Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 18. máj 2012

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 39C/25/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7109201716
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Stolárová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2012:7109201716.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Zuzanou Stolárovou v právnej veci žalobkyne: P. W.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom v O., P. XX, zastúpená advokátom JUDr. Augustínom Tomášom, so
sídlom v Košiciach, Floriánska 16, proti žalovanému: U. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom v X., Y. XX,
zastúpený advokátom JUDr. Gabrielom Gulbišom, so sídlom v Košiciach, B. Němcovej 22, o zrušenie
rozhodcovského rozsudku a trovy konania, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e Rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, s.r.o. spisovej značky 1Cb/20/2008 zo
dňa 15.12.2008 vydaný rozhodcom Mgr. Vojtechom Kavečanským.

Súd bude pokračovať v konaní o pôvodnej žalobe po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou došlou súdu dňa 28.01.2009 domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku
Arbitrážneho súdu Košice, s.r.o., sp. zn. 1Cb/20/2008 zo dňa 15.12.2008 vydaného rozhodcom P.. Q. O.
a v pokračujúcom konaní žiadala zamietnuť pôvodnú žalobu, ktorú na rozhodcovský súd dňa 10.12.2008
podal žalovaný proti žalobkyni v konaní o zaplatenie 60.000,- Sk. Súčasne navrhla priznať náhradu
trov konania.

Žalobu odôvodnila tým, že v 30. dňovej lehote podala návrh za zrušenie predmetného rozhodcovského

rozsudku z dôvodov podľa § 40 ods. 1 písm. c) a g) zákona č. 244/2002 Z.z. vzhľadom na to, že popiera
existenciu rozhodcovskej zmluvy resp. rozhodcovskej doložky a tiež je toho názoru, že v rozhodcovskom
konaní bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania.

Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.

Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom, písomnými vyjadreniami

a stanoviskami účastníkov konania, pripojenými listinnými dokladmi, výsluchmi svedkov, výsluchom
žalobkyne a zistil nasledovný skutkový stav veci.

Zo žalobného návrhu vyplýva, že žalobkyňa dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa §
40 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z.z. odôvodnila tým, že v danej veci rozhodcovský súd
nemal právomoc prejednávať predmetnú právu vec, keď základom právomoci rozhodcovského súdu
na rozhodovanie sporov je existencia platnej rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky, ktorá

môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky ku zmluve, pričom rozhodcovská
zmluva resp. rozhodcovská doložka musí byť uzavretá slobodne, s určitým obsahom, vážne a
zrozumiteľne, pričom takáto rozhodcovská zmluva resp. doložka medzi účastníkmi uzavretá nebola.
Žalobkyňa uzavrela s právnym predchodcom žalovaného dňa 12.02.2007 zmluvu o sprostredkovanípoistenia, v zmysle ktorej sa všetky spory budú riešiť predovšetkým vzájomnou dohodou zmluvných
strán; v prípade, že sa dohoda nedosiahne, bude spor predložený na riešenie príslušnému súdu.
Dňa 12.11.2007 žalobkyňa podpísala s právnym predchodcom žalovaného Dohodu o stabilizačnej

odmene výhradného sprostredkovateľa poistenia, ktorá vo svojom článku 4 obsahuje ustanovenie, že
v prípade sporu medzi zmluvnými stranami tejto dohody alebo zo zmluvy o sprostredkovaní poistenia
sa použijú ustanovenia zákona č. 244/2002 Z.z. a štandardné procesné pravidlá právneho poriadku
Slovenskej republiky. Žalobkyňa považuje ustanovenie čl. 4 predmetnej dohody v zmysle § 37 ods. 1
OZ za absolútne neplatný právny úkon z dôvodu jeho neurčitosti a nezrozumiteľnosti. Podľa jej názoru

odkaz na zákon č. 244/2002 neznamená, že účastníci uzavreli platnú rozhodcovskú doložku. Preto
sa nestotožňuje s názorom rozhodcovského súdu uvedenom v odôvodnení napadnutého rozsudku a
to, že z čl. 4 a z čl. 6 predmetnej dohody vyplýva dohoda účastníkov o tom, že všetky spory z tejto
dohody prejedná a rozhodne rozhodcovský súd. Odkaz na číslo zákona nemožno považovať za platnú
rozhodcovskú doložku. Takýto odkaz by bolo možné považovať za dohodu o voľbe práva, ktorá však v
danom prípade nie je možná, v žiadnom prípade nie za vôľu strán podriadiť sa rozhodcovskému súdu.

Minimálnou požiadavkou na to, aby bola rozhodcovská doložka uzavretá, je formulácia rozhodcovskej
doložky v znení, ktoré výslovne zahŕňa vôľu strán rozhodnúť spory pred rozhodcovským súdom.
Takéto znenie rozhodcovskej doložky však Dohoda neobsahuje a navyše je absolútne neurčitým a
nezrozumiteľným aj ustanovenie o tom, že sa použijú štandardné procesné pravidlá právneho poriadku
Slovenskej republiky.

Druhý dôvod zrušenia rozhodcovskej doložky podľa § 40 ods. 1 písm. g) zákona č. 244/2002 Z.z.,
t.j. zákona rovnosti účastníkov rozhodcovského konania odôvodnila tým, že podľa jej názoru právo na
žalobnú odpoveď v rámci rozhodcovského konania je kogentným ustanovením a preto nie je možné,
aby rozhodcovský súd zakotvil do svojho rokovacieho poriadku ustanovenie o skrátenom konaní, kde

uvádza, že v prípade skráteného konania je zásada rovnosti účastníkov pred rozhodcovským súdom
zabezpečená v prospech žalobcu podaním žaloby a v prospech žalovaného zabezpečená jeho právom
podať odpor. Takéto ustanovenie sa prieči kogentnému zneniu zákona a žalobkyni malo byť umožnené v
rozhodcovskom konaní využiť svoje zákonné právo na podanie žalobnej odpovede. Rozhodcovský súd
však žalobkyni nedoručil žalobu, a teda nedal jej právo vyjadriť sa prostredníctvom žalobnej odpovede,

a teda žalobkyňa má za to, že v rozhodcovskom konaní bola porušená zásada rovnosti účastníkov
konania.

