Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. apríl 2011

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 9C/219/2004

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1104126927
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Hadrbulcová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave, sudkyňou JUDr. Vierou Hadrbulcovou v právnej veci

navrhovateľov: 1/ D. M. nar. XX.XX.XXXX, bytom XXXX N. D.S., L., V A XXXXX, A. zast.B. M. nar.
X.XXXX, bytom X. X, . L. C. , 2/ I. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., X. XXX/X., 3/ J. M. nar. XX.XX.XXXX,
bytom W., X. XXX/X, 4/ N. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX/X, W., zast. navrhovateľkou v 3. rade
proti odporcovi: Ministerstvo financií SR, so sídlom Štefanovičova 5, Bratislava o zaplatenie 645.000,-
Sk s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Právna predchodkyňa navrhovateľov E. M. sa návrhom doručeným Okresnému súdu Košice dňa

11.05.2004 domáhala zaplatenia sumy 645.000,- Sk s príslušenstvom titulom náhrady škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom štátneho orgánu podľa zákona č. 58/1969 Zb.

Svoj návrh odôvodnila tým, že do tzv. nebankového subjektu s obchodným názvom BMG Invest s.r.o.
vložila na základe viacerých zmlúv o pôžičke a o tichom spoločenstve sumu spolu 645.000,- Sk.
Domnievala sa, že ide o investičnú spoločnosť, ktorá spĺňa podmienky podnikania podľa zákona a je
pod dozorom štátnych orgánov. Zákon o investičných spoločnostiach povoľoval príslušnému orgánu /
Ministerstvu financií SR/ v prípade zistenia, že neoprávnená osoba prevádzkuje činnosť, ktorú je podľa
zákona oprávnená vykonávať investičná spoločnosť, alebo investičný fond, zakázať jej prevádzkovanie

takejto činnosti. Odporca vedel, že tzv. nebankové subjekty vykonávajú činnosť definovanú v zákone
napriek tomu, že nemajú na to oprávnenie podľa príslušných právnych predpisov. Svojim nekonaním -
nezakázaním ich činnosti odporca spôsobil, že nebankové subjekty mohli prijímať finančné prostriedky
od občanov až do doby uzatvorenia svojich pobočiek. Od polovice roku 2002 sa ukázalo, že sa jednalo
o podvod. Príslušné orgány štátu - odporca, Národná banka Slovenska, prokuratúra, finančná polícia a
vláda SR o nezákonnom okrádaní museli vedieť ale nič na zamedzenie tejto činnosti nepodnikli. Štát
tak zodpovedá za škodu, ktorá právnej predchodkyni navrhovateľov vznikla v súvislosti s investovaním

sumy 654.000,- Sk do spoločnosti BMG Invest s.r.o.

Odporca sa k návrhu vyjadril podaním doručeným súdu dňa 2.12.2004. Vo vyjadrení uviedol, že
podľa zákona č. 58/1969 Zb o zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom je daná zodpovednosť štátu, Slovenskej republiky a nie ústrednéhoorgánu - Ministerstva financií SR. Namietol preto svoju pasívnu legitimáciu v konaní a navrhol návrh
zamietnuť.

Pôvodná navrhovateľka E. M. v priebehu konania zomrela dňa 02.11.2009. Na jej miesto vstúpili do

konania v dôsledku univerzálnej sukcesie dedičia - navrhovatelia v l, 2,3, a 4. rade.

Navrhovateliavl.a4.radeaodporcasanapojednávanienedostavilianinepožiadalizdôležitéhodôvodu
o odročenie, súd podľa § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľov v 2. a 3. rade, vyjadrením odporcu, listinnými
dôkazmi - zmluvou o tichom spoločenstve zo dňa 8.4.1999, zmluvou o pôžičke zo dňa 3.2.2000,
zmluvou o pôžičke zo dňa 4.9.2000, zmluvou o tichom spoločenstve zo dňa 4.1.2001, zmluvou o pôžičke

zo dňa 6.2.2001, zmluvou o pôžičke zo dňa 6.4.2001, zmluvou o pôžičke zo dňa 6.7.2001, zmluvou o
tichomspoločenstvezodňa6.12.2001 aďalšímilistinnýmidôkazmi,nazákladektorýchzistilnasledovný
skutkový stav:

