Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. október 2011

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 30P/230/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5110210316
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Sýkorová
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2011:5110210316.5

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Renátou Sýkorovou vo veci starostlivosti o

maloleté deti U.: Y., O.. XX.X.XXXX,
P., O.. XX.X.XXXX,

bytom u matky, zastúpené kolízny opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, deti
rodičov: matky Y. U., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. Ž. - X., X. XXX/XX a otca L. U., O.. XX.XX.XXXX, Z. V.
E. XXX, právne zastúpeného JUDr. Stopka JUDr. Blendovský, advokátska kancelária so sídlom Čadca,
Potočná 2835/1A, o zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej Y. výživným vo výške XX EUR mesačne s účinnosťou
od X.X.XXXX, výživným vo výške XX,XX EUR s účinnosťou od X.X.XXXX, výživným vo výške XX EUR

mesačne s účinnosťou od právoplatnosti rozhodnutia, na výživu maloletej P. výživným vo výške XX
EUR mesačne s účinnosťou od X.X.XXXX, výživným vo výške XX,XX EUR s účinnosťou od X.X.XXXX,
výživným vo výške XX EUR mesačne s účinnosťou od právoplatnosti rozhodnutia, vždy do 15. dňa v
mesiaci vopred k rukám matky maloletých detí.
Nedoplatok na výživnom za obdobie od X.X.XXXX Y. XX.XX.XXXX na Y. X.o výške XXX,XX EUR súd p

o v o ľ u j e otcovi splácať v mesačných splátkach po XX EUR k rukám matky spolu s bežným výživným
a nedoplatok na maloletú P. vo výške XXX,XX EUR súd p o v o ľ u j e otcovi splácať v mesačných
splátkach po XX EUR k rukám matky spolu s bežným výživným, všetko pod následkom straty výhody
splátok, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšnej časti súd návrh matky z a m i e t a .
Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu v Žiline č.k. XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.X.XXXX.

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka sa svojím návrhom podaným na Okresný súd v Žiline dňa X.X.XXXX domáhala, aby súd zvýšil
výživné na maloleté deti Y. R. P., na každú na sumu XXX EUR mesačne, vzhľadom k tomu, že od
posledného rozhodovania súdu o výživnom v roku 2XXX došlo k zmene pomerov na strane maloletých
detí.

Súd nariadil vo veci pojednávanie.

Z vyjadrenia právneho zástupcu otca na pojednávaní súd zistil, že navrhuje, aby súd zamietol návrh
vzhľadom k tomu, že od posledného rozhodovania nedošlo k zmene pomerov. K zmene pomerov došlo
na strane otca, keďže ukončil pracovný pomer z dôvodu zániku právnickej osoby dňa XX.X.XXXX.
Otec poberal dávku v nezamestnanosti po dobu 6 mesiacov a v súčasnosti je evidovaný ako uchádzač

o zamestnanie. Uviedol, že na strane matky dochádza k nehospodárnemu nakladaniu s finančnými
prostriedkami, keďže môže bývať v nehnuteľnosti v rodinnom dome, ktorého je vlastníčkou a nemusíuhrádzať nájomné vo výške XXX alebo XXX EUR mesačne. Aj keď sa otec chce zamestnať, hľadá si
aktívne prácu, je potrebné prihliadať na jeho vek. Je hospodárska kríza, nezamestnanosť na Kysuciach
sa pohybuje okolo 14 - 15 %, preto nie je jednoduché nájsť si prácu a zamestnať sa.

Z výsluchu otca na pojednávaní súd zistil, že býva v spoločnej domácnosti s plnoletými synmi. Jeden
je súkromný podnikateľ živnostník, pracuje v Bratislave. Druhý pracuje v Kysuckom Novom Meste pri
zatepľovaní paneláka. Jeho priateľka u ktorej pracoval musela zrušiť živnosť, keďže sa jej nadarilo.
Synovia mu neprispievajú do domácnosti. Deťom iným spôsobom neprispieval na výživu. Keď mali 15

