Rozsudok ,
Zmeňujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. jún 2012

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8CoP/23/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4309207554
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4309207554.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudkýň JUDr.
Márie Hušekovej a JUDr. Jarmily Pogranovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletého U. S., nar.
XX.XX.XXXX, bytom u otca, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Levice, dieťa rodičov H.. F. S., bytom J., Q.. Y.. B. XX, t. č. I. - J., J. XX, zastúpenej Mgr. Evou
Braxatorisovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Stará Prievozská 2 a H.. Y. S., bytom J., Q.. Y..

B. XX, zastúpeného JUDr. Evou Hladkou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Röntgenova 8, o zmenu
úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému a o zvýšenie výživného, o odvolaní otca
maloletého proti rozsudku Okresného súdu Levice č. k. 8P/211/2009-358 z 15. marca 2011 v časti
výrokov o výživnom, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa zvýšenia vyživovacej
povinnosti matky voči maloletému U. m e n í tak, že matka je povinná prispievať na výživu maloletého
U. zvýšeným výživným zo sumy 46,47 Eur na sumu 100,-Eur mesačne vždy do 15-teho dňa toho ktorého

mesiaca vopred k rukám otca, počnúc od 1.9.2010. Týmto dochádza k zmene rozsudku Okresného
súdu Levice zo dňa 5.6.2008 č. k. 6C/167/2007-407 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Nitra zo dňa
15.1.2009 č. k. 8Co/203/2009-157 v časti výživného pre maloletého U..

V časti zaostalého výživného a náhrady trov konania účastníkov napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa z r u š u j e a vec v týchto častiach v r a c i a tomuto súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil rodičom maloletého povinnosť podrobiť sa intenzívnej
rodičovskej terapii v ambulancii Q.. K. S., psychiatrická ambulancia, J., K. Z. XX v trvaní šesť týždňov,
v rozsahu dve hodiny týždenne, v dňoch a v čase určenom Q.. S.. Ďalej uložil maloletému povinnosť
podrobiť sa psychoterapii v súkromnej Špeciálno-pedagogickej poradni V.. A. F., J., J. B. 8, počas štyroch
týždňov bezprostredne nasledujúcich po ukončení terapie rodičov, v rozsahu dve hodiny týždenne, v
dňoch a čase určených V.. F. s tým, že prvé dva týždne maloletý psychoterapiu absolvuje bez prítomnosti
rodičovanasledujúcedvatýždnezaprítomnostimatky.Ďalejrozhodol,žematkajepovinnáprispievaťna

výživu maloletého zvýšeným výživným zo sumy 46,47 Eur na sumu 80,-Eur mesačne, vždy do 15-teho
dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám otca, počnúc dňom 1.9.2010. Zaostalé výživné za obdobie od
1.9.2010 do 15.3.2011 určil vo výške 201,18 Eur, ktoré zaviazal matku zaplatiť v mesačných splátkach
po 10,-Eur popri bežnom výživnom, pod stratou výhody splátok, počnúc výživným splatným v mesiaci
nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšnej časti súd návrh otca na zvýšenie výživného
zamietol. Súd návrh matky na zverenie maloletého do jej osobnej starostlivosti zamietol. Tým zmenil

rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa 5.6.2008 č. k. 6C/167/2007-407 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu Nitra zo dňa 15.1.2009 č. k. 8Co/203/2009-157 v časti výživného pre maloletého U. a v častinariadeného výchovného opatrenia. O trovách účastníkov rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania. Rozhodol, že o náhrade trov štátu rozhodne samostatným uznesením.
Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie v časti uloženia výchovných opatrení maloletému a rodičom

maloletého a v časti zamietnutia návrhu matky o zmenu osobnej starostlivosti maloletého odôvodnil s
poukazom na ustanovenia § 25 ods. 4, § 26, § 28 ods. 1 písm. a/ , ods. 2, § 37 ods. 2 písm. d/, § 37 ods.
6, § 43 ods. 1, ods. 2 Zákona o rodine, § 100 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP),
článkom 3 bod 1, článkom 12 Dohovoru o právach dieťaťa, ako aj zisteným skutkovým stavom veci
na základe ktorého dospel k záveru, pokiaľ zamietol návrh matky, že v súčasnej dobe by rozhodnutie