Právna predchodkyňa navrhovateľov E. M. uzavrela so spoločnosťou BMG Invest spol. s.r.o zmluvu
o tichom spoločenstve zo dňa 8.4.1999, zmluvu o pôžičke zo dňa 3.2.2000, zmluvu o pôžičke zo dňa

4.9.2000, zmluvu o tichom spoločenstve zo dňa 4.1.2001, zmluvu o pôžičke zo dňa 6.2.2001, zmluvu
o pôžičke zo dňa 6.4.2001, zmluvu o pôžičke zo dňa 6.7.2001, zmluvu o tichom spoločenstve zo dňa
6.12.2001. Na základe týchto zmlúv zverila tejto spoločnosti celkom 645.000,- Sk ako vklad tichého
spoločníka a pôžičku s dohodnutým podielom na zisku a úrokmi 39,50 % až 48,00 % ročne.

Spoločnosť BMG Invest s.r.o. si svoje povinnosti vyplývajúce zo zmlúv nesplnila a právnej predchodkyni

navrhovateľov nevrátila pôžičku ani vklad tichého spoločníka.

Podľa § 18 zákona číslo 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu
alebo jeho nesprávnym úradným postupom štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh
štátnych orgánov a orgánov spoločenských organizácií uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym úradným
postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia.

Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa čl. 2 ods. 2,3 Ústavy SR, štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a v
rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon
neukladá.

Podľa § 2,3 ods. 1 zákona č. 248/1992 Zb. o investičných spoločnostiach a investičných fondoch,
investičná spoločnosť a investičný fond sú právnické osoby, ktoré podnikajú v zhromažďovaní
peňažných prostriedkov na základe verejného návrhu na uzavretie zmluvy a v prípadoch ustanovených
týmto zákonom aj bez verejného návrhu na uzavretie zmluvy s cieľom ich investovania do majetku na
základe obmedzenia a rozloženia rizika / ďalej len kolektívne investovanie/ spôsobmi ustanovenými

týmto zákonom.

Činnosť uvedenú v § 2 ods. 1 nesmú vykonávať iné osoby než investičné spoločnosti a investičné fondy.Podľa § 5 ods. 1, § 7 ods. 1 prvá veta citovaného zákona, investičná spoločnosť zhromažďuje peňažné
prostriedky predajom podielových listov a vytvára z nich podielové fondy. Investičný fond zhromažďuje
peňažné prostriedky fyzických osôb a právnických osôb upisovaním alebo vydávaním akcií.

Podľa § 37 ods. 4 citovaného zákona, ak ministerstvo financií zistí, že neoprávnená osoba vykonáva
činnosť, ktorú je podľa tohto zákona oprávnená vykonávať investičná spoločnosť alebo investičný fond,
zakáže jej vykonávanie tejto činnosti a uloží jej pokutu až do výšky 25.000.000,- Sk.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 385/1999 Z.z. o kolektívnom investovaní právnická osoba, ktorej predmetom
činnosti je zhromažďovať peňažné prostriedky od verejnosti na základe verejnej výzvy na účel ich
investovania do majetku vymedzeného týmto zákonom a z takto zhromaždeného majetku vytvárať a

spravovať podielové fondy a vykonávať nútenú správu podielových fondov. Správcovská spoločnosť sa
zapisuje do obchodného registra.

V danom prípade sa navrhovatelia domáhali plnenia titulom náhrady škody, preto bolo potrebné, aby
preukázali, či im vznikla škoda /majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch/, či sa odporca dopustil
nesprávneho úradného postupu /spočívajúci v činnosti alebo nečinnosti/ a či ku vzniku škody na strane

navrhovateľov došlo v príčinnej súvislosti s protiprávnym postupom odporcu. Štát zodpovedá za škodu
objektívne, bez ohľadu na zavinenie.

