Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. marec 2011

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 6C/53/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5610202661
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudkyňou JUDr. Ivetou Žiškovou, v právnej veci navrhovateľa S.

T., a. s. , so sídlom v B., K. XX,. IČO: XX. XXX. XXX,. zastúpeného JUDr. P. Š., advokátom so sídlom v
D. K., ul. J. Ť. XXXX/X,. proti odporcovi V. M., nar. XX.. XX.. XXXX,. trvale bytom L. M., J. J. XXXX/X,.
t. č. v Ú. na V. T. O. S. D. N. V., v konaní o zaplatenie 552,56 eura s prísl., takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 412,56 eura s úrokom z omeškania 9 % ročne od 28.
01. 2010 do zaplatenia a trovy konania 260,47 eura, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V časti o zaplatenie 140,-eur s úrokmi z omeškania 9 % ročne od 28. 01. 2010 do zaplatenia sa konanie

z a s t a v u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 25. 03. 2010, doručeným tunajšiemu súdu dňa 31. 01. 2010, navrhovateľ (v čase
podania návrhu právny predchodca T-M. S., a. s.), uplatnil voči odporcovi pohľadávku 552,56 eura s
úrokom z omeškania 9 % ročne od 28. 01. 2010 do zaplatenia a trovy konania 104,08 eura. Návrh
odôvodnil tým, že odporca s ním uzavrel dňa 25. 07. 2007 zmluvu o pripojení (ďalej len zmluva) s
dodatkom s dodatkom k zmluve (ďalej len dodatok), ktorého neoddeliteľnou súčasťou boli Všeobecné
podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej
telefónnej siete spoločnosti T-M. S., a. s. zo dňa 01. 01. 2008 (ďalej všeobecné podmienky). Navrhovateľ

tvrdil, že odporca využíval služby verejnej mobilnej telefónnej siete s tým, že porušil povinnosti, ktoré
mu vyplývali zo zmluvy a v dôsledku toho navrhovateľovi vzniklo právo na zmluvnú pokutu. Sumu
522,56 eura navrhovateľ špecifikoval ako neuhradené mesačné poplatky vo výške 1 052,44 Sk, hlasové
služby (hovorné) vo výške 7 981,06 Sk, nehlasové služby (SMS) 848,89 Sk, iné poplatky a služby
(identifikácia volajúceho, prechodový poplatok, kredit za CLIP - prenos s EASY) 119,-Sk a zmluvná
pokuta 10 000,-Sk, spolu 20 001,39 Sk. Navrhovateľ od tejto sumy odpočítal platby, ktoré evidoval vo
výške 3 354,50 Sk a rozdiel vo výške 16 646,50 Sk (po zaokrúhlení o -0,39 Sk), čo po prepočítaní

konverzným kurzom predstavuje 552,56 eura. Nárok na zmluvnú pokutu odôvodnil navrhovateľ bodom 4
dodatku - v dôsledku porušenia povinnosti odporcu, t. j. po dobu 24 mesiacov od uzavretia dodatku platiť
včas cenu služieb. Odporca neplnil riadne povinnosti, a preto mu navrhovateľ dňa 08. 09. 2008 v súlade
s čl. 14.2 všeobecných podmienok, prerušil poskytovanie služieb prostredníctvom SIM-karty. Pokusom
o zmier zo dňa 31. 10. 2008 oznámil navrhovateľ odporcovi, že pokiaľ do 11. 11. 2008 neuhradí dlžnú
čiastku, navrhovateľ od zmluvy odstúpi. Pretože odporca ani v poskytnutej lehote túto čiastku neuhradil,
odstúpenieodzmluvynadobudloúčinnosťdňa12.11.2008aodporcajepovinnýuhradiťvšetkyzáväzky,

ktoré vznikli do dňa odstúpenia.

Súd na základe návrhu navrhovateľa vydal dňa 15. 04. 2010 pod č. k. 1Ro/217/2010-27 platobný rozkaz,
proti ktorému však odporca podal v zákonnej lehote odpor ktorý odôvodnil tým, že nie je schopnýpodlžnosť zaplatiť, nakoľko sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody. Jeho dlh však spláca jeho
matka, pričom potvrdenie o zaplatení má doma a môže ho súdu preukázať. Nakoľko bol dohodnutý
splátkový kalendár s navrhovateľom nechápal, prečo bol návrh podaný na súd.

V zmysle ust. § 174 ods. 2 O. s. p. sa podaním odporu platobný rozkaz zrušil v plnom rozsahu a súd
vo veci nariadil pojednávanie.

