Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 1. marec 2012

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 9C/83/2004

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8304112813
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Donič
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2012:8304112813.46

Rozhodnutie

Okresný súd v Humennom sudcom JUDr. Vladimírom Doničom v právnej veci navrhovateľky: Y. R.,
bytom G. X. M. XXX, práv. zast. JUDr. Ľubomírom Hudákom, advokátom, AK Mierová 57, Humenné,
proti odporcom: 1) Š. R., bytom P., F. XX, 2) H. R., bytom P., F. XXXX/XX, obaja práv. zast. JUDr. Jankou
Vasiľovou, advokátkou, AK Kudlovská 1, o vrátenie 4 070,91 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Návrh navrhovateľky voči odporcovi v 1. rade z a m i e t a .

Návrh navrhovateľky voči odporkyni v 2. rade z a m i e t a .

O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť na účet tunajšieho súdu trovy štátu vo výške 42,- EUR v lehote

3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Podaným návrhom doručeným súdu dňa 04.03.2004 sa navrhovateľka domáhala zaplatenia sumy 4
957,17 eur s príslušenstvom, ako aj náhrady trov konania od odporcu v 1. rade, a to z titulu požičaných
peňazí, ktoré poskytla odporcovi vo forme splátok jeho pôžičiek, úverov, leasingov a iných dlhov. V
priebehu konania na návrh navrhovateľky do konania pristúpila aj odporkyňa v 2. rade, ktorá je matkou

odporcu v 1. rade. Navrhovateľka žiadala, aby jej dlžnú sumu uhradili obaja spoločne a nerozdielne.

V danej veci súd rozhodol rozsudkom zo dňa 05.05.2009 tak, že zaviazal odporcu v 1. rade zaplatiť
navrhovateľke sumu 720,30 eur so 17,6 % úrokom z omeškania z jednotlivých konkrétnych súm od ich
splatnosti do zaplatenia, a sumu 165,96 eur s príslušným úrokom z omeškania; návrh voči odporkyni v
2. rade zamietol a navrhovateľku zaviazal k povinnosti nahradiť odporcom trovy konania. Priznaná istina

vo výške 720,30 eur predstavuje súčet navrhovateľkou realizovaných splátok na základe zmluvy o úvere
uzatvorenej s IRB resp. OTP bankou, pri ktorej bola navrhovateľka ručiteľkou, a priznaná istina 165,69
eur predstavuje čiastku, ktorú navrhovateľka uhradila p. U. Š. z titulu pôžičky poskytnutej odporcovi.

Po odvolaní navrhovateľky Krajský súd v Prešove rozhodol uznesením č.k. 5Co 180/2009-338 dňa
18.03.2010 tak, že rozsudok v jeho napadnutých častiach, t.j. vo výroku o zamietnutí návrhu voči

odporkyni v 2. rade a zamietnutí návrhu navrhovateľky v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách
konania zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Svoje
rozhodnutie zdôvodnil nesprávnym vyhodnotením dokazovania zo strany prvostupňového súdu z
hľadiska dôkazného bremena, nasmeroval súd prehodnotiť právnu kvalifikáciu čo do zaplatenia sumy
2 011,55 eur ( 60 600,- Sk ) ako akontácie na motorové vozidlo. V ďalšom konaní nariadil súdu prvého
stupňa zistiť, aký právny vzťah vznikol medzi účastníkmi konania vrátane medzi navrhovateľkou a

odporkyňou v 2. rade, doplniť dokazovanie ohľadne príjmu odporcu v 1. rade v rozhodnom období a nímtvrdeného splnenia povinnosti splatením dlhov navrhovateľke a vo veci opätovne rozhodnúť s náležitým
odôvodnením.

Podľa § 226 Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len O.s.p.) je súd prvého stupňa viazaný právnym
názorom odvolacieho súdu.

Prvostupňový súd po vrátení veci Krajským súdom Prešov vykonal dokazovanie v smere naznačenom
odvolacím súdom. Vyžiadal si príjem odporcu v 1. rade v období do r. 2002 od jeho vtedajšieho

zamestnávateľa, zisťoval jeho príjem aj z iného konania na tunajšom súde, vychádzal z vyjadrení
účastníkov konania, vykonal výsluch účastníkov a svedkov.