súdu o zmene výchovného prostredia maloletého samo o sebe neviedlo k náprave vzťahu maloletého
k matke, keď v danom prípade prvotne zlyhali vo svojich rodičovských kompetenciách rodičia, medzi
ktorými vládne averzia a nevraživosť. Mal za to, že je potrebné v prvom rade maloletému poskytnúť
účinnú ochranu a pomoc nariadením výchovného opatrenia, konkretizovaného výroku rozsudku, keď
doterajšie výchovné opatrenie /dohľad/ sa javilo ako málo účinné, preto uložil maloletému povinnosť
podrobiť sa psychoterapii a rodičom maloletého povinnosť podrobiť sa intenzívnej rodičovskej terapii v

rozsahu uvedenom vo výroku rozsudku.
Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie, pokiaľ ide o návrh otca o zvýšenia výživného, odôvodil s
poukazom na ustanovenia § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 63 ods. 1, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1, 3
Zákona o rodine, § 163 ods. 1 OSP, ako aj zisteným skutkovým stavom na základe ktorého dospel k
záveru, že návrh bol dôvodne podaný. Mal za preukázané, že v čase predchádzajúcej súdnej úpravy

výživného súdom prvého stupňa matka maloletého poberala nemocenské dávky vo výške 326,19 Eur,
v čase rozhodovania odvolacieho súdu dosahovala podľa jej vyjadrenia priemerný mesačný zárobok
netto 594,49 Eur, za november, december 2008 dosiahla priemerný mesačný zárobok netto 539,10 Eur.
Otec dosahoval priemerný mesačný zárobok netto u zamestnávateľa PD Pohronie Želiezovce 640,38
Eur, jeho paušálna mesačná odmena predstavovala sumu 1.327,76 Eur v spoločnosti Bomin Slovensko

s.r.o, za rok 2007 ako živnostník mal podľa daňového priznania príjmy 58.855,71 Eur, základ dane
790,94 Eur. Rodičia maloletého nemali v tom čase inú vyživovaciu povinnosť. Maloletý navštevoval 2.
ročník základnej školy, navštevoval futbalovú prípravku, s čím mal zvýšené náklady vo výške 9,96 Eur
mesačne, na športové ošatenie a výstroj na sezónu mal výdavky 99,58 Eur. Súd prvého stupňa mal
ďalej za preukázané, že od 1.1.2009 do 31.12.2010 matka dosiahla priemerný mesačný zárobok netto

vo výške 588,56 Eur, za rok 2010 dosiahla priemerný mesačný zárobok netto 581,58 Eur, poberala
invalidný dôchodok vo výške 131,60 Eur. Žila s priateľom v byte priateľa matky, nehospodárili spoločne,
prispievala na bývanie sumou 166,-Eur. Matka mala ďalšie výdavky spojené s hradením úveru vo výške
131,-Eur mesačne, ako aj na životnom poistení, na doplnkovom zdravotnom poistení, na doplatkoch
za lieky, na nákladoch na telefón, na zákonnom a havarijnom poistení na osobné motorové vozidlo. Z

daňového priznania otca za rok 2009 mal za preukázané, že otec dosiahol príjmy z podnikania 22.419,65
Eur, výdavky 18.414,09 Eur, dosiahol PMZ netto 333,79 Eur. Ďalej mal súd za preukázané, že rodičia
maloletého sú bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu, v ktorom býva otec s maloletým. Otec maloletého
zakúpil dňa 13.10.2009 nehnuteľnosť, pozemok. Nedošlo k zmene okruhu vyživovacích povinností
na strane rodičov maloletého. Maloletý v čase začatia konania o zvýšenie výživného dňa 27.8.2009

