Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. máj 2011

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 11C/241/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110228959
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Angela Čechová
ECLI:

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobkyne Bc. B. R., bytom I., N. XX, zast. JUDr. Romanom
Gorejom, advokátom, Košice, Žižkova 6, proti žalovanému ADOS EM, s.r.o., Košice, Komenského 43,
zast. JUDr. Martinom Breznenom, advokátom, Košice, Štúrova 7, o neplatnosť okamžitého skončenia
pracovného pomeru a nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu 11C
241/2010-67 z 18.1.2011 Okresného súdu Košice II

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa uznesením nariadil predbežné opatrenie a uložil žalovanému povinnosť poskytnúť
žalobkyni časť pracovnej odmeny vo výške 728,29 € brutto mesačne vždy k 15-temu dňu príslušného
kalendárneho mesiaca bezhotovostným bankovým prevodom na jej účet XXXXXXXXXX/XXXX vedený
v Slovenskej sporiteľni a.s., až do právoplatného skončenia konania o neplatnosť skončenia pracovného

pomeru vedeného pod sp.zn. 11C 241/2010.

V dôvodoch uznesenia uviedol, že žalobkyňa sa žalobou z 26.11.2010 domáha určiť neplatnosť
skončenia pracovného pomeru daného jej dňa 8.10.2010 a náhrady mzdy a že podaním z 21.12.2010
navrhla nariadiť predbežné opatrenie s uložením povinnosti žalovanému ako zamestnávateľovi
poskytovať jej časť pracovnej odmeny vo výške 728,29 €, ktorý odôvodnila tým, že vzhľadom na

žalovaným oznámené okamžité skončenie pracovného pomeru v súčasnosti nepracuje a absencia jej
donedávna jediného stabilného príjmu z pracovného pomeru bezprostredne ohrozuje jej schopnosť
zabezpečovať svoju výživu a ostatné základné životné potreby, že žalovaný napriek tomu, že mu
oznámila, aby jej prideľoval prácu a aj po skončení svojej dočasnej práceneschopnosti dňa 20.10.2010
sariadnedostavilanasvojepracovisko,jejneumožňujepracovaťavuvedenýdeňpovyhrážkeprávneho
zástupcu žalovaného musela pracovisko opustiť, že popri svojej mzde vyplácanej za výkon práce u

žalovaného nemala a ani v súčasnosti nemá iný stály príjem, ktorý by mohol slúžiť ako zdroj obživy,
že napriek viacerým snahám o prijatie do pracovného pomeru k inému zamestnávateľovi alebo získaní
iného príjmu, zostali tieto bez očakávaného výsledku, a to predovšetkým vzhľadom na spôsob, akým
žalovaný skončil s ňou pracovný pomer, keď potencionálni zamestnávatelia a priori predpokladajú buď
jej odsúdenie pre spáchanie úmyselného trestného činu, resp. danosť závažného alebo opakovaného
porušenie pracovnej disciplíny, ktoré však ona v celom rozsahu popiera, že v rámci predzmluvných

rokovaní s potencionálnymi zamestnávateľmi je povinná pravdivo informovať o svojich pracovných
skúsenostiach nadobudnutých v rámci predchádzajúcich pracovných pomerov, vrátane pravdivých
informácií o dôvodoch ich skončenia, že táto skutočnosť sa však v rámci predzmluvných vzťahov
s potencionálnymi zamestnávateľmi aj vzhľadom na súčasne pomery na pracovnom trhu javí ako
neprekonateľná prekážka, z ktorého dôvodu sú tak jej možnosti zamestnať sa, alebo získať iný príjem,
značneobmedzené.Nevyplácanímmzdyzostranyžalovanéhojevážneohrozenáschopnosťmateriálne

zabezpečiť svoju výživu a uspokojovanie ostatných základných potrieb spojených s každodenným
životom. Požadovala poskytovať časť náhrady mzdy vo výške 60% jej hrubého mesačného príjmuvypočítaného v súlade s § 134 Zákonníka práce. Uvedený návrh na nariadenie predbežného opatrenia
súd vychádzajúc z rozhodujúcich skutočností opísaných v návrhu na začatie konania a návrhu na
nariadenie predbežného opatrenia posúdil podľa § 75 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 7, 8, 9, § 102 ods. 1 O.s.p., §

76 ods. 1 písm. e/, § 76 ods. 4 O.s.p., ktoré ustanovenia v odôvodnení rozhodnutia citoval a po výklade
inštitútu predbežného opatrenia, ako je daný ustálenou súdnou praxou, uzavrel, že v danom prípade
sú splnené zákonné podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia v súlade s návrhom žalobkyne,
keďže jej práva a oprávnené záujmy sú bezprostredne ohrozené a keď je preukázaná naliehavosť
potreby dočasnej úpravy, čo vyplynulo aj z pripojených listinných dokladov, preukazujúcich tiež, že vo

veci nie je nárok očividne vylúčený.