Na základe došlých mzdových listov odporcu v 1. rade bolo zistené, že jeho priemerná mzda u
zamestnávateľa Bardejovské pozemné stavby a.s., kde pracoval v rokoch 1996-2000, bola vo výške
cca 20 000,- Sk. Z tejto spoločnosti mu bolo vyplatené pri skončení pracovného pomeru aj odstupné. V

tejto sume nie sú pojaté cestovné náhrady vyplácané cez pokladňu, ktoré nemohli byť súdu predložené,
pretože spoločnosť je v konkurze a doklady sú už archivované. Od ďalšieho zamestnávateľa odporcu
v 1. rade - BISS SK, s.r.o. Bardejov z jeho správy z 02.06.2010 vyplynulo, že odporca v 1. rade bol jej
zamestnancom od 18.08.2000 do 11.03.2002 a jeho mesačná mzda bola 9 000,- Sk + 35 % prémie.

Lustráciou súd zistil, že na Okresnom súde Humenné prebiehalo od roku 2004 konanie sp. zn.
7C/113/2004 o zvýšenie výživného, ktoré inicioval syn odporcu v 1. rade H. R.. V tomto konaní bolo
dokázané, že odporcov príjem od roku 2002 bol minimálne vo výške 30 000,- Kč v čistom vyjadrení.

Podľa dokladov - potvrdenia o vklade do Slovenskej sporiteľne za obdobie od júla 2002 do októbra 2003,

potvrdenia o vklade do VÚB za obdobie od marca 2002 do októbra 2003 a potvrdenia o vklade do OTP
za obdobie od novembra 2001 do júna 2004 vrátane výpisov z účtov v týchto bankách bolo preukázané,
že odporkyňa v 2. rade v uvedených obdobiach platila dlhy za odporcu v 1. rade, a to osobne alebo
prostredníctvom svojej dcéry a sestry odporcu v 1. rade p. Š..

Podľa listinných dôkazov predložených navrhovateľkou spolu s návrhom táto dňa 28.05.2002 realizovala
splátku do Slovenskej sporiteľne, a.s. vo výške 3 300,- Sk, a to vkladom v hotovosti. Dňa 15.04.2002
rovnakým spôsobom zabezpečila splátku v prospech VÚB a.s. v sume 5 000,- Sk a dňa 03.03.2002 v
sume 10 000,- Sk, a to prostredníctvom p. U. Š. z bežného účtu č. 1321995453/0200, pri ktorom bola
menovaná disponentkou. Táto vykonala z toho istého účtu aj splátku pre spoločnosť BISS ako bývalého

zamestnávateľa odporcu v 1. rade vo výške 20 000,- Sk, a to 03.06.2002. Ďalším vkladom v hotovosti
bola vykonaná splátka v prospech záložne K + K v sume 3 000,- Sk, a to navrhovateľkou dňa 24.05.2002.
Súčet uvedených platieb činí 31.300,- Sk.

Dňa 19.07.2001 navrhovateľka vkladom v hotovosti vykonala splátku sumy 60 570,20 Sk v prospech

spoločnosti Opel Servis Prešov, ktorá predstavuje akontáciu pri osobnom motorovom vozidle zn. Opel
Corsa 1,2i na základe leasingovej zmluvy so spoločnosťou GMAC a.s. v rámci Opel Leasing-u.

Podľa listinného dôkazu zo dňa 02.04.2002 navrhovateľka v uvedený deň previedla odporcovi v 1. rade
sumu 5 000,- Sk, pričom pri tomto prevode peňazí uhradila Tatra banke a.s. aj poplatok 740,- Sk.

Svedeckou výpoveďou p. P. F., sestry navrhovateľky, bolo potvrdené, že od oboch účastníkov konania
vedela o dlhu odporcu v 1. rade asi z roku 1991, a to vo výške 60 000,- Sk, ako aj o tom, že odporca
v 1. rade ako jej švagor poskytol navrhovateľke takúto sumu; nemá vedomosť o tom, na aký účel
jej tieto peniaze poskytol a ako navrhovateľka s nimi naložila. Výpoveďou svedkyne nebolo zistené,

že by navrhovateľka disponovala tzv. mládežníckou vkladnou knižkou, z ktorej by uhradila akontáciu
na osobné motorové vozidlo Opel Corsa. Uviedla, že so sestrou, navrhovateľkou v konaní, nemali za
slobodna vkladné knižky, zriadili si ich až týždeň pred svadbou, aby si na ne uložili peniaze, ktoré sa
vyzbierajú na svadbe.