nastúpil do 4. ročníka základnej školy, od 1.9.2010 je žiakom 5. ročníka základnej školy, má náklady na
stravovanie v škole vo výške 20 Eur mesačne, naďalej aktívne hrá za klub SK Slovan Levice, ktorému
klubu platí mesačne sumu 15,-Eur.
Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v konaní bola preukázaná
zmena pomerov na strane maloletého, odvodňujúca zvýšenie výživného, v tom, že maloletý fyzicky

vyspel, začal navštevovať 2. stupeň základnej školy, v školskom roku 2010/2011 došlo k zvýšeniu
jeho nákladov na stravovanie, ošatenie, učebné pomôcky, športové a kultúrne vyžitie, mimoškolské
aktivity /futbal/. Prihliadol na zmenu pomerov na strane matky, u ktorej došlo k zvýšeniu príjmu o sumu
181,06 Eur. Súd prvého stupňa vychádzal z príjmu otca za rok 2010 v zmysle ustanovenia § 63 ods. 1
Zákona o rodine vo výške dvadsaťnásobku sumy životného minima /3.707,60 Eur/, dôvodiac, že otec

napriek výzve súdu nepredložil, resp. odmietol súdu predložiť účtovnú evidenciu za rok 2010. Poukázal
tiež na skutočnosť, že priemerný mesačný zárobok netto otca podľa daňového priznania za rok 2009
neodzrkadľuje jeho skutočný príjem, keď otcom označené pravidelné mesačné výdavky /bez nákladov
na stravu, ošatenie a iné/ vysoko prevyšujú jeho priemerný mesačný zárobok netto deklarovaný v
daňovom priznaní. Dôvodil ďalej tým, že otec predložil súdu rozpis svojich mesačných nákladov, avšak

na tieto náklady nepredložil listinné dôkazy napriek výzve súdu. Mal za to, že na strane otca maloletého
došlo k zmene jeho majetkových pomerov, k zväčšeniu jeho majetku, keďže nadobudol vlastníctvo k
nehnuteľnosti. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že zvýšené výživné vo výške 80,-Eur mesačne
zohľadňuje odôvodnené potreby maloletého, ako aj zárobkové schopnosti a možnosti oboch rodičov.Kvalifikovanú zmenu pomerov mal za preukázanú od 1.9.2010, kedy maloletý nastúpil na 2. stupeň
základnej školy. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ OSP.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa v časti zvýšenia výživného podal odvolanie otec maloletého. Navrhol,
abyodvolacísúdzmenilrozsudoksúduprvéhostupňatak,že zvýšivýživnénamaloletéhonasumu270,-
Eur mesačne/alebo nad sumu 80 Eur mesačne podľa úvahy súdu/ od podania návrhu, resp. rozsudok
súdu prvého stupňa v napadnutej časti zruší a vec vráti súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal,
že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci tým, že nevykonal navrhnuté dôkazy, na základe

vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil.
Uviedol, že návrhom zo dňa 27.8.2009 sa domáhal zvýšenia výživného na sumu 270,-Eur od podania
návrhu. Namietal, že súd prvého stupňa neskúmal príjem matky v čase od 1.1.2011 do rozhodnutia
súdu, vychádzal len z jej príjmu do konca roku 2010. Súd postupoval v rozpore s § 49 ods.2 Zákona o
dani z príjmov, keď priemerný mesačný zárobok netto samostatne zárobkovo činnej osoby sa dá ustáliť
až na základe daňového priznania, ktoré sa podáva do 31.3. kalendárneho roka, súd odňal otcovi

možnosť preukázať súdu riadne jeho čistý príjem z riadne podaného daňového priznania, keď výsledný
hospodársky výsledok súd nemôže sám posudzovať na základe faktúr a nákladových položiek. Mal za
to, že súd nesprávne vec právne posúdil a v dôsledku toho nesprávne ustálil skutkový stav, ak svojvoľne
vychádzal z ustanovenia § 63 ods.1 Zákona o rodine. Uviedol, že súd nemal kompetenciu konštatovať a
hodnotiť, že priemerný mesačný zárobok netto vyplývajúci z daňového priznania za rok 2009 evidentne