rokov kúpil im darček. Na Vianoce dal každej XX EUR. Bývajú v rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve
rodičov, ktorí taktiež bývajú s nimi. Rodičia sú na dôchodku. Do domácnosti prispieva podľa toho koľko
má. Je vlastníkom ornej pôdy. Nie je vlastníkom iných nehnuteľností ani hnuteľných vecí väčšej hodnoty.
Od X.X.XXXX je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, poberal dávky v nezamestnanosti. Platil
výživné, ktoré mu bolo určené. Vyšším výživným neprispieval vzhľadom na svoj príjem. Od X.XX.XXXX
má živnostenský list, bude podnikať v oblasti stavebníctva, bude mať zákazky. Má uzavretú dohodu

o vykonaní práce, pracoval v Kysuckom Novom Meste pri zatepľovaní paneláka. Osobné auto je vo
vlastníctve jeho družky, ktorá ho kupovala na lízing a v súčasnosti je už splatené.

Z výsluchu matky na pojednávaní súd zistil, že od roku XXXX došlo k zmene pomerov na strane detí,
ktoré sú v 9. ročníku základnej školy. Otec platí na výživu nepravidelne. Deťom sa zvýšili výdavky v

súvislosti so stravou, ošatením, v súvislosti so školou. Otec sa s deťmi nestretáva, nedáva im žiadne
darčeky na sviatky, narodeniny. Od roku XXXX podávala matka viackrát trestné oznámenie, keďže otec
neplatil na výživu detí. Otec po podaní trestného oznámenia výživné doplatil. Matka navrhla, aby súd
zvýšil výživné na sumu XXX EUR mesačne na každé dieťa, od podania návrhu. Čo sa týka majetkových
pomerov, je spoluvlastníčkou rodinného domu v 1/3-ne. V tomto dome býva jej mama a brat so ženou

a synom, s ktorým nemá dobré vzťahy, preto si našla podnájom, kde v súčasnej dobe býva. S platením
nájmu jej pomáha dcéra. Za bývanie platí XXX EUR. Býva spoločne s deťmi a dospelou dcérou, ktorá
študuje na vysokej škole, avšak brigáduje a prispieva jej XXX EUR mesačne. Matka nie je vlastníčkou
auta, používa firemné auto. Taktiež si privyrábala po večeroch ako upratovačka.

Z výsluchu kolízneho opatrovníka na pojednávaní súd zistil, že jedná sa o odôvodnené výdavky
maloletých detí, ktoré matka vynakladá, nie sú to nadštandardné výdavky. Pokiaľ by matka s deťmi
bývala v rodinnom dome, museli by dochádzať do školy, pričom výdavky s cestovným sú vysoké,
pomaly rovnaké ako nájom. Návrh matky na zvýšenie výživného je dôvodný a podľa jeho názoru je v
možnostiach a schopnostiach otca prispievať na výživu detí vyšším výživným.

Zo správy zamestnávateľa matky O. Z. F..E..D.. Z. XX, O. U. O. X. súd zistil, že priemerný mesačný
čistý zárobok matky za obdobie 5-12/2010 predstavoval sumu XXX EUR, za obdobie 1-5/2011 sumu
XXX EUR.

Zo správy zamestnávateľa otca L. P. - U.+L..P. M. XXXX, M. O. U. súd zistil, že priemerný mesačný
čistý zárobok otca za obdobie 1-7/2010 predstavoval sumu XXX EUR, za obdobie 8/2010 - 1/2011 sumu
XXX EUR.

Zo správy zamestnávateľa otca L. P. - U.+L..P. M. XXXX, M. O. U. súd zistil, že od 1.2.2011 otec

nie je zamestnaný u tohto zamestnávateľa. S otcom bol ukončený pracovný pomer dohodou ku dňu
XX.X.XXXX.

Z výpisu zo živnostenského registra súd zistil, že L. P. - U.+L..P. M. XXXX, M. O. U. má pozastavenú
činnosť do XX.X.XXXX.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina zo Y. X.X.XXXX súd zistil, že otec je evidovaný
ako uchádzač o zamestnanie od X.X.XXXX. S úradom spolupracuje, pravidelne sa hlási. Naposledy bol
zamestnaný od XX.X.XXXX Y. XX.X.XXXX.

Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone
sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa.Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy

životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa

začatia súdneho konania. Výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne
odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa§78ods.1Zákonaorodine,dohodyasúdnerozhodnutiaovýživnommožnozmeniť,aksazmenia
pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena, alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Na základe vykonaného dokazovania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, výsluchom účastníkov
konania matky, otca a kolízneho opatrovníka, dospel súd k záveru, že návrh matky na zvýšenie

výživného je dôvodný. Naposledy bolo o výživnom rozhodované rozsudkom Okresného súdu v Žiline
č.k. XXP/XXX/XXXX-XX zo Y. XX.X.XXXX, ktorým bol otec zaviazaný prispievať na výživu maloletej
P. výživným vo výške X.XXX,-Sk mesačne a maloletej Y. výživným vo výške X.XXX,-Sk mesačne.
Otec v tom čase nebol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, privyrábal si brigádnickou činnosťou.
Napriek svojmu tvrdeniu, že preukáže svoj príjem, doklady o príjme nedoložil. Matka bola zamestnaná,

jej priemerný mesačný čistý zárobok predstavoval X.XXX,-Sk plus daňový bonus vo výške X.XXX,-Sk
mesačne. Maloleté deti boli v tom čase žiačkami 3. ročníka základnej školy. Otec mal v tom čase ďalšie
dve vyživovacie povinnosti, dvoch synov, ktorí s ním bývali v spoločnej domácnosti.

Pri svojom rozhodovaní o zmene výživného súd porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v

čase skoršieho rozhodnutia ako aj v čase vydania rozhodnutia. Súd porovnal u oboch rodičov navzájom
možnosti, schopnosti a majetkové pomery, prihliadol k odôvodneným potrebám detí. Podľa názoru súdu
od posledného rozhodovania súdu o výživnom došlo k zmene pomerov. Matka je v súčasnej dobe
zamestnaná, jej priemerný mesačný čistý zárobok predstavuje okolo XXX EUR. Otec bol zamestnaný
až do XX.X.XXXX, pričom jeho priemerný mesačný čistý zárobok predstavoval XXX EUR. Od X.X.XXXX

bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a od X.XX.XXXX bude podnikať na základe živnostenského
oprávnenia. Ako uviedol na pojednávaní, pracoval aj na dohodu o vykonaní práce v tomto období a bude
mať zákazky v súvislosti s jeho podnikateľskou činnosťou od X.XX.XXXX. Je nepochybné, že došlo k
zmenepomerovnastranedetí,ktorévapríli2010boližiačkami7.ročníkazákladnejškolyaodseptembra2011 začali navštevovať 9. ročník základnej školy. Vzhľadom na ich vek sa zvýšili výdavky v súvislosti
so stravou, ošatením, v súvislosti so školou. Súd zvýšil výživné na maloleté deti od X.X.XXXX, teda od
začiatku mesiaca v ktorom matka podávala návrh na zvýšenie výživného, od času ako žiadala matka, na

sumu XX EUR mesačne, keďže otec v tomto období bol zamestnaný a súd vychádzal z dosahovaného
príjmu a tiež zo skutočnosti, že otcovi ubudli dve vyživovacie povinnosti. Ako otec uvádzal, obidvaja
synovia sú zamestnaní, jeden pracuje pri zatepľovaní paneláka v M. O. U., druhý pracuje v V. ako
živnostník. Od X.X.XXXX súd ponechal výživné tak ako bolo naposledy určené vo výške X.XXX,-Sk,
tedaXX,XXEUR,keďžeotecukončilpracovnýpomervzhľadomnapozastaveniepodnikateľskejčinnosti

zamestnávateľa, ktorým bola jeho družka a zaevidoval sa ako uchádzač o zamestnanie. Výživné súd
opäť zvýšil s účinnosťou od právoplatnosti rozhodnutia na sumu XX EUR na každé dieťa, vzhľadom k
tomu, že otec uviedol na pojednávaní, že od X.XX.XXXX bude vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť
a bude mať zákazky, takže je predpoklad, že otec bude mať príjem a môže si plniť vyživovaciu povinnosť
v tejto výške. Treba uviesť, že otec býva v spoločnej domácnosti s rodičmi, s priateľkou, s dvoma
plnoletými synmi, ktorí sú obidvaja zamestnaní, to znamená, že všetci sa môžu podieľať na nákladoch