Svedkyňa H. Š. na pojednávaní dňa 11.03.2008 potvrdila, že od odporcu v 1. rade ako svojho brata mala
u seba pred jeho odchodom do Prahy sumu 50 000,- Sk s tým, že tieto peniaze má po jeho telefonickom
pokyne odovzdať navrhovateľke. Takýto pokyn od neho dostala na veľkú noc v apríli 2002 a peniaze
odovzdala navrhovateľke. Jednalo sa o financie, ktoré jej brat dostal ako diéty od svojho poslednéhozamestnávateľa v Bardejove, keď chodil na turnusy. Od odporcu v 1. rade vedela, že z týchto peňazí
má navrhovateľka splácať jeho dlhy, ale nemá vedomosť o tom, na čo ich použila.

Z vyjadrenia odporcu v 1. rade zo dňa 21.04.2008 vyplynulo, že nároky z titulu splátky pre Slovenskú
sporiteľňu a.s. v sume 3 300,- Sk, pre VÚB a.s. v sume 5 000,- Sk a 10 000,- Sk, pre bývalého
zamestnávateľa BISS s.r.o. Bardejov vo výške 20 000,- Sk a pre záložňu K + K (uvedené v bodoch 2.
až 5. žaloby ), ako aj suma 5 740,- Sk prevedená odporcovi v 1. rade do Prahy dňa 02.04.2002 ( bod 7
žaloby ) boli uspokojené zo sumy 50 000,- Sk, ktorú nechal navrhovateľke a ktorá jej bola daná v apríli

2002. Pokiaľ ide o akontáciu na motorové vozidlo Opel Corsa ( bod 6 žaloby ), tento nárok považuje za
premlčaný. K sume 5 000,- Sk ( bod 7 žaloby) poskytnutej navrhovateľkou v čase, keď odišiel pracovať
do Prahy, uviedol, že samotné poskytnutie peňazí bez ďalšieho nie je pôžičkou. Ostatné nároky z dôvodu
poskytnutia peňazí na ruku v celkovej výške 15 000,- Sk v čase od 08.02.2002 do 30.03.2002 ( bod 9.
žaloby) považuje za nepreukázané.

Na súdnom pojednávaní dňa 25.10.2011 právna zástupkyňa odporcu v 1. rade poukázala na to, že od
spoločnosti Bardejovské pozemné stavby ( po oprave na základe vyjadrenia z 10.11.2011 ) mal odporca
v 1. rade vyplatené aj odstupné v sume 35 000,- Sk, a to na základe súdneho rozhodnutia v konaní,
ktoré inicioval. Túto sumu poukázal jeho bývalý zamestnávateľ na účet navrhovateľky, čo nepoprela.

Súd dospel k záveru, že po vykonaní doplneného dokazovania vo veci je možné rozhodnúť.

Podľa § 657 zák. č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov - Občianskeho zákonníka ( ďalej len „OZ“)
zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa
zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 724 OZ príkaznou zmluvou sa zaväzuje príkazník, že pre príkazcu obstará nejakú vec alebo
vykoná inú činnosť.

V zmysle § 728 OZ príkazca je povinný, ak sa inak nedohodlo, poskytnúť príkazníkovi vopred na

jeho žiadosť primerané prostriedky nevyhnutné na splnenie príkazu a nahradiť príkazníkovi potrebné a
užitočné náklady vynaložené pri vykonávaní príkazu, a to aj keď sa výsledok nedostavil.

Podľa § 454 OZ bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.

Podľa § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej. Na
premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané
právo veriteľovi priznať.

V zmysle § 107 ods. 1 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky

odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane
toho, čo uviedli účastníci.

V prejednávanej veci po vrátení veci odvolacím súdom predmetom tohto konania ostal uplatnený nárok
navrhovateľky na zaplatenie, resp. vrátenie sumy 4 070,91 EUR s príslušenstvom, pretože z celkovej
uplatnenej istiny 4 957,17 eur bola navrhovateľke priznaná suma 720,30 eur s príslušným úrokom z
omeškania z jednotlivých splátok, ako aj suma 165,69 eur s príslušným úrokom z omeškania. Na základe

vykonaného doplneného dokazovania v intenciách KS v Prešove súd opätovne dospel k rozhodnutiu, že
navrhovateľkou požadovaná suma nad sumy priznané rozsudkom zo dňa 05.05.2009 nie je dôvodná.
Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že medzi navrhovateľkou a odporcom v 1. rade nebola
uzatvorená žiadna zmluva o pôžičke podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Súd právny vzťah
medzi nimi posúdil ako vzťah na základe príkaznej zmluvy, ktorá nebola dohodnutá písomne, iba v