neodzrkadľuje skutočný príjem otca, nakoľko súd nie je daňovým orgánom, ani orgánom finančnej
kontroly, nekompetentné tvrdenie hraničí s očierňovaním otca, lebo indikuje možné nepriznanie príjmov
zo strany otca. Uviedol, že on má riadne vedené účtovníctvo, účtuje o všetkých príjmoch a výdavkoch z
podnikania a dôrazne sa ohradzuje proti takýmto nepodloženým, nekompetentným tvrdeniam. Poukázal
na to, že v čase odvolania mal k dispozícii daňové priznanie za rok 2010, ktoré súdu predkladá, keď

jeho priemerný mesačný zárobok netto činí sumu 1.029,28 Eur. Poukázal ďalej na to, že matka mala v
roku 2009 viac ako dvakrát taký vysoký priemerný mesačný zárobok netto ako otec, v roku 2010 mala
priemerný mesačný zárobok netto vo výške 70 % priemerný mesačný zárobok netto otca. Otec sa o
syna osobne stará a súd na túto skutočnosť neprihliadol v zmysle § 62 ods. 4 Zákona o rodine. Poukázal
i na to, že kolízny opatrovník navrhol zvýšiť výživné na maloletého na sumu 100,-Eur mesačne. Uviedol,

že vzhľadom na dátum podania návrhu na zvýšenie výživného súd konal v neadekvátnom rozsahu v
rozpore s ustanovením § 176 ods. 3 OSP, keď konanie trvalo 18 mesiacov. Namietal záver súdu v tom,
že otec má väčšie než deklarované príjmy, keď nadobudol pozemok, čím sa zväčšil jeho majetok, keďže
otec súdu deklaroval, že nadobudol pozemok od starého otca za symbolickú cenu 170,-Eur, naviac
hodnota pozemku je minimálna, nakoľko k nemu neexistuje prístupová cesta. Ďalej namietal, že súd

nedostatočne zisťoval potreby maloletého vyčíslené otcom maloletého, v tomto smere súd nevykonal
dokazovanie, pokiaľ ich mal za sporné. Poukázal tiež na to, že platí maloletému aj životné poistenie
s nadštandardnou výškou cieľovej sumy, na ktoré prispieva ročne sumou 577,12 Eur. Dňa 12.1.2011
si zobral úver na účely úhrad spojených s bývaním a starostlivosť o maloletého vo výške 2.450 Eur.
Namietal, že súd nezisťoval, či a v akom rozsahu sa matka podieľa na výžive maloletého nad rámec

bežného výživného. Ďalej uviedol, že z postupu sudkyne v konaní je možno vyvodzovať zaujatosť, ktorú
skutočnosť namietal, o ktorej skutočnosti však nemá dôkazy, avšak jej zaujatý postoj voči nemu možno
badať zo samotného postupu sudkyne v konaní, čo síce nie je dôvodom na námietku zaujatosti podľa
§ 14 OSP, ale môže byť odvolacím dôvod podľa § 221 ods. 1 písm. g/ OSP.

Kolízny opatrovník sa vyjadril k odvolaniu otca. Uviedol, že sa pridržiava svojho vyjadrenia na
pojednávaní vo veci zvýšenia výživného. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa tak, že zvýši vyživovaciu povinnosť matky na sumu 100,-Eur mesačne od 01.09.2010.

Matka maloletého vo vyjadrení k podanému odvolaniu otca navrhovala jeho zmenu tak, aby výživné

bolo navýšené na sumu 66,- Eur, čo považuje za primerané navýšenie, i keď sama odvolanie nepodala.
Poukázala na to, že v rámci dokazovania otec maloletého nedoložil žiadne relevantné doklady na
preukázanie existencie zmeny pomerov na strane maloletého, ale ani existenciu vyšších výdavkov než
tie, o ktorých sa rozhodovalo v pôvodnom konaní, keď rovnako nedoložil svoje príjmy a v tomto ohľade
si ako účastník konania nesplnil svoje povinnosti prispieť k náležitému zisteniu stavu. Je nepochybné,

