S.. Taktiež ani v iných
trestných veciach vedených na tomto úrade nie je ku dňu podania správy proti menovanému vedené

žiadne trestné stíhanie. Zo správy kolízneho opatrovníka, ktorý vypočul maloleté deti v prítomnosti
psychológa a to každé zvlášť v neprítomnosti otca, okrem mal. Q., ktorý nebol vypočutý zo zdravotných
dôvodov, maloleté deti uviedli, že naďalej chcú žiť u otca, kde sa cítia lepšie, ako keď boli u matky a
preto kolízny opatrovník aj na odporúčanie ich psychológa súhlasí s tým, aby sa rešpektovala vôľa detí.

Podľa názoru odvolacieho súdu, si súd prvého stupňa zabezpečil dostatočné podklady pre rozhodnutie
vo veci a jeho záver o neexistencii dôvodov pre zmenu výchovného prostredia maloletých detí je
potrebné považovať za správny. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by došlo k takej zmene
pomerov od posledného rozhodnutia, ktorá by odôvodňovala jeho zmenu. Je potrebné tiež prihliadnuť
na to, že naposledy boli rodičovské práva a povinnosti k maloletým deťom upravené rozsudkom zo dňa

9.6.2008,ktorýmbolimaloletédetizverenédostarostlivostiotcaasktorýmrozhodnutímmatkasúhlasila,
nakoľko voči nemu nepodala odvolanie a teda ho žiadnym spôsobom nenamietala a nerozporovala.
Vzhľadom na vek maloletých detí správne súd prvého stupňa vykonal v konaní za účelom zistenia
a posúdenia návrhu matky ich výsluch a z ich výpovede jednoznačne vyplývalo, že otec sa o nichriadne stará a s návrhom matky na ich zverenie do jej starostlivosti nesúhlasia. Aj keď matka v odvolaní
namietala, že je to z dôvodu vyvíjania nátlaku zo strany otca za účelom čoho žiadala vykonať aj znalecké
dokazovanie, odvolací súd je toho názoru, že znalecké dokazovanie v tomto konaní nebolo potrebné

vykonať, nakoľko maloleté deti v čase ich výsluchu vzhľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vedeli
dostatočne posúdiť starostlivosť otca o ich výchovu ako aj tú skutočnosť, či chcú byť zverené do
starostlivosti matky. Maloleté deti, ktoré so zreteľom na svoj vek a rozumovú vyspelosť sú schopné
samostatne vyjadriť svoj názor, majú právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ich
dotýkajú, preto aj v konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má

maloleté dieťa právo byť vypočuté, jeho názoru musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca
jeho veku a rozumovej vyspelosti. Odvolací súd zároveň poukazuje aj na tú skutočnosť, že mal. deti
boli v priebehu konania vypočuté aj kolíznym opatrovníkom a to v prítomnosti ich psychológa a aj tento
odporučil rešpektovať vôľu maloletých detí. V konaní pritom nie je potrebné preukazovať to, ktorý z
rodičov má väčší podiel na existencii syndrómu odvrhnutého rodiča konštatovaného u matky, keď z
výpovede otca v tomto konaní vyplýval jeho záujem aby tento syndróm neexistoval. Tvrdenie matky, že

deťom neprospieva negatívna medializácia otca v súvislosti s kauzou „N.“ a poškodených bratov I. W. a
P. W., odvolací súd konštatuje, že zo správy Prezídia policajného zboru, Úradu boja proti organizovanej
kriminalite Trnava vyplýva, že proti otcovi nie je vedené žiadne trestné stíhanie a preto nie je žiaden
dôvod, aby sa súd touto skutočnosťou zaoberal a námietka matky v tomto smere nie je opodstatnená.
Rovnako ako súd prvého stupňa ani odvolací súd nezistil, že by v konaní došlo k zásadnej zmene

pomerov, ktorá by bola hmotnoprávnym základom pre nové rozhodnutie. Rozhodujúcim hľadiskom pre
úvahy o najvhodnejšej úprave výchovy mal. dieťaťa zostáva vždy záujem dieťaťa a v záujme maloletých
detí podľa výsledkov tohto konania nie je, aby boli odňaté z výchovného prostredia v ktorom vyrastajú
už viac rokov.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. z dôvodu
vecnej správnosti potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania, odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust.
§ 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania,

ktoré sa mohlo začať i bez návrhu.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.