Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. jún 2011

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 19C/238/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8108220409
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata
ECLI:

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci žalobkyne Oľgy Rakovej, Prešov, Federátov 2, proti žalovanej Rapid life
životná poisťovňa, a.s., Košice, Garbiarska 2, IČO: 31 690 904, o určenie platnosti poistnej zmluvy a i.,
o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Košice I 19C/238/2008-240 z 1.2.2010 v znení
uznesenia 19C/238/2008-205 z 24.3.2010

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Žalobkyni sa prisudzuje náhrada trov odvolacieho konania 41,59 € a žalovaná je povinná ju zaplatiť
PALŠA A PARTNERI ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA spol. s r. o., Prešov, Masarykova 13, do 3 dní od
právoplatnosti uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou, došlou na súd prvého stupňa (ďalej len súd) 15.8.2008, domáhala, aby určil,
že poistná zmluva č.5140000040 zo 17.6.1996, medzi ňou - poistníkom a žalovanou - poistiteľom je

platná a trvá, že právny úkon žalovanej urobený vo forme oznámenia o zániku poistenia z 24.6.2008 je
neúčinný,žeprávnyúkonžalovanejurobenývoformeoznámeniaozánikupoisteniasvýplatouodkupnej
hodnoty z 24.6.2008 je neúčinný a žalovanú zaviazal nahradiť jej vzniknuté trovy konania, do 3 dní od
právoplatnosti rozhodnutia.
Súd uznesením návrh žalovanej na prerušenie konania podľa § 109 ods.1 písm. b) a c) O. s. p. zamietol.
V odôvodnení o. i. uviedol, že zo súdneho registra zistil, že na súde sú vedené konania vo viacerých

právnych veciach občanov s obdobným predmetom sporu, že okrem týchto žalovaná v postavení
žalobkyne vedie spor proti SR, zast. NBS o náhradu škody spôsobenej jej pri výkone verejnej moci,
ktorú jej spôsobil predchodca NBS, pretože Úrad pre finančný trh nezistil pochybenia v kalkulačných
vzorcoch pred uzatvorením poistných zmlúv a že o. i. bolo zistené, že na návrh žalovanej sa vedie aj
konanie o vyslovenie nezákonnosti postupu NBS, ktoré nebolo doposiaľ právoplatne skončené. Uzavrel,
že predmetom tohto konania je občiansko-právny nárok, že pre posúdenie predmetu sporu sú dôležité

občiansko-právne predpisy, upravujúce zmluvu o poistení uzavretú medzi účastníčkami, nie právne
predpisy upravujúce postavenie žalovanej, ako poisťovateľa, či dohľad nad poisťovníctvom, preto dospel
k záveru, že nie je tu všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci (ktorý je nevyhnutné
aplikovať pre rozhodnutie vo veci samej) a ktorý by bol zároveň v rozpore s ústavou, zákonom alebo
medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná a tiež že rozhodnutie o predbežných
otázkach nastolených žalovanou nie je potrebné pre rozhodnutie vo veci samej.

Proti uzneseniu, v celom jeho rozsahu a v zákonnej lehote podala odvolanie žalovaná s odôvodnením
podľa § 205 ods.2 písm. f) O. s. p., pretože rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci a podľa § 205 ods. 2 písm. a) O. s. p. s poukazom na § 221 ods.1 písm. f), pretože účastníkovi
konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred sudom a navrhla uznesenie podľa § 221 ods.1,2
O. s. p. zrušiť, konanie podľa § 109 ods.2 písm. b) O. s. p. prerušiť a jej návrh postúpiť ústavnému
súdu na zaujatie stanoviska.

Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla uznesenie potvrdiť v plnom rozsahu a zaviazať žalovanú
na náhradu trov odvolacieho konania.Uznesenie, pokiaľ ním bol zamietnutý návrh žalovanej na prerušenie konania podľa § 109 ods.1 písm.
c) O. s. p., nebolo odvolaním napadnuté, nadobudlo právoplatnosť (§ 206 ods.1,3 O. s. p.), preto nebolo
v uvedenom rozsahu v odvolacom konaní preskúmavané.

