Rozhodnutie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. jún 2011

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 12C/131/2003

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1203898766
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Sádovský
ECLI:

Rozhodnutie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Sádovského a členov
senátu JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Jany Vlčkovej v právnej veci navrhovateľa: TEKDAN spol. s r.o.,
so sídlom Björnsonova 3, Bratislava, zastúpeného JUDr. Annou Rumplovou, advokátkou, so sídlom
Homolova 12, Bratislava, proti odporcovi: N. X., bytom T. XX, U., za účasti vedľajšieho účastníka na
strane odporcu: Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Trnavská cesta 28, Bratislava, IČO: 36

062 235, v zastúpení Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava,
IČO: 00 151 700, o zaplatenie 14.314,51 eur s príslušenstvom, na odvolanie vedľajšieho účastníka proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 04. júna 2009 č.k. 12C/131/2003-184, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti priznanej istiny p o t v r d z u j e .

V časti úrokov z omeškania rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a c i a na
ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu
14.314,51 eur s 12,5% úrokom z omeškania od 21.10.2003 do zaplatenia a trovy konania v sume
4.614,35 eur. Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť trovy konania na účet súdu v sume 253,60 eur.
Rozhodol tak podľa § 427 ods. 1 a § 428 Obč. zák., keď vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že
dopravnú nehodu, pri ktorej navrhovateľovi vznikla škoda, spôsobil odporca ako vodič a prevádzkovateľ

motorového vozidla G. XX EČ U. XX-XX tým, že náhle zmenil smer jazdy a tým vošiel do dráhy vozidla
H. E. O. EČ BA-H na ktorom vznikla škoda. Odporca týmto porušil ustanovenie § 8 ods. 5 zákona č.
315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách, za čo mu bola udelená bloková pokuta na
miestenehody.PrinehodebolanavozidleH.E.O.EČBA-Hktorévlastnínavrhovateľpoškodenápredná
časť, čo preukázal i znalecký posudok č. X/XXXX vypracovaný znalcom Z.. J. S. z odboru doprava
cestná, odvetvie technický stav cestných vozidiel, nehody v cestnej doprave, odhad hodnoty cestných

vozidiel, podľa ktorého poškodenie prednej časti vozidla navrhovateľa svojim rozsahom a charakterom
zodpovedalo vzájomnému silovému pôsobeniu so zadnou časťou vozidla G. XX EČ U. XX-XX, resp. s
konštrukciou prepravovanou na tomto vozidle. Poukázal na to, že zodpovednosť za škodu spôsobenú
prevádzkou dopravných prostriedkov je objektívna zodpovednosť s možnosťou liberácie zo zákonom
uvedených dôvodov, avšak odporca počas konania nepreukázal ani jeden z dôvodov uvedených v §
428 Obč. zák.. Výšku škody určil podľa § 442 Obč. zák. a priznal navrhovateľovi sumu, ktorá bola nutná

na uvedenie vozidla do predošlého stavu, keď poškodenie vozidla Jeep E. O. EČ BA-H si vyžiadalo
opravu v autoservise firmy O. s.r.o., ktorý za opravu vozidla vyfakturoval sumu 362.041,50 Sk. Podľa
znaleckého posudku neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že deklarované
náklady na vykonanie opravy poškodenia predmetného vozidla sú vyššie ako skutočne nutné náklady na
jeho opravu. Priznal navrhovateľovi aj náhradu za prenájom vozidla od spoločnosti Slovak Rent a Car,
a.s. počas opravy poškodeného vozidla v sume 69.197,50 Sk s odôvodnením, že navrhovateľ počas

opravy poškodeného vozidla musel toto auto nahradiť a nemal možnosť používať poškodené vozidlonachádzajúce sa v servise. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a
úspechom navrhovateľa v konaní a o náhrade trov konania štátu vzniknutých titulom vyplatenia odmeny
znalcovi zo štátnych finančných prostriedkov, rozhodol podľa § 148 ods. 1 O.s.p..

