Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 10. máj 2010

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 16C/24/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3109204477
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Vékonyová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Evou Vékonyovou v právnej veci navrhovateľky JUDr. J. K.,

štátnej občianky Slovenskej republiky, bytom H. XXX/XX, T. proti odporcovi J. K., štátnemu občanovi
Slovenskej republiky, bytom H. XXX/XX,. T., právne zastúpeným JUDr. J. L., advokátom so sídlom T.,
N.. S.. A. XX,. o zaplatenie 618,67 eur takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke sumu 132,11 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

Vo zvyšnej časti sa návrh navrhovateľky z a m i e t a .

Navrhovateľka je p o v i n n ázaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 116,83 eur, k rukám
JUDr. J. L., advokáta, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom na začatie konania domáhala od odporcu zaplatenia sumy 618,67eur

titulom bezdôvodného obohatenia. Uviedla, že odporca ako jej bývalý manžel bol bezpodielovým
spoluvlastníkom bytu č. X,. ktorý sa nachádza v bytovom dome súp.č. 882 na H. ulici v T.. Od
24.10.2007 je navrhovateľka výlučnou vlastníčkou tohto bytu. Od rozvodu manželstva býva v tomto
byte navrhovateľka s deťmi. Odporca byt po rozvode manželstva neužíva a neužíval. Odporca však
mal ako bezpodielový spoluvlastník bytu povinnosť v ? -ici prispievať na platby do fondu opráv a na
platby za správu bytu. Všetky tieto platby však hradila navrhovateľka. Poukázala na skutočnosť, že v
konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 10C/93/2004 bol povinný zaviazaný zaplatiť jej v ?-ici

tieto náklady za obdobie od septembra 2001 do mája 2004.

Vo veci bol vydaný platobný rozkaz proti ktorému podal včas odporca odpor, v ktorom uviedol, že
nárok navrhovateľky je v prevažnej časti nedôvodný. Poukázal na to, že manželstvo účastníkov zaniklo
rozvodom dňa 25.8.2001 a teda týmto dňom zaniklo aj bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov. K
vyporiadaniu BSM došlo rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 14C/104/2002-172 zo dňa 19.9.2007,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 2.10.2007. Z uvedeného vyplýva, že manželstvo účastníkov teda
zaniklo pred obdobím za ktoré navrhovateľka uplatňuje nárok. Z uvedeného je zrejmé, že navrhovateľa
od počiatku vedela, že v rozsahu ?-ice plní aj za odporcu preto subjektívna premlčacia doba na

uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia plynula u navrhovateľky hneď každej príslušnej
platby. Vzhľadom na to, že navrhovateľka podala návrh na začatie konania dňa 11.3.2009 tak jej
právo na vydanie bezdôvodného obohatenia je do 11.3.2007 premlčané z dôvodu uplynutia subjektívnej
premlčacej doby a v rozsahu platieb do 11.3.2006 aj z dôvodu uplynutia objektívnej premlčacej lehoty.Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporcu, oboznámením predpisov mesačných zálohových platieb,
evidenčného listu zo dňa 26.1.2004, prehľadu platieb a vyúčtovania nákladov, sumárnych analýz platieb,
vyúčtovaní nákladov spojených s užívaním bytu, výpismi z účtu navrhovateľky, zmluvy o výkone správy,

rozsudku tunajšieho súdu č.k. 10C/93/2004-111 zo dňa 13.9.2007, rozsudku Krajského súdu v Trenčíne
č.k. 19Co/19/2008-139 zo dňa 31.7.2008, rozsudku tunajšieho súdu č.k. 14C/104/2002-172 zo dňa
19.9..2007 a rozsudku tunajšieho súdu č.k. 13C/70/01-21 zo dňa 12.7.2001 a zistil tento skutkový stav:

Účastníci boli do 25.8.2001 manželmi. Počas trvania manželstva nadobudli byt č. X,. ktorý sa nachádza
v bytovom dome súp.č. 882 na H. ulici v T.. K vyporiadaniu ich bezpodielového spoluvlastníctva došlo

rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 14C/104/2002-172 zo dňa 19.9.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 24.10.2007. Uvedeným súdnym rozhodnutím bol predmetný byt prikázaný do výlučného vlastníctva
navrhovateľky.