spoločnej domácnosti. Matka býva sama s deťmi a s plnoletou dcérou, ktorá študuje a zároveň brigáduje,
abymatkemohlapomáhaťsnákladmi domácnostiabývaním.Akouviedlamatka,muselaodísťbývaťdo
podnájmu, pretože v rodinnom dome kde býva mama a brat so ženou a so synom nemôže bývať, keďže
nemá dobré vzťahy so svojím bratom. Treba poukázať na nezodpovedný prístup otca, ktorý výživné
platí nepravidelne. Matka musela podávať trestné oznámenie a súd má za to, že zo strany otca ide o

neochotu platiť výživné než o nedostatok potrebných prostriedkov, keď otec je ochotný pristúpiť k plneniu
vyživovacej povinnosti a uhradiť predchádzajú dlh až potom ako matka podá trestné oznámenie. Otec
okrem výživného iným spôsobom deťom neprispieva. Ako uviedol minulý rok im dal na Vianoce každej
XX EUR a na narodeniny im kúpil mobilný telefón. Treba uviesť, že ten kto má vyživovaciu povinnosť
k maloletému dieťaťu, je povinný plniť ju podľa svojich schopností, možností, v súlade s ustanovením

§ 62 Zákona o rodine. Je povinnosťou obidvoch rodičov venovať všetky sily k čo najoptimálnejšiemu
zaisteniu výživy a ďalších potrieb svojho dieťaťa podľa svojich faktických schopností a možností. Každý
rodič má v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostavajúce finančné
prostriedky na uspokojenie svojich potrieb. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, ktoré
nie je nevyhnutné vynaložiť. Oprávnené potreby detí závisia od veku, zdravotného stavu a výživné

slúži nielen na uspokojenie všetkých odôvodnených hmotných potrieb (jedlo, ošatenie, obuv, bývanie a
podobne), ale aj ďalších odôvodnených potrieb (vzdelávanie, príprava na povolanie, kultúrne, športové,
rekreačné potreby a podobne). Matka si plní svoju vyživovaciu povinnosť aj formou osobnej starostlivosti
a uspokojovaním bytových potrieb maloletých detí. Časť odôvodnených potrieb detí matka uhrádza z
rodinných prídavkov, ktoré na maloleté deti poberá.

Naposledy bolo určené výživné na obidve deti vo výške X.XXX,-Sk, čo predstavuje XX,XX EUR.
Nedoplatok na výživnom za obdobie od X.X.XXXX Y. XX.XX.XXXX na Y. vo výške XXX,XX EUR a
tiež na P. vo výške XXX,XX EUR, to znamená od X.X.XXXX do XX.X.XXXX -10 mesiacov krát XX,XX
EUR - rozdiel medzi naposledy určeným výživným a zvýšeným výživným, súd povolil otcovi splácať

v mesačných splátkach po XX EUR na každé dieťa spolu s bežným výživným, pod následkom straty
výhody splátok, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku v súlade s ustanovením
§ 160 ods. 1 O.s.p. vzhľadom na výšku nedoplatku. Pri nezaplatení jednej splátky sa stane splatným
celý nedoplatok.

Vo zvyšnej časti návrh matky, v ktorom žiadala zvýšiť výživné na Y. R. P. na sumu XXX EUR mesačne
od X.X.XXXX, súd zamietol.

Súd v súlade s ustanovením § 163 ods. 2 O.s.p. zmenil rozsudok Okresného súdu v Žiline č.k. XXP/
XXX/XXXX-XX zo dňa XX.X.XXXX.

Súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania v zmysle ustanovenia § 146
ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa
jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.

Podľa § 81 ods. 1 O.s.p., aj bez návrhu môže súd začať konanie vo veciach starostlivosti o maloletých.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 OSP ( t.j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané - každý rovnopis vlastnou rukou, pri
právnických osobách opatrený popisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom razítka a
datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých
detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia.