Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 3. marec 2011

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 11C/31/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111206355
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Král
ECLI:

Uznesenie

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: R.. W. P., bytom I. X, XXX XX Z. Z.,
zastúpený: Advokátska kancelária Patajová Pataj s.r.o., J Chalupku 8, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36
867 519, proti odporcovi: W. W., bytom L. XXXXX/X, XXX XXX Z., o návrhu na vydanie predbežného
opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Odporkyni sa až do právoplatného skončenia konania vo veci samej zakazuje nakladať s nasledovnými

nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XXXX vedenými katastrálnym úradom Bratislava, Správou
katastra Bratislava I pre obec Bratislava - m.č. Staré Mesto, katastrálne územie Staré Mesto

- spoluvlastnícky podiel k pozemku parcelné číslo N.-C XXX/X, druh pozemku zastavané plochy a
nádvoria o výmere XXX m2 vo veľkosti XXXX/XXXXX

- spoluvlastnícky podiel k spoločným častiam a spoločným zariadeniam domu súpisné číslo XXXX v Z.
na ulici M. X, stojaci na parcele N.-C XXX/X vo veľkosti XXXX/XXXXX

- nebytový priestor č. 6 - I. 9 na X. poschodí vo vchode M. X.

Odporkyni sa predovšetkým zakazuje tieto nehnuteľnosti scudzovať, prenajímať na dobu dlhšiu ako na
dobu do právoplatného skončenia konania vo veci samej, zaťažovať ich vecnými právami zriadenými
v prospech akejkoľvek osoby odlišnej od navrhovateľa a vkladať ich ako nepeňažný vklad do majetku
právnických osôb.

Vo zvyšku súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamieta.

Súd ukladá navrhovateľovi, aby v lehote 30 dní od doručenia tohto uznesenia podal návrh na začatie

konania vo veci samej na príslušnom súde.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 28.2.2011 domáhal nariadenia predbežného
opatrenia, ktorým by súd uložil odporkyni zákaz nakladať s nehnuteľnosťami špecifikovanými vo
výrokovej časti tohto uznesenia ako aj uloženia povinnosti odporkyni konať tak, aby tieto nehnuteľnosti
do právoplatného skončenia konania vo veci samej nemohli byť predané v rámci exekúcie vedenej na jej
majetok alebo v prospech akéhokoľvek iného záložného veriteľa, ktorého záložné právo platne vznikne

do okamihu doručenia tohto rozhodnutia odporkyni.Svoj návrh na vydanie predbežného opatrenia navrhovateľ odôvodnil tým, že navrhovateľ a syn
odporkyne G. P. sú synovia B.. akad, mal. O. P. zomretého dňa X.X.XXXX (ide o nevlastných
súrodencov).

Po zhoršení zdravotného stavu poručiteľa bol tento dňa 9.2.2010 prevezený do hospicovej časti Domu
Božieho milosrdenstva v Banskej Bystrici. Po dvoch dňoch úvodných vyšetrení a po absolvovaní
úvodných pozorovaní mu boli dňa 11.2.2010 nasadené silné analgetiká zo skupiny opioidov, ktoré mu
boli nepretržite podávané až do jeho smrti dňa 2.8.2010. Silná opiátová liečba, určená k tlmeniu bolesti v
oblasti panvy a dolných končatín, mala u neho následok častú dezorientáciu v mieste, čase a osobách.

Dňa 30.4.2010, teda už v čase pobytu poručiteľa v hospici bola podpísaná darovacia zmluva medzi

poručiteľom a jeho synom G. P. (nevlastným bratom navrhovateľa), ktorej predmetom bolo darovanie
nehnuteľností zapísaných na Y. č. XXXX v katastrálnom území L..