že otec maloletého vzhľadom na svoju situáciu nie je nijak odkázaný na výživné od nej a svoj návrh na
zvýšenievýživnéhopodallenúčelovo.Poslednárevíziarozhodnutiaajvčastivýživnéhobola04.02.2009
a otec nepreukázal, že za obdobie 6 mesiacov došlo k takej zmene pomerov, ktorá by vyžadovala
podstatnejšie navýšenie výživného. K podstatnej zmene pomerov došlo pri nástupe maloletého na druhýstupeň základnej školy, avšak nie v takom rozsahu, aby zodpovedala nákladom o 82 % vyšším a už
vôbec nie nákladom vyšším o 481 %, ako si to uplatňuje vo svojom návrhu otec maloletého. Voči
rozhodnutiu sa neodvolala z dôvodu, že má ďalšie súdne spory, nezostávajú jej financie a preferovala

záujem na riešení otázky výchovy maloletého, aby rozsudok bol čo najskôr právoplatný. Vychádzajúc z
otcom maloletého vyčíslených nákladov na maloletého mesačne vo výške 450,- Eur bez mimoriadnych
výdavkov,lentietovýdavkyotcanamaloletéhopresahujújehoúdajnýčistýpríjemavznikápotomotázka,
z čoho hradí ešte ďalšie pomerne vysoké náklady. Názor súdu o potrebe predložiť na strane otca na
preukázanie príjmu nielen daňové priznanie, ale aj ostatné podklady z účtovníctva je kompetentný a

vychádzal priamo zo zákona. Považuje za rozporné s dobrými mravmi prihliadať na jej príjem z priznanej
dávky z titulu invalidity, keďže táto má slúžiť len na kompenzáciu dôsledkov jej postihnutia a nie na účely
zvýšeného prispievania na dieťa. Súd nijako nevyhodnotil objektívne navýšenie a jej vyčíslené náklady,
ktoré musí znášať z dôvodu, že nemôže užívať spoločnú nehnuteľnosť, z ktorej ju otec dieťaťa vyhodil a
odmieta ju vyplatiť. To, že sa na osobnej starostlivosti maloletého nepodieľa v zmysle právoplatného a
vykonateľného rozsudku, je len dôsledkom protiprávneho konania otca a nemôže byť základom zmeny

rozsudku o výživnom. Zvýšenie výživného o 72 % založené výlučne na zvýšení jej príjmu z invalidného
dôchodku pri náraste príjmov otca a primeranom zvýšení potrieb nie je v súlade s ústavným princípom
primeranosti a spravodlivosti.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací na základe podaného odvolania otca konal a rozhodoval verejne

vyhláseným rozsudkom - teda bez nariadenia odvolacieho pojednávania č. k. 8CoP/26/2011-397 zo
16.09.2011 (právoplatný 20.10.2011), ktorým od 01.09.2010 zvýšil vyživovaciu povinnosť matky voči
mal. U. zo sumy 46,47,- Eura na sumu 100,- Eur mesačne a v časti zaostalého výživného a náhrady
trov konania účastníkov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu v týchto častiach vrátil
na ďalšie konanie.

Na základe dovolania matky maloletého z 21.11.2011, ku ktorému sa vyjadroval i otec maloletého
08.12.2011 vo veci konal a rozhodoval Najvyšší súd SR ako súd dovolací, ktorý uznesením z 21.03.2012
č. k. 5Cdo/16/2012-462 (právoplatným 10.04.2012) napádaný zhora uvedený rozsudok Krajského súdu
v Nitre zo 16.09.2011 vo výroku, ktorým zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa

zvýšenia vyživovacej povinnosti matky voči mal. U. na sumu 100,- Eur mesačne počnúc od 01.09.2010
zrušil a v rozsahu zrušenia mu vec vrátil na ďalšie konanie. V dôvodoch svojho rozhodnutia poukázal
na to, že napadnutý rozsudok nevykazuje znaky rozsudku, proti ktorému je dovolanie prípustné, ale
práve naopak, znaky rozsudku, v prípade ktorého je prípustnosť dovolania výslovne vylúčená (v zmysle
§ 238 ods. 4 OSP). Vychádzajúc z toho, že z procesných vád je v dovolaní výslovne namietaná vada