V právnom štáte je možnosť uplatnenia štátnej moci / v konkrétnom prípade zakázanie činnosti
podnikateľovi/ len vtedy, ak to ustanovuje zákon. Každý orgán štátu má ústavou alebo zákonom určený
rozsah právomocí, ktorý nemôže prekročiť. Môže konať v zákonom dovolenom rozsahu, čo v právnom

štáte napĺňa princíp právnej istoty. Tým je vylúčený stav, aby orgán štátu mohol konať svojvoľne, z
vlastného podnetu, nad rámec zákona. Odporca mohol pri výkone štátneho dozoru v rámci svojej
kompetencie zakázať ako neoprávnenej osobe vykonávať činnosť, ktorú podľa cit. zákona 248/1992
Zb. mohli vykonávať iba investičné spoločnosti alebo investičné fondy, čo znamená, že by muselo ísť
o zhromažďovanie peňažných prostriedkov predajom podielových listov, upisovaním alebo vydávaním

akcií. O takýto spôsob činnosti však zo strany dlžníkov BMG Invest s.r.o. nešlo. Podľa názoru súdu
inú činnosť, t.j. uzatváranie zmlúv o tichom spoločenstve, resp. o pôžičke nebolo v právomoci odporcu
zakázať, preto sa nemohol dopustiť ani nesprávneho úradného postupu.

Ústava umožňuje právnickým a fyzickým osobám konať všetko, čo nie je zákonom zakázané a nemožno
ich nútiť, aby konali niečo, čo im zákon neukladá. Podľa uvedeného obchodné spoločnosti vstupovali

do právnych vzťahov s občanmi uzatváraním zmlúv o pôžičke, resp. o tichom spoločenstve. V súlade
s princípom zmluvnej voľnosti aj navrhovatelia v 1. a 2. rade dobrovoľne vstúpili do záväzkových
vzťahov s obchodnými spoločnosťami a prevzali tak zodpovednosť za svoje rozhodnutie, v snahe čo
najlepšie realizovať svoje záujmy a zhodnotiť úspory v podmienkach trhového hospodárstva, voľnej
súťaže a konkurencie. Štát sa má zásadne zdržať zásahov do slobodného rozhodovania fyzických

a právnických osôb. V opačnom prípade by išlo o neprípustný zásah štátneho orgánu do záväzkovo
právneho vzťahu medzi subjektami, ktorým by obmedzil alebo zmaril možnosť slobodného nakladania
so svojím majetkom, zmaril ich možnosť nadobúdať podľa zmluvných dojednaní majetkové hodnoty /
úroky, podiely na zisku/.

Od účinnosti zákona č. 385/1999 Z.z. o kolektívnom investovaní prešli kompetencie v oblasti dozoru a

dohľadu nad finančným trhom z odporcu na Úrad pre finančný trh. Zákon kompetencie úradu vymedzil v
§ 59až§62,kdejednoznačnekonštatuje,žeúradmoholukladaťsankcielensubjektomšpecifikovaným
v § 60 ods. 1, ktorí vykonávali činnosť podľa tohto zákona. BMG Invest s.r.o. takýmto subjektom nebol,
preto úrad sankcie ukladať nemohol. Z uvedeného dôvodu sa potom ani Úrad pre finančný trh nemohol
dopustiť nesprávneho úradného postupu.

Vo vzťahu k orgánom činným v trestnom konaní, generálnej prokuratúre navrhovatelia poukazujú na
skutočnosť, že orgány činné v trestnom konaní mali postupovať z úradnej povinnosti, veci prejednaťčo najrýchlejšie a zachovávať občianske práva zaručené ústavou. Z návrhu však nevyplýva, ktoré z
viacerých orgánov činných v trestnom konaní mali začať konať, podľa ktorých konkrétnych ustanovení
mali konať a akým spôsobom mali konať, aby ich nekonanie bolo možné kvalifikovať ako nečinnosť

zakladajúcu nesprávny úradný postup.

V danom prípade je podstatné, ktorý orgán štátu nesprávne úradne postupoval, pretože uvedená
skutočnosť má vplyv na pasívnu legitimáciu účastníka v spore. Pasívne legitimovaným je štát zastúpený
orgánom,ktorýmalnesprávneúradnepostupovať,prípadneorgánom,ktorýzanesprávnyúradnýpostup
zodpovedá a má spôsobilosť byť účastníkom konania podľa procesných noriem. Podľa názoru súdu

nestačílenvšeobecnepoukázaťnato,žeorgánynepostupovalivsúladesozákonom.Nesprávnyúradný
postup musí byť konkrétny, špecifikovaný postup, presne pomenovaná činnosť, ktorá bola v rozpore s
ustanoveniam ktorého zákona. Navrhovatelia tak neurobili, neoznačili konkrétne konania a neuviedli
v rozpore s ktorými ustanoveniami zákonov sa mali uskutočniť, preto súd nedospel k záveru, že ide o
nesprávny úradný postup. V konaní nebolo preukázané, že by zo strany akéhokoľvek štátneho orgánu
nebol dodržaný správny úradný postup.

Navyše navrhovatelia neoznačili v návrhu ako odporcu štát - Slovenskú republiku, ako odporcu označili
len Ministerstvo financií SR. Takto označený odporca nie je v spore pasívne legitimovaným, čo je ďalším
dôvodom na zamietnutie návrhu navrhovateľov.

Právna predchodkyňa navrhovateľov uzatvorením zmlúv o pôžičke a o tichom spoločenstve vstúpili
do záväzkovo právnych vzťahov s právnickou osobou BMG Invest s.r.o. Vzájomné práva a povinnosti

zmluvných strán sa riadia uvedenými zmluvami a ustanoveniami zákonov, ktoré záväzkovo právne
vzťahy upravujú /Občiansky zákonník - zmluva o pôžičke, Obchodný zákonník- zmluva o tichom
spoločenstve/. Spoločnosť BMG Invest s.r.o. si svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmlúv nesplnila a
navrhovateľomnevrátilaposkytnutú pôžičkuavvklad keďzatvorilavofebruári2002svojepobočkyabol
na ňu vyhlásený konkurz. Navrhovateľom vznikli voči uvedenej spoločnosti pohľadávky zo záväzkovo

právnych vzťahov. Je možné predpokladať, že navrhovatelia si pohľadávky prihlásili v konkurznom
konaní vedenom voči uvedeným spoločnostiam. Konkurzné konania nie sú doposiaľ ukončené, t. j.
nie je známe, v akej výške môže byť v konkurzných konaniach uspokojený nárok navrhovateľov. Nie je
preto možné ustáliť výšku škody, ktorá navrhovateľom vznikla, resp dospieť k záveru, že navrhovateľom
najneskôr do rozhodnutia súdu škoda vznikla. Návrh na začatie konania o náhradu škody je preto

možno považovať za predčasne podaný. Až potom, keď budú vyčerpané všetky zákonné možnosti
navrhovateľov na uspokojenie ich nárokov voči nebankovým subjektom, bude možné s určitosťou
konštatovať, či im vznikla škoda a v akej výške.

Podľa názoru súdu v danom prípade absentuje tiež príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným
postupom štátneho orgánu a vznikom škody na strane navrhovateľov v 1. a 2. rade. Vykonaným

dokazovaním bolo preukázané, že škoda na strane navrhovateľov vznikla v dôsledku platobnej
neschopnosti nebankových subjektov splniť si svoje záväzky, t.j. z dôvodu jeho nepriaznivej
finančnej situácie. Akýkoľvek iný postup /ako ten, ktorý zvolili/ štátnych orgánov, vrátane postupu
orgánov činných v trestnom konaní, dokonca ani samotné trestné stíhanie zodpovedných zástupcov
nebankových subjektov nemôžu ovplyvniť vymožiteľnosť pohľadávky navrhovateľov ako poškodených

voči nebankovým subjektom, preto ani nemožno uvažovať o príčinnej súvislosti medzi vznikom škody
na strane navrhovateľov /ako nevymožiteľnej pohľadávky/ a nesprávnym úradným postupom štátneho
orgánu.

Z uvedených dôvodov súd návrh navrhovateľov zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Úspešnému odporcovi trovy konania

nevznikli, preto mu ich náhradu súd nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho

doručenia, písomne dvojmo na podpísanom súde.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods.3 O.s.p./uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda a v čom sa

toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha. Odvolanie je možné odôvodniť len dôvodmi uvedenými

v § 205 ods. 2 O.s.p.