Návrh podal dňa 31. 03. 2010 navrhovateľ s obchodným menom T-M. S., a. s. B., V. XXX/A.. V priebehu

konania došlo k zlúčeniu spoločnosti T-M. S., a. s. so spoločnosťou S. T., a. s. s tým, že zmluvou o
zlúčení zo dňa 17. 06. 2010 prevzala spoločnosť S. T., a.s. so sídlom v B., K. XX, IČO: XX. XXX.
XXX,. ako univerzálny právny nástupca, celé imanie, všetky práva a povinnosti, záväzky a pohľadávky
zanikajúcej spoločnosti T-M. S., a. s. V dôsledku toho súd konal ďalej s právnym nástupcom pôvodného
navrhovateľa, ktorým je S. T., a. s.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odporu proti platobnému rozkazu uznal jednu platbu 30,-eur, ktorá bola
uhradená odporcom pred podaním návrhu na súd, pričom táto platba nebola v návrhu zohľadnená.
Po podaní návrhu navrhovateľ zaplatiť ešte ďalšie platby celkom vo výške 80,-eur, a preto navrhovateľ
podaním zo dňa 26. 06. 2010 zobral späť návrh v časti o priznanie istiny 80,-eur. Navrhovateľ potvrdil,
že odporca dňa 07. 11. 2008 uznal telefonicky pohľadávku navrhovateľa (ešte bez vyúčtovanej zmluvnej

pokuty) a zaviazal sa, že dlh splatiť pravidelnými splátkami vo výške 1 700,-Sk mesačne. Navrhovateľ
mu preto následne zaslal list, ktorým ho upovedomil o čísle účtu a výške splátok s tým, že ak nebude
splácať pravidelne mesačne, bude podaná žaloba. Odporca poukázal dňa 14. 01. 2009 sumu 91,35
eura, dňa 24. 11. 2009 sumu 20,-eur (tieto dve platby boli zohľadnené v návrhu zo dňa 25. 03. 2010).
Dňa 10. 03. 2010 odporca zaplatil splátku 30,-eur (táto platba v návrhu nebola zohľadnená pre chybne

zadaný variabilný symbol), dňa 28. 04. 2010 bola zaplatená splátka 20,-eur a dňa 26. 05. 2010 splátka
30,-eur. Ďalším podaním zo dňa 28. 10. 2010 navrhovateľ potvrdil, že odporca zaplatil ešte dve splátky
po 30,-eur a to 02. 07. 2010 a 09. 08. 2010. Vzhľadom na tieto platby odporcu, navrhovateľ zobral návrh
späť v časti o zaplatenie 140,-eur s úrokmi z omeškania 9 % ročne od 28. 01. 2010 do zaplatenia Na
preukázanie svojho tvrdenia, pokiaľ ide o uvedené splátky, navrhovateľ predložil výpis z elektronickej

evidencie z účtu odporcu, z ktorého vyplývajú platby tak, ako ich navrhovateľ konkretizoval.

Odporca bol vypočutý dožiadaným Okresným súdom v Trenčíne dňa 16. 09. 2010, teda v čase, keď
navrhovateľ zobral návrh späť v časti istiny 80,-eur. Vtedy uviedol, že s čiastočným späťvzatím návrhu
nesúhlasí,aledôvodynesúhlasuneuviedol,nakoľkomajúbyťtotožné,akodôvodívpodanýchodporoch.

Uviedol, že doklady o vykonaných platbách má jeho matka a tieto doklady budú súdu predložené.
Odporca sa však na pojednávanie neustanovil, aj keď bol riadne a včas predvolaný a ani nepredložil
doklady, ktorými chcel preukázať jednotlivé splátky.

Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že odporca uzavrel so spoločnosťou

T-M. S., a. s. dňa 25. 07. 2008 zmluvu o pripojení s tým, že súčasťou zmluvy bol mobilný telefón Nokia
6300 za kúpnu cenu 1,-Sk, pričom bola dojednaná doba viazanosti 24 mesiacov a zmluvná pokuta 10
000,-Sk pre prípad porušenia povinností dojednaných v zmluve. T-M. S., a. s. vyfakturovala odporcovi za
zúčtovacie obdobie 08. 07. 2008 - 07. 08. 2008 za poskytnuté služby 2 752,-Sk, za zúčtovacie obdobie
od 08. 08. 2008 do 07. 09. 2008 za poskytnuté služby 6 969,50 Sk a za zúčtovacie obdobie 08. 09. 2008

