Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. jún 2011

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 34C/123/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7106206131
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

A. súd v A. v senáte zloženom z predsedu P.. E. C. a sudcov P.. P. Q. a P.. X. K. v právnej veci žalobcu

B. podniku mesta A., a.s. so sídlom v A., P. nábrežie č. XX, D.: XXXXXXXX, proti žalovanej D. X., nar.
X.X.XXXX, bytom A., P. trieda č. XXXX/XX, zastúpenej P.. T. X., advokátkou T. kancelárie so sídlom v A.,
V. XX, o zaplatenie XXX,XX euro, o odvolaní žalovanej proti rozsudku H. súdu A. I zo dňa XX.X.XXXX,
sp. zn. XXC XXX/XXXX-XXX takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok vo vyhovujúcom výroku čo do istiny v sume XXX,XX eur.

V prevyšujúcom, vyhovujúcom výroku čo do istiny rozsudok mení tak, že v tejto časti žalobu z a m i e t a.

M e n í rozsudok vo výroku o úrokoch z omeškania tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi úrok
z omeškania vo výške 12% ročne zo sumy 3,68 eur od 1.1.2004 do zaplatenia, vo výške 12% ročne
zo sumy 3,68 eur od 1.2.2004 do zaplatenia, vo výške 12% ročne zo sumy 3,55 eur od 1.3.2004 do

zaplatenia, vo výške 11% ročne zo sumy 3,55 eur od 1.4.2004 do zaplatenia a vo výške 8,5% ročne zo
sumy 332,82 eur od 27.2.2008 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 29,54 euro do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 383,41 eur a úrok
zomeškaniavovýške12%očnezosumy38eurod24.5.2004dozaplatenia,vovýške11%ročnez12,58
eur od 24.5.2004 do zaplatenia a vo výške 9% ročne zo sumy 332,82 eur od 9.3.2007 do zaplatenia. V
prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žalovanú zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 29,54

eur, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Rozsudok odôvodnil súd prvého stupňa tým, že na základe vykonaného dokazovania mal za
preukázané, že žalovaná na základe kúpnej zmluvy uzavretej s Katarínou Borošovou sa stala
vlastníčkou dvojizbového bytu č. 1 nachádzajúceho sa na Národnej trieda č. 77 v Košiciach, pričom
dňom vkladu jej vlastníckeho práva bol 24.11.2003. Na základe zmluvy o výkone správy bol správcom
bytového domu, v ktorom sa uvedený byt nachádza v období od decembra 2003 do konca marca 2004
Bytový podnik mesta Košice, ktorý je právnym predchodcom žalobcu. Konštatoval, že podľa vyúčtovania
zálohových platieb zo dňa 26.5.2004 za mesiac december 2003 mala žalovaná vykázaný nedoplatok

vo výške 2.421,15 Sk + 383,- Sk do fondu opráv a správnej réžie a tento mala zaplatiť do 30 dní odprevzatia vyúčtovania. Vyúčtovanie, ktoré jej bolo zaslané táto neprevzala. Súd prvého stupňa ďalej
konštatoval, že podľa mesačného zálohového predpisu platieb platného od 1.12.2003 mala žalovaná
stanovené pevné platby do fondu opráv a správnej réžie, spolu v sume 383,- Sk a podľa mesačného

zálohového predpisu platného od 1.2.2004 mala uhrádzať pevné platby spolu v sume 379,- Sk.

Podľa vyúčtovania za obdobie mesiacov január až marec 2004 mala žalovaná vykázaný nedoplatok za
zúčtovateľné služby v sume 7.605,32 Sk + 1.141,- Sk do fondu opráv a správnej réžie. Od 1.4.2004
došlo k zmene správcu domu, keď namiesto žalobcu sa týmto stal Spravbyt s.r.o. so sídlom v Košiciach,
Pražská 4.

Podľa zápisu o odovzdaní prevzatí nehnuteľností žalovaná ako kupujúca predmetný byt do svojej držby

prevzala od predchádzajúcej vlastníčky p. Borošovej až dňa 11.4.2005. Mal za preukázané, že žalovaná
ako vlastníčka bytu neuhradila za žalované obdobie žalobcovi žiadne platby.

Na základe toho súd prvého stupňa s poukazom na ust. § 10 ods. 1 a 2 ako aj § 14 ods. 1 a 2 zákona č.
182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov dospel k záveru, že žalovaná ako vlastníčka
bytu bola povinná správcovi uhrádzať preddavky mesačne vopred podľa zmluvy o výkone správy do

konca bežného mesiaca do fondu prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho
po vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a taktiež vyúčtované nedoplatky za služby
spojené s bývaním v byte do 30 dní od prevzatia vyúčtovania, v danom prípade od prevzatia žaloby od
7.2.2007.Mesačnýmizálohovýmipredpismiavyúčtovaniamizarok2003a2004malsúdzapreukázané,
že žalovaná mala do fondu opráv a na správnu réžiu do 31.12.2003 uhradiť 383,- Sk, do 31.1.2004

rovnako 383,- Sk, do 29.2.2004 379,- Sk a do 31.3.2004 379,- Sk a nedoplatky za služby spojené s
bývaním vo výške 2.421,15 Sk a 7.605,32 Sk do 9.3.2007. Sumárom takto priznanej istiny dospel k
celkovej sume 383,41 eur. Do tejto výšky považoval žalobu za dôvodnú. Vzhľadom k tomu, že žalovaná
sa s plnením týchto záväzkov dostala voči žalobcovi do omeškania priznal mu súd prvého stupňa aj úrok
z omeškania a to odo dňa splatnosti jednotlivých nárokov. K vznesenej námietke premlčania zo strany

žalovanej uviedol, že vzhľadom k tomu, že ide o vzťah občianskoprávny všeobecná premlčacia lehota
je trojročná. Mal za to, že táto začala plynúť u jednotlivých súm dňom nasledujúcim po ich splatnosti, to
znamená, že u najskôr splatného nároku na istinu uplynula 1.1.2007. Žaloba bola súdu doručená dňa
8.3.2006, teda pred uplynutím premlčacej doby. Z tohto dôvodu nepovažoval námietku premlčania za
dôvodnú.

Proti rozsudku podala včas odvolanie žalovaná. Z obsahu jej odvolania vyplýva, že táto žiada napadnutý
rozsudok zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať jej náhradu trov konania. Svoje odvolanie
zakladala na dôvodoch uvedených v ust. § 205 ods. 2 písm. b/, c/, d/ a f/ O.s.p. V odvolaní uviedla,
že jej nie je zrejmé prečo súd prehliadol podstatnú okolnosť a to, že nedoplatok nezavinila žalovaná,
ale Katarína Borošová a neučinil žiadny úkon smerujúci k tomu, aby bol účastníkom každý kto ním

má byť a teda aj kto je pasívne legitimovaný pre úhradu vzniknutého nedoplatku. Konštatovala, že
súd prvého stupňa opakovane žalobcu vyzval na odstránenie vád žaloby, pričom pri rozhodovaní vo
veci samej na túto skutočnosť opomenul, lebo o výške úrokov pri zmene petitu došlo k premlčaniu
lehoty. Poukázala na vyjadrenie žalobcu zo dňa 25.5.2007, v ktorom označil za dlžné obdobie od
1.12.2003 do 31.3.2004, ale doručenie vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu žalovanej nevie

osvedčiť, pričom žalovaná dňa 23.11.2005 osobne do pokladne uhradila žalobcom vyčíslený nedoplatok
a taktiež správcovi dňa 5.12.2005 sumu 54.939,- Sk. Pokiaľ zo svedeckej výpovede zamestnankyne
žalobcu vyplýva, že uvedené úhrady boli použité na vyrovnanie iných dlhov za iné osoby, resp. za dlhy
spočívajúce na obytných domoch v ich správe, má za to, že takýto spôsob nakladania s poplatkami za
služby spojené s užívaním bytu nemá oporu v zákone a považuje ho za evidentné porušenie zákona

o účtovníctve. Má teda za to, že súd prvého stupňa nesprávnym vyhodnotením dôkazov neúplne zistil
skutkový stav a dospel teda k predčasným záverom.

Poukázala taktiež na vyjadrenie žalobcu zo dňa 15.5.2009, kde uviedol, že platby, ktoré boli poukázané
na jeho účet bývalou nájomníčkou p. Borošovou, boli použité na platby za dlžné obdobie za
predchádzajúce obdobie počas trvania jej nájmu a je teda zrejmé, že ani jedná z platieb, na ktoré

poukázala na poslednom pojednávaní nebola použitá na krytie úhrad za vlastnícky byt. Skutočnosť, žežalobca nemal prepojené informácie medzi oddelením nájomných bytov a bytov vlastníckych, nemôže
byť vykladané na jej úkor.

Žalobca žiadal rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom vyhovujúcom výroku podľa § 212
ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania, postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a na
základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je sčasti dôvodné.

Súd prvého stupňa v časti čo do uplatnenej istiny vykonal vo veci dokazovanie postupom podľa § 120
ods. 1 O.s.p., keď vykonal dôkazy, ktoré účastníci na preukázanie svojich tvrdení označili. Tieto v zásade
vyhodnotil správne postupom podľa § 132 O.s.p. Vec správne právne posúdil a aj vecne správne vo

veci rozhodol pokiaľ žalobe vyhovel z titulu úhrady nedoplatkov za vyúčtovanie za mesiac december
2003 ako aj z titulu vyúčtovania za mesiace január až marec 2004, ako aj ohľadne nároku na úhradu
mesačných poplatkov za správnu réžiu.

K nesprávnym záverom však dospel ohľadne nároku na úhradu príspevku do fondu údržby a opráv ako
aj pri rozhodovaní o úrokoch z omeškania.

Za vecne správne a výstižné považuje odvolací súd aj dôvody prvostupňového rozsudku ohľadne
výrokov, ktoré boli potvrdené, preto na ne odvolací súd v súlade s ust. § 219 ods. 2 O.s.p. poukazuje a
vzhľadom na obsah odvolacích námietok žalovanej k týmto dodáva:

Odvolací súd považuje za nedôvodnú odvolaciu námietku v časti, v ktorej žalovaná namieta svoju
pasívnu legitimáciu v konaní. Nebolo v konaní totiž sporné, že žalovaná sa od 24.11.2003 stala

vlastníčkou sporného bytu titulom kúpy od predchádzajúcej vlastníčky Kataríny Borošovej. Súčasťou
obsahu zmluvy o prevode vlastníctva bolo aj ustanovenie o tom, že žalovaná súčasne s uzavretím
zmluvy pristupuje k existujúcej zmluve o výkone správy bytu, v tom čase vykonávanú žalobcom.

Na základe toho žalovanej vznikli od tohto dňa všetky povinnosti vo vzťahu k správcovi v súvislosti s
výkonom správy bytu. Na takomto závere nemení nič ani skutočnosť, že žalovaná sa neujala faktický

užívania tohto bytu a tento aj po uzavretí kúpnej zmluvy naďalej na základe dohody s ňou užívala až
do 11.4.2005 predchádzajúca vlastníčka. Táto skutočnosť totiž žalovanú nezbavovala svojich povinnosti
vlastníčky bytu, ku ktorým sa zaviazala v zmluve o výkone správy a to vo vzťahu k správcovi. Nemožno
teda zohľadniť jej obranu spočívajúcu v tom, že nedoplatky boli spôsobené Katarínou Borošovou. Táto
totiž nemala zákonnú ani zmluvnú povinnosť uhrádzať povinnosti vlastníka bytu vo vzťahu k správcovi.

Tejto mohla vzniknúť povinnosť, resp. záväzok iba vo vzťahu k žalovanej ako vlastníčke, pokiaľ by
nedodržala ich vzájomnú dohodu o úhradách za užívanie uvedeného bytu.

Nebola v konaní sporná výška mesačných pevných platieb z titulu príspevku do fondu údržby a opráv
v sume 247,- Sk a z titulu správnej réžie v sume 111,- Sk od 1.12.2003 do 31.1.2004 a vo výške
107,- Sk mesačne od 1.2. do 31.3.2004. Ako aj výška zálohových platieb na zúčtovateľné služby podľa

zálohovéhopredpisuzodňa1.12.2003akoajpodľaďalšiehozálohovéhopredpisuplatnéhood1.2.2004.

Keďže žalovaná za sporné obdobie od 1.12.2003 do 31.3.2004 nezaplatila na uvedených úhradách nič,
premietli sa jej nedoplatky na zúčtovateľných službách do vyúčtovania, ktoré bolo za posledný mesiac
roka 2003, teda december 2003 vyčíslené v sume 2.421,15 Sk a za mesiace január až marec 2004 v
sume 7.605,32 Sk, teda spolu v sume 10.026,47 Sk.Z titulu nedoplatku na úhrade správnej réžie pre správcu vznikol za obdobie štyroch mesiacov žalovanej
dlh v celkovej sume 436,- Sk (2 x 111,- Sk + 2 x 107,- Sk). Spolu takto predstavoval celkový dlh na istine
10.462,47 Sk, t.j. 347,29 euro.

Za nesprávny považuje odvolací súd vyhovujúci výrok rozsudku súdu prvého stupňa ohľadne nároku na
úhradu do fondu údržby a opráv. Má totiž za to, že prostriedky na tomto fonde sú v spoluvlastníctve
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a správca má iba oprávnenie v ich mene tieto
prostriedky od jednotlivých vlastníkov vymáhať (§ 10 ods. 1, 2 zákona č. 182/1993 Z.z.). Pokiaľ však
došlo k ukončeniu výkonu správy žalobcom od 1.4.2004, stratil tento uvedeným dňom aj aktívnu

legitimáciu na vymáhanie týchto prostriedkov a táto prešla na nového správcu. Jeho povinnosťou bolo
iba odovzdať novému správcovi všetky potrebné evidenčné podklady. Z tohto dôvodu odvolací súd v
tejto časti vyhovujúci výrok zmenil a žalobu v tejto časti podľa § 220 O.s.p. zamietol.

Ohľadne prisúdeného úroku z omeškania odvolací súd udáva, že splatnosť mesačných platieb za
správnu réžiu nastala uplynutím každého príslušného mesiaca, v ktorom táto povinnosť vznikla a od
prvého dňa nasledujúceho mesiaca sa žalovaná dôvodu neuhradenia ocitla v omeškaní a od týchto

dátumov patrí žalobcovi úrok z omeškania, ktorý za mesiac december 2003 a január 2004 je vo výške
12% ročne zo sumy 3,68 eur a za mesiace február a marec 2004 vo výške 12% ročne zo sumy 3,55 eur.

S úhradou nedoplatku na vyúčtovaní sa žalovaná dostala do omeškania dňom doručenia vyúčtovania.
Z dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa vyplýva, že žalobca vyúčtovania žalovanej zaslal
prostredníctvom pošty doručenkou do vlastných rúk na adresu Košice, Národná trieda č. 77, dňa

4.6.2004. Uvedená zásielka sa žalobcovi vrátila s vyznačením, že adresátka si túto zásielku neprevzala.
Z uvedeného je teda zrejmé, že týmto pokusom nedošlo k účinnému doručeniu vyúčtovania žalovanej a
preto má odvolací súd za to, že tieto sa stali splatnými a až dňa 27.2.2008, kedy bola žalovaná študovať
súdny spis a žiadala o vyhotovenie fotokópii.

Odvolací súd má za to, že až uvedeným dňom sa žalovanej dostali do dispozície aj vyúčtovania

nedoplatkov, ktoré boli súčasťou spisu. Z uvedeného je zrejmé, že v čase podania žaloby neboli ešte
nedoplatky z vyúčtovania splatnými, ale stalo sa tak v priebehu konania a teda v čase rozhodovania
súdu prvého stupňa už táto prekážka súdu nebránila v možnosti vyhovieť žalobe aj v tejto časti.