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že od rozvodu manželstva byt užíva výlučne navrhovateľka a táto platí
aj všetky náklady spojené s jeho užívaním, vrátane poplatku do fondu opráv a poplatkov za vykonávanie
správy bytu. Z predložených bankových výpisov vyplynulo, že uvedené platby navrhovateľka hradila

bezhotovostne a to trvalým príkazom, vždy pred stanovenou splatnosťou jednotlivých platieb.

Z predložených predpisov mesačných zálohových platieb vyplynulo, že platby za správu bytu boli v
období v rokov 2004, 2005, 2006 a 2007 vo výške 170 Sk mesačne. Z uvedených dokladov bolo
taktiež zistené, že platby do fondu opráv boli v roku 2004 vo výške 413 Sk mesačne , v januári roku
2005 taktiež 413 Sk a od februára 2005 vo výške 825 Sk do októbra roku 2007 825 Sk mesačne. Z

predloženej zmluvy o výkone správy vyplynulo, že splatnosť uvedených platieb bola vždy do 20. dňa
bežného mesiaca.

V zmysle ustanovení § 8a zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, účinných
počas žalovaného obdobia, vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome uzatvoria so správcom
písomnú zmluvu o výkone správy, ktorá obsahuje okrem iného najmä zásady platenia úhrad za plnenia

a hospodárenie s nimi a zásady určenia výšky platieb za správu.

V zmysle ustanovení § 10 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov,
účinných počas žalovaného obdobia, vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní v
súlade so zmluvou o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy poukazovať preddavky mesačne
vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vklade

vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Výšku preddavku do fondu prevádzky, údržby a opráv
určia vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome spravidla vždy na jeden rok vopred tak, aby sa
pokryli predpokladané náklady na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu, spoločných
zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, ako aj výdavky
na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu.

Podľa § 144 Občianskeho zákonníka veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia
spoločne; spoločne uhradzujú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a
udržiavaním.

Podľa § 454 Občianskeho zákonníka bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva
mal plniť sám.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa
premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

Na základe výsledkov vykonaného dokazovania a po ich posúdení v súlade s vyššie uvedenými
zákonnými ustanoveniami dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľky je čiastočne dôvodný.

Odporca bol do doby vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva, t.j. do 24.10.2007 spoluvlastníkom

bytu č. X,. ktorý sa nachádza v bytovom dome súp.č. 882 na H. ulici v T.. Podľa citovaných
ustanovení § 8a a § 10 zákona č. 182/1993 Z.z. v spojení s § 144 Občianskeho zákonníka bol ako
bezpodielový spoluvlastník povinný platiť poplatok za vykonávanie správy správcovi domu a prispievať
do fondu prevádzky, údržby a opráv a to spolu s navrhovateľkou, ktorá bola druhou bezpodielovou
spoluvlastníčkou. Uvedené platby však v období od júna 2004 do 24.októbra 2007 platila výlučne

navrhovateľka, ktorá byt aj

užívala. Vzhľadom na uvedené navrhovateľka plnila aj za odporcu a teda došlo na jeho strane k vzniku
bezdôvodného obohatenia.

Na námietku premlčania vznesenú odporcom, však súd považoval uplatnený nárok v časti ( obdobie
od júna 2004 do februára 2007) za premlčaný. Je nesporné, že navrhovateľka hradila vyššie uvedené

platby aj v rozsahu povinnosti odporcu. V čase realizácie každej platby však mala vedomosť o tom, že
byt na ktorý sa viaže plnená povinnosť patrí aj odporcovi a teda vedela aj o tom, že plní nad rozsah
svojej povinnosti. Uvedené je zrejmé aj z toho, že v roku 2004 podala na tunajšom súde návrh na
začatie konania, ktorým sa od odporcu domáhala zaplatenia polovice uhradených platieb. Vzhľadom
na uvedené, s poukazom na ustanovenie § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka došlo k premlčaniu

uplatneného nároku za obdobie od júna 2004 do februára 2004. Súd zaviazal odporcu na zaplatenie
uplatneného nároku ( ?-ice poplatku za správu a poplatku do fondu prevádzky, údržby a opráv) za
obdobie marec 2007 (splatnosť nastala po podaní návrhu na začatie konania), apríl - október 2007 ( 8x
497,50 Sk t.j. 3980 Sk t.j. 132,11 eur) . Vzhľadom na uplynutie subjektívnej premlčacej lehoty, ktorá
z dôvodov uvedených vyššie začala plynúť pri úhrade každej jednotlivej platby, súd návrh v časti o

zaplatenie bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo úhradou poplatkov za obdobie jún 2004 - december
2004, roky 2005-2006 a mesiace január a február 2007 zamietol.

Námietky navrhovateľky týkajúce sa skutočnosti, že odporca sa obohatil úmyselne a a vedome a teda
je tu daná 10-ročná premlčacia doba súd považoval za nedôvodné. Premlčacia doba, na ktorú sa
navrhovateľka odvoláva predstavuje vyjadrenie objektívnej premlčacej doby. Pokiaľ márne uplynula

jedna zo stanovených premlčacích dôb (subjektívna alebo objektívna) a je vznesená námietka
premlčania, nie je možné právo priznať. V danom prípade došlo k uplynutiu subjektívnej premlčacej doby
a z tohto dôvodu je dĺžka objektívnej premlčacej doby bez významu na posúdenie veci.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého ak mal účastník vo veci
úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá

na náhradu trov konania nárok. Pomer úspechu účastníkov v danej veci je nasledovný: navrhovateľka
požadovalazaplatenieistiny618,67eur,jej návrhubolovyhovenévčasti132,11eurazvyšok486,56eur
bol zamietnutý, čo je úspech odporcu; po odrátaní úspechu navrhovateľky od úspechu odporcu je tak
čistý úspech odporcu vo veci 354,45 eur /486,56 - 132,11/, ktoré v pomere k predmetu konania 618,67
eur predstavujú 57 % úspech odporcu vo vec /354,45 : 618,67 x 100/. V zmysle uvedeného ustanovenia

§ 142 ods. 2 O.s.p. preto súd priznal odporcovi náhradu trov konania vo výške 57 % z celkových trov
konania odporcu. Trovy konania si odporca vyčíslil v sume 204,97 eur a to 37,- eur za súdny poplatok
za odpor proti platobnému rozkazu a 167,97 eur za trovy právneho zastúpenia v tomto konaní. Trovyprávneho zastúpenia odporcu konkrétne predstavujú tarifnú odmenu 39,84 eur za prevzatie a prípravu
zastúpenia, tarifnú odmenu 39,84 eur za vypracovanie písomného odporu proti platobnému rozkazu,
tarifnú odmenu 39,84 eur za účasť na pojednávaní pred súdom dňa 10.5.2010, režijný paušál 7,21 eur

za každý z uvedených troch úkonov právnej pomoci a 26,82 eur ako 19 % DPH z z celkovej odmeny
vrátane režijných paušálov. Tarifná odmena bola pritom vypočítaná v súlade § 10 ods. 1 vyhlášky č.
655/2004 Z.z., v zmysle ktorého ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden
úkon právnej služby z tarifnej hodnoty nad 165,97 eura do 663,88

eura je 16,60 eura + 1,66 eura za každých aj začatých 33,19 eura prevyšujúcich sumu 165,97 eura,

teda v danej veci o zaplatenie 618,67 eur je tarifná odmena 16,60 eur + 14 x 1,66 eur, t.j. 39,84 eur /16,60
+ 23,24/. Režijný paušál za úkony právnej pomoci patrí právnemu zástupcovi navrhovateľa podľa § 16
ods. 3 uvedenej vyhlášky vo výške 1/100 výpočtového základu platného pre rok, v ktorom bol úkon
právnej pomoci vykonaný.

Z takto uplatnených trov konania priznal súd odporcovi náhradu v miere 57 %, teda 116,83 eur, ktorú
náhradu trov konania je navrhovateľka povinná zaplatiť odporcovi, k rukám jeho právneho zástupcu do

3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len

tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal žaloba na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia

sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávnerozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §

205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať žaloba na exekúciu
podľa osobitného predpisu.