Dňa 6.5.2010, teda už v čase pobytu poručiteľa v hospici bola podpísaná ďalšia darovacia zmluva medzi
poručiteľom a jeho synom G. P. (nevlastným bratom navrhovateľa), ktorej predmetom bolo darovanie
nehnuteľností zapísaných na Y. č. XXXX v katastrálnom území Staré Mesto:

- spoluvlastnícky podiel k pozemku parcelné číslo N.-C XXX/X, druh pozemku zastavané plochy a
nádvoria o výmere XXX m2 vo veľkosti XXXX/XXXXX

- spoluvlastnícky podiel k spoločným častiam a spoločným zariadeniam domu súpisné číslo XXXX v Z.
na ulici M. X, stojaci na parcele N.-C XXX/X vo veľkosti XXXX/XXXXX

- nebytový priestor č. 6 - I. 9 na X. poschodí vo vchode M. X.

Dňa 12.5.2010, teda už v čase pobytu poručiteľa v hospici bola podpísaná ďalšia darovacia zmluva
medzi poručiteľom a jeho synom G. P. (nevlastným bratom navrhovateľa), ktorej predmetom bolo
darovanie nehnuteľností zapísaných na Y. č. XXXX v katastrálnom území L..

Dňa 23.6.2010, teda už v čase pobytu poručiteľa v hospici bola podpísaná ďalšia darovacia zmluva
medzi poručiteľom a jeho synom G. P. (nevlastným bratom navrhovateľa), ktorej predmetom bolo

darovanie nehnuteľností zapísaných na Y. č. XXX v katastrálnom území M. M..

Na dokreslenie zdravotného stavu poručiteľa v čase podpisu jednotlivých darovacích zmlúv navrhovateľ
uviedol, že poručiteľ dňa 21.5.2010 splnomocnil navrhovateľa ako svojho syna plnomocenstvom zo dňa
21.5.2010 s notársky osvedčeným podpisom k predaju vyššie uvedených nehnuteľností zapísaných
na Y. č. XXXX, Y. č. XXXX. Ide pritom o splnomocnenie na odpredaj tých istých nehnuteľností, ktoré

už 30.4.2010 daroval spoločnému synovi poručiteľa a odporkyne G. P.. Poručiteľ si v tomto čase
preukázateľne nepamätal, že predmetné nehnuteľnosti už daroval svojmu mladšiemu synovi a od
navrhovateľa - staršieho syna žiadal, aby ich v jeho mene predal za účelom získania finančných
prostriedkov.

11 C 31/2011-39

Samotný poručiteľ po tom, čo mu navrhovateľ túto skutočnosť oznámil a vysvetlil mu jej právne následky,
navrhovateľovi niekoľkokrát telefonoval a nechával mu odkazy na odkazovači v mobilnom telefóne,
kde navrhovateľa žiadal, aby podal návrh na jeho pozbavenie spôsobilosti na právne úkony, keďže
nie je spôsobilý disponovať so svojim majetkom, nepamätá sa na dokumenty, ktoré podpisoval a je
dezorientovaný v priestore a čase.Na základe vyššie uvedených okolností, týkajúcich sa zdravotného stavu poručiteľa v čase podpisu
jednotlivých darovacích zmlúv, má navrhovateľ dôvodné pochybnosti o platnosti týchto právnych úkonov
poručiteľa, ktorými vyššie uvedené nehnuteľnosti previedol na syna odporkyne.

Uvedený skutkový stav rovnako tak vedie k záveru, že G. P. spolu s odporkyňou ako jeho matkou využili
zníženú/obmedzenú spôsobilosť poručiteľa na právne úkony a na to, aby ho v čase jeho hospitalizácie z
dôvodu nevyliečiteľného onkologického ochorenia primäli k podpisu vyššie špecifikovaných darovacích
zmlúv s jednoznačným úmyslom vylúčiť dotknuté nehnuteľnosti z predmetu dedičstva po poručiteľovi,
čím sa snažili zabrániť tomu, aby zákonom určený spoluvlastnícky podiel k týmto nehnuteľnostiam získal

aj druhý syn poručiteľa- navrhovateľ. Takéto konanie a z neho plynúce právne úkony G. P. podporované
odporkyňou ako jeho matkou podľa navrhovateľa tak spĺňa všetky znaky právnych úkonov, ktoré sú v
rozpore s dobrými mravmi a z tohto dôvodu sú aj právnymi úkonmi absolútne neplatnými.