Odvolacísúdbeznariadeniapojednávania(§214ods.2O.s.p.-vostatnýchprípadoch,t.j.neuvedených
v § 214 ods.1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v
rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p. a uznesenie potvrdil podľa § 219 ods.1,2 O. s. p., lebo
je vecne správne, jeho odôvodnenie má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s ním
v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody napadnutého uznesenia sú správne, na čom nič nemenia

ani skutočnosti uvedené v odvolaní.
Ani jeden zo žalovanou uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný.
Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie procesný postup alebo aj rozhodnutie súdu, v
dôsledkuktoréhoúčastníknemôžeuplatniťkonkrétneprocesnéprávapriznanémuObčianskymsúdnym
poriadkom.
V § 109 ods.1 písm. b) O. s. p. je súdu uložená povinnosť prerušiť konanie a podať návrh na ústavný

súd, aby preskúmal súlad právnych predpisov vždy, ak sa splnia podmienky uvedené v druhej vete tohto
ust., t. zn., ak pred rozhodnutím dospeje k záveru, že všeobecne záväzný predpis, ktorý sa týka veci, je v
rozpore s ústavou a zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je SR viazaná. Prerušenie konania
z uvedeného dôvodu závisí výslovne od záveru súdu a názor účastníka konania je v tomto smere právne
irelevantný, preto, ak súd návrhu účastníka na prerušenie konania z dôvodu uvedeného v § 109 ods.1

písm. b) O. s. p. nevyhovie, neodníme mu možnosť konať pred súdom.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného
právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený
skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak súd použil iný

právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil,
príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu
normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania). ďalšie konanie.
Súd na zistený skutkový stav použil správny právny predpis a správne ho aj aplikoval.
Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia treba uviesť, že je v súlade s konštantnou

judikatúrouÚstavnéhosúduSlovenskejrepubliky(naktorúžalovanápoukazuje)ažeajzjehoUznesenia
z 9.4.2008 PL.ÚS13/08 vyplýva, že v § 109 ods.1 písm. b) O. s. p. je dané všeobecnému súdu
oprávnenie, aby postupoval podľa cit. ust., ale nie je mu uložená povinnosť.
Argumenty žalovanej, že pri posudzovaní právnych vzťahov nie je ich možné striktne rozdeliť na vzťahy
súkromno-právneaverejno-právneanazákladetohtorozdeleniaaplikovaťnanelennormysúkromného

alebo verejného práva, možno akceptovať, ako aj jej tvrdenie, že právno-teoretické delenie právnych
noriem na súkromno-právne a verejno-právne nemá žiaden vplyv na ich právnu silu, resp. na dôvodnosť
ich aplikácie vo vzťahu k tomu, aký právny vzťah (súkromný alebo verejný) je predmetom sporu, avšak
z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že súd zohľadňoval v prvom rade tú skutočnosť, ktoré
právne normy sú podľa jeho úvahy pre posúdenie veci a rozhodnutie relevantné.

V tejto súvislosti možno poukázať aj na Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky Pl.ÚS7/04
z 9.11.2004, v ktorom je uvedené, že legitimácia všeobecného súdu na podanie návrhu na začatie
konania pred ústavným súdom predpokladá spojitosť konania pred všeobecným súdom vyjadrenú
tak, že podaniu návrhu musí predchádzať rozhodovania činnosť takého súdu. V tejto rozhodovacej
činnosti,akozákonomupravenompostupe,jepotrebnépodľaúsudkuvšeobecnéhosúduvyložiťapoužiť

všeobecne záväzný právny predpis, ktorého nesúlad s ústavou, so zákonom alebo s medzinárodnou
zmluvou,ktoroujeSRviazaná,všeobecnýsúdmieniuplatniťvnávrhunazačatiekonaniapredústavným
súdom. Rozhodovaciu činnosť všeobecného súdu ústavný súd preto chápe ako postup, v ktorom po
začatí konania všeobecný súd smeruje k rozhodnutiu vo veci samej, t.j. k výroku o tom, čo je požadované
v žalobe a v jej odôvodnení. Ak v tomto postupe nemá miesto interpretácia a aplikácia všeobecne

záväzného právneho predpisu, ktorého vyslovenie nesúladu všeobecný súd mieni uplatniť v návrhu
na začatie konania pred ústavným súdom, potom nie je splnený základný predpoklad na ochranu
ústavnosti poskytovanú ústavným súdom v konaní podľa čl.125 Ústavy, za ktorý treba považovať len
také konanie o súlade právnych predpisov začaté všeobecným súdom, ktorému predchádza konanie
pred všeobecným súdom, v ktorom má materiálne dôjsť (podľa obsahu prítomného návrhu) k použitiu

napadnutého ust. zákona, t.j. k subsumovaniu skutkového stavu pod napádanú právnu normu (právne
normy). Tento predpoklad nie je splnený, ak k takému použitiu napadnutého ust. nielenže nedochádza,
ale pre nedostatok procesných podmienok alebo zjavnú neopodstatnenosť žaloby ani nemôže dôjsť.Z návrhu žalovanej na prerušenie konania nie je zrejmá taká argumentácia, z ktorej by nepochybne
vyplývalo, aký dopad má mať aplikácia právneho predpisu, vyslovenie nesúladu ktorého má súd uplatniť
návrhom na začatie konania pred ústavným súdom na skutkový stav v prejednavanej veci, preto aj z

