Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. máj 2011

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 11C/63/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1506203385
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Sádovský

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Sádovského a členov

senátu JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Jany Vlčkovej v právnej veci navrhovateľov v 1. rade: W.. K.
T., v 2. rade: E. T., obaja bytom J. 6, J., proti odporcovi: O. T., bytom Za dráhou XX, G., o zaplatenie
nájomného 663,88 eur (20.000,-Sk) a služby s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľov v 1. a 2.
rade proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 29. júna 2009 č.k. 11C 63/06-38, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh, ktorým sa navrhovatelia domáhali proti

odporcovi zaplatenia sumy spolu 53.480,-Sk s úrokom z omeškania vo výške 12% ročne z dlžnej
sumy od 28.03.2004 do zaplatenia titulom nájomného a náhrady nákladov spojených s nájmom chaty.
Rozhodol tak podľa § 663 a nasl., § 451 Obč. zák. a s poukazom na ust. § 120 ods. 1 O.s.p. s
odôvodnením, že medzi účastníkmi bolo nesporné, že došlo k prenechaniu nehnuteľností - chaty
v Kučišdorfskej doline - na každodenné užívanie odporcovi, ale nesporná medzi účastníkmi bola
iba dohoda o cene nájme vo výške 5.000,-Sk mesačne a predmet nájmu, tento však bez presnej
špecifikácie, avšak ďalšie náležitosti ako napr. dohodnutá doba nájmu, spôsob odovzdania a užívania

veci, spôsob platenia nájomného, výpovedné dôvody, možnosti predčasnej výpovede pred dohodnutou
dobou nájmu a pod. účastníkmi neboli preukázané, keď navrhovatelia nepredložili písomnú nájomnú
zmluvu a odporca tvrdil, že o nájme sa dohodli ústne. Uviedol, že vykonaným dokazovaním zistil, že
medzi účastníkmi došlo k dohode o ukončení nájmu, avšak nebolo zrejmé, ku ktorému dňu došlo k
zániku nájmu. Dospel k záveru, že navrhovatelia neuniesli dôkazné bremeno o svojich tvrdeniach a bez
všetkých pochybností nepreukázali dostatočne dôvodnosť vymáhania uplatnených nárokov v časti o
zaplatenie ceny spotrebovanej elektrickej energie, spotrebovanej vody a ceny dreva na kúrenie, spolu

v uplatnenej výške 33.480,-Sk, keď odporca tvrdil, že za spotrebu riadne navrhovateľom zaplatil; medzi
účastníkmi bolo nesporné, že odporca za energiu spotrebovanú za rok 2003 fakturovanú sumu 13.851,-
Sk zaplatil v celom rozsahu a nebolo však preukázané neplatenie spotreby v roku 2004. Z navrhovateľmi
predloženej faktúry nebolo možné ustáliť, akého odpočtového obdobia sa táto faktúra týka a nemohol
teda bez všetkých pochybností dospieť k záveru, že odporca sa nezaplatením za plnenia spojené s
užívaním chaty na úkor navrhovateľov bezdôvodne obohatil a či došlo u navrhovateľov k zmenšeniu
ich majetkového stavu o žalovanú sumu. Poukázal na to, že navrhovatelia sa do dôkaznej núdze

dostali aj z dôvodu, že nájomný vzťah, ktorý mal trvať od septembra 2001 do jari 2004, nebol upravený
písomnou zmluvou, ktorá by určovala vzájomné práva a povinnosti jeho účastníkov, odporca spochybnil
navrhovateľmi produkované dôkazy o ich tvrdeniach, a teda bez všetkých pochybností nepreukázali
dôvodnosť uplatneného nároku. Ďalej v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že odporca, ktorýby mal podľa zásady úspechu v konaní nárok na náhradu trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p., si
takýto nárok neuplatnil, a preto s prihliadnutím na ust. § 151 ods. 1 O.s.p. v tomto rozhodnutí absentuje
výrok o trovách konania.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovej lehote podali odvolanie navrhovatelia v 1. a 2. rade, žiadali
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a ich návrhu vyhovieť v celom rozsahu, alternatívne
rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. S poukazom na § 1 a § 2 O.s.p.
namietali nesprávny postup súdu prvého stupňa, keď na pojednávaní pokračoval výsluchom odporcu,

ktorý nehovoril pravdu a oni sa nemohli brániť, pretože neboli prítomní a neúčasť na pojednávaní
ospravedlnili z dôvodu pobytu na plánovanej dovolenke, pričom odporca súhlasil s uplatnenou výškou
pohľadávky vo svojom písomnom podaní a keďže pohľadávku neplnil do dňa pojednávania, navrhli,
aby súd rozhodol na základe listinných dôkazov. Súd prvého stupňa za daného stavu nemal vyhlásiť
dokazovanie za skončené a rozhodnúť. Ďalej namietali, že odporca zatajil súdu, že mu boli vystavené
doklady o užívaní chaty a platbách, a to potvrdenia, ktoré priložili k odvolaniu a z ktorých vyplýva, že

odporca zaplatil posledný nájom 2 x 5.000,-Sk za mesiace 09/03 a 10/03 do 17.11.2003 a spolu so
sumou 2.000,-Sk, ktorú zaplatil 05.10.2003 mal nájom vyrovnaný do konca mesiaca november 2003.
Následne im odporca telefonicky sľuboval, že zaplatí nájom aj za ďalšie obdobie spolu s účtom za
spotrebovanú elektrinu, keď tento mimoriadne vysoký účet, bol spôsobený tým, že odporca v chate
poskytol podnájom svojmu synovi koncom roka 2003, keď odporca bol 3 mesiace v zahraničí a jeho

syn si vykuroval elektrickou pieckou a v ďalšom období odporca prestal s nimi komunikovať a nedvíhal
im telefón. Uviedli, že odporca sľuboval, že uvedené podlžnosti zaplatí a uznanie dlhu poslal aj na súd,
na pojednávaní však zmenil svoje písomné prejavy a uviedol, že všetko im zaplatil. Podľa ich názoru
súd prvého stupňa nepostupoval správne, keď uveril obrane odporcu, že všetko zaplatil a nesprávne
rozhodol, keď ich žalobu zamietol z dôvodu neunesenia dôkazného bremena. Namietali v tejto súvislosti,

že vznik dohody o prenájme chaty preukázali predložením potvrdenia zo dňa 17.09.2001 a preukazuje
to i skutočnosť, že odporca platil nájomné 5.000,-Sk mesačne naposledy dňa 19.10.2003. Podľa ich
názoru dôkazné bremeno zaťažuje odporcu o tom, či skončil nájom dohodou, alebo výpoveďou a či do
skončenia nájmu aj zaplatil prenajímateľovi, pretože chatu a kľúče od chaty doposiaľ neodovzdal, a teda
mal by platiť nájom naďalej, i keď chatu už neužíva.

Odporca vo svojom vyjadrení uviedol, že nespochybňuje správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Pokiaľ ide o doklady o jeho platbách za prenájom, spotrebu elektrickej energie, spotrebu vody a
ostatných vecí, k týmto dokladom uviedol, že vystavované boli len sporadicky, avšak on veril, že vzťahy
medzi účastníkmi sú korektné, i keď boli iba ústne dijednané. Uviedol, že nie je si vedomý toho, že by

mal voči navrhovateľom akékoľvek podlžnosti a podľa jeho názoru by ho navrhovatelia nenechali bývať
v ich chate vyše dva roky v prípade, ak by mal voči nim podlžnosť.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu

prvého stupňa je vecne správny.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom
na zistenie skutočností rozhodujúcich pre posúdenie dôvodnosti návrhu navrhovateľov na zaplatenie
žalovanej istiny a v rozsahu dôkazných návrhov účastníkov konania (§ 120 ods. 1,4 O.s.p.), vykonané

dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 132 O.s.p. a správne dospel k záveru, že navrhovatelia neuniesli
dôkazné bremeno o svojich tvrdeniach a nepreukázali dôvodnosť nimi uplatnených nárokov na
zaplatenie sumy spolu 53.480,-Sk titulom nájomného za prenájom chaty a náhrady nákladov spojených
s nájmom chaty.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že navrhovatelia opakovane písomnými podaniami žiadali súd,
aby vo veci rozhodol, a to i bez nariadenia pojednávania a výslovne uviedli, že sa vzdali práva na
verejné prejednanie veci; súd prvého stupňa však nariadil pojednávanie v predmetnej veci na deň
29.06.2009, navrhovatelia sa na pojednávanie nedostavili a svoju neúčasť ospravedlnili písomným
podaním doručeným súdu dňa 29.06.2009 z dôvodu pobytu na dovolenke, v ktorom podaní zároveň

výslovne vyjadrili súhlas, aby súd konal v ich neprítomnosti a rozhodol na základe listinných dôkazov.
Vzhľadom na to, že navrhovatelia ani nežiadali o odročenie pojednávania z dôvodu ich neprítomnosti a
výslovne súhlasili s tým, aby súd konal v ich neprítomnosti, nemožno prihliadať na ich námietky uvedené
v odvolaní týkajúce sa prejednania veci a vykonania dokazovania súdom prvého stupňa výsluchomodporcu na pojednávaní dňa 29.06.2009 v ich neprítomnosti; týmto postupom súdu prvého stupňa neboli
porušené ich procesné práva ako účastníkov konania, a to najmä právo na prejednanie veci a nebola im
ani odňatá možnosť konať pred súdom, keď s uvedeným postupom vopred súhlasili a túto skutočnosť

súdu písomne oznámili.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné poukázať na
povinnosti navrhovateľa v občianskom súdnom konaní vyplývajúce z ust. § 79 ods. 1 a § 101 ods.
1 O.s.p., ktorými je nielen pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností z hľadiska použitia hmotného

práva, ale aj povinnosť navrhnúť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, t.j. zaťažuje ho nielen povinnosť
tvrdenia, ale aj povinnosť dôkazná v zmysle § 120 ods. 1 O.s.p., medzi ktorými je vzájomná väzba.

Sporové súdne konanie sa totiž spravuje zásadou prejednacou, čo znamená, že dôkaznú povinnosť
a dôkazné bremeno znášajú účastníci konania a nesplnenie dôkaznej povinnosti ohľadne vlastných
tvrdení navrhovateľa ako účastníka konania má za následok procesnú zodpovednosť účastníka -

zamietnutie návrhu pre neunesenie dôkazného bremena.

Dokazovanie je časťou občianskeho súdneho konania, v ktorej si súd vytvára poznatky potrebné pre
rozhodnutie vo veci, a preto v zmysle § 120 ods. 1 O.s.p. súd rozhoduje o tom, ktoré z navrhnutých
dôkazov vykoná, keď nie je potrebné vykonávať dôkazy nadbytočné, dôkazy, ktoré nie sú významné,

či dôkazy, ktoré nie sú spôsobilé preukázať účastníkom tvrdené skutočnosti. Zákon v citovanom
ustanovení umožňuje súdu vykonať aj iné, ako účastníkmi navrhnuté dôkazy, avšak len v prípade
nevyhnutnosti ich vykonania pre rozhodnutie vo veci.

Vykonané dôkazy súd hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti, a to podľa svojej úvahy, každý

jednotlivo a všetky vo vzájomných súvislostiach a prihliada na všetko, čo v konaní vyšlo najavo, včítane
toho, čo uviedli účastníci (§ 132 O.s.p.).

Zhodnotenie vykonaných dôkazov neumožňujúce urobiť záver ani o pravdivosti tvrdení účastníka, ani o
tom, že by toto bolo nepravdivé odôvodňuje záver súdu o tom, že účastník neuniesol dôkazné bremeno.

Navrhovatelia sa v konaní domáhali proti odporcovi zaplatenia žalovanej istiny titulom dlžného
nájomného za chatu a náhrady nákladov spojených s nájmom chaty, a to na základe ústne uzavretej
dohody s odporcom o užívaní tejto chaty. Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania
správne dospel k záveru, že navrhovatelia neuniesli dôkazné bremeno o svojich tvrdenia, keď v

konaní nepreukázali spôsobom vylučujúcim akúkoľvek pochybnosť presný obsah dohody uzavretej
medzi účastníkmi, a to najmä pokiaľ ide o spôsob užívania chaty, dohodnutú dobu nájmu, platenie
spotrebovanej elektrickej energie, vody a dreva na kúrenie, pretože z vykonaného dokazovania
vyplynulo len to, že navrhovatelia prenechali predmetnú nehnuteľnosť odporcovi na užívanie za
dohodnutú cenu nájmu 5.000,-Sk mesačne. Nepreukázali však ku ktorému dňu došlo k zániku nájmu,

vzhľadom na čo nemožno ustáliť, či odporcovi vznikol dlh na nájomnom a službách spojených s nájmom
chaty a v akej konkrétnej výške, príp. či u odporcu nezaplatením za tieto plnenia došlo k vzniku
bezdôvodnému obohateniu na úkor navrhovateľov. Tieto skutočnosti nemožno považovať za dostatočne
preukázané ani na základe potvrdení predložených navrhovateľmi vo fotokópii k ich odvolaniu, keď
okrempotvrdeniazodňa17.09.2001sajednáopotvrdeniavyhotovenévýlučnenavrhovateľomv1.rade;

v konaní ani nebolo preukázané riadne vystavovanie potvrdení o prevzatí finančnej sumy navrhovateľmi
od odporcu pri každej realizovanej platbe a pokiaľ aj odporca uviedol, že potvrdenia navrhovateľ v 1. rade
vystavoval len sporadicky a tieto potvrdenia, ako aj predložené faktúry za spotrebu elektrickej energie
nemožno vyhodnotiť z hľadiska plnenia, resp. neplnenia si povinností odporcu ako nájomcu chaty voči
navrhovateľom, a to vzhľadom na nepreukázanie presného obsahu dohody uzavretej medzi účastníkmi

o vzájomných právach a povinnostiach prenajímateľa a nájomcu.

Nie sú dôvodné námietky navrhovateľov uvedené v ich odvolaní, že dôkazné bremeno o ukončení
nájomného vzťahu a platbách zaťažujú odporcu. Navrhovateľov, ktorí si v konaní uplatnili právo na
zaplatenie peňažnej sumy, vyplývajúce podľa ich tvrdení z uzavretej dohody o nájme, zaťažovalo

dôkazné bremeno a museli preukázať presný obsah tejto dohody, t.j. konkrétne práva a povinnosti
zmluvných strán, presne za aké nimi poskytnuté plnenie mal odporca akú sumu zaplatiť a aká bola
dohoda o platení nákladov za spotrebovanú elektrickú energiu, vodu a drevo, mali preukázať, kedy a
akým spôsobom došlo k ukončeniu nájmu a aj existenciu nimi tvrdeného dlhu odporcu. Až v prípadepreukázania týchto skutočností a v prípade protichodných tvrdení o týchto skutočnostiach, došlo by k
preneseniudôkaznéhobremenanaodporcu.Navrhovateliavšakskutočnostirozhodujúcepreposúdenie
dôvodnosti ich návrhu v konaním pred súdom prvého stupňa nepreukázali.

Keďtedasúdprvéhostupňanávrhnavrhovateľovzamietolpreneunesenedôkaznéhobremena,ajpodľa
názoru odvolacieho súdu rozhodol vecne správne.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1,2

O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. §
142 ods. 1 O.s.p. a v tomto odvolacom konaní úspešnému odporcovi však ich náhradu nepriznal, keď
tento si ich nárok neuplatnil riadnym návrhom v zmysle ust. § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p. aj napriek
tomu, že mal vedomosť o podanom odvolaní, ku ktorému sa písomne vyjadril, ako aj tomu, že termín

vyhlásenia rozsudku odvolacieho súdu bol zverejnený na úradnej tabuli odvolacieho súdu, ako aj na
stránke www.justice.gov.sk v zákonom určenej lehote 5-tich dní v súlade s
ust. § 156 ods. 3 O.s.p., a teda termín bolo možné považovať za všeobecne známy.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.