Žalobkyňa vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 25.03.2011 uviedla, že dňa 12.02.2007
uzatvorila s Prvou česko-slovenskou poisťovňou Rapid, a.s. písomnú zmluvu o sprostredkovaní

poistenia, na základe čoho začala pôsobiť pre poisťovňu ako výlučný sprostredkovateľ poistenia.
Zmluva bola dojednaná na dobu neurčitú a činnosť vyplývajúcu z predmetnej zmluvy začala vykonávať
ako podnikanie. Písomná zmluva sa mala zmeniť dňom 12.11.2007, kedy bola oslovená hlavným
inšpektorom pánom U., ktorý jej a ďalším výhradným sprostredkovateľom predložil na podpis vopred
pripravené konkrétne dohody, pričom jej bolo povedané, že predmetnou dohodou sa pre ňu dojednáva

odmena za splnenia určitých podmienok bližšie uvedených v predmetnej dohode. Žiadne iné otázky
v súvislosti s predmetnou dohodou s p. U. jej vysvetľované neboli a pri podpise predmetnej dohody
bola v tom, že podpisuje dohodu o podmienkach stabilizačnej odmeny, s ktorými bola oboznámená p.
U.. Až následne si prečítala text, pričom nevenovala veľkú pozornosť odkazu na ustanovenie zákona
č. 244/2002 Z.z., ani si nezisťovala, o ktorý konkrétny zákon by malo ísť, a potom, čo obdržala

rozhodcovský rozsudok si uvedomila, čo vlastne podpísala predmetnou dohodou. Pán U. ju neupozornil
na to, že predmetnou dohodou sa mala meniť predchádzajúca zmluva nejakým iným ďalším spôsobom.
Ďalej uviedla, že v čase, kedy obdržala rozhodcovský rozsudok, v ktorom ako žalobca vystupoval pán
U. P. (v tomto konaní v pozícii žalovaného), nemala žiadnu vedomosť o tom, že by nejaká pohľadávka
bola postúpená na menovaného. Predmetnú zmluvu o postúpení pritom považuje za absolútne neplatnú

zmluvu jednak z dôvodu, že predmetom postúpenia mali byť pohľadávky, ktoré mali ešte len vzniknúť,
ďalej, že jej príloha nebola podpísaná oboma zmluvnými stranami a taktiež jej nebolo oznámené, že
došlo k postúpeniu resp. jej predmetná zmluva nebola predložené k nahliadnutiu.

Žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu ďalej vo svojich vyjadreniach a stanoviskách

považovala dohodu o stabilizačnej odmene za absolútne neplatný právny úkon z dôvodu, že táto nebola
za poisťovňu podpísaná dvomi členmi predstavenstva, z toho jedným predsedom tak, ako to vyplýva
z výpisu z obchodného registra predmetnej obchodnej spoločnosti a zrejme aj zo stanov tejto akciovej
spoločnosti. V tejto súvislosti považovala dodatočné predloženie poverenia ako listinného dokladu zostrany právneho zástupcu žalovaného v priebehu konania za nedostatočné s odôvodnením, že už
samotná zmluva musí obsahovať odkaz na takéto poverenie alebo predmetné poverenie musí byť
pripojené k predmetnej zmluve ako jeho súčasť, kedy by bolo možné na predmetné poverenie prihliadať.

Z vyjadrení a stanovísk žalovaného vyplýva, že tento považuje dojednanie rozhodcovskej doložky v
predmetnej dohode o stabilizačnej odmene za platné s tým, že takéto dojednanie nemožno považovať
za neprijateľnú podmienku. Tiež uviedol, že podľa jeho vedomostí v súvislosti s podpisom predmetnej
dohody boli určité jednania medzi poisťovňou a žalobkyňou; podotkol, že žalobkyňa si mohla prečítať

dohodu a určite aj s jej obsahom bola oboznámená. K tvrdeniu protistrany o tom, že predmetná dohoda
je absolútne neplatná, pretože nie je podpísaná dvomi členmi predstavenstva, z toho jedným predsedom
predstavenstva, resp. že poverenie, ktoré dodatočne bolo predložené v súvislosti s podpisovaním
predmetnej zmluvy za poisťovňu, že by malo byť buď priamo súčasťou zmluvy alebo dohoda by mala
odkazovať na predmetné poverenie uviedol, že predmetné poverenie a na základe tohto poverenia
uzatvorenie akejkoľvek zmluvy v mene akciovej spoločnosti treba považovať za štandardný postup

v zmysle obchodného zákonníka, keď sa tak deje bežne aj v praxi. Žalovaný ďalej z dôvodu, že v
rozhodcovskom konaní bol podaný odpor a o predmete sporu do dnešného dňa nebolo právoplatne
rozhodcom rozhodnuté, upozornil, že ide o prekážku veci začatej alebo neprávoplatne skončenej,
na základe čoho súčasne navrhol súdu, aby celé konanie z tohto dôvodu zastavil, resp. prerušil do
právoplatného rozhodnutia rozhodcovského súdu. K namietanej neplatnosti postúpenia pohľadávky

poukázal na to, že žalovaný pohľadávku nadobudol platne a v dobrej viere, a preto predmetné
postúpenie považuje za súladné s právnymi normami. Predmetným postúpením nadobudla žalobkyňa
postavenie dlžníka voči žalovanému a žalobkyňa nemôže spravodlivo požadovať od žalovaného
ukrátenie jemu prislúchajúcich postúpených práv vyplývajúcich z právnych úkonov vrátane plnenia z
nich plynúceho. Postúpenie pohľadávky v seba zahŕňa riadne postúpenie všetkých práv a povinností,

ktoré mal právny predchodca žalovaného ako postupca voči žalobkyni, a teda vrátane riadne dohodnutej
rozhodcovskej doložky. Žalovaný mal a stále má za nepochybné, že žalobkyňa podpisom dohody
obsahujúcej rozhodcovskú doložku bola riadne a vážne oboznámená s riešením možných sporov
formou rozhodcovského konania, pričom v oblasti bankového a poistného sektora je práve takáto
forma riešenia sporov mimo všeobecných súdov rozšírená a bežná. Žalobkyňa svojim podpisom vážne,