ústnej rovine. Pokiaľ navrhovateľka v konaní tvrdila, že za odporcu v 1. rade splácala jeho záväzky,
úhrady realizovala na základe ich vzájomnej dohody z financií, ktoré jej poskytol na tento účel odporca
v 1. rade. Týka sa to všetkých transakcií s výnimkou tých, k zaplateniu ktorých bol odporca v 1. rade
zaviazaný skorším rozsudkom z 05.05.2009, a okrem sumy, ktorá predstavuje zaplatenú akontáciuza motorové vozidlo Opel Corsa zo dňa 19.07.2001. Pri nej súd prihliadol na vznesenú námietku
premlčania odporcom v 1. rade, ktorú považuje za opodstatnenú, pretože aj pokiaľ navrhovateľka
akontáciu zaplatila, na strane odporcu v 1. rade ako jediného užívateľa vozidla a zmluvného partnera

leasingovej spoločnosti vzniklo bezdôvodné obohatenie a pri ňom je premlčacia lehota na uplatnenie
vydania plnenia z neho dva roky ( uplynuli 19.07.2003 a počnúc dňom 20.07.2003 bol nárok na vydanie
plnenia premlčaný, pretože žaloba bola na súd podaná až dňa 04.03.2004 ). Súd pri rozhodovaní o
ostatných uplatnených nárokoch v celkovej sume 47 040,- Sk ( body 2,3,4,5 a 7 žaloby ) bral ohľad na
skutočnosť, že v apríli 2002 odporca v 1. rade prenechal navrhovateľke finančnú hotovosť 50 000,- Sk na

splatenie jeho finančných záväzkov; toto jeho tvrdenie považuje v konaní za preukázané, a to svedeckou
výpoveďou p. Márie Šachovej. Okrem toho na účet navrhovateľky po úspešnom súdnom spore na
základe rozsudku OS Bardejov sp. zn. 5C/1072/2001-39 bolo bývalým zamestnávateľom odporcu v 1.
rade poukázaných 23 775,- Sk s priznaným úrokom z omeškania 17,6 % od 25.09.2000 do zaplatenia
a trovy konania, spolu cca 35 000,- Sk; túto skutočnosť navrhovateľka nerozporovala, iba uviedla, že
sa tak stalo na žiadosť odporcu v 1. rade. V priebehu konania bolo preukázané, že odporca v 1. rade

v rozhodnom období mal dostatočný príjem, ktorý mu umožňoval splácať dlhy, resp. tvoriť si rezervy,
ktoré mohol neskôr použiť na splácanie svojich záväzkov. Jeho príjem okrem mzdy a prémií tvorili aj
cestovné náhrady vyplácané pokladňou a predstavoval sumu cca 30 000,- Sk mesačne. Takáto príjmová
situácia odporcu v 1. rade bola preukázaná aj zo spisu tunajšieho súdu 7C/113/2004, kde predmetom
konania bolo zvýšenie výživného na jeho plnoletého syna Martina. V uvedenej právnej veci odporca v

1. rade sám potvrdil, že jeho príjem stavbyvedúceho v Českej republike je cca 30 000,- Kč mesačne v
čistom vyjadrení a pri priaznivom hospodárskom výsledku dostáva aj prémiu, a vtedy je jeho príjem ešte
vyšší. Aj navrhovateľka ako zástupkyňa plnoletého syna Martina pri požadovanom zvýšení výživného
na sumu 10 000,- Sk dôvodila tým, že príjem odporcu v 1. rade od roku 2002 bol 30 000,- až 35
000,- Kč v čistom. Nadpriemerný príjem mal aj počas pracovného pomeru v Bardejove, čo vyplynulo z

predložených mzdových listov. Na druhej strane súd nadobudol pochybnosti, či by bolo v možnostiach
navrhovateľky uhrádzať dlhy za odporcu v 1. rade z jej príjmu, ktorý po rozvode ich manželstva nebol
vysoký ani v čase, keď pracovala ako sekretárka v štátnej správe, ani v období, keď sa zamestnala
v Sociálnej poisťovni pob. Humenné. Ani pomerne krátkodobý šesťmesačný pobyt v USA nemohol jej
príjmovú situáciu zlepšiť natoľko, aby dokázala uhrádzať nielen výdavky s vedením domácnosti, výživou

študujúceho syna, údržbou či rekonštrukciou rodinného domu, platením inkasa, ale aj plniť záväzky
odporcuv1.radeakosvojhobývaléhomanžela.Navrhovateľkaokremsvojichtvrdenívpriebehukonania
pred vyhlásením skoršieho rozsudku žiadne nové dôkazy súdu nepredložila a pridržiavala sa svojich
dovtedajších prednesov a vyjadrení. Pokiaľ ide o nárok v bode 9 žaloby na zaplatenie 15 000,- Sk tento
súd považuje za ničím nepreukázaný. Pokiaľ by aj navrhovateľka jednotlivé tvrdené sumy odporcovi v 1.

rade poskytla, nasvedčovalo by to tomu, že tak urobila dobrovoľne, bez očakávania vrátenia týchto súm,
a navyše v čase, kedy napriek rozvodu ich manželstva bývali v spoločnej domácnosti, obaja sa podieľali
na jej chode vrátane jej financovania a obaja teda mali záujem na tom, aby sa príjem odporcu v 1. rade po
nástupe do práce v Prahe zlepšil. Súd preto na základe doplneného dokazovania na základe inštrukcií
KS v Prešove a následného vyhodnotenia všetkých dôkazov návrh navrhovateľky vo vzťahu k odporcovi

v 1. rade zamietol, a to jednak z dôvodu premlčania jedného z nárokov ( akontácia na motorové vozidlo ),
jednak z dôvodu preukázania, že na časť uplatnených nárokov odporca v 1. rade navrhovateľke poskytol
financie na splácanie jeho záväzkov, a napokon z dôvodu nepreukázania dôvodnosti časti nárokov.

Pokiaľ ide o odporkyňu v 2. rade, vzťah medzi navrhovateľkou a ňou súd vyhodnotil tak, že medzi

nimi nevznikol žiadny právny vzťah, z ktorého by medzi nimi ako účastníčkami konania vznikli nejaké
povinnosti alebo práva. Navrhovateľka žalobu voči odporkyni v 2. rade podala len z opatrnosti,
pretože bola disponentkou účtu navrhovateľky, z ktorého sa realizovali úhrady za odporcu v 1. rade.
Uvedené potvrdila aj navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní dňa
25.10.2011. Účet č. 81303910/7500, ktorého číslo sa na základe oznámenia banky neskôr zmenilo na

383587573/7500, bol prakticky účtom, na ktorý po vzájomnej dohode mal odporca v 1. rade poukazovať
peniaze na platenie jeho záväzkov. Z uvedených dôvodov znel na meno navrhovateľky, ktorá dobrovoľne
vyjadrila súhlas s tým, aby jeho dispondentkou bola aj odporkyňa v 2. rade. Žiadne limity, obmedzenia či
iné vedľajšie dojednania medzi nimi nejestvovali. Aj keď v konaní bolo výpismi z účtov preukázané, že
z tohto účtu realizovala platby prevažne odporkyňa v 2. rade - matka odporcu v 1. rade, nič neporušila,

pretože nemala obmedzenia v rámci využívania svojho dispozičného oprávnenia. Podľa názoru súdu
nebolo ani jej povinnosťou urobiť vyúčtovanie vykonaných platieb, ktoré od nej navrhovateľka žiadala.
Keďže tak majiteľka účtu, ako aj jeho dispodentka, mali z účtu vykonávať plnenia za odporcu v 1. rade, čo
nikto z účastníkov nespochybnil, právny vzťah vo forme príkaznej zmluvy existoval len medzi odporcomv 1. rade ako príkazcom a navrhovateľkou a odporkyňou v 2. rade ako príkazníkmi v súlade s § 724 a
nasl. Občianskeho zákonníka.

Súd o trovách konania úspešných odporcov v tomto rozhodnutí nerozhodol z dôvodu, že ich právna
zástupkyňa do dňa jeho vyhotovovania nepredložila. Pokiaľ tak urobí v zákonnej lehote podľa § 151
O.s.p., súd o nich rozhodne samostatným uznesením, a to aj s ohľadom na zložitosť prejednávanaj veci.

Súd rozhodol aj o trovách štátu, ktoré v danom prípade predstavujú sumu 42,- EUR z titulu priznaných

trov svedkyne p. F. za cestu na pojednávanie dňa 13.09.2011 na trase Bratislava - Humenné a späť.
Aj tieto trovy je navrhovateľka povinná zaplatiť na účet tunajšieho súdu v lehote 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Prešove prostredníctvom Okresného súdu Humenné.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval
nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o
lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné,
možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia.
V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len

do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia ( § 251 ods. 1 O.s.p.).