Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. jún 2011

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/76/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7210218643
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Duditš
ECLI:

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: P. X. s.r.o. so sídlom v O., D. XX, IČO: XX XXX XXX,
zastúpeného JUDr. Danicou Holováčovou, advokátkou so sídlom v O., F. XX, proti žalovanému: P. X.,
s.r.o.sosídlomvF.,X.9,IČO:XXXXXXXX,zastúpenéhoAdvokátskoukanceláriouVAĽO&PARTNERS
s.r.o. so sídlom v F., O. 3, IČO: XXXXXXXX, v konaní o zaplatenie 451,44 eura s prísl., o odvolaní
žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice II z 13. decembra 2010 č.k. 17C/139/2010-52 takto

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie vo výroku o trovách konania tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy
konania v sume 140,82 eur na účet advokátky JUDr. Danice Holováčovej do 3 dní od právoplatnosti
rozhodnutia.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil, vyslovil, že žalobcovi náhradu trov konania

nepriznáva a že žalovaný nemá právo na náhradu trov konania. Žalobcovi vrátil súdny poplatok 20,37
eur prostredníctvom Daňového úradu Košice I.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že pred začatím pojednávania písomným podaním z 01.10.2010 vzal
žalobca svoju žalobu späť, pretože žalovaný po podaní návrhu uhradil dlžnú sumu 451,44 eura. V tomto
podaní žalobca nežiadal priznať trovy právneho zastúpenia, iba vrátiť krátený súdny poplatok za návrh.
V podaní doručenom súdu dňa 06.10.2010 uviedla právna zástupkyňa žalobcu, že žalovaný uhradil
žalobcoviibasumu451,44eura,tedaistinu,avšakbezpríslušenstva,pričomžalobcavzalžalobuvcelom

rozsahu späť, týmto opravným návrhom však vzal žalobu späť iba v časti o zaplatenie istiny 451,44 eur,
avšak žiadal priznať úrok z omeškania vo výške 10,07 eura a náhradu trov konania vo výške 134,19
eura a za zaplatený súdny poplatok 27,- eur a za trovy právneho zastúpenia 134,19 eura. Žalovaný
v písomnom podaní z 13.12.2010 uviedol, že podanie žalobcu z 01.10.2010 má charakter späťvzatia
návrhu a nie až opravené späťvzatie z 05.10.2010, pretože O.s.p. nepripúšťa späťvzatie späťvzatia
návrhu. S poukazom na ust. § 96 ods. 1, 2 a 3 O.s.p. súd prvého stupňa konanie zastavil. Uviedol,

že podanie žalobcu zo dňa 01.10.2010 je späťvzatím návrhu v celom rozsahu, v ktorom si navrhovateľ
neuplatnil náhradu trov právneho zastúpenia, iba vrátenie poplatku, podanie z 05.10.2010 je potrebné
posudzovať ako podanie nového návrhu, pretože späťvzatie návrhu nie je možné odvolať. Preto súd
prvého stupňa rozhodol o zastavení konania. O vrátení svojho poplatku rozhodol súd prvého stupňa
podľa § 11 ods. 3, 4 a 6 zákona č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov a vrátil súdny poplatok vo
výške 27,-eur, krátený o sumu 6.63 eura, žalobcovi sa teda vracia súdny poplatok 20,37 eura. O trovách

konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p., podľa ktorého ak sa pre
správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
Súd prvého stupňa vzhliadol zavinenie žalovaného na zastavení konania v tom, že kvôli jeho správaniu
podal žalobca návrh a až po podaní návrhu žalovaný dlžnú sumu zaplatil. Žalobca si však v podaní z01.10.2010 náhradu trov konania neuplatnil, preto mu ju súd nepriznal. Žalovaný si tiež uplatnil náhradu
trov právneho zastúpenia, keďže však zavinil zastavenie konania, právo na náhradu trov konania mu
nevzniklo.

Proti rozhodnutiu o trovách konania podal včas odvolanie žalobca, ktorý žiadal, aby odvolací súd
zmenil uznesenie súdu prvého stupňa tak, že žalobcovi prizná náhradu trov v sume 140,82 eur, ktoré
pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 6,63 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške
134,19 eur vrátane DPH. Rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania považuje
za nesprávne. Súd prvého stupňa nepriznal náhradu trov konania žalobcovi s poukazom na podanie z

01.10.2010, v ktorom si žalobca trovy konania neuplatnil, avšak nebral do úvahy podanie z 05.10.2010.
Uvádza, že podaním 01.10.2010 žalobca zobral návrh späť, keďže žalovaný pohľadávku uhradil v
podaní žaloby, ktorej späťvzatie sa však netýkalo trov konania, i keď je pravdou, že v tomto podaní trovy
konania neboli uplatnené, boli však uplatnené následne v podaní z 05.10.2010.