slobodne a určito deklarovala, že takúto formu riešenia sporu prijíma a s touto súhlasí, pričom mala
možnosť túto časť dohody namietať, eventuálne ju s právnym predchodcom neuzavrieť. Vedomosť
žalobkyne s rozhodcovskou formou riešenia sporu je preukázaná aj samotnou objektívne posúdenou
skutočnosťou, že ako výhradný sprostredkovateľ poistenia pre právneho predchodcu žalovaného
pri uzatváraní poistných zmlúv s klientmi žalobkyňa vedela a bola povinná týchto klientov riadne

oboznamovať s poistnými podmienkami vrátane ponúknutia možnosti riešenia možných sporov pred
rozhodcom. Až skutočnosť, že rozhodcovské konanie voči žalobkyni prebehlo v rýchlom konaní a
stanovilo plnenie povinnosti voči žalovanému, znamenalo zrejme náhly obrat v chápaní riadne a platne
uzavretých dohôd a záväzkov z nich plynúcich zo strany žalobkyne. Na základe zmluvy o postúpení
pohľadávky dňa 6.10.2008 žalovaný vstúpil do zmluvného vzťahu so žalobkyňou ako výhradným

sprostredkovateľom poistenia, ktorá porušila svoje zmluvné povinnosti voči postupcovi, a to na základe
riadne uzavretej platnej Zmluvy o sprostredkovaní z 12.2.2007 a Dohody o stabilizačnej odmene
výhradného sprostredkovateľa poistenia z 12.11.2007. K námietke, že príloha ku zmluve o postúpení
pohľadávky je neplatná, pretože nie je podpísaná štatutárnymi zástupcami postupcu uviedol, že táto
námietka nie je pravdivá. Vzhľadom k tomu, že žalovaný získal od postupcu viacero pohľadávok, ktoré

boli špecifikované v prílohe, nachádzajú sa podpisy štatutárnych zástupcov postupcu až na ostatnej
strane prílohovej špecifikácie, ktorú súčasne predložil súdu ako dôkaz. V zmysle zákonnej úpravy
žalovaný sekundárne ako postupník v rámci podania žaloby rozhodcovskému súdu zabezpečil, že
po podaní žaloby a po vydaní rozhodcovského rozsudku bola žalobkyňa informovaná o postúpení
pohľadávky postupcom na osobu žalovaného, pričom k tomu došlo bezodkladne a krátko po uzavretí

zmluvy o postúpení pohľadávky. Podaním žalobného návrhu pred rozhodcovský súd sa tak žalovaný v
dobrejviereabezrozporusdobrýmimravmidomáhalnárokovzplatnepostúpenejpohľadávky(zmluvnej
pokuty od žalobkyne).

Ku skutočnostiam namietaným žalobkyňou, že dohoda bola podpísaná len jedným štatutárnym

zástupcom poisťovne predložil ako listinný dôkaz získaný od právneho predchodcu ako postupcu
poverenie na poskytovanie zmlúv za spoločnosť z 30.09.2005 udelené predsedom predstavenstva
poisťovne H.. F. S. a členkou predstavenstva G.. M. Q. pre G.. F. C. ako člena predstavenstva a
viceprezidenta spoločnosti na podpisovanie všetkých zmlúv o sprostredkovaní poistenia a ich zmien adoplňujúcich dohôd. Predmetné plnomocenstvo bolo platné aj v roku 2008, kedy došlo k postúpeniu
pohľadávky na žalovaného. V súlade s týmto poverením vydaným podľa § 31 ods. 1 OZ je podpísanie
Dohody so žalobkyňou platným právnym úkonom a ako taký ho teda nemožno spochybniť pre formálne

pochybenie tak, ako to uviedla žalobkyňa.

Zo spisu Arbitrážneho súdu Košice s.r.o. sp. zn. 1Cb/20/2008 (tak ako bol zaslaný Arbitrážnym súdom
Košice s.r.o. v jeho fotokópii) vyplýva, že Arbitrážnemu súdu Košice bola dňa 10.12.2008 doručená
žaloba vo veci žalobcu: U. P. proti žalovanej: P. W. o zaplatenie 60.000,- Sk, o ktorej bolo rozhodnuté

v skrátenom konaní podľa § 29a a súvisiacich ustanovení Rokovacieho poriadku Arbitrážneho súdu
Košice rozhodcovským rozsudkom dňa 15.12.2008. Z poučenia predmetného rozsudku vyplýva, že
proti tomuto rozhodnutiu možno podať odpor s jeho odôvodnením do 5 dní od jeho doručenia s
tým, že pokiaľ účastník podá odpor s odôvodnením v stanovenej lehote a splní svoju poplatkovú
povinnosť, ktorá sa viaže na podanie odporu vo výške 19.000,- Sk, platobný rozkaz sa zrušuje a o
nároku sa rozhodne osobitným rozhodcovským rozsudkom. V prípade, že účastník svoju poplatkovú

povinnosť v súvislosti s podaním odporu riadne a včas nesplní, na podaný odpor sa neprihliada.
Ďalej sa účastník rozhodcovského konania môže žalobou podanou na príslušnom súde v lehote 30
dní od doručenia rozhodcovského rozsudku domáhať jeho zrušenia, pričom podanie žaloby nemá
vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutia. Predmetný rozsudok bol P. W. ako žalovanej
doručený dňa 29.12.2008. Voči predmetnému rozsudku žalovaná podala odpor došlý Arbitrážnemu

súdu Košice dňa 08.01.2009. Dňa 12.01.2009 došlo Arbitrážnemu súdu Košice v predmetnej arbitrážnej
veci k písomnému oznámeniu, že advokát JUDr. Augustín Tomáš prevzal právne zastúpenie žalovanej
a súčasne, že žalovaná namieta nedostatok právomoci konajúceho súdu z dôvodu, že podľa jej
názoru neexistuje rozhodcovská zmluva resp. rozhodcovská doložka, ktorá by zakladala právomoc
Arbitrážneho súdu Košice na prejednanie predmetnej veci. Súčasne rozhodcovskému súdu bolo

oznámené, že žalovaná využila svoje právo a podala v zákonnej lehote žalobu na zrušenie predmetného
rozhodcovského rozsudku. Úradným záznamom spísaným rozhodcom Arbitrážneho súdu Košice P..
Q. O. zo dňa 13.01.2009 bolo konštatované, že vzhľadom na § 11a, § 29a ods. 3 Rokovacieho
poriadku Arbitrážneho súdu Košice podaným odporom sa rozhodcovský rozsudok z 15.12.2008 sp. zn.
1Cb/20/2008 zrušuje.