V súčasnosti je navrhovateľ účastníkom dedičského konania 3D 482/2010, Dnot 39/2010 vedeného
JUDr. Babetou Babíkovou, notárkou. Vo vyššie uvedenom dedičskom konaní pripadajú do úvahy 2
dedičia,atonavrhovateľaďalšísynG.P..Navrhovateľnadobudoldarovanímodporučiteľazajehoživota

na základe darovacích zmlúv nehnuteľnosti v odhadovanej trhovej cene XX.XXX,-EUR. G. P. nadobudol
darovaním od poručiteľa za jeho života na základe darovacích zmlúv nehnuteľnosti v odhadovanej
trhovej cene XXX.XXX,-EUR. Navrhovateľ si uplatnil v zmysle § 484 OZ nárok, aby sa do hodnoty jeho
dedičského podielu po poručiteľovi započítala hodnota nehnuteľností získaných darom od poručiteľa v
celkovej hodnote XX.XXX,-EUR a súčasne žiada, aby sa do hodnoty dedičského podielu G. P. započítala

hodnota nehnuteľností získaných darom od poručiteľa v trhovej cene XXX.XXX,-EUR.

Dňa 25.10.2010 bol G. P. za súčasnej prítomnosti odporkyne nahliadnuť do dedičského spisu, v ktorom
savtomčaseužnachádzalnávrhnavrhovateľanazapočítaniedarovdodedičskýchpodielovafotokópiu
tohto návrhu si osobne prevzal.

Následne dňa 9.11.2010 podpísal G. P. darovaciu zmluvu s odporkyňou, svojou matkou, kde jej daroval

aj nehnuteľnosti, ktorých zákaz nakladania je predmetom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia.

V súčasnosti teda zákonný dedič poručiteľa G. P., ktorý nadobudol nehnuteľný majetok darom od svojho
otca - poručiteľa, v priebehu dedičského konania tento nehnuteľný majetok bezodplatne previedol na
odporkyňu ako svoju matku. Tento právny úkon bol odporkyňou a G. P. vykonaný v čase, keď mali
obaja objektívne preukázateľnú vedomosť o tom, že navrhovateľ vykonal právny úkon, ktorého zákonom

predpokladané následky smerujú k tomu, aby prospech oboch dedičov z dedičstva po poručiteľovi bol
rovnaký.

Na základe vyššie uvedených skutočností navrhovateľ má za to, že darovacie zmluvy uzatvorené medzi
poručiteľom a G. P. sú absolútne neplatné. K podpisu jednotlivých darovacích zmlúv došlo v čase, keď
objektívne,podľalekárskychhodnotení bolporučiteľadarcavjednejosobepodpermanentnýmvplyvom

liekov opiátov, ktoré mali vplyv na jeho spôsobilosť urobiť právny úkon a prejaviť tak svoju vôľu vážne, a
teda spojiť s ňou zamýšľaný účinok, ktorý je zákonom predpokladaný. Z dôvodu neplatnosti darovacích
zmlúv, je absolútnou neplatnosťou postihnutá i darovacia zmluva uzatvorená medzi G. Úradníčkom ako
darcom na strane jednej a odporkyňou ako obdarovanou na strane druhej (zásada "nemo plus iuris ad
alium transfere petest quam ipse habet).

F. keby neboli predmetné darovacie zmluvy absolútne neplatnými právnymi úkonmi, na základe vyššie
uvedených skutočností je taktiež zrejmé, že syn odporkyne zákonný dedič poručiteľa 16 dní po tom, čo
sa dozvedel o uplatnenom nároku navrhovateľa na započítanie hodnoty darov previedol bezodplatne na
svoju matku - odporkyňu niektoré nehnuteľnosti, hodnota ktorých má byť v prípade platného darovania
predmetom započítania na dedičské podiely c rámci dedičského konania. G. P. ako i odporkyňa mali

vedomosť o vykonanom úkone započítania, ako i o tom, že dedič G. P. nedisponuje nijakým iným
majetkom, ktorý by mohol byť prípadne použitý na uspokojenie nároku navrhovateľa v prípadnomexekučnom konaní. Taktiež je zrejmé, že vedeli, že odhadovaná hodnota dedičstva nebude zjavne
postačovať na uspokojenie nároku druhého dediča v dedičskom konaní.