Ohľadne posúdenia dôvodnosti vznesenej námietky premlčania žalovanej odvolací súd dodáva, že túto
rovnako ako súd prvého stupňa nepovažuje za dôvodnú. Pri týchto úvahách sa odvolací súd spravoval

ustálenou súdnou praxou pri posudzovaní námietky premlčania v súlade s ust. § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka o výkone práva v rozpore dobrými mravmi.

Má za to, že zmyslom tohto ustanovenia je zamedziť výkonu práva, ktoré síce zodpovedá zákonu, avšak
odporuje dobrým mravom, ktoré možno definovať ako súhrn spoločenských, kultúrnych a právnych
noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú určitú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie

a sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a v nadväznosti na to teda majú aj povahu základných
noriem. Nemožno teda vylúčiť, že aj takýto výkon práva, ktorý zodpovedá zákonu, môže byť posúdený
v rozpore s dobrými mravmi a z tohto dôvodu mu bude odopretá právna ochrana. Tieto otázky však je
potrebné posudzovať vzhľadom na konkrétne okolnosti každej veci.

Takýto postup podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka má miesto len v situáciách, kedy k výkonu

práva založeného zákonom dochádza k tzv. šikanózneho výkonu práva, prípadne keď je zrejmé, že
výkon práva vedie k neprijateľným dôsledkom prejavujúcim sa tak vo vzťahu medzi účastníkmi ako aj na
postavení niektorého z nich navonok (nález Ústavného súdu ČR zo dňa 15.1.1997, sp. zn. II ÚS 309/95,
rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 29.3.2001, sp. zn. 25Cdo 2895/99).

V súlade s týmto právnym názorom odvolací súd posúdil konkrétne okolnosti, z ktorých je zrejmé, že

žalobca v súlade s jeho povinnosťou správcu vykonal kvalifikovaný pokus o doručenie vyúčtovania
žalovanej písomnou doručenkou do vlastných rúk na adresu bytu, ktorého sa stala vlastníčkou.Pokiaľ žalovaná na uvedenej adrese zásielku neprevzala a žalobcovi ako správcovi neoznámila miesto
kde sa zdržiava a teda kde jej možno doručovať vyúčtovania a takto vlastne svojim správaním
znemožnila žalobcovi doručiť jej vyúčtovanie a teda dosiahnuť splatnosť vykázaného nedoplatku, je

treba mať za to, že pokiaľ za takejto situácie žalovaná v konaní vzniesla námietku premlčania, možno
realizáciu tohto jej práva vyhodnotiť ako realizáciu práva v rozpore s dobrými mravmi. Je totiž zrejmé,
že práve porušením jej povinností voči správcovi táto vytvorila situáciu, ktorá ju v súvislosti s možnosťou
uplatnenia námietky premlčania dostala do nedôvodne zvýhodnenej situácie.

S poukazom na to, má odvolací súd za to, že námietka premlčania zo strany žalovanej nie je dôvodná.

Odvolací súd na základe toho potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo vyhovujúcom výroku čo do istiny

do sumy 347,27 euro podľa § 219 O.s.p. a v prevyšujúcom vyhovujúcom výroku žalobu zamietol. Nárok
na príslušenstvo istiny, teda úrok z omeškania zmenil tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku.

Keďže odvolací súd zmenil výrok rozsudku vo veci samej, rozhodol podľa § 224 ods. 2 O.s.p. aj o trovách
prvostupňového konania a aj odvolacieho konania.

Žalobca mal v konaní neúspech iba v nepatrnej časti a taktiež ohľadne príslušenstva pohľadávky,

preto mu odvolací súd priznal plnú náhradu trov prvostupňového konania (§ 142 ods. 3 O.s.p.). Tieto
pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh v sume 29,54 euro.

Odvolacie trovy žalobcovi nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.