konania podľa § 237 písm. f/ OSP, t. j. že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť pred
ním konať a z toho, že podľa ust. § 237 písm. f/ OSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu
odvolacieho súdu (teda i pri vylúčení možnosti dovolania v zmysle § 238 ods. 4 OSP), potom dovolací
súd dospel k záveru, že vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ OSP dovolateľka - matka maloletého
vytýka dôvodne. Vychádzajúc z obsahu spisu mal dovolací súd za to, že dovolateľka v rámci dovolacieho

konania preukázala, že sa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne k odvolaniu otca maloletého
vyjadrila, a preto, ak sa odvolací súd predmetným vyjadrením matky maloletého dieťaťa k odvolaniu
nezaoberal(vspisepredloženomsúdomprvéhostupňasanenachádzalo,poznámkaodvolaciehosúdu),
odňal jej možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ OSP). Uvedená procesná vada je vždy dôvodom,
pre ktorý je potrebné rozhodnutie odvolacieho súdu vždy zrušiť.

V dôsledku uvedeného rozhodnutia dovolacieho súdu sa vec opätovne dostala do štádia odvolacieho
konania na rozhodovanie o odvolaní otca proti napadnutému rozsudku súdu prvého stupňa v časti
určenia vyživovacej povinnosti matky k mal. U..

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd /§10 ods.1 OSP/ preskúmal opätovne rozsudok súdu prvého stupňa
v napadnutej časti, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo postupom podľa § 212 ods. 2 písm. a/ OSP
a § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej
sa zvýšenia výživného je potrebné zmeniť podľa § 220 OSP a v časti určenia zaostalého výživného a
náhrady trov konania je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie podľa § 221

ods.1 písm. f/, ods. 2 OSP.

Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rod. plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.Podľa § 62 ods. 2 Zák. o rod. obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods.4 Zák. o rod. pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zák. o rod. výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zák. o rod. pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové

pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je obmedzené na obdobie, kým dieťa nie je schopné

samo sa živiť. Medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium,
schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové
pomery a podobne. Spolu s § 75 a nasl. Zákona o rodine je možné vyvodiť faktory, ktorých
kombinácia priamo vplýva na stanovenie výšky výživného v súdnom konaní. Na strane povinného sú
to v prvom rade jeho zárobkové schopnosti a možnosti, majetkové pomery, životná úroveň, počet iných

vyživovacích povinností a výška príspevku iných povinných k týmto oprávneným. Na strane dieťaťa
treba prihliadnuť na jeho oprávnené potreby s ohľadom na jeho vek, zdravotný stav, záujmy, prípravu na
budúce povolanie, majetkové pomery dieťaťa, ďalej na výšku výživného, ktoré poskytujú iné povinné
osoby /napr. druhý rodič/, na ich schopnosti a možnosti, príp. majetkové pomery a počet vyživovacích
povinností.

V ustanovení § 78 ods.1 Zákona o rodine je zakotvená zásada, podľa ktorej stanovené výživné je možno
zmeniť, ak dôjde k podstatnej zemne pomerov, pričom stanovené výživné má zodpovedať pomerom,
za ktorých bolo stanovené. Ak dôjde k podstatnej zmene pomerov, musí sa to premietnuť i pri úprave
vyživovacej povinnosti, pričom zmena pomerov je dôvodom na podanie návrhu na začatie konania, príp.

môže súd začať konať aj bez návrhu podľa § 163 ods.2 OSP, ktoré konanie môže skončiť novou súdnou
úpravou výživného.