Napriek tomu sa obaja stali účastníkmi právneho úkonu, ktorým G. P. ako zákonný dedič previedol

darovacouzmluvounaodporkyňuvšetkynehnuteľnosti,ktorénadobudolodporučiteľaahodnotaktorých
sa mala započítať na dedičský podiel druhého dediča. Takýto právny úkon potom spĺňa zákonné znaky
odporovateľného právneho úkonu podľa § 42a OZ.

Odôvodnenosť predbežného opatrenia je podľa navrhovateľa daná tiež skutočnosťou, že každý
ďalší prípadný prevod nehnuteľností by predstavoval navodenie stavu právnej neistoty na strane
nadobúdateľa týchto nehnuteľností z dôvodu reťazenia prípadných súdnych sporov. Odporkyňa nebude

nariadením predbežného opatrenia obmedzená v užívaní predmetných nehnuteľností, či prípadne
požívania úžitkov spojených s vlastníctvom nehnuteľností (vo forme nájmu a pod.).

Navrhovateľ sa bude vo veci samej domáhať vyslovenia absolútnej neplatnosti právnych úkonov a)
darovacích zmlúv medzi poručiteľom a G. P., b) darovacej zmluvy medzi G. P. a odporkyňou, c) určenia,
že predmetné nehnuteľnosti tvoria súčasť dedičstva po poručiteľovi.

Pre prípad, ak sa súd nestotožní s tvrdeniami navrhovateľa o absolútnej neplatnosti darovacích zmlúv,
bude sa navrhovateľ v konaní vo veci samej alternatívnym petitom domáhať určenia toho, že a) G.
úradníček je z titulu započítania na dedičské podiely povinný uhradiť navrhovateľovi sumu vo výške
XX.XXX,XX,-EUR a b) voči odporkyni sa bude

11 C 31/2011-40

domáhať určenia tohto, že darovacia zmluva uzavretá medzi ňou a G. P. je voči navrhovateľovi neúčinná
z dôvodu, že týmto právnym úkonom bol navrhovateľ ako veriteľ G. P. ukrátený. .

Podľa §74 ods. 1 OSP, pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné,
aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia
bol ohrozený.

Podľa §75 ods. 6 OSP súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov
a bez nariadenia pojednávania.

Podľa §75 ods. 8 OSP o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných
účastníkov. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom až spolu
s uznesením, ktorým bolo predbežné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na nariadenie predbežného

opatrenia odmietnutý alebo zamietnutý, nedoručuje súd ostatným účastníkom uznesenie o jeho
odmietnutí alebo zamietnutí, ani prípadné odvolanie navrhovateľa; uznesenie odvolacieho súdu im
doručí, len ak ním bolo nariadené predbežné opatrenie.

Podľa §76 ods. 1 písm. e) OSP predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby
nenakladal s určitými vecami alebo právami;

Po oboznámení sa so spisovým materiálom sa súd stotožnil so skutkovými (tak ako sú popísané vyššie)
ako aj s právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podaného navrhovateľom,
pričom dodáva nasledovné:Ako už bolo vyššie uvedené "pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je
potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho
rozhodnutia bol ohrozený.".

Súdna prax citované ustanovenia vykladá tak, že pod pojem "dočasná úprava pomerov" možno zahrnúť
aj dočasné obmedzenie dispozície s majetkom v priebehu konania z dôvodu ohrozenia výkonu súdneho
rozhodnutia, ktoré bolo alebo bude v konaní vydané. Zmyslom predbežného opatrenia je dočasná
úprava pomerov účastníkov, pričom musí byť poskytnutá ochrana tomu, kto o vydanie žiada, tak v
rámci ústavných a zákonných pravidiel aj tomu, voči komu predbežné opatrenie smeruje. Ochrana

toho, proti komu má navrhované predbežné opatrenie smerovať, však nemôže dosiahnuť takú intenzitu,
aby prakticky znemožnila ochranu oprávnených záujmov druhej strany, teda toho, kto o vydanie
predbežného opatrenia žiada. Pred nariadením predbežného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný,
musí však byť aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou
ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce
skutočnosti), pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní., postačuje,