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie vedľajší účastník, žiadal rozsudok
súdu prvého stupňa zmeniť a návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietnuť, alternatívne zrušiť
a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že súdom pribratý znalec Z.. J. S. v
znaleckom posudku č. 9/2007 uviedol, že znaleckým skúmaním „neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré
by nasvedčovali tomu, že deklarované náklady na opravu poškodenia predmetného vozidla (faktúra

č. 22100067 zo dňa 04.02.2002 firmy O., s.r.o., N. XXX, U.) sú vyššie ako skutočné náklady na jeho
opravu“,alezisťovanímvýškyskutočnejškodysanezaoberalavýškuskutočnejškodynanavrhovateľom
vozidle nezisťoval ani súd prvého stupňa, a to napriek tomu, že s poukazom na ustanovenia § 442 a
§ 443 Obč. zák. navrhol výšku skutočnej škody zistiť znaleckým dokazovaním. S poukazom na ust. §
797 ods. 3 Obč. zák., podľa ktorého plnenie je splatné do 15 dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie
potrebné na zistenie rozsahu povinností poistiteľa plniť, v spojení s ustanoveniami § 9 ods. 1 a §

3 ods. 1 a 3 Vyhlášky č. XXX/XXXX Zb. namietal, že ak súd nepripustil vykonanie navrhovaného
dôkazu na zistenie skutočnej výšky škody, nezistil ani rozsah povinnosti poisťovne plniť a vzhľadom na
výsledky znaleckého dokazovania nemohol preto vedľajší účastník ani ukončiť vyšetrenie nevyhnutné
na zistenie jeho povinnosti plniť a nemohol sa preto dostať ani do omeškania s plnením. Ďalej namietal,
že vykonaným znaleckým dokazovaním nebola preukázaná ani výlučná zodpovednosť odporcu, ale

skôr bola dokázaná spoluzodpovednosť poškodeného za škodu a nebol preukázaný ani rozsah a výška
nároku navrhovateľa na náhradu škody.

Navrhovateľ vo svojom vyjadrení navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny
potvrdiť. Uviedol, že náklady opravy vozidla posúdil súdny znalec Ing. J. S. ako „skutočne nutné náklady
na opravu vozidla a náklady na prenájom náhradného vozidla boli vynaložené v súlade s ust. § 417 ods.

1 Obč. zák., inak by bol navrhovateľ ako podnikateľský subjekt utrpel škodu vo forme ušlého zisku v
podstatne vyššej sume. Za právne irelevantné považoval argumenty vedľajšieho účastníka týkajúce sa
lehôt na plnenie poisťovne, a to vzhľadom na skutočnosť, že on si uplatňuje nárok voči odporcovi, ktorý
nie je poisťovňou. Pokiaľ ide o zodpovednosť odporcu za škodu vzniknutú pri predmetnej dopravnej
nehode vzhľadom na závery znalca uvedené v znaleckom posudku o tom, akými spôsobmi teoreticky

mohla predmetná dopravná nehoda vzniknúť uviedol, že zo správy o dopravnej nehode z 02.12.2001,
ako aj z výpovede odporcu a svedka Z.. B. Kreutza vyplýva, že k dopravnej nehode došlo v dôsledku
konania odporcu, ktorý náhle zmenil smer jazdy, čím vytvoril vozidlu vedenému svedkom Z.. W. X.
nečakanú prekážku a tieto dôkazy súd prvého stupňa podľa jeho názoru vyhodnotil v súlade s ust. §
132 O.s.p..

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa v časti priznanej istiny je vecne správny, avšak nie je vecne správny v časti úrokov z
omeškania.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na

zistenie skutočností rozhodujúcich pre posúdenie dôvodnosti návrhu navrhovateľa, ktorým sa domáhal
proti odporcovi zaplatenia žalovanej istiny titulom náhrady škody, ktorá mu vznikla pri dopravnej nehode
dňa 28.11.2001, ako aj na posúdenie opodstatnenosti tvrdení odporcu a vedľajšieho účastníka na jeho
strane z hľadiska skutočností, ktoré uviedli na svoju obranu, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ust.
§ 132 O.s.p. a správne dospel k záveru, že v danom prípade je daná zodpovednosť odporcu za škodu

vzniknutúnamotorovomvozidlenavrhovateľapridopravnejnehodeavýškuškodyurčilvsprávnejvýške.