- 07. 10. 2008 mesačný poplatok 279,50 Sk. Listom zo dňa 31. 10. 2008, ktorý bol odporcovi zaslaný
doporučenou zásielkou dňa 03. 11. 2008, T-M. S., a. s. upozornila odporcu, že uvedené faktúry neboli
uhradené s tým, že jeho dlh ku dňu 31. 10. 2008 predstavoval 10 001,-Sk. Odporca bol upozornený,
že uvedený nedoplatok má uhradiť najneskôr do 11. 11. 2008. Súčasne bol odporca upozornený, že v
dôsledkuporušeniapovinnostístanovenýchdodatkomkzmluveopripojeníanáslednéhovypojeniaSIM-

karty alebo služby rýchly internet zo strany spoločnosti T-M., vznikol spoločnosti nárok na doúčtovanie
zmluvnej pokuty 10 000,-Sk s tým, že ak túto zmluvnú pokutu neuhradí, bude doúčtovaná, čím dôjde k
zvýšeniu záväzku odporcu voči spoločnosti T-M..

Vyhodnotením výpovede odporcu v súvislosti s listinnými dôkazmi a tvrdením navrhovateľa súd zistil,

že odporca uznal dlh 10 001,-Sk aj zmluvnú pokutu 10 000,-Sk tak, ako to bolo vyčíslené v pokuse o
zmier a ústne sa dohodol so spoločnosťou
T-Mobile, a. s. (podľa tvrdenia navrhovateľa telefonicky) na splácaní dlhu po 1 700,-Sk mesačne.
Vzhľadom na platby, ktoré navrhovateľ eviduje, odporca nedodržal dojednané mesačné splátky 1 700,-Sk (56,43 eura), pretože navrhovateľovi zaplatil on alebo jeho matka od januára 2009 doteraz spolu
251,35 eura. Dlh navrhovateľa však predstavoval neuhradené faktúry spolu vo výške 10 001,-Sk, čo po
prepočítaní konverzným kurzom je 331,97 eura a zmluvnú pokutu 10 000,-Sk (331,94 eura). Odporca

mal preto povinnosť zaplatiť navrhovateľovi spolu 663,91 eura, ale z účtovnej evidencie navrhovateľa
vyplýva, že bola zaplatená iba časť tohto dlhu vo výške 251,35 eura (dňa 14. 01. 2009 - 91,35 eura, dňa
24. 11. 2009 - 20,00 eur, dňa 10. 03. 2010 - 30,00 eur, dňa 28. 04. 2010 - 20,00 eur, dňa 26. 05. 2010
- 30,00 eur, dňa 02. 07. 2010 - 30,00 eur a 209. 08. 2010 - 30,00 eur). Dlh odporcu voči navrhovateľovi
zostal preto vo výške 412,56 eura.

Medzi účastníkmi bolo nesporné, že došlo k uzavretiu dohody o tom, že odporca splatí dlh 20 001,-
Sk (663,91 eura) v mesačných splátkach po 1 700,-Sk (56,43 eura). Pokiaľ by odporca bol dodržal
dohodnuté splátky, tak celý dlh by bol splatil v 12-tich splátkach, teda najneskôr do konca roka 2009.
Odporca však do konca roka 2009 z dlžnej sumy splatil iba 111,35 eura a do dňa pojednávania zaplatil
ďalších 140,-eur, spolu 251,35 eura. Nesporne preto zostala neuhradená časť dlhu vo výške 412,56

eura.

Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej
pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto
právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky.

Súdu nebola predložená dohoda o splátkach, ktorú mali účastníci uzavrieť. Navrhovateľ však túto
dohodu nespochybnil keď tvrdil, že bola uzavretá ústne dňa 07. 11. 2008. Nakoľko odporca túto
skutočnosť nenamietal, súd vychádzal zo zistenia, že účastníci uzavreli dohodu o splácaní dlhu po 1
700,-Sk mesačne od decembra 2008 a v takom prípade celý dlh ma odporca zaplatiť do decembra 2009.

Nepochybne v tejto lehote odporca celý dlh nezaplatil, takže navrhovateľovi nebránilo nič uplatniť návrh
na súde. Skutočnosť, že navrhovateľ mal záujem vysporiadať pohľadávku voči odporcovi mimosúdne
potvrdzuje aj skutočnosť, že až faktúrou vyhotovenou dňa 08. 01. 2010, vyfakturoval odporcovi zmluvnú
pokutu331,94eura-zmluvnápokutabolapretovyfakturovanáažpotom,akouplynuladohodnutálehota
splatnosti splátok, ktoré odporca nedodržal.