že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná.
Pri nariadení predbežného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu,
prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je
ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom
nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme predbežného opatrenia sa preto neprejudikujú

práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom
dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak. Tam, kde nebolo vôbec
vydané rozhodnutie, je treba, aby okrem skutočností, ktoré odôvodňujú obavu z ohrozenia exekúcie,
bolo tiež preukázané alebo aspoň osvedčené (kumulatívne), že navrhovateľ má pohľadávku alebo iný
nárok a že tento jeho nárok mu bude priznaný súdnym rozhodnutím.

Z uvedeného vyplýva, že zákonná úprava postupu pri nariaďovaní predbežných opatrení vyžaduje,
aby navrhovateľ osvedčil jednak sám nárok a jednak, že je tu obava z ohrozenia výkonu súdneho
rozhodnutia.

Pred nariadením predbežného opatrenia v zmysle § 76 ods. 1 písm. e) OSP sa vychádza z jeho
vymedzenia uvedeného v návrhu a súd skúma, či je dostatočne odôvodnený a ďalej skutkové okolnosti

vzťahujúce sa na rozsah navrhovaného opatrenia. Zákaz nakladania s vecami alebo právami uloží
takým spôsobom, aby nenarušil činnosť účastníka, ktorý je nevyhnutný pre plnenie jeho povinností voči
tretím osobám, alebo aby ho neobmedzoval v ekonomickej činnosti, čo by v konečnom dôsledku mohlo
negatívne ovplyvniť uspokojenie práva účastníka, ktorý podal návrh.

Nenakladanie s vecami, právami (zákaz disponovať s nimi) je zásahom do vlastníckeho práva, ako aj

iných ústavou zaručených práv. Podľa článku 20 ods. 4 Ústavy SR nútené obmedzenie vlastníckeho
práva je možné iba v nevyhnutnej miere. Podľa článku 35 ods. 1 Ústavy každý má právo podnikať
a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť. Podľa článku 16 ods. 1 Ústavy je zaručená nedotknuteľnosť
osoby a jej súkromia. Podľa článku 19 ods. 2 Ústavy každý má právo brániť sa pred neoprávneným
zasahovaním do rodinného a súkromného života. Tieto ústavou zaručené práva treba rešpektovať

aj pri nariaďovaní predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. e) OSP. Z tohto dôvodu je treba
pred nariadením predbežného opatrenia venovať pozornosť tomu, či nenakladaním s vecami alebo s
právami nedochádza k zásahu do vlastníckych práv nad nevyhnutnú mieru, prípadne až k znemožneniu
podnikania alebo inej zárobkovej činnosti odporcu. Vzhľadom na uvedené predbežné opatrenie, ktorým
sa zakazuje nakladať s majetkom alebo jeho časťou, môže súd nariadiť len v takom rozsahu, aby to s

prihliadnutímnapodnikateľskúčinnosťodporcuboloprimeranéprávu,ktoréhobudúcivýkonjeohrozený.

Ako vyplýva zo spisového materiálu navrhovateľom navrhované predbežné opatrenie sleduje zaistenie
budúceho výkonu rozhodnutia. V takom prípade sa zásadne vyžaduje preukázanie rozhodnutia, ktoré
je formálne a materiálne podkladom pre výkon rozhodnutia. Osvedčenie tejto obavy je prípustné
aj vtedy, ak bol súdu, ktorý rozhoduje o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia predložený

návrh na vydanie platobného rozkazu (resp. bude v krátkej dobe takýto návrh doručený, pokiaľ ideo nariadenie predbežného opatrenia podľa § 74 OSP) a tvrdí sa obava z ohrozenia výkonu tohto
súdneho rozhodnutia, ako tomu bolo aj v prejednávanej veci. Teda navrhovateľ musí osvedčiť i to, že
bez predbežného opatrenia by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený, pričom nebezpečie

zmarenia výkonu musí reálne a musí hroziť bezprostredne. Dôvodom pre nariadenie predbežného
opatrenia môžu byť len skutočnosti odôvodňujúce obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol
byť zmarený, u dlžníka môže byť takýmto dôvodom jeho konanie, ktorého dôsledkom je zníženie
majetku, ktorý je možné postihnúť pri výkone rozhodnutia, alebo ktoré inak podstatnou mierou negatívne
ovplyvňuje jeho majetkové pomery. Všeobecne možno konštatovať, že ohrozenie výkonu rozhodnutia

môže spočívať nielen v tom, že sa majetková podstata potenciálneho povinného zmení kvantitatívne
(t.j. zmenšuje sa napr. i rozpredávaním