Žalovaný v stanovisku k odvolaniu uviedol, že považuje odvolanie za zmätočné a nepreskúmateľné,
považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa za vecne správne. Uplatňuje si tiež náhradu trov konania.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnuté uznesenie vo výroku o trovách konania spolu s
konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p., a to bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že sú splnené podmienky pre zmenu uznesenia
o trovách konania v súlade s § 220 O.s.p..

V prejednávanej veci bolo konanie pred súdom prvého stupňa právoplatne zastavené, pretože výrok o

zastavení konania odvolaním napadnutý nebol.

Súd prvého stupňa zastavil konanie v dôsledku dispozitívneho úkonu žalobcu. Spôsob skončenia
súdneho konania má právny význam pri rozhodovaní o náhrade trov konania. Okolnosti súvisiace so
zastavením konania na strane niektorého z účastníkov konania sa posudzujú výlučne z procesného
hľadiska.Vzásadeplatí,žeaknavrhovateľvzalspäťnávrhnazákladevlastnéhorozhodnutia,využívajúc

svoje dispozičné právo, z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania a vzniká mu povinnosť
nahradiť trovy konania odporcovi (§ 146 ods. 2 prvá veta O.s.p.). Ak však zastavenie konania svojím
správaním zavinil odporca tým spôsobom, že návrh bol podaný dôvodne a pre správanie odporcu vzal
navrhovateľ návrh späť platí, že z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil odporca, ktorému tak
vzniká povinnosť nahradiť trovy konania navrhovateľovi (§ 146 ods. 2 druhá veta O.s.p.).

V prejednávanej veci vzal žalobca žalobu späť z dôvodu, že žalovaný zaplatil žalovanú pohľadávku po
podaní žaloby. V tomto prípade sa teda uplatňuje ust. § 146 ods. 2 druhá veta a platí, že žalovaný je
povinný nahradiť žalobcovi trovy konania.

Súd prvého stupňa správne uviedol, že je potrebné o trovách rozhodnúť podľa § 146 ods. 2 druhá veta
O.s.p., neposúdil však správne procesný úkon žalobcu z 05.10.2010.

Podľa § 41 ods. 2 O.s.p. každý úkon posudzuje súd podľa jeho obsahu, aj keď je úkon nesprávne
označený.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh, spravidla v
rozhodnutí ktorým sa konanie končí.

Z ust. § 151 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že konanie o náhrade trov konania je konaním návrhovým. To

znamená,ženáhradutrovkonaniajemožnépriznaťtomuúčastníkovi,ktorémuzustanoveníprocesného
práva právo na náhradu trov vyplýva iba v tom prípade, ak podal návrh na priznanie trov konania. Pritomnie je vylúčené, aby návrh na rozhodnutie o náhrade trov konania bol podaný samostatným písomným
podaním mimo dispozitívneho úkonu, ktorým účastník konania disponuje svojím návrhom.

Pokiaľ teda súd prvého stupňa posúdil podanie z 05.10.2010 ako späťvzatie pôvodného podania,

vykonal tak správne len v tej časti, pokiaľ neumožnil späťvzatie dispozitívneho úkonu, ktorým bola vzatá
žaloba späť. V ďalšej časti je však podanie žalobcu z 05.10.2010 návrhom na rozhodnutie o trovách
konania odlišne, ako to bolo uvedené v podaní z 01.10.2010, čo procesnými predpismi vylúčené nie je.
Preto bolo potrebné posúdiť toto podanie ako návrh na rozhodnutie o trovách konania.

Keďže žalovaný procesne zavinil zastavenie konania, patrí žalobcovi právo na náhradu trov konania.

Za účelne vynaložené trovy konania odvolací súd považuje krátenú časť súdneho poplatku 6,63 eur a

ďalej odmenu za 3 úkony právnej pomoci po 31,53 eur (§ 10 ods. 1, § 14 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004
Z.z. v znení neskorších predpisov). K odmene v sume 94,59 eur si uplatnila právna zástupkyňa žalobcu
DPH v sume 17,97 eur a ďalej trovy konania pozostávajú z režijného paušálu 3 x 7,21 eur, čo je spolu
21,63 eur. Celkové účelne vynaložené trovy žalobcu tak predstavujú sumu 140,82 eur.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. náhradu trov konania je žalovaný povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne

žalobcu.

Z týchto dôvodov odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania podľa
§ 220 O.s.p..

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s použitím § 224 ods. 1 O.s.p..
Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, avšak náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.