tohto dôvodu treba záver súdu o tom, že pre posúdenie predmetu konania sú dôležité občianskoprávne
predpisy upravujúce zmluvy o poistení, považovať za správny.
Odhliadnuc od uvedeného, nebolo možné odvolaniu vyhovieť aj z ďalšieho dôvodu.
Podľa § 211 ods.2 O. s. p. ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia
primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa.

Podľa § 154 ods.1 O. s. p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Podľa § 167 ods.2 O. s. p. ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane
ustanovenia o rozsudku.
Rozsudkom odvolacieho súdu 5Co/92/2010-356 z 18.4.2011 bol, o. i. potvrdený rozsudok súdu
19C/238/2008-267 z 1.2.2010, ktorým bolo určené, že poistná zmluva č.5140000040 zo 17.6.1996,
medzi žalobkyňou a žalovanou, je platná a trvá, že právny úkon žalovanej urobený vo forme oznámenia

o zániku poistenia z 24.6.2008 je neúčinný a že právny úkon žalovanej urobený vo forme oznámenia o
zániku poistenia s výplatou odkupnej hodnoty z 24.6.2008 je neúčinný.
Žalovaná podala 8.9.2010 osobne na odvolací súd podanie (č.l.333) z toho istého dňa a v jeho prílohe
predložila mu na vedomie svoje Oznámenie o trvaní a platnosti poistnej zmluvy č.5140000040, ktoré
zaslala žalobkyni 23.8.2010 a v ktorom, o. i. uviedla, že poistenie žalobkyne môže trvať za podmienok

súladných s § 35 zák.č.8/08 Z. z. a že týmto jej oznamuje, že z jej (žalovanej) pohľadu je poistná zmluva
č.5140000040uzavretámedzižalobkyňou(akopoistníkom)aňou(akopoisťovateľom)platnáapoistenie
pre prípad smrti alebo pre prípad dožitia sa konca poistenia trvá do 18.6.2014.
Z uvedených skutočností je zrejmé, že žalovanou navrhnuté prerušenie konania sa tak v čase
rozhodovania odvolacieho súdu stalo už bezpredmetným.

Podľa§224ods.1O.s.p.ustanoveniaotrováchkonaniapredsúdomprvéhostupňaplatiaipreodvolacie
konanie.
Podľa§142ods.1O.s.p.účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 137 O. s. p. trovy konania sú najmä o. i. hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane

súdneho poplatku, odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
Podľa § 149 ods.1 O. s. p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Podľa § 151 ods.1 O. s. p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný

trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa ods.5 prvá veta cit. ust. trovy určí súd podľa sadzobníkov a podľa zásad platných pre náhradu
mzdy a hotových výdavkov.
Podľa § 9 ods.1 vyhl.č.655/04 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len vyhl.) základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa

tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát
vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.
Podľa § 11 ods.1 písm. a) vyhl. základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna
trinástina výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo
ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami,

Podľa § 14 ods.3 písm. b) vyhl. odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí
za odvolanie proti rozhodnutiu, ak nejde o rozhodnutie vo veci samej, a vyjadrenie k takému odvolaniu.
Podľa § 15 písm. a) vyhl. advokát má popri nároku na odmenu aj nárok na náhradu hotových výdavkov
účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, najmä na cestovné
a telekomunikačné výdavky a podľa písm. b) na náhradu za stratu času (§ 17).

Podľa § 16 ods.3 vyhl. od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné
výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej
služby.Tútosumumôžeadvokátpožadovaťajvtedy,aksanajejnáhradesklientomosobitnenedohodol.
Podľa § 18 ods.3 vyhl. ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady
podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného predpisu.

Žalobkyňa mala aj v odvolacom konaní plný úspech, preto jej bola priznaná náhrada jeho trov a to
odmena jej zást. za vyjadrenie z 9.4.2010 k odvolaniu proti uzneseniu 27,74 € a náhrada jeho hotových
výdavkov v paušálnej sume 7,21 €. Keďže zást. žalobkyne je platiteľom dane z pridanej hodnoty zvyšujesa odmena a náhrada o uvedenú daň v sadzbe 19 %, t. j. o 6,64 € (§ 27 zák.č.222/04 Z. o dani z pridanej
hodnoty v znení neskorších predpisov).
Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o

zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.