Spôsob a rozsah náhrady škody upravujú ustanovenia § 442 a nasl. Obč. zák.. Z ustanovenia § 442
ods. 1 Obč. zák. vyplýva, že sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk. Skutočnou škodou treba rozumieť
majetkovú ujmu, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného a ide v podstate o rozdiel v hodnote
poškodeného majetku pred spôsobením škody a po spôsobení škody na majetku. Pre určenie výškyškody na veci ustanovuje § 443 Obč. zák. pravidlo, že pre jej určenie je rozhodujúci stav, v akom sa
vec nachádzala v čase poškodenia.

Zodpovednosť za škodu má plniť reparačnú funkciu, tzn., že poškodenému sa má nahradiť to, o čo

pri spôsobení škody prišiel, a preto aj výška škody sa musí určiť tak, aby škodca mal povinnosť
poškodenému nahradiť škodu vo výške zodpovedajúcej cene veci v čase poškodenia. Výška náhrady
škody môže byť totožná s cenou veci v čase jej poškodenia vtedy, ak bola poškodená nová vec. Vo
všetkých ostatných prípadoch sa vychádza z ceny veci v čase jej poškodenia a pri veciach starších alebo
opotrebovaných treba vždy prihliadať na vek, opotrebovanie veci a pod..

Pri určení výšky náhrady škody sa vychádza aj z toho, v akom rozsahu bola vec poškodená. Plnú

výšku náhrady škody určenej podľa uvedených kritérií dostane poškodený len vtedy, keď došlo k
absolútnej škode (napr. poškodená vec bola úplne zničená alebo bola odcudzená tak, že zostala nulová
hodnota veci). Inak má poškodený právo na náhradu škody iba vo výške potrebnej na uvedenie veci
do predošlého stavu.

V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa určil výšku škody, ktorá vznikla

navrhovateľovi pri dopravnej nehode spôsobenej odporcom, v súlade s citovanými ustanoveniami,
a nepovažoval za dôvodné námietky vedľajšieho účastníka týkajúce sa nedostatočne zisteného
skutkového stavu súdom prvého stupňa pokiaľ ide o výšku skutočnej škody z dôvodu, že nevykonal
ním navrhnuté znalecké dokazovanie. Z obsahu spisu je nesporné, že súd prvého stupňa za účelom
posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné znalosti, ustanovil v konaní znalca z odboru doprava

cestná, odvetvie technický stav cestných vozidiel, nehody v cestnej doprave, odhad hodnoty cestných
vozidiel Z.. J. S., ktorého úlohou okrem iného bolo aj posúdenie výšky škody vzniknutej na vozidle
navrhovateľa. Zo záverov vypracovaného znaleckého posudku č. X/XXXX vyplýva, že súdny znalec
Z.. J. S. pri posudzovaní výšky škody na vozidle navrhovateľa vychádzal z analýzy nehodového
deja, fotodokumentácie poškodenia vozidla H. E. O., EČ BA-H dokladov dokumentujúcich rozsah

poškodenia, ako aj nákladov na vykonanie opravy a dospel k záveru, že deklarované náklady na opravu
poškodenia predmetného vozidla, t.j. fakturované spoločnosťou O., s.r.o. U. faktúrou č. XXXXXXXX
zo dňa XX.XX.XXXX v sume 362.041,50 Sk za vykonanú opravu vozidla nie sú vyššie ako skutočne
nutné náklady na jeho opravu. Z uvedeného vyplýva, že fakturovaná suma predstavuje náklady, ktoré
boli skutočne nutné na opravu vozidla, a teda na jeho uvedenie do predošlého stavu. Pokiaľ vedľajší

účastník namietal, že súd prvého stupňa nezisťoval výšku skutočnej škody v zmysle § 443 Obč. zák.,
podľa ktorého sa vychádza z ceny veci v čase poškodenia, odvolací súd je toho názoru, že v danom
prípade výška škody, predstavujúca navrhovateľom vynaložené náklady na opravu vozidla, ktoré aj
podľa záverov znalca bolo nutné vynaložiť na uvedenie vozidla do predošlého stavu, je určená v súlade
s uvedeným ustanovením, a to vzhľadom na to, že podľa údajov uvedených v technickom preukaze

predmetného vozidla išlo o motorové vozidlo s rokom výroby 2000, a teda približne jednoročné auto
možno tak podľa názoru odvolacieho súdu považovať za nové a bez výrazného opotrebovania.

Odvolací súd posúdil ako nedôvodnú aj námietku vedľajšieho účastníka, že v konaní nebola preukázaná
výlučná zodpovednosť odporcu, vychádzajúc pritom z oznámenia o dopravnej nehode Okresného
riaditeľstva PZ, Okresný dopravný inšpektorát, oddelenie dopravných nehôd U. I ČJ: K.-XXXX/DI-X-

XXXX-I a zo M. o dopravnej nehode Dopravného inšpektorátu Bratislava I, oddelenie dopravných nehôd
Bratislava zo dňa 28.11.2001, v ktorom je výslovne uvedené, že nehodu zavinil vodič X. porušením
ustanovenia § 8 ods. 5 zákona č. 315/1996 Z.z., za čo mu bola uložená bloková pokuta v sume 500,-Sk.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s vyhodnotením vykonaných dôkazov, právnym posúdením
veci súdom prvého stupňa, ako aj s odôvodnením jeho rozsudku v časti priznanej istiny, majúcim

všetky zákonom stanovené náležitosti podľa § 157 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že obsah odvolania
vedľajšieho účastníka nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu
prvého stupňa v časti priznanej istiny z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených, pričom
ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali
za následok zmenu skutkového stavu, alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorýchsúd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie v tejto časti, a preto odvolací súd v tejto časti rozsudok súdu
prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie vedľajšieho účastníka je dôvodné proti rozsudku súdu

prvého stupňa v časti, v ktorej rozhodol o úrokoch z omeškania, keď v tejto časti pre iné vady konania
nemožno napadnutý rozsudok považovať za vecne správny.

Inou vadou konania v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm.b/ O.s.p. je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád
taxatívne vymenovaných v § 221 ods. 1 písm. a/ až g/ O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia, ale
jej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup v občianskom súdom konaní.
Iná vada konania je právne relevantná, len ak mala za následok vecnú nesprávnosť rozhodnutia.

Na takúto vadu konania pred súdom prvého stupňa odvolací súd prihliada aj keď nebola výslovne v
odvolaní namietaná (§ 212 ods. 3 O.s.p.). O takúto inú vadu konania ide aj vtedy, ak je rozhodnutie
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov v dôsledku absencie náležitostí podľa § 157 ods. 2 O.s.p..

Konaniesazačínananávrh,ktorýmáokremvšeobecnýchnáležitostípodľa§42ods.3O.s.p.obsahovať
aj osobitné náležitosti podľa § 79 ods. 1 O.s.p., medzi ktoré patrí aj tzv. žalobný petit, t.j. údaj o tom,

čoho sa navrhovateľ domáha.

Zo žalobného petitu návrhu musí byť nepochybne zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha, teda ako žiada,
aby súd vo veci rozhodol; musí byť úplný, presný, určitý a zrozumiteľný tak, aby súd vedel, o čom má
konať a rozhodnúť, pretože súd je viazaný návrhom, a teda nesmie účastníkom priznať iné práva a
uložil im iné povinnosti, než aké sú navrhované, musí žalobný petit svojim rozhodnutím úplne vyčerpať

a nesmie ho prekročiť, s výnimkou prípadov stanovených v ust. § 153 ods. 2 O.s.p..