Podľa § 154 ods. 1 O. s. p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Na základe listín predložených navrhovateľom mal súd preukázané, že ku dňu rozhodovania, t. j. 28. 10.
2010, z pohľadávky navrhovateľa, ktorú mal voči odporcovi zo zmluvy o pripojení, zostala neuhradená

suma 412,56 eura. Súd preto návrhu v tejto časti vyhovel.

Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je
v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/95 Z. z. je výška úrokov z omeškania o 8 percentuálnych bodov
vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

Navrhovateľ uplatnil úroky z omeškania až od nasledujúceho dňa po splatnosti faktúry, ktorou bola

odporcovi vyfakturovaná zmluvná pokuta vo výške 331,94 eura. Táto faktúra bola splatná dňa 27. 01.
2010 s tým, že nasledujúcim dňom, t. j. 28. 01. 2010, sa odporca dostal do omeškania. Ku dňu 28.
01. 2010 bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 1 %, a potom v zmysle citovaného
ustanovenia súd navrhovateľovi priznal úroky z omeškania zvýšené o 8 percentuálnych bodov, čo je 9
% ročne od 28. 01. 2010 do zaplatenia.

Navrhovateľ zobral návrh späť najskôr v časti ohľadne istiny 80,-eur (podaním zo dňa 26. 06. 2010) a
ďalším podaním zo dňa 28. 10. 2010 zobral návrh späť o ďalšiu sumu 60,-eur, spolu o sumu 140,-eur súrokom z omeškania 9 % ročne od 28. 01. 2010 do zaplatenia. Odporca vo výpovedi pred dožiadaným
súdom nesúhlasil s čiastočným späťvzatím návrhu, pričom svoj nesúhlas ničím neodôvodnil.

Podľa § 96 O. s. p.
(1) Navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh
vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
(2) Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom
prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

(3) Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa
začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie,
či tu manželstvo je alebo nie je.

V predmetnej veci navrhovateľ zobral návrh späť z dôvodu, že odporca (resp. za neho jeho matka)
postupnesplácaldlh,ktorýbolpredmetomtohtokonania.Navrhovateľpreukázalvýpisomzúčtuodporcu

uvedené platby, a preto nesúhlas odporcu s týmto čiastočným späťvzatím návrhu je neodôvodnený. V
zmysle ustanovenia § 96 O. s. p. preto súd v časti o priznanie istiny 140,-eur a úrokov z omeškania 9
% ročne od 28. 01. 2010 do zaplatenia, konanie zastavil.

Navrhovateľ mal v konaní úspech v prevažnej časti. Pokiaľ totiž písomným návrhom zo dňa 25. 03. 2010

uplatnil voči odporcovi 552,56 eura, nezohľadnil splátku, ktorá bola na úhradu tohto dlhu zaplatená 10.
03. 2010 vo výške 30,-eur. V čase začatia konania, t. j. 31. 03. 2010, preto dlh odporcu predstavoval
522,56 eura a nie 552,56 eura. Následne však navrhovateľ návrh v tejto časti zobral späť a zobral späť
návrh aj v časti o zaplatenie ďalšej sumy vo výške 110,-eur. Pokiaľ však odporca zobral návrh späť v časti
o priznanie istiny 110,-eur, v tejto časti zastavenie konania nezavinil navrhovateľ. K späťvzatiu návrhu

došlo z toho dôvodu, že po začatí konania odporca poukázal na úhradu tohto dlhu tri splátky po 30,-eur
a jednu splátku 20,-eur. Súd potom v zmysle § 142 ods. 3 O. s. p. priznal navrhovateľovi plnú náhradu
trov konania, ale len z priznanej istiny 412,56 eura a nie z pôvodne uplatnenej istiny 552,56 eura.

V čase podania návrhu dlh odporcu predstavoval len 522,56 eura a pokiaľ by navrhovateľ bol uplatnil

návrh v správnej výške, vznikla by mu povinnosť zaplatiť súdny poplatok 31,-eur. Súd preto pri
rozhodovaní o náhrade trov konania priznal navrhovateľovi náhradu za zaplatený súdny poplatok vo
výške 31,-eur.