Uznesenie napadol včas podaným odvolaním žalovaný. V odvolaní citoval prvé dve vety § 75 ods. 2
O.s.p. a uviedol, že žalobkyňa sa vo svojom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia domáha
uloženia povinnosti poskytovania časti pracovnej odmeny s poukazom na to, že v súčasnosti zo
závažnýchdôvodovnepracujeaabsenciajejdonedávnastabilnéhopríjmuzpracovnéhopomeruknemu

bezprostredne ohrozuje jej schopnosť zabezpečovať svoju výživu a ostatné základné životné potreby a
k tomu konštatoval, že žalobkyňa mala počas existencie pracovného pomeru mzdu stanovenú dohodou
vo výške 1 213,83 € brutto mesačne, preto tvrdenia o ohrození schopnosti zabezpečovať si svoju výživu
a ostatné životné náklady je potrebné posudzovať dôkladnejšie, nielen na základe jednostranného
tvrdenia žalobkyne, navyše bez opory v hmotných dôkazoch. Tiež jej tvrdenie, že v súčasnosti nemá

iný stály príjem sa vcelku nezakladá na pravde, nakoľko napriek tomu, že pracovný pomer bol s ňou
ukončený zákonnou formou a až do rozhodnutia súdu aj platne, do dnešného dňa je spoločníčkou s
50% účasťou v spoločnosti ADOS EM s.r.o., teda žalovanej spoločnosti, z čoho jej plynie právo na
zisk z podnikateľskej činnosti, čo jednoznačne preukazujú uznesenia valného zhromaždenia o rozdelení
zisku. Tvrdenia žalobkyne o jej snahách o prijatie o do pracovného pomeru alebo získania iného príjmu

je podľa neho potrebné považovať za irelevantné, nakoľko tieto z jej strany neboli vôbec podložené
akýmikoľvek relevantnými dôkazmi a dokonca ani nijakým spôsobom osvedčené tak, aby súd o nich
nemal pochybnosť. Citoval ďalej § 77 ZP a konštatoval, že v tomto a nasl. ust. ZP, ktoré pojednávajú o
nárokoch z neplatného skončenia pracovného pomeru logickým výkladom je možné dospieť k záveru, že
pokiaľ súd nevysloví neplatnosť skončenia pracovného pomeru má sa za to, že zamestnávateľ skončil

pracovný pomer so zamestnancom platne, preto tvrdenia o tom, že možní zamestnávatelia a priori
predpokladajú jej odsúdenie za spáchanie trestného činu, resp. danosť závažného alebo opakovaného
porušenia pracovnej disciplíny neobstojí, a to aj z toho dôvodu, že druhý dôvod - závažné porušenie
pracovnej disciplíny - bol aj naplnený a tento bol podnetom aj dôvodom k okamžitému skončeniu
pracovného pomeru so žalobkyňou. Za pozoruhodné považuje to, že súd v odôvodnení rozhodnutí

uvádza, že sa stotožňuje so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného
opatreniazdôvodubezprostrednéhoohrozeniaprávaoprávnenýchzáujmovžalobkyne,pričomvnávrhu
okrem listinných dôkazov v súvislosti s podanou žalobou o neplatnosť skončenia pracovného pomeru
nie sú uvedené žiadne iné, ktoré by preukazovali odôvodnenosť nároku na nariadenie predbežného
opatrenia, iba jej tvrdenia, ktoré sa navyše nezakladajú na pravde v tom rozsahu, ako je to uvedené v

tomto odvolaní. Je podľa neho potom zarážajúce, že sa súd bez ďalšieho stotožnil s týmito jej tvrdeniami
a osvojil si ich bez náležitého preukázania žalobkyňou, z čoho je potom možné vyvodiť záver, že
žalobkyňabymohlatvrdiťčokoľvekasúdbytobezďalšiehovzalzahodnovernéaodôvodňujúcepotrebu
nariadenia predbežného opatrenia. Poukazujúc na uplatnené odvolacie dôvody v zmysle § 205 ods. 2,
písm. d/ a f/ O.s.p., ktorými odôvodňuje svoje odvolanie na záver uviedol, že nariadeným predbežným

opatrením môže dôjsť k nezvratiteľnému právnemu a skutkovému stavu, keď žalobkyňa po prípadnom
zamietnutí žaloby o neplatnosť skončenia pracovného pomeru nebude schopná vrátiť finančné čiastky,
ktoré jej boli priznané predbežným opatrením, nakoľko, tak ako to aj sama uviedla, jej žiadosti o prijatie
do zamestnania, resp. iné spôsoby získania príjmu boli neúspešné. Na základe týchto dôvodov navrhol
zmeniť napadnuté uznesenie a návrh zamietnuť, eventuálne zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na

ďalšie konanie. V doplnenom podaní odvolania uviedol, že žalobkyňa je spoločníčkou spoločnosti ADOS
EM, s.r.o. Košice, Komenského 43 s výškou obchodného podielu 50%, že každoročne si spoločníčky
odsúhlasili účtovnú závierku a rozdelenie zisku v pomere 50 : 50, že o týchto skutočnostiach mohol
mať súd vedomosť vzhľadom na to, že každoročne konateľka spoločnosti doložila do obchodného
registra účtovnú závierku spolu s uznesením z valných zhromaždení, že tieto listiny sa nachádzajú

v Zbierke listín obchodného registra a sú prístupné aj tretím osobám, nielen súdu. Konštatoval, že
v r. 2009 bola schválená účtovná závierka 22.4.2010, kde jej spoločníčky schválili predložili účtovnú
závierku a rozdelenie zisku tak, že žalobkyni bol vyplatený podiel vo výške 11 429,57 €, že prevzala aj
ďalšie obnosy spoločnosti ako zálohy na cestovné náhrady, pričom ich k dnešnému dňu nevyúčtovala,a teda týmito peniazmi disponuje, takže spolu mimo čistých miezd bolo žalobkyni vyplatené úhrnom
21 739,- € so zreteľom na čo je podľa jeho názoru scestné a neopodstatnené tvrdenie žalobkyne, že
nevyplácaním mzdy z jeho strany je vážne ohrozená jej schopnosť materiálne zabezpečiť svoju výživu

a uspokojovanie svojich potrieb spojených s každodenným životom. Vychádzal ďalej z toho, že súd mal
v záujme spravodlivého rozhodnutia vyzvať žalobkyňu, aby predložila podklady a dôkazy o výške úhrad
a plnení spojených s každodenným životom. Nezakladá sa na pravde ani tvrdenie žalobkyne o tom,
že nemá iný stály príjem, nakoľko napriek tomu, že pracovný pomer bol s ňou ukončený, dodnes je
spoločníčkou s 50% účasťou, z čoho jej plynie právo na zisk z podnikateľskej činnosti, že spoločnosť za

r. 2010 dosiahla zisk po zdanení 43 751,05 €, čo znamená, že žalobkyňa má nárok na polovicu tohto
zisku, čo je 21 875,53 € s tým, že bude schválené rozdelenie zisku za r. 2010, tak ako to bolo doposiaľ.
Konštatoval, že dňa 4.2.2011 bolo zvolané valné zhromaždenie, avšak žalobkyňa sa ho nezúčastnila a
zastupoval ju jej právny zástupca, ktorý však o ekonomické a hospodárske výsledky spoločnosti za r.
2010 nemal záujem. Pripojil na uvedené skutočnosti listiny. Pokiaľ vzal za záväzné tvrdenia žalobkyne
a tiež výpočet priemerného zárobku uviedol, že jej v rozpore so Zákonníkom práce, keďže súd mal k

dispozícii žalobkyňou doložené výplatné listiny za mesiace júl, august a september 2010 a podľa výpočtu
žalobkyne je priemerná výška mzdy 1 213,83 € brutto mesačne a z toho žiadala 60%, čo činí 728,29
€. Tento výpočet priemerného zárobku na pracovnoprávne účely však nie je v súlade so Zákonníkom
práce. Citujúc ďalej § 134 ods. 1, § 118 ods. 1, 2, § 116 ZP tvrdil, že podľa jeho výpočtu je rozdiel
medzi výpočtom priemerného zárobku žalobkyne a výpočtom, ktorý je podľa neho plne v súlade so ZP,

čo je 208,25 € mesačne brutto v jeho neprospech. So zreteľom na uvedené, keď súd mal k dispozícii
výplatné listiny žalobkyne a mohol si preveriť výpočet priemerného zárobku, neúplným dokazovaním
a stotožnením sa s nesprávnym výpočtom priemerného zárobku rozhodol tak na jeho ujmu. V ďalšej
časti doplnenia odvolania poukazuje na obsah § 79 ods. 1 ZP, na ktorý sa žalobkyňa v návrhu na
nariadenie predbežného opatrenia odvoláva a mal za to, že na toto ustanovenie nie je možné prihliadať,

nakoľko sa vzťahuje na výrok príslušného súdu o neplatnom skončení pracovného pomeru, k čomu do
dnešného dňa nedošlo, preto jeho uvedenie v podaní je bezpredmetné a skončenie pracovného pomeru
je potrebné považovať za platné, pokiaľ súd nevysloví opak.

Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že skončenie pracovného pomeru medzi ňou a žalovaným
bolo vyústením viacerých nezhôd medzi ňou a druhou spoločníčkou a konateľkou spoločnosti - p. K.
O. v priebehu r. 2010 a že od neplatného skončenia pracovného pomeru u žalovaného boli na ňu
podané už tri trestné oznámenia a tiež bol podaný - bezúspešne - návrh na nariadenie predbežného
opatrenia. Poukázal ďalej na skutočnosť, že štatutárny orgán žalovaného zvolal valné zhromaždenie na

27.4.2011, ktorého predmetom však nie je rozhodovanie o rozdelení zisku spoločnosti, preto považuje
za prinajmenšom nenáležitú snahu žalovaného poukazovať na jej potenciálny príjem plynúci z podielu
na zisku žalovaného za r. 2010, keď je zrejmé, že rozdelenie podlieha súhlasu druhej spoločníčky, ktorá
nemá ani najmenší záujem umožniť jej podieľať sa na zisku spoločnosti a naopak má záujem na jej
vylúčeniezospoločnosti.Kdôvodomodvolaniatýkajúcichsaotázkyvýpočtupožadovanejnáhradymzdy

a súvisiaceho zistenia priemerného zárobku uviedol, že námietku nepovažuje za opodstatnenú, nakoľko
nesmeruje proti jej návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ale proti výpočtu na náhradu mzdy v
rámci konania o veci samej a zdôraznila, že sa nedomáha poskytovania celej náhrady mzdy, ale iba
časti pracovnej odmeny tak ako vyplýva z § 76 ods. 1 písm. c/ O.s.p. Pokiaľ žalovaný spochybnil jej
snahu o prijatie do pracovného pomeru a jej zamestnanie sa, považovala za potrebné uviesť, že jej

povolaním je zdravotná sestra a že má vek 51 rokov, že od r. 1997 je zamestnankyňou žalovaného na
pozícii odborného zástupcu, že práca zdravotných sestier priamo úmerne závisí od finančnej situácie
vo verejnom zdravotnom poistení a konštatovala všeobecne známe okolnosti v tomto odvetví s tým,
že bola nútená uchádzať sa aj o pracovné miesto u zamestnávateľov s iným predmetom podnikania,
avšak s rovnakým neúspechom. Pokiaľ žalovaný poukázal na možnosť nezvratiteľného právneho a

skutkového stavu, ktorý môže nastať nariadeným predbežným opatrením uviedla, že táto argumentácia
je zmätočná a nepochopiteľná, keď žalovaný spochybnil najprv pravdivosť jej tvrdení o jej neschopnosti
zamestnať sa u iného zamestnávateľa, na druhej strane sa však sám v tejto námietke týchto tvrdení
žalobkyne dovoláva. Pokiaľ spochybnil jej tvrdenie o tom, že je bez stáleho príjmu argumentujúc pritom
tým, že je spoločníčkou v rozsahu 50%, z čoho vyplýva jej právo na vyplatenie podielu na zisku a

tak je bezpredmetná jej obava, uviedla, že jej podiel na zisku by si mohol žalovaný započítať ako
svoju prípadnú pohľadávku na vrátenie vyplatených častí pracovnej odmeny v zmysle nariadeného
predbežného opatrenia. K tvrdeniam o jej príjmoch vrátane cestovných náhrad uviedla, že cestovné
náhrady nie sú príjmom a že námietka žalovaného o nepreukázaní jej nároku na vyplatenie cestovnýchnáhrad je účelová a zneužívajúca jej slabšie postavenie v spoločnosti. Okrem toho podiel na zisku, ktorý
jej bol vyplatený v r. 2010 bol jednorázovým plnením, ktoré už spoločne so svojou mzdou spotrebovala,
keď v r. 2010 nemohla ani tušiť také vyhrotenie sporov so svojou spoločníčkou a z toho dôvodu sa

nezameriavala na tvorbu úspor. Predmetom toho konania o nariadenie predbežného opatrenia nie je
otázka jej šetrnosti a zdôraznila, že žalovaný nie je oprávnený akokoľvek posudzovať túto otázku.
K tvrdeniu o nesprávnosti výpočtu priemerného zárobku doplnila, že vychádzala z výplatných listín
predložených žalovaným ako zamestnávateľom podľa ust. § 130 ods. 5 ZP a že pre ňu je výplatný lístok
jediným zdrojom informácií o jej mzde a nemá dôvod, ani možnosť kontroly tam uvedených údajov. Na

základe toho navrhla potvrdiť uznesenie ako vecne správne.

Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a v
rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O.s.p. dospel k záveru, že uznesenie je z hľadiska uplatnených
dôvodov odvolania vecne správne.

Procesným inštitútom, ktorý umožňuje poskytnúť ochranu porušeným alebo ohrozeným subjektívnym
právam do toho času, kým sa definitívne nerozhodne o veci samej, je predbežné opatrenie. Pred
nariadením predbežného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí však byť aspoň osvedčený.
Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov
zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí

dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom
na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení predbežného opatrenia teda súd
poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho
postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo
ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme

predbežného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho
vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný
a môže rozhodnúť inak.

Predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia na dočasnú úpravu pomerov účastníkov konania,

tak ako ich zákonnej úpravy vyvodila právna teória a súdna prax, sú dané vtedy, ak sú osvedčené
právne vzťahy medzi účastníkmi a sú aspoň osvedčené základné skutočnosti umožňujúce záver o
pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a tiež, aby bolo zrejmé, že v
konaní o veci samej nárok nie je očividne vylúčený. Okrem toho musí byť tiež osvedčené, že právo
účastníka je ohrozené a že na jeho ochranu je potrebné navrhované predbežné opatrenie.

Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o návrhu žalobkyneu odvolacieho súdu dospel k správnemu záveru,
že sú splnené predpoklady pre nariadenie navrhovaného predbežného opatrenia.

V danej veci sa žalobkyňa domáhala nariadiť predbežné opatrenie podľa § 76 ods. 1 písm. c/ O.s.p., t.

zn., aby jej žalovaný poskytol časť pracovnej odmeny.

Z cit. ust. vyplýva, že prvou podmienkou nariadenia tohto druhu predbežného opatrenia je, aby
išlo o trvanie pracovného pomeru v tom zmysle, že zamestnanec, napriek jednostrannému úkonu
zamestnávateľa o skončení pracovného pomeru tvrdí, že k zániku pracovného pomeru nedošlo a

že sa začal spor o tejto hmotnoprávnej otázke, resp. sa má začať, ak sa žiada nariadiť predbežné
opatrenie pred začatím konania. Osvedčením pre splnenie tejto podmienky je aj to, že zamestnanec
oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom svojom zamestnávaní. Ďalšou podmienkou je, že
navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje. V prejednávanej veci treba považovať za splnenú tak
prvú podmienku, keďže žalobkyňa sa domáha určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru so

žalovaným a z obsahu listín ním predložených k veci samej, na ktoré sa odvoláva aj v návrhu na
nariadenie predbežného opatrenia možno ustáliť aj splnenie druhej podmienky, lebo je osvedčené, že
žalobkyňa nepracuje z dôvodov na strane žalovaného, ktorý s ňou skončil pracovný pomer, neplatnosti
ktorého sa žalobkyňa domáha a ktorý, ako jej doterajší platiteľ mzdy, jej neumožňuje - aj napriek
jej žiadosti - pracovať a poberať mzdu. Odhliadnúc od uvedeného, ak by sa malo posudzovať, či

sú závažné dôvody dané tým, že navrhovateľ nepracuje u iných zamestnávateľov, treba pri takomto
posudzovaní zohľadňovať predovšetkým skutočnosť, že navrhovateľ je v súdnom spore s doterajším
zamestnávateľom, u ktorého mieni naďalej pracovať. Okrem toho pre ochranu navrhovateľa postačuje,
že v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia sú uvedené (a tvrdené) navrhovateľom takéskutočnosti, ktoré sú významné pre záver o osvedčení tejto podmienky, čo platí aj pre posudzovanú
vec. Odvolacie námietky žalovaného smerujúce k tomu, že žalobkyňa nie je odkázaná na poskytovanie
požadovanej časti pracovnej odmeny z dôvodu, že v r. 2010 poberala mzdu a bol jej vyplatený aj podiel

na zisku spoločnosti za r. 2009 nie sú relevantné a pokiaľ poukazuje na to, že žalobkyňa obdrží podiel
na zisku za r. 2010, je zrejmé, že doposiaľ sa tak nestalo (§ 211 ods. 1, § 154 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.