Z Rokovacieho poriadku Arbitrážneho súdu Košice (tak ako bol predložený Arbitrážnym súdom Košice
v jeho fotokópii) zo dňa 03.11.2008 (úplne znenie vrátane dodatku č. 1) vyplýva, že podmienky, za
ktorých sa vec prejedná v skrátenom konaní definuje ustanovenie § 16 ods. 4 Rokovacieho poriadku a
ustanovenie § 24 ods. 2 RP (§ 29a RP).

Z § 16 ods. 4 RP vyplýva, že ustanovenia predošlých odsekov s výnimkou tých, ktoré upravujú aspekty
skrátenéhokonania,sanepoužijú,akpredmetomsporujepeňažnápohľadávkanepresahujúca2milióny
Sk, ktorej dôvodnosť vyplýva z doložených listinných dôkazov alebo peňažná pohľadávka zo zmenky. V
takýtoprípadochsapostupujevskrátenomkonaníprimeranepodľa§172anasl.O.s.p.stým,ževoboch

prípadoch sa rozhoduje formou rozhodcovského rozhodnutia, lehota na podanie odporu resp. námietok
je 5 dní, náhradné doručenie je prípustné podľa zásad o doručovaní uvedených vyššie. Žalovaný na
doručenú žalobu odpovie resp. môže svoju obhajobu práv uplatniť v rámci podania písomného odporu
alebo námietok, o ktorých rozhodne príslušný rozhodca.

Podľa § 24 ods. 2 RP, písomne a bez fyzickej účasti strán (bez ústneho pojednávania) sa koná vo
všetkých veciach skráteného konania, ak predmetom sporu je peňažná pohľadávka nepresahujúca 2
milióny Sk, ktorej dôvodnosť vyplýva z doložených listinných dôkazov alebo peňažná pohľadávka zo
zmenky. V takýchto prípadoch sa postupuje v skrátenom konaní primerane podľa § 172 a nasl. O.s.p.
s tým, že v oboch prípadoch je náhradné doručenie prípustné podľa zásad o doručovaní uvedených

vyššie. Žalovaný môže svoju obhajobu práv uplatniť v rámci podania písomného odporu alebo námietok,
o ktorých rozhodne príslušný rozhodca (pozri § 16 ods. 4 RP).

Medzi žalobkyňou ako výlučným sprostredkovateľom poistenia a poisťovňou Prvá česko-slovenská
poisťovňa Rapid, a.s. zastúpenou H.. F. S., predsedom predstavenstva a G.. F. C., členom

predstavenstva bola dňa 12.02.2007 uzatvorená písomná Zmluva o sprostredkovaní poistenia. Z
predmetnej zmluvy vyplýva, že výlučný sprostredkovateľ poistenia je fyzická osoba, ktorá vykonáva
sprostredkovanie poistenia ako podnikanie podľa § 3 ods. 3 zákona o sprostredkovaní poistenia.
Predmetná zmluva bola dojednaná na dobu neurčitú (článok 5 zmluvy) a podľa článku 6 ods. 1 písm.a), ods. 2 predmetnú zmluvu možno ukončiť výpoveďou z akéhokoľvek dôvodu podanou v písomnej
forme ktoroukoľvek zmluvnou stranou s jednomesačnou výpovednou lehotou. Okrem toho zmluva končí
výpoveďou danou poisťovňou s okamžitou účinnosťou alebo úmrtím VSP (článok 6 ods. 1 písm. b),

písm. c) Zmluvy).

Ako vyplýva z Dohody o stabilizačnej odmene výhradného sprostredkovateľa poistenia, táto bola
uzatvorená dňa 12.11.2007 v jej písomnej forme medzi žalobkyňou ako výhradným sprostredkovateľom
poistenia a poisťovňou Prvá česko-slovenská poisťovňa Rapid a.s., pričom bola súčasne podpísaná

výhradným sprostredkovateľom poistenia, krajským inšpektorom a poisťovňou. Predmetná dohoda v
bode 1., 2. a 3. upravuje účel dohody, podmienky odmeny, výšku odmeny a ďalšie podmienky a kritéria
na priznanie stabilizačnej odmeny.

Z bodu 4. predmetnej dohody vyplýva znenie: „Mimoriadna odmena podľa tejto dohody sa poskytuje
podľa zákona č. 95/2002 Z.z., zákona č. 340/2005 Z.z. na základe vzájomnej dohody zúčastnených

strán. V prípade sporu medzi zmluvnými stranami z tejto dohody alebo zo zmluvy o sprostredkovaní
poistenia sa použijú ustanovenia zákona č. 244/2002 Z.z. a štandardné procesné pravidlá právneho
poriadku Slovenskej republiky, pričom právo voľby, menovania, určenia zodpovednej osoby za vedenie
sporu v zmysle tohto zákona patrí výlučne poisťovni.”

Bod 5. predmetnej Dohody upravuje povinnosť VSP zúčtovať a zdaniť príjem z tejto dohody; premlčanie
peňažných nárokov z dohody. Bod 6. predmetnej Dohody hovorí najmä o tom, že ustanovenia zmluvy
o sprostredkovaní poistenia, ktoré sú v rozpore s touto dohodou, strácajú platnosť (vylučuje sa čl. 6.1
písm. a), čl. 6.2 Zmluvy) s tým, že právo meniť a dopĺňať dohodu má výhradne poisťovňa jednostranným
právnym úkonom. Body 7., 8. a 9. predmetnej Dohody upravujú Všeobecné záverečné dojednania

zmluvy.