V danej právnej veci bolo nesporne preukázané, že na strane účastníkov konania došlo k zmene
pomerov, keď v konaní boli preukázané také skutočnosti, ktoré sa závažným spôsobom prejavili v

pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúcej súdnej úpravy výživného, ktoré
preukazujú zmenu pomerov a teda aj potrebu zvýšenia vyživovacej povinnosti matky na maloletého.
Súd prvého stupňa vec správne právne posúdil, pokiaľ mal za daného úplne zisteného skutkového
stavu za preukázanú zmenu pomerov na strane oprávnenej a povinnej osoby, ktorá zmena pomerov
odôvodňovala zvýšenie výživného na maloletého. Súd prvého stupňa vec správne právne posúdil aj

pokiaľ ide o určenie obdobia kvalifikovanej zmeny pomerov na strane maloletého dieťaťa, keď ustálil túto
zmenu pomerov v spojení s nástupom maloletého na 2. stupeň základnej školy. Pokiaľ sa však jedná
o samotné zvýšenie výživného /konkrétnu výšku zvýšeného výživného/ jeho rozhodnutie nie je vecne
správne, keďže nezohľadňuje vyššie uvedené zákonné ustanovenia.

Pokiaľ ide o maloletého U. je nesporné, že u neho došlo k podstatnej zmene pomerov oproti času
predchádzajúcej súdnej úpravy výživného, keďže od 1.9.2010 je žiakom 5. ročníka základnej školy,
teda druhého stupňa základnej školy, má náklady na stravovanie v škole vo výške 20 Eur mesačne,
naďalej aktívne hrá za klub SK Slovan Levice, ktorému klubu platí mesačne sumu 15,-Eur, teda v
školskom roku 2010/2011, keďže je starší o necelé dva roky došlo k zvýšeniu jeho nákladov v súvislosti

s jeho fyzickou vyspelosťou, má náklady na stravovanie, ošatenie, učebné pomôcky, športové a kultúrne
vyžitie, mimoškolské aktivity /futbal/ školy a došlo u neho nesporne k zvýšeniu celkových životných
nákladov. Je nesporné, že na strane matky maloletého rovnako došlo k zmene pomerov odôvodňujúcej
zvýšenievýživnéhonamaloletého,keďžeumatkydošlokzvýšeniunettopríjmumesačneosumu181,06Eur. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa vzhľadom na vyššie uvedenú zmenu pomerov
pri určení výživného v danej právnej veci nedostatočne prihliadol na túto zmenu pomerov na strane
maloletého a jeho matky, nedostatočne prihliadol aj na ustanovenie § 62 ods. 4 Zákona o rodine, keď

vzhľadom na vek maloletého dostatočne neprihliadol na mieru osobnej starostlivosti otca o maloletého,
ktorájepostavenánaroveňfinančnéhoplnenia. Zadanéhoskutkovéhostavupotomzvýšenievýživného
na maloletého tak, ako ho zvýšil súd prvého stupňa, nezodpovedá odôvodneným potrebám maloletého
a zárobkovým schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom matky maloletého, s prihliadnutím
i na skutočnosť, že obaja rodičia nemajú ďalšiu vyživovaciu povinnosť a s prihliadnutím na zárobkové

schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca maloletého.

Vzhľadom na odvolacieho dôvody otca v tom smere, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil
zárobkové, majetkové pomery matky maloletého, ako aj otca maloletého za rozhodné obdobie, že
nedostatočne zistil náklady maloletého, odvolací súd dospel záveru, že súd prvého stupňa v tomto
smere úplne zistil skutkový stav veci, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým

zisteniam. Vo veci pochybil len pokiaľ ide o právne posúdenie veci v časti pokiaľ pri určení konkrétnej
výšky zvýšeného výživného, keď nedostatočne zohľadnil za daného správne a úplne zisteného
skutkového stavu zmenu pomerov na strane maloletého a matky maloletého. Pokiaľ ide o zárobkové
a majetkové pomery otca maloletého, súd prvého stupňa úplne zistil skutkový stav veci, na základe
vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a odvolací súd sa s nimi stotožňuje a

poukazuje na ne ako na svoje vlastné.