Navrhovateľ môže za konania so súhlasom súdu meniť návrh na začatie konania. Zmenený návrh treba
ostatným účastníkom doručiť do vlastných rúk, pokiaľ neboli prítomní na pojednávaní, na ktorom došlo
k zmene (§ 95 ods. 1 O.s.p.).

Súd nepripustí zmenu návrhu, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom pre konanie

o zmenenom návrhu. Súd nepripustí zmenu návrhu ani v prípade, ak by na konanie o zmenenom
návrhu bol vecne príslušný iný súd. V takom prípade pokračuje súd v konaní o pôvodnom návrhu po
právoplatnosti uznesenia (§ 95 ods. 2 O.s.p.).

Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých
dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne

vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými
úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne
posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Povinnosť súdov svoje rozhodnutia odôvodňovať spôsobom uloženým v § 157 ods. 2 O.s.p. je súčasťou
práva na riadny a spravodlivý proces vylučujúci ľubovôľu súdu pri rozhodovaní a porušenie práva

účastníka konania na riadne odôvodnenie rozsudku znamená upretie jeho práva dozvedieť sa o
príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom a odníma mu možnosť náležite skutkovo a právne
argumentovať proti nemu v rámci riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov. Odôvodnenie
rozhodnutia musí byť jasným, zrozumiteľným a presvedčivým podkladom pre zistenie opodstatnenosti
výroku súdneho rozhodnutia. Iba uvedenie všeobecných téz či abstraktných myšlienok nespĺňa zákonné

náležitosti odôvodnenia. Pokiaľ z odôvodnenia rozhodnutia dostatočne jeho výrok nevyplýva, teda
nedostatok dôvodov nedáva spoľahlivý podklad pre tento výrok, odvolací súd bez ďalšieho takéto
rozhodnutie zruší, hoci by sa aj výrok ukázal správny pri náležitom odôvodnení, neprináleží totiž
odvolaciemu súdu svojim rozhodnutím odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového súdu nahrádzať.Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľ sa návrhom na začatie konania domáhal zaplatenia
sumy 431.239,-Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 12,5% z dlžnej sumy p.a. odo dňa 20.10.2003
až do zaplatenia a na pojednávaní dňa 04.06.2009 navrhovateľ upresnil začiatok omeškania od

21.10.2003 do zaplatenia. S týmto procesným návrhom sa súd prvého stupňa nevysporiadal a
napadnutým rozsudkom priznal navrhovateľovi úroky z omeškania od 21.10.2003, i keď takúto zmenu
návrhu na začatie konania nepripustil, resp. o zmene návrhu v časti úrokov z omeškania nerozhodol
v zmysle § 95 O.s.p.. Svoje rozhodnutie v tejto časti nijako neodôvodnil, keď citáciu príslušných
zákonných ustanovení nemožno považovať za dostatočné odôvodnenie rozhodnutia bez uvedenia

ďalších skutočností, na základe ktorých posúdil návrh navrhovateľa aj v tejto časti ako dôvodný.
Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, ako postupoval pri určení výšky úroku z
omeškania, ako aj začiatok omeškania odporcu s plnením.

Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v tejto
časti je nepreskúmateľný, keď pre nedostatok dôvodov nie je možné preskúmať výrok rozhodnutia z
hľadiska posúdenia jeho vecnej správnosti. Vzhľadom na uvedené iné vady konania, ktoré mali vplyv

na vecnú správnosť rozhodnutia, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti úrokov
z omeškania zrušil (§ 221 ods. 1 písm. h) O.s.p.) a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.),
v ktorom súd prvého stupňa odstráni vytknuté nedostatky vo vyššie naznačenom smere a v odôvodnení
rozhodnutia uvedie aj svoje skutkové a právne závery týkajúce sa uplatneného nároku na zaplatenie
úrokov z omeškania a vysporiada sa aj s námietkami vedľajšieho účastníka uvedenými v jeho odvolaní.

Opätovne podľa výsledku konania rozhodne aj o náhrade trov konania účastníkov a trov konania štátu.

V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 224
ods. 3 O.s.p.).

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.