Zo Stanov obchodnej spoločnosti Prvá česko-slovenská poisťovňa Rapid, a.s., so sídlom v Košiciach,
pripojených v spise ako listinný doklad ( č. l. 180 ), z čl. 11 ods. 2 vyplýva, že predstavenstvo zaväzuje
spoločnosť tak, že v mene predstavenstva konajú a podpisujú vždy spoločne dvaja jeho členovia, z

ktorých jeden musí byť predseda predstavenstva spoločnosti.

Takto stanovený spôsob konania menom spoločnosti vyplýva aj z výpisu z obchodného registra v odd.
Sa, č. vložky 470/V ( „Za akciovú spoločnosť konajú a podpisujú vždy dvaja členovia predstavenstva, z
ktorých jeden musí byť predseda.” ), ktorý je zistiteľný z internetovej stránky Obchodného registra SR.

Prvá česko-slovenská poisťovňa Rapid, a.s., so sídlom v Košiciach, ako postupca, uzavrela so
žalovaným, ako postupníkom, dňa 06.10.2008 písomnú Zmluvu o postúpení pohľadávok, uvedených
v čl. I. a čl. 2. zmluvy. Z čl. 2. tejto zmluvy ďalej vyplýva, že špecifikácia pohľadávok je uvedená v jej
prílohe, ktorá tvorí jej neoddeliteľnú súčasť.

Ako vyplýva z predmetnej prílohy Zmluvy o postúpení pohľadávok, táto bola doložená do spisu ako
listinnýdoklad(č.l.112-113);pozostávazdvochstránajenajejposlednejstranepodpísanázapoisťovňu
p. S. ako predsedom predstavenstva, p. C. ako členom predstavenstva a žalovaným. Z prílohy vyplýva,
že predmetom postúpenia sú okrem iných aj pohľadávky voči p. W. (položky 08a, 08b, 08c, 08d) titulom

zmluvných pokút bližšie vyšpecifikovaných v predmetnej prílohe.

Svedok G.. F. C. vo svojej svedeckej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 19.10.2011 uviedol, že
na základe poverenia dvoch členov predstavenstva spoločnosti (poisťovne) bol oprávnený v mene
spoločnosti dohodu o stabilizačnej odmene za spoločnosť uzavrieť, na základe čoho predmetnú dohodu

za spoločnosť aj podpísal. V tom čase bol súčasne členom predstavenstva a tiež viceprezidentom
pre aktiváciu a kooperáciu ako zamestnanec poisťovne. Osobne ohľadne predmetnej dohody so
žalobkyňounejednal.Uviedoltiež,žeboltvorcommyšlienkypredmetnýchdohôdostabilizačnejodmene,
ktorých úmyslom bolo zostabilizovať obchodných zástupcov, konkrétne sprostredkovateľov poistení cez
konkrétne finančné výhody, ktoré mali spočívať práve v stabilizačných odmenách tak, aby výhradní

sprostredkovatelia mali záujem zotrvať vo vzťahu s poisťovňou čo najdlhšie. Ku konkrétnym ďalším
ustanoveniam predmetnej dohody, ktorými sa mali meniť predchádzajúce zmluvy o sprostredkovaní
poistenia sa bližšie vyjadriť nevedel s odôvodnením, že ide o právne otázky, ktoré sú v kompetenciiprávneho oddelenia. Mal však vedomosť o tom, že predmetná dohoda obsahovala aj dohodu o
rozhodcovskej doložke.

Svedok U. Š. vo svojej svedeckej výpovedi na pojednávaní dňa 16.03.2012 uviedol, že v predmetnej
poisťovni je zamestnaný od 01.04.2007, pričom v súčasnosti vykonáva funkciu generálneho riaditeľa
správy poistenia. Mal vedomosť o tom, že žalobkyňa vykonávala pre poisťovňu výhradného
sprostredkovateľa poistenia a v súvislosti s jej činnosťou mal tiež vedomosť o tom, že z jej strany došlo
k porušeniu niektorých povinností vyplývajúcich z tejto činnosti. K predmetnej dohode o stabilizačnej

odmene uviedol, že on sa osobne rokovaní so žalobkyňou ohľadne tejto dohody nezúčastnil, avšak
zbežne pozná text tejto dohody s tým, že jej podstatou bolo dojednanie podmienok, za ktorých
výhradný sprostredkovateľ, v tomto prípade žalobkyňa, mala nárok na odmenu naviac po určitú
dojednanú dobu. Vyslovil názor, že k uzatvoreniu predmetného zmluvného vzťahu medzi poisťovňou a
výhradným sprostredkovateľom by sa mal vedieť vyjadriť krajský inšpektor, zrejme p. U.. K samotnému
uzatvoreniu predmetného zmluvného vzťahu na základe písomnej dohody o stabilizačnej odmene

vyslovil domnienku, že základom tejto dohody je Obchodný zákonník, podľa ktorého sa prejav vôle
konajúcej strany vykladá odlišne alebo menej formálne ako v prípade civilnoprávnych kontraktov a pri
výklade vôle sa má vziať aj na zreteľ prax, ktorú strany medzi sebou zaviedli a následne správanie strán.
Preto sa domnieva, že poisťovňa sa cítila a bola viazaná týmto kontraktom, pretože sa tak jednoznačne
aj správala, a že nikto nemohol usudzovať na to, že pokiaľ zamestnanec poisťovne p. U., alebo

zamestnanec poisťovne p. C. vystupovali voči podnikateľským partnerom poisťovne, tak nevystupovali
sami za seba, ale vystupovali za poisťovňu. Poisťovňa sa následne správala podľa dojednanej dohody,
keď vyplatila žalobkyni odmenu a akceptovala uzavreté sprostredkovateľské zmluvy.

Svedok G.. W. U. na pojednávaní konanom dňa 18.05.2012 vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že

pozná žalobkyňu z čias, kedy ešte s ňou prichádzal do pracovného kontaktu v súvislosti s tým, že
vykonával od januára 2007 do júna 2008 v predmetnej poisťovni krajského inšpektora. K predmetnej
dohode o stabilizačnej odmene uviedol, že v súvislosti s predmetnými dohodami, ktoré sa týkali
niekoľkých výhradných sprostredkovateľov, dostal tak ako ostatní krajskí inšpektori na porade vedenia
poisťovne za úlohu zvolať porady s výhradnými sprostredkovateľmi poistenia, ktorých sa predmetné

dohodymalitýkať,zaúčelomuzatvoreniapredmetnýchdohôdresp.zabezpečeniapodpisupredmetných
dohôd zo strany výhradných sprostredkovateľov poistenia. Na základe toho osobne ľudí, ktorých
sa dohody mali týkať, zvolával na poradách, na ktorých prítomných oboznámil s obsahom dohody,
konkrétne s podmienkami vyplácania stabilizačných odmien, o aké druhy odmien malo ísť, v akej
výške, v stručnosti ich oboznámil s podmienkami vyplatenie predmetných stabilizačných odmien.

Tiež pokiaľ niektorí z prítomných mali nejakú pripomienku alebo nejakú otázku, tak sa snažil na
ňu zodpovedať a po skončení rozpravy predložil všetkým prítomným resp. osobám prichádzajúcim
do úvahy príslušné dohody na podpis. Jeho úlohou bolo tiež odkontrolovať, či predmetnú dohodu
podpisuje osoba, ktorej bola určená. Tiež odkontroloval, či na všetkých dohodách sú vyznačené podpisy
výhradných sprostredkovateľov ako druhej zmluvnej strany. Nevedel sa vyjadriť k tomu, či výhradní

sprostredkovatelia, ktorým boli dohody určené, tieto dohody si aj prečítali, a či im porozumeli a podobne.
Predpokladal však, že na začiatku porady rozdal predmetné dohody, na základe čoho tieto osoby mali
v zásade možnosť si ich prečítať. Súčasne si pamätal, že v súvislosti s týmito poradami bol dotaz na
zmenu, ktorou táto dohoda menila pôvodnú zmluvu v súvislosti s výpovednou lehotou. Tiež uviedol,
že s inými dojednaniami, než ktoré sa týkali priamo stabilizačnej odmeny, prítomných na predmetných

poradách neoboznamoval s tým, že ani zo strany vedenia poisťovne pokiaľ mal za úlohu s konkrétnymi
osobami predmetnú dohodu uzavrieť, nebol sám oboznámený s tým, že predmetnými dohodami mali byť
v určitom rozsahu zmenené pôvodné zmluvy, napr. čo do dojednania rozhodcovskej doložky a pod. Na
závere uviedol, že pracovný pomer s ním ukončila poisťovňa daním výpovede pre neplnenie pracovných
úloh, konkrétne z dôvodu, že nezabezpečil požadovanú produkciu v rámci príslušného kraja.

Na výpoveď svedka p. U. zareagoval právny zástupca žalovaného tak, že vytkol svedkovi,
že dostatočným spôsobom neoboznámil výhradných sprostredkovateľov poistenia pri uzatváraní
predmetných dohôd o stabilizačnej odmene s jej obsahom.

Právny zástupca žalovaného v rámci svojej záverečnej reči uviedol, že rozhodcovská doložka bola
individuálne dohodnutá a je plne eurokonformná; rozhodcovský súd rozhodoval zákonne a v súlade so
slovenským a úniovým právom. Na základe týchto skutočností navrhol žalobu zamietnuť pre nedostatok
právomoci súdu, pre prekážku lidispendencie a zjavnú neodôvodnenosť žaloby.Podľa ust. § 3 ods. 1, ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, (Obsah rozhodcovskej
zmluvy) rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré

spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa
rozhodnú v rozhodcovskom konaní.
Rozhodcovská zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov strán, ak to zmluvné strany v rozhodcovskej
zmluve nevylúčia.

Podľa ust. § 4 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, (Forma
rozhodcovskej zmluvy) rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu
rozhodcovskej doložky k zmluve.
Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak
je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne
vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, 4)

ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.
Nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do
zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o
podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3.

Podľa ust. § 17 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, (Rovnosť účastníkov rozhodcovského
konania) účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Každému
účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na
ich ochranu.

Podľa ust. 18 ods. 4 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, v lehote, na ktorej sa dohodli
účastníci rozhodcovského konania alebo ktorú určil rozhodcovský súd, žalovaný podá žalobnú odpoveď
na rozhodcovský súd. Ak rozhodcovský súd ešte nebol ustanovený, zašle žalobnú odpoveď žalobcovi.
V žalobnej odpovedi sa žalovaný vyjadrí ku všetkým skutočnostiam a návrhom uvedeným v žalobe.

Podľa ust. § 26 ods. 3 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, stály rozhodcovský súd pripravuje
a vedie rozhodcovské konanie podľa svojho rokovacieho poriadku (§ 14).

Podľa ust. § 35 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, (Účinky rozhodcovského rozsudku)
doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov

rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu.

Podľa ust. § 40 ods. 1 písm. c), písm. g) zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, (Dôvody
na podanie žaloby) účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde
domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak

c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,
g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17).

Podľa ust. § 40 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ak podá účastník rozhodcovského
konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý

rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Podľa ust. § 41 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, (Lehota na podanie žaloby) žalobu
o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského
rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského

rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa §
36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

Podľa ust. § 43 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, (Postup po zrušení
rozhodcovského rozsudku) ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa § 40 písm. a) a c),

pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej
žalobe.Podľa ust. § 43 ods. 2 zák.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ak súd zruší rozhodcovský
rozsudok z iného dôvodu, ako je uvedený v odseku 1, rozhodcovská zmluva zostáva v platnosti.
Rozhodcovia zúčastnení na zrušenom rozhodcovskom rozsudku sú z nového prerokovania a

rozhodnutia veci vylúčení. Ak sa účastníci konania nedohodnú inak, budú noví rozhodcovia ustanovení
podľa § 8.

Podľa ust. § 51 ods. 3 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ak tento zákon neustanovuje
inak, na rozhodcovské konanie sa primerane vzťahujú ustanovenia všeobecného predpisu o konaní

pred súdmi.

Podľa ust. § 34 OZ, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv
alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa ust. § 35 OZ, prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne

alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.
Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež
podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.

Podľa ust. § 13 ods. 2 ObZ, ustanovenia tohto zákona o jednotlivých obchodných spoločnostiach a o

družstve určujú štatutárny orgán, ktorého konanie je konaním podnikateľa.

Podľa ust. § 15 ObZ, kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou, je splnomocnený
na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza.

Podľa ust. § 31 ods. 1, ods. 4 OZ, pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou
osobou.Splnomocniteľudelízatýmtoúčelomplnomocenstvosplnomocnencovi,vktoromsamusíuviesť
rozsah splnomocnencovho oprávnenia.
Ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne.
Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka len určitého právneho úkonu.

Zprevedenéhodokazovaniamásúdpreukázané,žežalobkyňaakovýhradnýsprostredkovateľpoistenia
(ďalej len VSP) na strane jednej uzavrela dňa 12.2.2007 s poisťovňou Prvá česko-slovenská poisťovňa
Rapid, a.s., so sídlom v Košiciach ako druhou zmluvnou stranou Zmluvu o sprostredkovaní poistenia
podľa § 269 ods. 2 ObZ a zákona č. 340/2005 Z.z. o sprostredkovaní poistenia a sprostredkovaní

zaistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v písomnej forme.

V danom prípade, keďže žalobkyňa začala vykonávať činnosť VSP ako podnikanie, nejde o typ
spotrebiteľskej zmluvy.
Ďalej je nepochybné, že tie isté zmluvné strany uzavreli dňa 12.11.2007 písomnú Dohodu o stabilizačnej

odmene výhradného sprostredkovateľa poistenia.

Podľa názoru súdu predmetná písomná dohoda, pokiaľ ide o splnenie podmienky, že za poisťovňu
písomnosti podpisujú dvaja členovia predstavenstva, z toho jeden predseda predstavenstva, je platným
právnym úkonom. Hoci je nepochybné, že písomnú Dohodu za poisťovňu podpísal iba p. S. ako

člen predstavenstva, urobil tak na základe poverenia od predsedu predstavenstva a ďalšieho člena
predstavenstva,nazákladečohobolasplnenávyššieuvedenápodmienkapreuzavretieprávnehoúkonu
za poisťovňu v jej písomnej forme. Súd sa teda v tomto smere nestotožňuje s argumentáciou žalobkyne
o tom, že na predmetné poverenie nemožno prihliadať, pretože z Dohody nevyplýva, žeby poverenie
bolo jej súčasťou alebo preto, že Dohoda na poverenie neodkazuje. Predmetná argumentácia nevyplýva

zo žiadneho zákonného ustanovenia.

Súd nepovažuje za neplatnú ani Zmluvu o postúpení pohľadávok. Táto je zo strany poisťovne podpísaná
(a teda uzavretá) predpísaným spôsobom; predpísaným spôsobom je za poisťovňu podpísaná aj
jej príloha. Neplatnosť predmetnej zmluvy nemožno vyvodiť ani z tvrdenia, že žalobkyňa nebola

uzrozumená s existenciou postúpenia, resp. jej zmluva o postúpení nebola predložená, pretože splnenie
tejto podmienky môže mať význam iba vo vzťahu v žalobkyni a to pokiaľ ide o posúdenie otázky
zániku záväzku v prípade realizácie plnenia dlžníkom, tak ako to má na mysli § 526 ods. 1 veta
druhá OZ. Dôvodom neplatnosti zmluvy o postúpení nemôže byť ani tvrdenie žalobkyne o tom, žepredmetnouzmluvou došlokpostúpeniubudúcichpohľadávok;vtomtoprípadebybolomožnéuvažovať
iba o nedostatku aktívnej legitimácie p. P. ako žalobcu, ktorý si uplatnil nároky voči p. W. v konaní
pred rozhodcovským súdom s tým, že táto otázka bude predmetom posúdenia súdom v prípade

právoplatnosti tohto rozsudku.

V ďalšom sa súd zaoberal otázkou existencie dôvodu na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa ust.
§ 40 ods. 1 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní, t.j. ak jeden z účastníkov rozhodcovského konania
popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy.

Podľa ust. § 4 citovaného zákona, rozhodcovská zmluva v konkrétnom prípade má formu rozhodcovskej
doložky zakotvenej v Dohode o stabilizačnej odmene, ktorú však súd považuje medzi zmluvnými
stranami za nedojednanú, resp. neuzavretú, a teda neplatnú.

K tomuto záveru súd dospel na základe zistenia, že napriek nespochybniteľnej skutočnosti, že žalobkyňa

Dohodu podpísala, na jej strane chýbala vôľa dojednať s poisťovňou rozhodcovskú zmluvu.

Z teórie práva vyplýva, že v ustanovení § 34 OZ je definovaná jedna z najvýznamnejších právnych
skutočností, s ktorou objektívne právo spája vznik, zmenu a zánik práv a povinností. Pre posúdenie
platnosti právneho úkonu má kľúčový význam vyriešenie otázky, či vôbec došlo k právnemu úkonu a

teda k jeho následkom. Ťažiskom pre posúdenie, či ide o právny úkon, je prejav vôle. Musí teda ísť o
jednotu vôle a jej prejavu. Existencia vôle sa pritom musí skúmať vždy konkrétne, pričom základom
sú objektívne okolnosti, za ktorých došlo k prejavu vôle.

Prevedeným dokazovaním súd zistil, že podpisu Dohody nepredchádzalo žiadne rokovanie a že

žalobkyni bola Dohoda predložená s obsahom - textom vopred pripraveným poisťovňou ako jednou zo
zmluvných strán. Je tiež nepochybné, že podpis Dohody mal zabezpečiť p. U. ako krajský inšpektor
poisťovne.Ďalejbolopreukázané,žep.U.neoboznámilžalobkyňuscelýmobsahomDohody;oboznámil
ju iba s obsahom Dohody, pokiaľ išlo o samotnú stabilizačnú dohodu - druhy, ich výšku, podmienky na
ich vyplácanie a pod., pričom tak postupoval v znení pokynu vedenia poisťovne, ktoré ho neoboznámilo

s tým, že uzavretím Dohody sa zmení doterajšia Zmluva v určitých jej dojednaniach, napr. aj pokiaľ ide o
dojednanie, že spory medzi zmluvnými stranami sa budú riešiť v rozhodcovskom konaní. Zo svedeckej
výpovede p. U. ďalej vyplynulo, že tento s určitosťou nevedel potvrdiť, či si žalobkyňa text Dohody
prečítala a porozumela mu, ani to, či mala možnosť si ho prečítať, keď iba predpokladal, že podpisu
dohôd o stabilizačnej odmene adresovaných konkrétnym výhradným sprostredkovateľom poistenia

predchádzalo ich rozdanie s možnosťou si ich prečítať. Je tiež nepochybné, že Dohoda zbežným
pohľadom nenasvedčuje tomu, že by obsahovala rozhodcovskú doložku, keď tomu nenasvedčuje
ani jej samotný názov: „Dohoda o stabilizačnej odmene” a ani umiestnenie textu: „V prípade sporu
medzi zmluvnými stranami z tejto dohody alebo zo zmluvy o sprostredkovaní poistenia sa použijú
ustanovenia zákona č. 244/2002 Z.z. a štandardné procesné pravidlá právneho poriadku Slovenskej

republiky, pričom právo voľby, menovania, určenia zodpovednej osoby za vedenie sporu v zmysle tohto
zákona patrí výlučne poisťovni.”, ktorý by mohol predstavovať rozhodcovskú doložku, keď tento text je
zakomponovaný do bodu 4. Dohody v jeho druhej vete bez logického súvisu s jeho predchádzajúcou
vetou, ktorá upravuje ďalšie dojednania odmeny. Súd tiež výsluchom svedkov zistil, že takýmto
spôsobom došlo k podpisu dohôd o stabilizačnej odmene s rovnakým obsahom s väčším počtom VSP.

Všetky tieto zistenia logicky odôvodňujú záver o tom, že hlavným dôvodom uzavretia Dohody nebolo
dojednanie stabilizačnej dohody, ale dojednanie zmeny pôvodnej Zmluvy, pretože poisťovňa, pokiaľ
mala v úmysle meniť Zmluvu, napr. dojednaním rozhodcovskej zmluvy alebo zmenou výpovedných
podmienok, musela počítať s tým, že narazí na nesúhlas zo strany VSP ako druhých zmluvných strán,

pretože takáto zmena by bola v ich neprospech, a preto prišla s ponukou na stabilizačné odmeny, ktorú
sprostredkovatelia poistenia nemali dôvod odmietnuť. Sprostredkovatelia, ktorí súhlasili s odmenou,
logicky podpísali dohodu o stabilizačnej odmene, a teda podpísali jej celý obsah, hoci ani nemali vôľu
okrem odmeny s poisťovňou dojednávať niečo iné.

Na základe všetkých doteraz uvedených záverov z vykonaného dokazovania (za akých okolností došlo
k podpisu Dohody) a tiež na základe vyššie uvedeného záveru o zámere poisťovne, ku ktorému súd
dospel úvahou, súd uveril tvrdeniu žalobkyne, tak ako vyplýva z jej účastníckej výpovede, že pokiaľ
podpísala Dohodu (teda celý jej obsah), bola v domnení, že podpisuje iba stabilizačnú odmenu. Možnoteda uzavrieť, že na strane žalobkyne chýbala vôľa uzavrieť s poisťovňou rozhodcovskú zmluvu, resp.
doložku, resp. iným spôsobom, než dojednaním odmeny, meniť Zmluvu o sprostredkovaní poistenia.

Na základe uvedeného absencia zhody vôle s jej prejavom (v podobe podpisu Dohody) na strane
žalobkyne v prípade dojednania rozhodcovskej zmluvy v podobe rozhodcovskej doložky upravenej v
Dohode znamená, že dojednanie rozhodcovskej zmluvy (doložky) je neplatné.

Súd ďalej dal za pravdu žalobkyni, pokiaľ táto konštatuje naplnenie ďalšieho dôvodu na zrušenie

rozhodcovského rozsudku to podľa § 40 ods. 1 písm. g) zákona o rozhodcovskom konaní. V
tomto smere sa súd plne stotožňuje s argumentáciou žalobkyne o tom, že bola porušená zásada
rovnosti účastníkov konania tým, že žalobkyni nebola daná možnosť na žalobnú odpoveď podľa §
18 zákona o rozhodcovskom konaní. Právo na žalobnú odpoveď nenahrádza právo podať odpor voči
rozhodcovskému rozsudku v zmysle rokovacieho poriadku, pretože aj podľa názoru súdu v danom
prípade spomínaný § 18 predstavuje kogentnú úpravu, bez možnosti modifikácie tohto práva primeranou

aplikáciou ustanovení Občianskeho súdneho poriadku tak, ako to vyplýva z ust. § 51 ods. 3 zákona o
rozhodcovskom konaní. Súd preto považuje úpravu rokovacieho poriadku v súvislosti s tzv. skráteným
konaním za úpravu, ktorá je v rozpore s ustanoveniami zákona o rozhodcovskom konaní, a nemožno
na ňu prihliadať a riadiť sa ňou.

V intenciách právneho názoru súdu vysloveného v predchádzajúcom odseku súd považuje námietky
žalovaného, pokiaľ ide o nedostatok právomoci súdu a prekážku litispendencie za nedôvodné.

Súd predmetnej žalobe teda vyhovel, pokiaľ zrušil napadnutý rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa
§ 40 ods. 1 písm c) a písm. g) zákona o rozhodcovskom konaní. Súčasne v súlade s citovaným ust. §

43 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní vyslovil, že po právoplatnosti rozsudku bude pokračovať v
konaní o pôvodnej žalobe, t.j. v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe.

Poučenie:

ProtitomutorozsudkumožnopodaťodvolanienaOkresnýsúdKošiceIdo15dníododňajehodoručenia
v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (205 ods. 2

O.s.p.)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 O.s.p.).