11 C 31/2011-41

majetku, ale aj chovaním dlžníka spočívajúcom v konaní či opomenutí smerujúcom k likvidácii vecí)
ale aj v tom, že sa jeho majetková podstata zmení aj kvalitatívne (zložením majetku, napr. tak, že sa
znemožní, prípadne obmedzí ten spôsob exekúcie, ktorý by mohol v danom prípade viesť k rýchlejšiemu

uspokojeniu pohľadávky veriteľa).

Navrhovateľ osvedčil existenciu skutkového stavu, tak ako ho popísal v návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia, keď predloženými dôkazmi osvedčil, že je jednou z osôb prichádzajúcich do
úvahy ako zákonný dedič po poručiteľovi B. ďalej že poručiteľ darovacími zmluvami zo dňa 30.4.2010,
6.5.2010, 12.5.2010 a 23.6.2010 v čase jeho pobytu v hospicovej časti Domu božieho milosrdenstva v

Banskej Bystrici bezodplatne previedol značnú časť nehnuteľností (vrátane tých, ktoré sú predmetom
navrhovaného predbežného opatrenia) len na jedného zo svojich synov - G., pričom pokiaľ ide o
nehnuteľnosti zapísané na Y. po ich darovaní darovacou zmluvou zo dňa 30.4.2010, zároveň dňa
21.5.2010 splnomocnil navrhovateľa aj na ich predaj (t.j. po darovaní nehnuteľností vedených na Y.
jednému zo svojich synov zároveň druhého syna splnomocnil aj na ich predaj tretej osobe), čo môže

nasvedčovať tomu, že poručiteľ bol v čase darovania (dňa 30.4.2010) dezorientovaný v mieste, čase a
osobách, pričom až dokazovaním v konaní vo veci samej bude možné posúdiť, či tomu tak bolo aj pri
uzatváraní ostatných darovacích zmlúv (súd mal však za to, že pre nariadenie predbežného opatrenia to
postačuje na to, aby tu vznikla pochybnosť o celkovom duševnom zdraví poručiteľa počas jeho pobytu
v hospici), a teda je tu osvedčená možnosť, že by uzavreté darovacie zmluvy mohli byť postihnuté

absolútnou neplatnosťou (aj keď konečné rozhodnutie o tom môže vysloviť len súd v konaní vo veci
samej).

Rovnako mal súd za osvedčené, že navrhovateľ podaním zo dňa 8.9.2010 v dedičskom konaní 31D
482/2010, Dnot 39/2010 navrhol započítanie prijatých darov do hodnoty dedičských podielov, pričom
fotokópiu tohto podania si z dedičského spisu prevzal dňa 25.10.2010 Tomáš Úradníček s tým, že sa

v lehote 30 dní k tomuto podaniu písomne vyjadrí. Napriek tomu tento dňa 9.11.2010 (t.j. cca 16 dní
po prevzatí podania navrhovateľa obsahujúceho návrh na započítanie darov do dedičských podielov)
predmetné nehnuteľnosti, ktoré nadobudol darovaním od poručiteľa na základe vyššie uvedených
darovacích zmlúv a medzi nimi aj nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom navrhovaného predbežného
opatrenia, bezodplatne previedol na svoju matku - odporkyňu.

Za danej situácie mal súd za dostatočne osvedčený nárok navrhovateľa, ktorému sa má predbežným
opatrením poskytnúť dočasná ochrana, nakoľko tento sa vo veci samej mieni domáhať vyslovenia
absolútnej neplatnosti právnych úkonov a) darovacích zmlúv medzi poručiteľom a G., b) darovacej
zmluvy medzi G. a odporkyňou, c) určenia, že predmetné nehnuteľnosti tvoria súčasť dedičstva po
poručiteľovi, a pre prípad, ak sa súd nestotožní s tvrdeniami navrhovateľa o absolútnej neplatnosti

darovacích zmlúv, bude sa navrhovateľ v konaní vo veci samej alternatívnym petitom domáhať určenia
toho, že a) G. je z titulu započítania na dedičské podiely povinný uhradiť navrhovateľovi sumu vo výške
XX.XXX,XX,-EUR a b) voči odporkyni sa bude domáhať určenia tohto, že darovacia zmluva uzavretá
medzi ňou a G. je voči navrhovateľovi neúčinná z dôvodu, že týmto právnym úkonom bol navrhovateľ
ako veriteľ G. ukrátený.Pre nariadenie dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi a tým aj o odôvodnenosti nariadeného
predbežného opatrenia svedčí fakt, že je tu dôvodná obava navrhovateľa o tom, že predmetné
nehnuteľnosti budú odporkyňou prevádzané ďalej na tretie osoby (nakoľko k obdobnej situáciu už došlo

ihneď potom, čo sa G. s odporkyňou dozvedeli o vznesení započítacej námietky navrhovateľom v
dedičskom konaní), čím by každý ďalší prípadný prevod týchto nehnuteľností predstavoval navodenie
stavu právnej neistoty na strane nadobúdateľa týchto nehnuteľností z dôvodu reťazenia prípadných
súdnych sporov.

Zároveň mal súd za to, že navrhovaným predbežným opatrením nedôjde k zásahu do vlastníckych

práv odporkyne nad nevyhnutnú mieru, nakoľko odporkyňa nebude nariadením predbežného opatrenia
obmedzená v užívaní predmetných nehnuteľností, či prípadne požívania úžitkov spojených s
vlastníctvom nehnuteľností (vo forme nájmu a pod.).

Súd z hore uvedených dôvodov považoval návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia
za dôvodný, nakoľko navrhovateľ osvedčil odôvodnenosť potreby dočasne upraviť pomery účastníkov a
potrebu zaistenia jeho nárokov z dôvodu ohrozenia budúceho výkonu rozhodnutia vo veci samej a preto

rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Súd, časť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa navrhovateľ domáhal uloženia
povinnosti odporkyni konať tak, aby tieto nehnuteľnosti do právoplatného skončenia konania vo veci
samej nemohli byť predané v rámci exekúcie vedenej na jej majetok alebo v prospech akéhokoľvek
iného záložného veriteľa, ktorého záložné právo platne vznikne do okamihu doručenia tohto rozhodnutia

odporkyni, zamietol pre jeho neurčitosť, nakoľko z takto formulovaného návrhu nie je zrejmé, uloženia
akého konania sa navrhovateľ voči odporkyni vlastne domáha (nestačí len všeobecné vymedzenie
konania tak ako to uviedol navrhovateľ v návrhu - "....ukladá povinnosť konať tak......"). V tomto smere
návrh musí obsahovať konkrétne prípady (konkrétne vymedzenie) "konania" tak, aby túto povinnosť
mohol súd svojím rozhodnutím odporkyni aj uložiť, pričom petit navrhovaného predbežného opatrenia

musí byť natoľko určitý a zrozumiteľný, aby následné rozhodnutie súdu bolo nielen formálne ale aj
materiálne vykonateľné.

Podľa § 77 ods. 1 písm. a) OSP predbežné opatrenie zanikne, ak navrhovateľ nepodal v súdom určenej
lehote návrh na začatie konania.

O trovách predbežného opatrenia súd rozhodne v rozhodnutí vo veci samej s poukazom na ust. § 145

O.s.p..

Poučenie:

Protitomutouzneseniujeprípustnéodvolanievlehote15dníoddoručenianaOkresnomsúdeBratislava
I v Bratislave. Z odvolania má byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo
sleduje, a musí byť podpísané a datované.

Zároveň v ňom treba uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplné zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis