Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. apríl 2011

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 14Er/626/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7910208915
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Koščová
ECLI: ECLI:SK:OSTV:2011:7910208915.4

Uznesenie

Okresný súd Trebišov v exekučnej veci vymoženie sumy 353,81-Eur s príslušenstvom a trov exekúcie
pre oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598,
zast. Advocate, s.r.o. proti povinnému A. Q., H.. XX.XX.XXXX, C. S. Š. XXX/XXX, XXX XX E. L. o
odvolaní povinného proti rozhodnutiu o námietkach povinného proti exekúcii takto

r o z h o d o l :

I, Súd námietkam povinného doručeným dňa 01.10.2010 proti exekúcii vedenej súdnym exekútorom

JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad Bratislava, pod sp.zn.: 14Er/626/2010, EX 7161/2010, n
e v y h o v u j e.

II,Súdexekúciuvčastiistiny322,07-Eur(106,50-Eurtitulomnesplatenejčastiúveruapoplatkua215,57-
Eur titulom úroku z omeškania k 08.10.2009) a úroku z omeškania 0,25% denne zo sumy 106,50-Eur
od 08.10.2009 do zaplatenia , z a s t a v u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Právny zástupca oprávneného na základe exekučného titulu, ktorým je Rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu č.k. SR00055/2010 zo dňa 02.03.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
12.04.2010 a vykonateľnosť dňa 15.04.2010, podal dňa 07.06.2010 zápisnicou spísanou u súdneho
exekútora návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého,
Exekútorský úrad Bratislava, na vymoženie uloženej povinnosti - sumy 353,81- Eur s príslušenstvom

a trovy exekúcie.

Okresný súd Trebišov poverením č. 5811 065460* zo dňa 28.07.2010 poveril vykonaním exekúcie
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorský úrad Bratislava, so sídlom Záhradnícka 62, 821
08 Bratislava.

Podaním zo dňa 29.09.2010, doručeným súdnemu exekútorovi dňa 01.10.2010 vzniesla povinná
námietky voči exekúcii, ktoré odôvodnila tým, že uvedený rozsudok jej nikdy nebol doručený a má za to,
že jej pohľadávka voči oprávnenému je splatená v plnej výške. Ďalej vo svojom podaní opísala jednotlivé
splátky, ktorými vykonávala úhrady voči oprávnenému pred vznikom exekučného titulu. Povinná k veci
uviedla, že nerozumie spôsobu výpočtu jednotlivých súm uvedených v upovedomení o začatí exekúcie.
Oprávnený sa k námietkam povinného nevyjadril.

Podľa ust. § 50 ods. 1, 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok); povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia
upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku
č.k. 14Er/626/2010
2exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho
vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta,
že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky

musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliada. Námietky proti exekúcii je
exekútor povinný doručiť súdu najneskôr do piatich dní od ich doručenia účastníkom. O námietkach proti
exekúcii rozhodne súd najneskôr do 60 dní od ich doručenia.

Okresný súd Trebišov Uznesením č. 14Er/626/2010-22 zo dňa 17.01.2011 o námietkach povinného

rozhodol tak, že námietkam nevyhovel.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že pri skúmaní námietok nemohol prihliadnuť na doklady o zaplatení, ktoré
povinná predložila, nakoľko tieto dokazujú jej úhrady z obdobia pred vydaním exekučného titulu a teda
nemajú vplyv na exekučný titul v období po jeho vydaní a teda sa týkali jeho plnení voči Zmluve o
úvere č.9083298 zo dňa 12.09.2008. Tieto platby boli z hľadiska skúmania námietok povinného právne
irelevantné a súd ich nebral v úvahu.

Proti tomuto rozhodnutiu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie povinná. Odvolanie odôvodnila
tým, že v rámci tohto exekučného konania oprávnený vymáha pohľadávku, ktorá je podľa jej názoru
zaplatená a preto neobstojí odôvodnenie rozhodnutia, že súd je viazaný exekučným titulom, nakoľko
predmetom exekúcie môže byť len to, čo sa neuhradilo z dlhu, avšak nie je možné začať exekúciu

na neexistujúci dlh, ktorý dokonca bol vyrovnaný pre vydaním rozhodcovského rozsudku stáleho
rozhodcovského súdu. Oprávnený neevidoval riadne uhradený dlh podľa variabilného symbolu a zrejme
preto podal návrh na vymáhanie domnelej pohľadávky prostredníctvom rozhodcovského súdu.

Podľa ust. § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku /ďalej OSP/, proti rozhodnutiu súdneho úradníka

alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré
vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie
sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na
rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje
protirozhodnutiusúdnehoúradníkaalebojustičnéhočakateľa,protiktorémuzákonodvolanienepripúšťa

(§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Podľa ust. §202 ods. 2 OSP, odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní
podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o
vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.
Podľa ust. §50 ods. 4 Exekučného poriadku, proti rozhodnutiu, ktorým sa vyhovelo námietkam, je

prípustné odvolanie.

Súd po preskúmaní spisu vedeného na súde pod sp. zn. 14Er/626/2010, podaných námietkach
povinným v zákonom stanovenej lehote zistil, že povinný neuviedol také dôvody, ktoré by spôsobili
zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo iné dôvody, pre ktoré je exekúcia

neprípustná.

č.k. 14Er/626/2010
3

Exekučný poriadok upravuje rôzne procesné inštitúty, ktorými sa povinný môže v rámci exekučného
konania brániť. V predmetnom konaní podala povinná námietky, preto súd v prvom rade rozhodoval o
námietkach.
Námietky sú opodstatnené a možno im vyhovieť, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré
spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre

ktoré je exekúcia neprípustná. Povinná namietala, že uhradila sumu 1553,48-Eur, ku dňu 07.10.2009
bola uhradená celá istina, preto oprávnený nemal dôvod žalobou podanou na rozhodcovskom súde sa
domáhať zaplatenia 106,50-Eur, ktorá suma predstavuje nesplatený úver a poplatok za jeho poskytnutie.
Súd sa oboznámil s priloženými dokladmi o úhradách z ktorých zistil, že dňa 10.10.2008 bola uhradená
suma129,46-Eur(3.900,-Sk),dňa21.11.2008suma129,46-Eur(3.900,-Sk),dňa19.01.2009suma130,-

Eur, dňa 28.04.2009 suma 130,-Eur, dňa 07.10.2009 suma 928,10-Eur a dňa 30.03.2009 suma 112,-
Eur. Z dokladov je zrejmý účet, na ktorý bola suma poukázaná ako aj variabilný symbol, ktorý bol totožný
s VS uvedeným na zmluve. Po oboznámení sa s potvrdením o prevzatí finančných prostriedkov zo
dňa 30.03.2009 vyhotoveným p. Tóthom súd zistil, že suma 112,-Eur sa netýkala splátky úveru anizmluvnej pokuty ale poplatku za úpravu splátkového kalendára, teda nemohla byť započítaná na úhradu
dlhu (istiny). Povinná tak uhradila sumu 1.447,02-Eur z poskytnutého úveru 1.553,48-Eur, teda rozdiel
predstavovala suma 106,46-Eur, na úhradu ktorej bola povinná zaviazaná v rozhodcovskom rozsudku

(istina 353,81-Eur pozostávala zo sumy 106,50-Eur titulom nesplateného úveru, úrokov z omeškania
235,37-Eur ku dňu 08.10.2009 a poplatku za upomienku 11,94-Eur).
Zvyšné doklady preukázali úhradu sumy 1.447,02-Eur pred vznikom exekučného titulu 02.03.2010. Na
základe uvedeného súd konštatuje, že okolnosti vznesené povinnou nie sú okolnosťami, ktoré by po
vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránili jeho vymáhateľnosti a tiež

nie sú dôvodom, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná, preto námietkam nevyhovel (výrok č. I).

Podľa ust. §44 ods. 1 zák. č. 244/2002 Zz o rozhodcovskom konaní, Tuzemský rozhodcovský rozsudok
je rozhodcovský rozsudok vydaný na území Slovenskej republiky.
Podľa ust. §45 ods. 1 zák. č. 244/2002 Zz o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia

alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený
výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z
dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v §
40 písm. a) a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na
plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa ust. §45 ods. 2 zák. č. 244/2002 Zz o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia
alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak
zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Exekučný súd na základe citovaných ustanovení z úradnej povinnosti skúmal, či návrh na vykonanie

exekúcie a exekučný titul sú v súlade so zákonom. Exekučný titul súd skúmal z materiálnej stránky a
formálnej stránky. Z formálnej stránky súd skúmal, či exekučný titul
č.k. 14Er/626/2010
4

v tomto prípade rozhodcovský rozsudok má všetky formálne náležitosti, ktoré vyžaduje ust. §34 zák.
o rozhodcovskom konaní a z materiálnej stránky, či exekučný titul má splnené všetky hmotnoprávne
predpoklady exekučného titulu a to, či nie je v rozpore s právom t. j. jeho dovolenosť príp. rozpor s
dobrými mravmi.
Pre posúdenie materiálnej stránky exekučného titulu sa súd oboznámil so Zmluvou o úvere,

všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru.

Exekučným titulom v predmetnom exekučnom konaní bol povinný ako žalovaný zaviazaný zaplatiť
oprávnenému ako žalobcovi sumu 353,81-Eur spolu s 0,25% úrokom z omeškania denne zo sumy
106,50-Eur od 08.10.2009 do zaplatenia a nahradiť trovy konania v sume 132,14-Eur, všetko do 3 dní

od právoplatnosti tohto rozsudku.
Podkladom na vydanie exekučného titulu bol nárok oprávneného vyplývajúci zo Zmluvy o úvere č.
9083298 zo dňa 12.09.2008 uzatvorenej medzi spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. a povinným. Na
základe uvedenej zmluvy bol povinnému poskytnutý úver vo výške 796,65-Eur a povinná sa zaviazala
zaplatiť oprávnenému sumu zvýšenú o príslušný poplatok 756,82-Eur, spolu 1.553,48-Eur formou 12

splátok po 129,46-Eur. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky.

Po posúdení veci súd dospel k záveru, že v danom prípade sa jedná o spotrebiteľský právny vzťah, na
ktorý je potrebné aplikovať predpisy upravujúce spotrebiteľské vzťahy.
Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ust. §52. Vychádzajúc z

tohtoustanoveniaspotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,zmluvaodieloaleboinéodplatnézmluvy
upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa §55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane
dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom
vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru je obsiahnutá v zákone č. 258/2001 Z. z. Tento právny predpis
v ust. § 2 písm. a/ definuje spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov nazáklade zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej
forme. Veriteľom v zmysle ust. § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. je fyzická alebo právnická osoba
poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a spotrebiteľom podľa ust. § 3 ods. 2 zákona

č. 258/2001 Z. z. fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania.
Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je
vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý oprávneným túto
charakteristikuspĺňa.Súčasťouzmluvyoúverebolibezakýchkoľvekpochybnostívšeobecnépodmienky

poskytnutia úveru, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet
spotrebiteľov. Veriteľ mal v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov (výpis z obchodného registra-
poskytovanie úverov z vlastných

č.k. 14Er/626/2010
5

zdrojov) a nebolo preukázané, aby úver poskytol povinnému za účelom výkonu zamestnania, povolania
alebo podnikania.

Vzhľadom na dátum uzavretia zmluvy o pôžičke (12.09.2008), súd pri posudzovaní obsahu zmluvy o

úvere použil kogentné ustanovenia limitujúce výšku odplaty pri spotrebiteľských úveroch podľa ust. §3
ods. 10 a 11 zák. č. zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch ktoré nadobudli účinnosť
dňom 01.01.2008 a v zmysle ust. nar. vlády č. 238/2008 Zz, ktoré nadobudli účinnosť dňom 01.07.2008.
Rovnako na predmetný vzťah dopadá ust. §53 ods. 6 Občianskeho zákonníka (účinnosť od 01.01.2008).

Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa
má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného
rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi
s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu
rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v

akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných
opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť
všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby
spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný (rozsudok SD ES zo 6.10. 2009, Vec C-40/08, Asturcom)

V prílohe smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
(U.v.ES L95,s.29; Mim. vyd. 15/002, s.288) sú uvedené podmienky, ktoré sa môžu považovať za
nekalé. V bode 1 písm. q, sa nachádzajú podmienky, ktorých cieľom alebo účinkom je „neposkytnúť
spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek
iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi

ustanoveniami výhradne arbitrážou (rozhodcovským konaním), nevhodne obmedzovať prístup k
dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi
zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.“
V bode 26 rozsudku Océano Grupo Editorial a Salvat Editores Súdny dvor rozhodol, že účel článku 6
smernice93/13,ktorýčlenskýmštátomukladázabezpečiť,abynekalépodmienkyneboliprespotrebiteľa

záväzné, nemožno dosiahnuť, ak je na spotrebiteľovi, aby sám poukázal na nekalý charakter týchto
podmienok. V sporoch, ktorých hodnota je často obmedzená, môžu náklady na služby advokáta
prevyšovať záujem, ktorý je predmetom sporu, čo môže spotrebiteľa odradiť od toho, aby sa proti
uplatneniu nekalých podmienok bránil. Ak je pravdou, že v mnohých členských štátoch procesné
pravidlá jednotlivcom umožňujú, aby sa obhajovali v takých sporoch sami, existuje nezanedbateľné

nebezpečenstvo, že najmä z dôvodu svojej nevedomosti spotrebiteľ na nekalý charakter jemu
predložených podmienok nepoukáže. Z toho vyplýva, že účinnú ochranu spotrebiteľa možno dosiahnuť,
len ak sa vnútroštátnemu súdu prizná možnosť posúdiť uvedené podmienky bez návrhu. (čl. 61
Rozsudok ESD zo dňa 04.10.2007, vec č. C-429/05, Godard).

č.k. 14Er/626/2010
6V konaní exekučný súd s poukazom na komunitárne právo, poskytujúc právnu ochranu spotrebiteľovi, z
úradnej moci sám skúmal podmienky spotrebiteľskej zmluvy, teda zmluvy o úvere, ktorá bola podkladom
vydania exekučného titulu.

Podľa ust. §4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Zz v znení účinnom do 31.12.2008 /ďalej zákon/, zmluva o
spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno
vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Podľa ust. §4 ods. 2 písm. j, cit. zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí

musí obsahovať najmä ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené
so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere;
Podľa ust. §4 ods. 3 druhá veta zákona, Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti
podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Podľa ust. §2 písm. a, zákona, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné

poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej
platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
Podľa ust. §2 písm. d, cit. zákona, ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje
na výpočet podľa prílohy č. 1 z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským
úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru.

Po oboznámení sa s obsahom predložených listín mal súd za preukázané, že zmluva o úvere
neobsahovala zákonom predpísané náležitosti, pričom konkrétne v danom prípade neobsahovala údaj
o ročnej percentuálnej miere nákladov, z uvedeného dôvodu mal súd za to, že úver sa v zmysle ust. §4
ods. 3 druhá veta zákona považuje za bezúročný a bez poplatkov, t. z. že oprávnenému vznikol nárok

na zaplatenie iba sumy 796,65-Eur.
Predmetom zmluvy o úvere bol úver vo výške 796,65-Eur a poplatok vo výške 756,82-Eur, spolu
1.553,48-Eur.
Z rozhodcovského rozsudku a dokladov predložených povinnou súd zistil, že povinná uhradila z úveru
sumu 1.447,02-Eur (rozdiel predstavuje sumu 106,46-Eur). Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku

vyplýva, že žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie nesplateného úveru a poplatku za jeho poskytnutie vo
výške 106,50-Eur. Nakoľko zo zmluvy o úvere nevyplynulo poradie splácania úveru a poplatku, či najprv
je splatený úver a tak poplatok, súd aplikoval ust. §54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého
v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší a
dospel k záveru, že povinná uhradila oprávnenému výšku úveru 796,65-Eur a časť poplatku 650,32-

Eur, neuhradená časť 106,50-Eur sa týkala neplateného poplatku. Vzhľadom na vyššie uvedené súd
exekúciu v časti 106,50-Eur zastavil.

V zmysle ust. §54 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže

vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
č.k. 14Er/626/2010
7

Podľa bodu 06 všeobecných podmienok poskytnutia úveru sa zmluvné strany dohodli, že v prípade, ak
sa stane splatný celý dlh naraz, zaväzuje sa dlžník zaplatiť veriteľovi úrok z omeškania vo výške 0,25%
z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa, keď sa stal splatný celý dlh, až do dňa jeho uhradenia.
Podľa ust. §3 nar. vlády č. 87/1995 Zz, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením

peňažného dlhu.
V danom prípade bol síce zmluvnými stranami dohodnutý úrok z omeškania vo výške 0,25% denne z
dlžnej sumy, čo však predstavuje úrok 91,25% ročne. Podľa zistenia súdu, výška úrokovej sadzby platná
k prvému dňu omeškania 20.02.2009 bola 2%, teda zvýšená o 8 percentuálnych bodov je 10%. Nakoľko
v tejto časti všeobecné podmienky poskytnutia úveru upravujú výšku úroku z omeškania v rozpore

s požiadavkou ochrany spotrebiteľa a rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s požiadavkou ochrany
spotrebiteľa a nepoužil úpravu pre spotrebiteľa priaznivejšiu, súd mal za to, že rozhodcovský rozsudok
zaviazal účastníka rozhodcovského konania - povinného na plnenie, ktoré je právom nedovolené, pretosúd na výšku úroku z omeškania aplikoval výklad pre spotrebiteľa priaznivejší a exekúciu na zákonom
prípustnú výšku úroku z omeškania t. j. nad 10% ročne zastavil.

Exekučným titulom v predmetnom exekučnom konaní bol povinný ako žalovaný zaviazaný zaplatiť
oprávnenému ako žalobcovi sumu 353,81-Eur spolu s 0,25% úrokom z omeškania denne zo sumy
106,50-Eur od 08.10.2009 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Suma 353,81-Eur pozostávala zo
sumy 106,50-Eur titulom nesplateného úveru, úrokov z omeškania 235,37-Eur ku dňu 08.10.2009 a
poplatku za upomienku 11,94-Eur.

Ohľadne vzniku omeškania súd konštatuje, že z rozhodcovského rozsudku vôbec nevyplýva z akej sumy
a od kedy je vyčíslený úrok z omeškania 0,25% denne ku dňu 08.10.2009 vo výške 235,37-Eur.
V zmluve o úvere boli splátky dohodnuté počnúc 20.10.2008 v počte 12 splátok. Povinná uhradila dňa
10.10.2008 sumu 129,46-Eur, dňa 21.11.2008 sumu 129,46-Eur, dňa 19.01.2009 sumu 130,-Eur, dňa
28.04.2009 sumu 130,-Eur, dňa 07.10.2009 sumu 928,10-Eur.
V zmysle ust. bodu 04 tretia veta všeobecných podmienok poskytnutia úveru, v prípade, že dlžník

neuhradil včas dve po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas
poslednú splátku alebo časť poslednej splátky, stáva sa celý dlh splatný okamžite. Z vykonaných
platieb povinnej vyplýva, že neuhradila splátku splatnú 20.12.2008, avšak následne uhradila splátku
19.01.2009. Splatnosť celého dlhu nastala dňom 20.02.2009, nakoľko povinná neuhradila včas splátku
splatnú 20.02.2009 a 20.03.2009, teda dve po sebe idúce splátky.

K úrokom z omeškania vyčísleným sumou 235,37-Eur: Výška úroku zákonom prípustná je 10% ročne,
dlžná suma úveru 796,65-Eur. Ku dňu vzniku omeškania 20.02.2009 povinná uhradila sumu 388,92-
Eur, teda neuhradená časť úveru, ktorá sa stala splatnou bola vo výške 407,73-Eur. Oprávnenému tak
vznikol opodstatnený nárok na úrok z omeškania:

10% ročne zo sumy 407,73-Eur od 21.02.2009 do 28.04.2009 (úhrada sumy 130,-Eur) vo výške 7,48-
Eur a 10% úrok z omeškania zo sumy 277,73-Eur od 29.04.2009 do 07.10.2009 (úhrada sumy 928,10-
Eur z toho oprávnená iba vo výške 277,73-Eur) vo výške 12,32-Eur, spolu 19,80-Eur.
č.k. 14Er/626/2010
8

Nakoľko rozhodcovský rozsudok priznal oprávnenému plnenie vo výške 235,37-Eur, ktoré je právom
nedovolené, súd exekúciu nad sumu 19,80-Eur, t. j. vo výške 215,57-Eur, zastavil.
K úrokom z omeškania vyčísleným 0,25% denne zo sumy 106,50-Eur od 08.10.2009 do zaplatenia:
Súd zastavil exekúciu v časti úroku z omeškania 0,25% denne zo sumy 106,50-Eur od 08.10.2009 do

zaplatenia, nakoľko došlo k zastaveniu exekúcie v časti vymáhanej istiny 106,50-Eur a úroky sa viažu
na časť istiny, ktorá je nezákonná.

Podľa ust. §57 ods. 2,3 Exekučného poriadku, Exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z
ustanovení tohto alebo osobitného zákona. Ak sa exekúcie týka niektorý z dôvodov zastavenia len sčasti

alebo ak sa exekúcia vykonala v širšom rozsahu, než stačí na uspokojenie oprávneného, exekúcia sa
zastaví len čiastočne.
Z vyššie uvedených dôvodov súd po preskúmaní exekučného titulu exekúciu v časti istiny 322,07-
Eur (106,50-Eur titulom nesplatenej časti úveru a poplatku a 215,57-Eur titulom úroku z omeškania
k 08.10.2009) a úroku z omeškania 0,25% denne zo sumy 106,50-Eur od 08.10.2009 do zaplatenia,

s poukazom na ust. §45 ods. 2 zák. č. 244/2002 Zz o rozhodcovskom konaní v spojení s ust. §57
ods. 2 Exekučného poriadku, zastavil, nakoľko mal za to, že v danom rozsahu exekučný titul priznáva
oprávnenému plnenie, ktoré odporuje zákonu a prieči sa dobrým mravom (výrok č. II).
Exekúcia tak bude ďalej pokračovať v rozsahu vymoženia istiny 31,74-Eur (ktorá pozostáva zo sumy
19,80-Eur titulom úroku z omeškania k 08.10.2009 a 11,94-Eur titulom poplatku za upomienku), trov

konania a trov exekúcie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu, vo výroku č. I, odvolanie nie je prípustné (v zmysle ust. §202 ods. 2 OSP).

Proti tomuto uzneseniu, vo výroku č. II, možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na

Okresný súd Trebišov.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ust. §42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutie smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.