Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. jún 2012

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 11C/21/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812202914
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Zolotová
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2012:8812202914.2

Rozhodnutie

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v právnej veci žalobcu: BL
Telecom debt, s.r.o. so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 45 535 108 zast. advokátskou kanceláriou
SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o. so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 36 862 711 proti žalovanému: M.
A.,G..XX.XX.XXXX,K.A.Í.X.M.XX/X,Z.G.t.č.Z.Z.Z.Ú.O.ozaplateniesumy296,75eursprísl.,takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 296,75 eur spolu s úrokom z
omeškania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 16.12.2011 spoločnosť Slovak Telekom, a.s. uzavrela
so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bol odplatný prevod pohľadávok
predchodcu uvedených v prílohe zmluvy, vrátane pohľadávky voči žalovanému uvedený pod ref. č.

1.91336660.Zmluva a plnomocenstvo bolo doložené pod č. 1SprO/120/2012 na súde. Uviedol, že
žalovaný s právnym predchodcom žalobcu uzavreli zmluvu č. 2837293, 2806194 predmetom ktorých
bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby právnym predchodcom žalobcu. Pohľadávka
predchodcu žalobcu pozostáva z nehradenej faktúry za poskytnuté služby a to faktúru č. 7902772173,
splatná dňa. 11.4.2009, znejúca na sumu vo výške 296,75 EUR ( ide o zmluvnú pokutu v sume 248,95
eur a v sume 47,80). Uviedol, že celková neuhradená suma v čase postúpenia pohľadávky bola 296,75

EUR. Úhrady po postúpení pohľadávky bola 0.00 EUR, teda aktuálna dlžná suma je 296,75 EUR.
Nezaplatenímfaktúryvlehotesplatnostiriadneavčassažalovanývovzťahu kžalobcovidostalvzmysle
ust. § 517 ods. 2 a nasl. Občianskeho zákonníka do omeškania a žalobca má teda nárok na úrok z
omeškania z dlžnej sumy vo výške podľa platných právnych predpisov za každý deň omeškania až do
jej zaplatenia. Žalobca žiadal priznať úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúr.
Vzhľadom na vyššie uvedené má žalobca preto právo od žalovaného na zaplatenie úrokov z omeškania

vo výške 9,25 % p.a. z dlžnej sumy za obdobie odo dňa 11.04.2009 do zaplatenia.

Následne žalobca v podaní zo dňa 07.05.2012 uviedol, že pri písaní žaloby došlo k chybe pri stanovení
dňa omeškania, keď bol uvedený deň splatnosti a nie deň nasledujúci po dni splatnosti. Svoj žalobný
návrh preto v tomto zmysle spresnil a opravil , t.j. od 12.04.2009.

Žalovaný sa žalobou súhlasil, poukázal na nedostatok financií a na to, že v súčasnosti je vo výkone
väzby.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu a listinnými dôkazmi a to žalobným

návrhom, zmluvou o pripojení zo dňa 08.02.2008 vrátane dodatku, faktúrou č. 7902772173,
všeobecnými podmienkami poskytovanie verejných elektronických komunikačných služieb spoločnostiT-Mobile, a.s., vyjadrením žalobcu zo dňa 07.05.2012 a zo dňa 14.06.2012, vyjadrením žalovaného na
čl. 36 a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledujúci skutkový stav veci:

Podľa Zmluvy o pripojení č. zo dňa 08.02.2008 vyplýva, že predchodca žalobcu poskytoval žalovanému

mobilný telefón zn. A. N. H. XXX za zľavnenú kúpnu cenu 1,-Sk s dobou viazanosti 48 mesiacov,
poskytoval žalovanému služby GSM s tým, že žalovanému bolo pridelené tel. číslo. Zo zmluvy vyplýva,
že neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy sú Všeobecné podmienky poskytovania verejnej elektronickej
komunikačnejtelefónnej spoločnosti.Vzmysledodatkusazaviazalposkytnúťverejnéeletronickéslužby
a to program služieb, 20+20 Viac. Z tohto dodatku vyplýva, že predmetom zmluvy uzavretej medzi

účastníkmitohtokonaniajepredajzľavnenéhomobilnéhotelefónuvsietiGSM stým,žeprevádzkovateľ,
t.j. žalobca, poskytne žalovanému zľavu z kúpnej ceny. Z dodatku bodu 4, s odkazom na tabuľku č. 1
vyplýva, že účastníci si dohodli zmluvnú pokutu vo výške 7.5020,-Sk. pre prípad porušenie hociktorej
povinnosti uvedenej v bode 1 písm. b) alebo v bode 2 alebo v bode 3 a následného vypojenia SIM
karty. Zo zmluvy a dodatku vyplýva, že neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy sú Všeobecné podmienky
poskytovania verejnej elektronickej komunikačných dátových služieb. Z dodatku k zmluve o pripojení

vyplýva, že tento dodatok tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy o pripojení.

Za neuhradené služby žalobca vyfakturoval žalovanému jednotlivými faktúrami cenu poskytnutých
služieb a poplatkov a to faktúrou č. 7902772173, splatnou dňa. 11.4.2009, znejúcou spolu na sumu vo
výške 296,75 EUR ( ide o zmluvnú pokutu v sume 248,95 eur a v sume 47,80), ktorou vyfakturoval
predchodca žalobcu žalovanému zmluvnú pokutu za porušenie dohodnutých povinnosti.

Z vyjadrenia žalovaného vyplýva, že so žalobou súhlasí, uviedol, že momentálne je vo väzbe a
nedisponuje žiadnou finančnou hotovosťou po skončení trestu to uhradí .

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,,Občiansky zákonník“),
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa§53ods.4písm.k)Občianskehozákonníka,zaneprijateľnépodmienkyuvedenévspotrebiteľskej

zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby
zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákonePodľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonník, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne
upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv
obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

Podľa § 544 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách (ďalej len ,,Zákon“),
účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a

ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Podľa § 43 ods. 1, 2 Zákona, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup
k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú
všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej
služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania,

platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na
tarifu.

Podľa § 43 ods. 5 Zákona, podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník opakovane
neoprávnene zasahuje do zariadenia verejnej siete alebo takýto zásah umožní tretej osobe, hoci aj z
nedbanlivosti, ak nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti, ak pripojí na

verejnú sieť zariadenie, ktoré nespĺňa požiadavky osobitných predpisov, alebo používa také zariadenie
v rozpore so schválenými podmienkami a ani na výzvu podniku zariadenie neodpojí, ak opakovane
používa verejnú službu spôsobom, ktorý znemožňuje podniku kontrolu jej používania, ak opakovane
porušuje podmienky zmluvy o pripojení.

Podľa§517ods.1Občianskehozákonníka, akdlžníkktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.

Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to
pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka,
v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas
celého tohto polroka je dvojnásobok úrokovej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k

prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku.

Na základe vykonaného dokazovania a vychádzajúc z citovaných ustanovení súd mal za preukázané,
že medzi účastníkmi konania bola uzavretá spotrebiteľská zmluva. Spotrebiteľ - žalovaný v čase
uzatvárania jednotlivých zmlúv o pripojení nemal možnosť individuálne ovplyvniť obsah vopred
pripraveného návrhu na uzavretie zmlúv s dodávateľom - žalobcom. Zo strany žalovaného malo dôjsťk porušeniu zmluvných podmienok a to neuhradením cien poskytnutých služieb za ktoré si predchodca
žalobcu uplatnil voči žalovanému zmluvnú pokutu v žalovanej výške. To o aké porušenie sa jednalo
žalobca neuviedol a ani nepreukázal. Predmetom žalobného návrhu je len zaplatenie zmluvnej pokuty

v sume 248,95 eur a 47,80 eur podľa predloženej faktúry.

V zmysle uzatvorenej zmluvy o pripojení vrátane dodatku k nej a Všeobecných podmienok žalobcu
bola medzi účastníkmi konania pre prípad porušenia zmluvných dojednaní dohodnutá zmluvná pokuta
(zmluvná podmienka) a súd mal za to, že takto dohodnutá zmluvná pokuta je v rozpore s ust. § 3 ods.
1 a § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka.

V danej právnej veci bola medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená spotrebiteľská zmluva. Pre

spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom,
ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom
spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie
špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne
ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach

v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým
spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na
jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k
podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje
ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ

požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho
plneniu, je neplatná. Ustanovenie § 53 ods. l, veta druhá predstavuje cestu na širšiu súdnu ochranu
spotrebiteľa aj vo vzťahu k esenciálnym zložkám zmluvy.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.
Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie

zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá

možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

Súd nijako nespochybňuje význam zmluvnej pokuty. Pokiaľ ide však o spotrebiteľský vzťah, musí ísť
o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so
zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a
povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie
nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok

(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“). Smernica zároveň v prílohe vypočítava pre členské štáty ako vzor niektoré
zmluvné podmienky, ktoré odporúča transponovať do vnútroštátnych predpisov. Miesto v Smernici má
aj „neprimeraná kompenzácia za porušenie záväzku spotrebiteľa“ a s účinnosťou od 1. januára 2008
bola neprimeraná sankcia explicitne zapracovaná medzi neprijateľné podmienky aj do Občianskeho

zákonníka.Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA
a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades
a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti

nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné
podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný
vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené,
môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol
použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom

brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní
podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť,
len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.

Súd pri svojom rozhodovaní prihliadal aj na to, že žalobca vyfakturoval žalovanému faktúrou č.
7902772173, splatnou dňa. 11.4.2009, zmluvnú pokutu znejúcu na sumu vo výške 296,75 EUR, spolu
dva pokuty vo výške 248,95 eur a 47,80 eur, pričom nepreukázal, za aké porušenie zmluvnej povinnosti

ju vyúčtoval a za aké konkrétne porušenie zmluvy. V danom prípade naplnené vyššie citované zákonné
ustanovenia upravujúce podmienky pre dojednanie zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta v danom prípade
má nežiaduci rozmer a neprimerane ukracuje spotrebiteľa. Navyše v danej právnej veci si žalobca
uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty na ktorú mu v zmysle zmluvných podmienok vznikol nárok,
nakoľko žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb.

Zmluvná pokuta dojednaná v dodatku k zmluve o pripojení ho zaväzovala k jej zaplateniu v prípade
porušenia zmluvy počas celej doby viazanosti a to aj v prípade, ak si účastník zmluvy plnil svoju
povinnosť odoberať služby poskytované žalobcom, riadne platil ich úhradu až do doby krátko pred
uplynutím doby viazanosti, pričom aj v prípade nezaplatenia poslednej úhrady mal povinnosť zaplatiť
zmluvnú pokutu stále v plnej výške. V tomto smere žalobca nerozlišoval medzi prípadmi, kedy zmluvný

vzťah sa ukončí jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti, alebo keď sa tak stane na začiatku
doby viazanosti. V oboch týchto prípadoch je spotrebiteľ viazaný rovnakou výškou zmluvnej pokuty, čo
je potrebné považovať za neprijateľné. V danom prípade došlo k porušeniu zmluvných povinnosti po
uplynutí zhruba dvoch rokov viazanosti.

Súd je toho názoru, že v spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzatváraní zmluvy nemal byť prísnejšie

alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy a to spotrebiteľ. Už toto na
prvý pohľad vyznieva výrazne v neprospech jedného z účastníkov zmluvy. Uvedené súd konštatuje
preto, že navrhovateľ ako dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením
povinnosti na jeho strane. Významné je pritom posúdenie zmluvnej pokuty s ohľadom na povahu, obsah
zmluvy v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute a posúdenie prijateľnosti alebo neprijateľnosti tohto

zmluvnéhodojednaniabynemaliovplyvňovať ďalšieskutočnosti,ktorénastanúpouzavretízmluvy, teda
ani následné správanie účastníkov zmluvy a v rámci neho i porušenie zmluvných dojednaní by nemali
mať vplyv na prvotné posúdenie toho, či dojednaná zmluvná pokuta nie je neprimeranou sankciou za
nesplnenie povinnosti.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade so zákonnými ustanoveniami súd dospel k

záveru, že dojednaná zmluvná pokuta je neprimeraná, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa, teda je neprijateľná a preto návrh žalobcu v
časti uplatnenej zmluvnej pokuty v celkovej výške 296,75 eur a úrokov z omeškania zo zmluvnej
pokuty zamietol. Súd poukazuje, že takéto stanovisko v obdobných prípadoch zaujal aj Krajský súd
v Prešove a to vo veciach vedených pod sp. zn. 2Co/137/2010, 18Co/136/2010, 17Co/4/2012, kde v

závere rozhodnutia vyslovil, že takto dojednaná zmluvná pokuta ako zmluvná podmienka je neprijateľná.

Podľa ust. 142 ods. 1 OSP účastníkovi, ktorý mal. vo veci plný úspech, súd priznal náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.Podľa § 151 ods. 1,2 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník

v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu
ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem
trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v
takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

V danej právnej veci bol úspešný žalovaný. Žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil a ani zo
súdnemu spisu mu náhrada trov konania nevyplýva a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a/ v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. l O.s.p.

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c/ súd I. stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností

d/súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205 a O.s.p.)

f/ rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote , možno sa jej plnenia

domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.