Navrhovateľa zastupoval advokát, ktorému súd priznal odmenu za zastupovanie v zmysle § 10 vyhlášky

č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej vyhláška)
z priznanej istiny 412,56 eura, takže odmena patrí za každý úkon právnej služby vo výške 29,88 eura.
Odmenu v tejto výške súd priznal advokátovi za úkon prevzatie a príprava zastúpenia, keď právny
zástupca zastupuje navrhovateľa na základe všeobecnej plnej moci zo dňa 13. 02. 2009. Nakoľko v
čase udelenia plnomocenstva navrhovateľ nemal pohľadávku voči odporcovi, súd vychádzal z toho, že

k prevzatiu zastúpenia došlo dňa 25. 03. 2010, kedy právny zástupca v mene navrhovateľa vypracoval
písomný návrh v tejto veci. Ďalej súd priznal advokátovi odmenu vo výške 29,88 eura za úkon -
vypracovanie návrhu na vydanie platobného rozkazu a za úkon - účasť na pojednávaní, ktoré sa na
tunajšom súde uskutočnilo dňa 28. 10. 2010. Za vyjadrenie k odporu proti platobnému rozkazu súd
priznal advokátovi odmenu v rozsahu 1-ice, (14,98 eura), keď toto podanie obsahovalo aj čiastočné

späťvzatie návrhu. Za uplatnený úkon - vypracovanie čiastočného späťvzatia návrhu zo dňa 28. 10.
2010 súd odmenu advokátovi nepriznal, nakoľko sa nejedná o účelne vynaložené trovy. Táto listina bola
predložená na pojednávaní dňa 28. 10. 2010, pričom súd priznal advokátovi odmenu za účasť na tomto
pojednávaní. Spolu súd advokátovi priznal odmenu za 4 úkony právnej služby vo výške 104,62 eura (3
úkony po 29,88 eura a 1 úkon vo výške 14,98 eura). Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky súčasne za každý úkon

právnej služby patrí advokátovi paušálna náhrada po 7,21 eura, čo je za 4 úkony 28,84 eura.

Právny zástupca navrhovateľa sa zúčastnil pojednávania dňa 28. 10. 2010, pričom cestoval vlastným
osobným motorovým vozidlom zn. Mercedes Benz, ktoré má podľa technického preukazu priemernú
spotrebu pohonných hmôt 6,9 litra/100 km, pričom boli zakúpené pohonné hmoty v cene 1,31 eura za

liter. V zmysle § 14 písm. a/ vyhlášky v spojení s ustanovením § 7 ods. 1 zákona č. 283/2002 Z. z.
o cestovných náhradách v teraz platnom znení, súd priznal advokátovi náhradu cestovných výdavkov
v uplatnenej výške 23,31 eura (ubehnutých bolo 90 km pri priemernej spotrebe pohonných hmôt 6,9
litra/100 km a cene pohonných hmôt 1,06 eura (cena bez DPH), čo je 7,20 eura. Podľa § 7 ods. 2zákona š. 283/2002 Z. z. v spojení s § 1 písm. b/ opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny
SR o sumách základných náhrad za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách,
súčasťou cestovných výdavkov je aj základná náhrada 0,183 eura za každý km, čo pri 90 km je 16,47

eura. Spolu by predstavovali cestovné výdavky právneho zástupcu navrhovateľa 23,67 eura s tým, že
uplatnené boli výdavky len vo výške 23,31 eura (suma bez DPH).

Nakoľko právny zástupca navrhovateľa nemá sídlo v obvode Okresného súdu Liptovský Mikuláš, podľa
§ 15 písm. b/ a § 17 ods. 1 vyhlášky patrí advokátovi náhrada za stratu času vo výške 12,02 eura za čas

strávený cestou z Dolného K. do L.. M. a späť za každú aj začatú polhodinu. Nakoľko bolo ubehnutých
90 km, advokát strávil cestou zo svojho sídla na Okresný súd Lipt. Mikuláš a späť maximálne 1,5 hodiny,
a potom mu patrí náhrada za stratu času za tri začaté polhodiny po 12,02 eura, čo je 36,06 eura. Spolu
advokátovi patrí odmena a náhrada výdavkov v súvislosti so zastupovaním v danej veci 192,83 eura.
Právny zástupca navrhovateľa preukázal, že je platiteľom DPH, a preto sa táto suma v zmysle § 18 ods.
3 zvyšuje o DPH vo výške 36,64 eura na sumu 229,47 eura. Po pripočítaní trov vzniknutých zaplatením

súdneho poplatku 31,-eur súd navrhovateľovi priznal náhradu trov konania 260,47 eura.

V zmysle § 160 ods. 1 O. s. p. je odporca povinný splniť povinnosť uloženú v rozsudku a to zaplatiť
navrhovateľovi 412,56 eura s úrokom z omeškania 9 % ročne od 28. 01. 2010 do zaplatenia a trovy
konania 260,47 eura, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,

kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Pokiaľ si povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/95 Z. z. o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).