Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. máj 2011

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 12C/47/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1508203972
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Sádovský

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Sádovského a členov

senátu JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Jany Vlčkovej v právnej veci navrhovateľky: M. K., bytom J.
XXXX/X, K., zastúpenej JUDr. Borisom Bohunským, advokátom, so sídlom Kozia 20, Bratislava, proti
odporcovi: REAL MEDEA, s.r.o., so sídlom Šustekova 49, Bratislava, IČO: 35 958 529, zastúpenému
JUDr. Margitou Lonskou, advokátkou, so sídlom Kalinčiakova 25, Bratislava, o určenie neplatnosti
okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava V zo dňa 25. februára 2010 č.k. 12C 47/2008-115, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľka domáhala určenia

neplatnosti okamžitého skončenia jej pracovného pomeru u odporcu, ktoré jej bolo doručené dňa
23.01.2008 a náhrady mzdy. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že navrhovateľka bola
zamestnaná u odporcu na základe pracovnej zmluvy zo dňa 20.06.2007 vo funkcii - Z. konateľa v
ubytovacích zariadeniach P. I., keď konkrétne bolo zistené, že jedna izba v predmetnom ubytovacom
zariadení bola neoprávnene a bez evidencie daná do užívania navrhovateľke blízkej osobe a že
navrhovateľka nepriznala a neodovzdala odporcovi platbu za ubytovanie v ubytovacích jednotkách č.
XXX a XXX v sume 200,- eur, hoci na tieto skutočnosti bola upozornená dňa 19.11.2007. V liste o

oznámení okamžitého skončenia pracovného pomeru odporca ďalej uviedol, že navrhovateľke bola
predložená dohoda o skončení pracovného pomeru, ktorej návrh prevzala, avšak ďalší a nasledujúce dni
do práce nenastúpila, čo on považoval za absenciu, čiže ďalšie závažné porušenie pracovnej disciplíny.
Výzvou na prideľovanie práce zo dňa 22.11.2007 navrhovateľka oznámila odporcovi, že dňa 19.11.2007
na základe pokynu zamestnávateľa odovzdala kľúče od administratívnych priestorov na Šustekovej 18
v Bratislave zástupcom zamestnávateľa a že jej bol predložený návrh dohody o skončení pracovného
pomeru, ktorý však neakceptovala, pretože chcela zotrvať v pracovnom pomere a keďže so skončením

pracovného pomeru nesúhlasila, trvala na ďalšom zamestnávaní a bezodkladne žiadala o
prideľovanie práce podľa jej pracovnej zmluvy. S poukazom na ust. § 68 ods. 2 a § 70 Zákonníka práce
dospel k záveru, že v konaní bolo preukázané, že navrhovateľka prevzala oznámenie o okamžitom
skončení pracovného pomeru dňa 23.01.2008, a teda dvojmesačná prekluzívna lehota pri prvých dvoch
dôvodoch okamžitého skončenia pracovného pomeru (ubytovanie príbuznej, neodvedenie prevzatých
peňazí za ubytovanie) uplynula dňom 19.01.2008 a pri treťom dôvode - absencii od 22.11.2007 však
lehota neuplynula, pretože tento stav trval nepretržite, pričom absenciu je potrebné považovať za

závažné porušenie pracovnej disciplíny a neobstojí argumentácia navrhovateľky, že v danom prípade
sa jednalo o prekážky na strane odporcu, ktoré vytvoril tým, že jej odobral kľúče od pracoviska a dal jej
„pracovný pokyn“, aby prácu pre neho nevykonávala; keď v konaní nebolo preukázané, že by oprávnená
osoba odporcu vyzvala navrhovateľku na odovzdanie kľúčov od pracoviska. Vykonaným dokazovanímmal preukázané, že navrhovateľka tieto kľúče odovzdala osobe, ktorá nie je zamestnancom odporcu,
navrhovateľka nepreukázala hodnoverným spôsobom, že by jej bolo bránené vo výkone ďalšej práce, či
už na základe výslovného pokynu oprávneného zástupcu odporcu, či už bránením vstupu na pracovisko

a poukázal aj na rozsudok vydaný v konaní vedenom na Okresnom úde Bratislava V pod sp. zn. 13C
36/2008, v ktorom sa navrhovateľka proti odporcovi domáhala náhrady mzdy titulom nevyčerpanej
dovolenky, v odôvodnení ktorého súd taktiež konštatoval, že navrhovateľke nebolo znemožnené prácu
vykonávať, pretože do práce chodiť mohla, pričom mala pracovnú dobu nie presne vyhradenú, prácu
nemusela vykonávať na pracovisku, čo potvrdila aj samotná navrhovateľka. Proti tomuto rozsudku sa

navrhovateľka neodvolala a stal sa právoplatným. O náhrade trov konania rozhodol tak, že podľa § 151
ods. 1,2 O.s.p. rozhodne o trovách konania samostatným uznesením.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie navrhovateľka, žiadala napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a jej návrhu v celom rozsahu vyhovieť. Namietala, že súd
prvého stupňa preskúmal dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru v podstate výlučne z
hľadiska uplynutia prekluzívnej lehoty stanovenej v ustanovení § 68 ods. 2 veta prvá Zákonníka práce,

avšak mal najmä tretí dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru preskúmať z hľadiska jeho
formálneho súladu so zákonom. Podľa jej názoru súd prvého stupňa tretí dôvod okamžitého skončenia
pracovného pomeru nesprávne vyhodnotil ako „absenciu navrhovateľky od 22.11.2007“, keď z listinného
dôkazu z 09.01.2008 takéto vymedzenie tretieho dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru
nevyplýva,aletentodôvodjedefinovanýnasledovne:„ZároveňVámbolapredloženádohodaoskončení

pracovného pomeru, ktorej návrh ste prevzali a ďalší ako aj nasledujúce dni ste do práce nenastúpili,
čo Váš zamestnávateľ považuje za absenciu, čiže ďalšie závažné porušenie pracovnej disciplíny“. Z
uvedeného je zrejmé, že tretí dôvod obsahuje tri „podskutky“:

1. prevzatie návrhu predloženej dohody o skončení pracovného pomeru,

2. nenastúpenie do práce ďalší deň, čo odporca považuje za absenciu,

3. nenastúpenie do práce nasledujúce dni, čo odporca považuje za absenciu;

pričom okolnosti uvedené v bode 1. nesúvisia s okolnosťami uvedenými v bodoch 2. a 3. a okolnosti
uvedené v bodoch 2. a 3. spolu skutkovo súvisia len sčasti. Tieto okolnosti však vo svojom súhrne
nevytvárajú jeden skutok, ale sú navzájom nezávislé, a preto i vzájomne zameniteľné. Pri vymedzení
tretieho dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru odporcom v liste zo dňa 09.01.2008 nie

je teda splnená zákonom stanovená požiadavka nezameniteľnosti skutkového vymedzenia dôvodu
okamžitého skončenia pracovného pomeru v zmysle § 70 Zákonníka práce. Ďalej namietala, že
prevzatie návrhu predloženej dohody o skončení pracovného pomeru nemôže byť považované za
porušenie pracovnej disciplíny a „ďalší deň“ teda 20.11.2007 v práci bola, čo bolo preukázané v
prvostupňovom konaní a pokiaľ ide o údajné nenastúpenie do práce „nasledujúce dni“, nie je jasné, o aké

nasledujúce dni ide, ale zrejme by malo ísť o dni po dátume 20.11.2007, t.j. počnúc dňom 21.11.2007.
Prvostupňový súd však konštatoval, že od 22.11.2007 prestala chodiť do práce, čo znamená, že v dňoch
20. a 21.11.2007 v práci bola. Ďalej tvrdila, že bola v práci aj dňa 22.11.2007, čo vyplýva aj zo svedeckej
výpovede svedkyni E. Y., ktorá potvrdila, že od nej osobne prevzala výzvu na prideľovanie práce zo
dňa 22.11.2007. Ďalej zotrvala na svojich tvrdeniach, že odporca jej v tom čase neprideľoval prácu

a nedával jej pokyny na vykonávanie práce, čo však nemôže byť na jej škodu, keď ide o povinnosti
odporcu ako zamestnávateľa v zmysle § 47 ods. 1 písm. a) a b) Zákonníka práce. Namietala, že
prvostupňový súd nemohol mať za preukázanú jej absenciu v predmetnom období, keď odporca ani na
niekoľko výziev prvostupňového súdu nedoložil do spisu evidenciu jej dochádzky do práce v uvedenom
období. S poukazom na slovné vyjadrenie tretieho dôvodu pre okamžité skončenie pracovného pomeru,

obsiahnuté v liste odporcu z 09.01.2008, z ktorého vyplýva, že odporca v troch skutkových okolnostiach
vidí len jedno závažné porušenie pracovnej disciplíny, t.j. len jeden dôvod pre okamžité skončenie
pracovného pomeru, ktoré však zároveň pripúšťa aj taký výklad, že odporca považuje za závažné
porušenie pracovnej disciplíny všetky tri v ňom vymedzené skutkové okolnosti kumulatívne; namietala
právnu nezrozumiteľnosť tretieho dôvodu pre okamžité skončenie pracovného pomeru a jeho absolútnu

neplatnosť podľa § 37 ods. 1 Obč. zák., keď tento tretí dôvod nespĺňa zákonom stanovenú podmienku
určitosti a zrozumiteľnosti právneho úkonu. V prípade, ak by odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa
potvrdil, navrhla, aby odvolací súd vo výroku takéhoto rozsudku pripustil dovolanie, pretože rozhodnutie
ootázke,čiokamžitéskončeniepracovnéhopomeruz09.01.2008,danéodporcomnavrhovateľke,spĺňapožiadavky ustanovenia § 70 Zákonníka práce a § 37 ods. 1 Obč. zák., je po právnej stránke zásadného
významu.

Odporca sa v odvolacom konaní nevyjadril.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa je vecne správny.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na
zistenieskutočnostírozhodujúcichpreposúdeniedôvodnostinávrhunavrhovateľky,ktorýmsadomáhala
určenia neplatnosti okamžitého skončenia jej pracovného pomeru u odporcu, doručeného jej 23.01.2008

a náhrady mzdy, ako aj na posúdenie opodstatnenosti tvrdení odporcu z hľadiska skutočností, ktoré
uviedol na svoju obranu a v rozsahu dôkazných návrhov účastníkov konania v zmysle § 120 ods. 1,4
O.s.p.. Vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 132 O.s.p. a správne dospel k záveru, že tretím
dôvodom okamžitého zrušenia pracovného pomeru navrhovateľky u odporcu bola jej absencia v práci,
ktorú je potrebné považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny a nebolo v konaní preukázané,

že by navrhovateľke bolo bránené vo výkone ďalšej práce, či už na základe výslovného pokynu
oprávneného zástupcu odporcu, alebo bránením vstupu na pracovisko. S týmto záverom súdu prvého
stupňa sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil a odvolanie navrhovateľky posúdil ako nedôvodné, keď
dospel k záveru, že nesprávne súd prvého stupňa ustálil len začiatok trvania jej absencie vymedzený
v písomnom podaní odporcu, čo však nemalo za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, keď

dátum uvedený súdom prvého stupňa spadá do obdobia vymedzeného odporcom v okamžitom zrušení
pracovného pomeru, ktoré medzi účastníkmi nebolo sporné.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že odporca okamžite skončil pracovný pomer s
navrhovateľkou podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce z dôvodu závažného porušenia pracovnej
disciplíny, a to listom zo dňa 09.01.2008, ktorý bol navrhovateľke doručený dňa 23.01.2008. Z obsahu

tohto listu vyplýva, že dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru navrhovateľky zo strany
odporcu boli tri skutky, ktorými sa mala dopustiť závažného porušenia pracovnej disciplíny. Prvým
skutkom bolo, že jednu izbu v ubytovacom zariadení neoprávnene a bez evidencie dala do užívania jej
blízkej osobe, druhým skutkom bolo nepriznanie a neodovzdanie platby za ubytovanie v ubytovacích
jednotkách č.. a XXX v sume 200,- eur zamestnávateľovi. Ďalej odporca v tomto listom výslovne

uviedol, že na tieto skutočnosti bola navrhovateľka upozornená dňa 19.11.2007, bola jej predložená
dohoda o skončení pracovného pomeru, ktorej návrh prevzala a ďalší, ako aj nasledujúce dni do
práce nenastúpila, čo považuje za absenciu, a teda ďalšie závažné porušenie pracovnej disciplíny. Z
uvedeného nepochybne vyplýva vymedzenie tretieho dôvodu okamžitého zrušenia pracovného pomeru
s navrhovateľkou, ktorý odporca vymedzil ako jej absenciu v práci, a to ďalší deň po prevzatí návrhu

dohody o skončení pracovného pomeru a v nasledujúce dni. Odvolací súd posúdil tento tretí dôvod
okamžitého zrušenia pracovného pomeru ako dostatočne skutkovo vymedzený odporcom v súlade s
ust. § 70 Zákonníka práce tak, aby ho nebolo možno zameniť s iným dôvodom. Neuvedenie presného
dátumuďalšiehodňa,akoajnasledujúcichdní,vktorénavrhovateľkanenastúpiladopráce,nespôsobuje
neurčitosť, resp. nezrozumiteľnosť, alebo nedostatočné skutkové vymedzenie dôvodu; dostatočné je

vymedzenie absencie dňom ďalším a nesledujúcimi po prevzatí návrhu dohody o skončení pracovného
pomeru navrhovateľkou, čo nepochybne vyplýva z obsahu listu, pričom medzi účastníkmi ani nebolo
sporné, že návrh dohody o skončení pracovného pomeru bol navrhovateľke predložený dňa 20.11.2007.

Odvolací súd preto posúdil ako nedôvodnú námietku navrhovateľky týkajúcu sa nedostatočného
skutkového vymedzenia tretieho dôvodu okamžitého zrušenia pracovného pomeru, ako aj jeho

neurčitosti a nezrozumiteľnosti, keď tento dôvod považoval za dostatočne skutkovo vymedzený tak, že
jedná sa o absenciu navrhovateľky v práci ďalší deň po prevzatí návrhu dohody o skončení pracovného
pomeru, ako aj nasledujúce dni. Nesprávne súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia,
konštatoval, že tretím dôvodom bola absencia navrhovateľky od 22.11.2007, keď týmto dátumom nebola
v predmetnom liste absencia navrhovateľky vymedzená, ale skutkovo bol tento dôvod vymedzený ako

jej absencia ďalší deň a nasledujúce dni po prevzatí návrhu dohody o skončení pracovného pomeru.Nesporné však je, že návrh dohody jej bol predložený dňa 20.11.2007 a sama navrhovateľka už v návrhu
na začatie konania, ako aj následne vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 12.03.2009 uviedla, že
dňa 21.11.2007 sa nemohla dostaviť do práce, keďže nemala kľúče, z čoho je zrejmé, že do práce

sa nedostavila, a to ani nasledujúce dni, a teda jej absencia trvala aj dňa 22.11.2007 a nasledujúce
dni. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by odporcom, resp. oprávnenou osobou bola
vyzvaná na odovzdanie kľúčov od pracoviska, alebo že by jej inak bolo bránené vo výkone ďalšej práce,
a preto správne súd prvého stupňa obranu navrhovateľky v tomto smere posúdil ako nedôvodnú. Z
predloženého rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 13C 36/2008 zo dňa 07.12.2009 vyplýva, že

navrhovateľka sa v tomto konaní domáhala proti odporcovi náhrady mzdy okrem iného aj za obdobie
od 20.11.2007 do 22.01.2008 z dôvodu, že odporca jej ako zamestnávateľ neumožňoval vykonávať
práce v zmysle pracovnej zmluvy, avšak na základe vykonaného dokazovania súd prvého stupňa ustálil,
že navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno o svojich tvrdeniach, že by jej zo strany odporcu bolo
znemožnené vykonávať prácu a že nemohla chodiť do práce.

Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že v súlade s ust. § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka

práce odporca okamžite skončil pracovný pomer s navrhovateľkou listom zo dňa 09.01.2008 doručeným
jej dňa 23.01.2008, keď navrhovateľka sa dopustila závažného porušenia pracovnej disciplíny tým, že
ďalší deň po predložení dohody o skončení pracovného pomeru a nasledujúce dni nenastúpila do práce,
pričom tento dôvod bol dostatočne skutkovo vymedzený v písomnom okamžitom zrušení pracovného
pomeru, ktoré bolo doručené navrhovateľke v zákonom stanovenej lehote.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa
§ 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdil.

Odvolací súd nevyhovel návrhu navrhovateľky na pripustenie dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho
súdu v jeho potvrdzujúcom rozsudku postupom podľa § 238 ods. 3 O.s.p., pretože sa nestotožnil s jej
názorom, že v danom prípade ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, keď táto ani

bližšie neuviedla, v čom by tento zásadný význam rozhodnutia mal konkrétne v danom prípade spočívať.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa podľa § 224 ods. 4 O.s.p., pretože
napadnutým rozsudkom nebolo rozhodnuté o trovách konaniach súdom prvého stupňa z dôvodu
postupu podľa § 151 ods. 3 O.s.p. (v odôvodnení rozhodnutia nesprávne uviedol § 151 ods. 1,2 O.s.p.)
s tým, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.