Pokiaľ ide o odvolacie dôvody otca v tom smere, že súd prvého stupňa postupoval v rozpore s
ustanovením § 176 ods.3 OSP, táto skutočnosť nemala za následok nesprávne rozhodnutie súdu prvého
stupňa vo veci. Pokiaľ otec ako odvolací dôvod uvádzal, že je na posúdení odvolacieho súdu dôvod

na zrušenie rozhodnutia ustanovený v ustanovení § 221 ods.1 písm. g/ OSP vzhľadom na postup
zákonného sudcu vo veci, odvolací súd poukazuje na vyjadrenie zákonného sudcu vo veci /na č.l. 197
spisu/, ako aj na uznesenie Krajského súdu v Nitre č. k. 8NcC/41/2010-200 zo dňa 16.9.2010, ktorý vrátil
vec súdu prvého stupňa bez potreby a možnosti rozhodnutia o námietke zaujatosti zákonného sudcu,
keďže námietky zaujatosti vznesené otcom maloletého sa dotýkali procesného postupu namietaného

zákonného sudcu. Z pohľadu odvolacieho súdu sa námietky zaujatosti otca maloletého voči zákonnému
sudcovi dotýkali a naďalej dotýkajú len procesného postupu tohto zákonného sudcu podľa § 14 ods.3
OSP, na ktoré námietky zaujatosti nadriadený súd v zmysle § 15a ods.5 OSP neprihliada, preto odvolací
súd dospel k záveru, že nie je daný odvolací dôvod ustanovený v ustanovení § 221 ods.1 písm. g/ OSP.

Pokiaľ ide o dôvody z vyjadrenia matky maloletého k podanému odvolaniu otca, mal odvolací súd za to,
že bolo potrebné prihliadať na príjem matky aj z poberaného invalidného dôchodku, teda na jej celkové
pomery čo sa týka príjmu a že dôvodom nezvýšenia výživného na maloletého v rozsahu primeranom
jej príjmu nemôže byť bez ďalšieho sama tá skutočnosť, že otec maloletého nie je prípadne na výživné
poberané matkou pre maloletého odkázaný. Právo na výživné je nárokom dieťaťa a tohto práva na

výživné sa prípadná solventnosť rodiča, ktorý má dieťa v osobnej starostlivosti, nemôže dotknúť z tohto
dôvodu negatívne. Pri určení výšky výživného tiež nemožno prihliadať na nevysporiadané majetkové
nároky rodičov voči sebe, keďže pre rozhodnutie je právne význam stav v čase daného rozhodnutia.

Z obsahu spisu (keď súd prvého stupňa ďalej vo veci konal) ani z písomných vyjadrení účastníkov

nevyplynula žiadna zmena príjmových pomerov rodičov, alebo iných právne významných skutočnosti, v
dôsledku čoho mal odvolací súd za to, že stav právne významných skutočností sa oproti stavu v čase
rozhodovania súdu prvého stupňa nezmenil.

Odvolací súd v danej právnej veci s poukazom najmä na zárobkové schopnosti, možnosti a majetkové

pomery matky dospel k záveru, matka si môže plniť vyživovaciu povinnosť v rozsahu určenom
odvolacím súdom, zodpovedajúcom odôvodneným potrebám maloletého, i po zohľadnení skutočnosti,
že nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť, ako aj po zohľadnení jej ostatných udávaných mesačných
účelných výdavkov, pričom odvolací súd poukazuje na to, že výživné má prednosť pred inými výdavkami
rodičov. Takto určené výživné spolu s rodinnými prídavkami, ako aj s vyživovacou povinnosť zo otca i

formou jeho osobnej starostlivosti o maloletého, bude primerane kryť odôvodnené potreby maloletého
tak, aby životná úroveň rodičov a ich maloletého dieťaťa bola približne rovnaká.Na základe vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti
týkajúcej sa zvýšenia vyživovacej povinnosti matky na maloletého zmenil podľa § 220 OSP tak, ako je
uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v časti určenia zaostalého výživného a v časti
trov konania s poukazom na to, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa je v tejto časti
v rozpore s ustanovením § 157 ods.2 OSP, keď z neho určite a zrozumiteľne nevyplýva, ako súd
prvého stupňa dospel k výpočtu výšky zaostalého výživného za rozhodné obdobie, nevyplýva z neho

ani riadne zdôvodnenie povolenia splátok zaostalého výživného podľa § 160 ods.1 OSP a určenia výšky
mesačných splátok zaostalého výživného vzhľadom na celkové pomery účastníkov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.